Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 169/2012
PDF · 91.6 KB
No categories available
I. ÚS 169/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2012
predbežne prerokoval sťažnosť P. C., Z., zastúpeného advokátom JUDr. J. V., N., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina
v konaní vedenom pod sp. zn. 19 CbZm 3/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. C. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca
2012 doručená sťažnosť P. C. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 CbZm 3/2011.
2. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sťažovateľ videl
v tom, že hoci od začatia konania uplynulo viac ako 3 roky a 10 mesiacov, do podania
sťažnosti vec nebola právoplatne skončená, a to aj napriek tomu, že 14. decembra 2011
podal predsedovi súdu sťažnosť na prieťahy, na ktorú zatiaľ odpoveď nedostal.
3. Sťažovateľ preto navrhol ústavnému súdu prijať nález, v ktorom skonštatuje
porušenie označeného základného práva sťažovateľa nečinnosťou okresného súdu, prikáže
mu konať bez zbytočných prieťahov, prizná sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume
6 000 € a náhradu trov konania 269,58 €.
4. Po predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistil, že ju musí pre
neprípustnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“), a to z nižšie uvedených dôvodov.
5. Ústavná sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy predstavuje procesný prostriedok
na ochranu ústavným poriadkom zaručených základných práv a slobôd fyzickej (právnickej)
osoby, ktorý je voči ostatným prostriedkom, ktoré slúžia jednotlivcovi na ochranu jeho práv,
vo vzťahu subsidiarity. Táto zásada je vyjadrená v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde,
podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné alebo iné právne
prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne
poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
6. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ pred jej podaním ústavnému súdu 19. marca
2012 podal 14. decembra 2011 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy
v označenom konaní.
7. Ústavný súd však ustálene judikuje (I. ÚS 365/2011), že účelom práva účastníka
konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je v prvom rade
poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám v primeranej dobe odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
8. Sťažovateľ sťažnosť adresovanú ústavnému súdu podal necelé 3 mesiace potom,
ako podobnú sťažnosť na prieťahy v konaní podal predsedovi súdu, preto ju možno
hodnotiť zo strany sťažovateľa iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky,
ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú
(rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej
9. Postup sťažovateľa v okolnostiach daného prípadu preto nemožno považovať
za splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy súdov.
V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných
prostriedkov ochrany základných práv, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom
namietal, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením
daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom
postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný
prostriedok ochrany svojich práv (III. ÚS 44/03).
10. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa
nie je prípustná, preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení
s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
11. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nič nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných a v tomto uznesení uvedených skutočností,
sťažovateľ v prípade ďalších prieťahov na strane okresného súdu podal ústavnému súdu
novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. apríla 2012