Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 752/2014
PDF · 524.1 KB
No categories available
II. ÚS 752/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. februára 2015
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca
spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť
, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Advokátska kancelária,
Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, ktorou namieta porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 19 CbZm 3/2011,
a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní
vedenom pod sp. zn. 19 CbZm 3/2011 p o r u š e n é b o l o .
2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €
(slovom tisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania
v sume 432,30 € (slovom štyristotridsaťdva eur a tridsať centov) na účet jeho právneho
zástupcu JUDr. Jána Vajdu, Advokátska kancelária, Hviezdoslavovo námestie 201,
Námestovo, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. II. ÚS 752/2014 13 zo 6. novembra 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej
aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 CbZm 3/2011.
V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol:
„Odo dňa 22.5.2008 do dnešného dňa prebieha na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.
19 CbZm 3/2011 konanie o návrhu žalobcu: ,... proti žalovanému:
... o zaplatenie sumy 1.594,17 EUR s prísl.
I napriek skutočnosti, že odo dňa začatia tohto konania už uplynulo viac ako 6 rokov
a 4 mesiace do dnešného dňa nie je toto konanie právoplatne skončené. Vo veci nebolo
do dnešného dňa vydané žiadne meritórne rozhodnutie...
Mojím doporučeným listom zo dňa 14.12.2011 som..., predsedovi Okresného súdu
Žilina podal sťažnosť na prieťahy v tomto konaní podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov.
Na túto moju sťažnosť mi do dnešného dňa nebola doručená žiadna odpoveď odporcu...
Mojím doporučeným listom zo dňa 4.11.2012 som... predsedovi Okresného súdu
Žilina podal opätovnú sťažnosť na prieťahy v tomto konaní podľa § 62 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien
a doplnkov. Ani na túto moju opätovnú sťažnosť mi do dnešného dňa nebola doručená
žiadna odpoveď odporcu...
Podaním týchto mojich 2 sťažností som splnil zákonnú podmienku uvedenú v § 53
ods. 1 zákona SNR č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších zmien...
... Právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje nezbavuje súd
zodpovednosti za prieťahy v konaní. V konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.
19 CbZm 3/2011 nejde o právne zložitú vec, ide o tzv. zmenkovú vec t.j. vec ku ktorej
existuje rozsiahla súdna judikatúra. I napriek tomu konanie v tejto veci trvá 6 rokov
a 4 mesiace a do dnešného dňa nebolo vo veci meritórne rozhodnuté.
... Správanie účastníka konania /sťažovateľa/ počas konania. Z obsahu spisu
Okresného súdu Žilina č. k. 19 CbZm 3/2011 je zrejmé, že ja, sťažovateľ som nezavinil
predlžovanie tohto konania. Predlžovanie tohto konania zavinil žalobca... a jeho advokát
tým, že podal na súd nesprávne vypracovanú žalobu, túto žalobu
neustále menil a opravoval, čo mu Okresný súd Žilina toleroval. Tým dochádzalo
k neustálemu predlžovaniu tohto konania...
Podľa § 100 ods. 1 OSP, len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších
návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pritom sa usiluje
predovšetkým o tom, aby sa spor vyriešil zmierne, a aby konanie pôsobilo výchovne. Počas
konania môže súd účastníkom uviesť, ako sa na základe doteraz tvrdených
a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci.
Podľa § 114 ods. 1 OSP, ak súd neodmietol návrh z procesných dôvodov alebo
nerozhodol o zastavení konania podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,
pojednávanie pripraví tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom
pojednávaní.
Z obsahu spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 19 CbZm 3/2011 je zrejmé, že Okresný
súd Žilina tieto zákonné ustanovenia v tomto konaní nerešpektoval. V konaní sú
neodôvodnené prieťahy, čím sa toto konanie neúmerne predlžuje. Už iba samotná
skutočnosť, že konanie v tejto veci trvá 6 rokov a 4 mesiace a do dnešného dňa nebolo
vo veci vydané meritórne rozhodnutie je dôkazom porušenie môjho ústavného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Takáto dĺžka konania predlžuje stav mojej
právnej neistoty do tej miery, že moje právo na súdnu ochranu sa stáva iba iluzórnym
právom. Postupom Okresného súdu Žilina je porušované moje ústavné právo podľa článku
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
V tejto veci som podaním zo dňa 19.3.2012 podal ústavnú sťažnosť pre porušenie
môjho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, o ktorej prebehlo
konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky v Košiciach pod sp. zn. I. ÚS 169/2012.
Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky v Košiciach sp. zn. I. ÚS 169/2012 9
zo dňa 18.4.2012 bola táto moja sťažnosť odmietnutá. ... Z obsahu spisu Okresného súdu
Žilina sp. zn. 19 CbZm 3/2011 je zrejmé, že po podaní tejto mojej ústavnej sťažnosti
a po vydaní uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky v Košiciach sp. zn.
I. ÚS 169/2012 9 zo dňa 18.4.2012 sa vo veci nič nezmenilo. V tomto konaní sú naďalej
prieťahy.“
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 19 CbZm 3/2011 porušené bolo.
Okresnému súdu Žilina sa prikazuje, aby v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina
pod sp. zn. 19 CbZm 3/2011 konal bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume
7.000 EUR, ktoré je Okresný súd Žilina povinný zaplatiť sťažovateľovi
do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Sťažovateľovi sa priznávajú trovy tohto konania v sume
284,08 EUR, ktoré je Okresný súd Žilina povinný zaplatiť sťažovateľovi
na účet advokáta JUDr. Jána Vajdu č. ú... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Na výzvu ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti podaním sp. zn. 1 SprS 485/2014
zo 4. decembra 2014 vyjadril predseda okresného súdu. Uviedol najmä:
„... mám za to, že hoci konanie trvá pomerne dlhú dobu, nie je možné túto dĺžku
konania považovať za zjavne neprimeranú, pretože dĺžka konania je objektívnym odrazom
procesnej náročnosti konania a nie prieťahov súdu v konaní. Prieťahy v konaní neboli
zistené ani predsedom súdu, ani iným oprávneným orgánom a nakoniec jednotlivé prieťahy
nešpecifikuje ani sám sťažovateľ.
Z vyhotoveného prehľadu úkonov vo veci samej vo vyjadrení zákonnej sudkyne je
zrejmé, že vo veci súd koná plynulo s prihliadnutím na možnosti dané procesnými predpismi
a reálnymi podmienkami výkonu súdnictva. Nadmerným zaťažením sudcov a súdneho či
administratívneho personálu neospravedlňujeme dĺžku konania, avšak poukazujeme
na skutočnosť, že súd musí vykonávať rozhodovaciu činnosť za podmienok všeobecne
vytvorených pre chod súdnej moci, teda dĺžku súdneho konania nemožno stotožňovať
s dĺžkou konaní v iných štátoch EÚ, kde rozhodoval ESĽP. Pre posúdenie primeranosti
dĺžky konania je potrebné stanoviť určitý medián rozhodovania súdov SR, pretože súdna
moc môže pôsobiť len v podmienkach stanovených zákonodarnou mocou, ktorú prezentujú
zástupcovia občanov SR zvolený vo voľbách do zákonodarného zboru, teda sprostredkovane
ju určujú aj samotní účastníci konania.
Orgán súdnej správy Okresného súdu Žilina vedie konanie v zozname,
tzv. reštančných vecí, kde je pravidelne vykonávaný dohľad s cieľom predchádzať kontrolou
vzniku prieťahov v konaní. Od prijatia veci do dnešného dňa nebolo zistené obdobie,
v ktorom by bol súd nečinný. Zo samotného obsahu spisu ako aj prehľadu úkonov je zrejmé,
že nejestvuje dlhšie obdobie nečinnosti. Súd aj počas obdobia, keď spis sa nachádzal
u znalca na splnenie znaleckej úlohy, sledoval lehoty, urgoval vyhotovenie posudku
a splnenie úlohy znalca v stanovenom čase a na to využíval všetky dostupné nástroje, hoci
svojou činnosťou samotnú činnosť znalca nemohol ovplyvniť. Pokiaľ sa týka nárokov
do predloženia spisu znalcovi, ako aj po tom, čo znalec vrátil spis spolu s vyhotoveným
posudkom, súd musel vykonať značné množstvo procesných úkonov v súvislosti
s námietkami a procesnými návrhmi strán, najmä však samotného odporcu. Súd pritom
aj keď vo všeobecnosti akceptoval ust. § 209 ods. 2 O. s. p. s poukazom na rýchlosť
a plynulosť konania, musel rozhodovať o viacerých návrhoch a vysporiadať sa s nimi,
pretože bez rozhodnutia by nebolo možné ďalšie pokračovanie vo veci, napríklad námietky
zaujatosti, rozhodnutie o priznaní či nepriznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov
odporcovi, pretože od rozhodnutia sa odvíjajú ďalšie práva a povinnosti, ktoré môžu mať
dopad na správnosť postupu súdu a správnosť rozhodnutia (určenie zákonného sudcu,
povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu a predkladanie uznesení justičnej pokladnici,
platenie znalečného a pod.).
Zároveň súd pri rozhodovaní o nárokoch uplatnených v súdnom konaní, pri skladbe
a množstve vecí, ktoré napadnú na súd, nemôže rozhodovať bezodkladne. Na rozhodnutie
o určitých návrhoch alebo vykonanie určitých úkonov bola zákonodarcom súdu stanovená
lehota, ktorá predstavuje maximum času pre rozhodnutie v najnaliehavejších otázkach,
ktorá sa pohybuje od 30 do 60 dní. Teda nemožno po sudcovi, súdnych úradníkoch či
administratívnom personáli požadovať, aby na všetky reakcie a rozhodnutia na podania
a návrhy účastníkov reagovali a vykonali ich ešte v kratšej dobe.
Preto opätovne zdôrazňujem, že celkovú dobu konania považujem za primeranú
celkovej náročnosti konania. Určité dlhšie obdobia pre rozhodnutie alebo vykonanie úkonu
vo veci samej smerujúceho k meritórnemu prejednaniu a rozhodnutiu veci boli spôsobené
tým, že súd musel preverovať správnosť doručenia zásielok poštovým úradom, teda či
zásielky boli vydané adresátovi alebo nie (pri rozsiahlej judikatúre NS SR vo veciach
doručovania, ktorá skoro znemožňuje aplikovať zákonné domnienky pri doručovaní podľa
O. s. p.), o odročení pojednávaní, rozhodovaní o vydaní opravného uznesenia, námietke
zaujatosti, oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, teda nejedná sa o nadbytočné úkony
či nesústredenú činnosť súdu.
V určitom rozsahu na dĺžku konania zodpovedá aj sám odporca, ktorý napríklad
zmaril pojednávanie vytýčené na deň 3.8.2012, vynútil si predĺženie doby konania o čas
rozhodovania o návrhoch na vydanie opravných uznesení (samotného označenia
uznesenia), rozhodovanie o námietkach, rozhodovanie o skúmaní prevzatia zásielky, o
oslobodení od platenia súdnych poplatkov a pod.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej
republiky svojim Nálezom rozhodol tak, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa či. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 19 CbZm/3/2012 porušené nebolo,
prípadne nálezom sťažnosti nevyhovel.
Pokiaľ by sa Ústavný súd Slovenskej republiky nestotožnil s vyjadrením alebo by
zistil, porušenia základných práv sťažovateľa postupom súdu, navrhujem, aby
pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia bral zreteľ na celkovú činnosť súdu,
podiel samotného sťažovateľa na celkovej dĺžke konania a procesnú zložitosť konania.“
Sťažovateľ sa k prípisu predsedu okresného súdu vyjadril podaním doručeným
ústavnému súdu 9. januára 2015, v ktorom uviedol:
„Konanie v tejto veci prebieha na Okresnom súde Žilina odo dňa 22.5.2008
do dnešného dňa t. j. viac ako 6 rokov a 7 mesiacov. Za toto obdobie boli vo veci nariadené
iba 4 pojednávania... Nie je preto pravdivé tvrdenie odporcu..., že nie je možné dĺžku
konania v tejto veci považovať za zjavne neprimeranú. Ak konanie v zmenkovej veci trvá
takúto dlhú dobu a vo veci sa uskutočnia iba 2 pojednávania, ide o zjavne neprimerane dlhé
konanie a stráca sa význam a účel zmenky a zmenkového konania...
Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až dňa 27. 7. 2012 t. j. 4 roky a 2 mesiace
po začatí tohto konania. Dovtedy sa v konaní riešili iba procesné veci, čo je málo efektívny
postup v konaní. Ak je dĺžka tohto konania primeraná náročnosti konania, mal odporca
uviesť v čom konkrétne je táto zmenková vec náročnejšia a zložitejšia ako sú iné zmenkové
veci riešené slovenskými súdmi. Väčšina zmenkových vecí na slovenských súdoch sa
právoplatne skončí vydaním zmenkového platobného rozkazu a v prípade podania námietok
sa vec skončí na jednom pojednávaní.
V tomto konaní nejde o právne zložitú vec, pretože podstatou konania je posúdenie
pravosti môjho podpisu na tzv. vlastnej zmenke č. 1/2007 zo dňa 29.11.2007 súdom
za pomoci znalca z odboru písmo znalectvo, odvetvie ručné písmo. Odporca za 6 rokov
a 7 mesiacov nebol schopný túto skutočnosť hodnoverne zistiť... Až uznesením odporcu
zo dňa 10.10.2012 t. j. po 4 rokoch a 5 mesiacoch odo dňa začatia tohto konania bolo
vo veci nariadené znalecké dokazovanie.
V zmenkových veciach existuje rozsiahla súdna judikatúra, ktorá rieši problém
pravosti podpisu na zmenke.“
Sťažovateľ popísal obdobia nečinnosti okresného súdu a ďalej uviedol:
„Odporca zodpovedá i za prieťahy ktoré vznikli nečinnosťou vyšších súdnych
úradníkov odporcu a ostatného administratívneho personálu odporcu v tejto veci. Správnou
organizáciou práce a dostatočným personálnym obsadením Okresného súdu Žilina sudcami
a vyššími súdnymi úradníkmi mohli byť prieťahy vo veci odstránené. V konaní nejde
o právne a ani skutkovo zložitú vec. Argumenty uvedené vo vyjadrení odporcu zo dňa
4.12.2014 neodôvodňujú súdne konanie v dĺžke 6 rokov a 7 mesiacov v zmenkovej veci.
Na pojednávaní konanom dňa 27.7.2012 som sa ja, sťažovateľ a môj advokát
JUDr. Ján Vajda zúčastnili.
Na pojednávanie nariadené na termín 7.11.2014 o 8.30 hod. som sa ja, sťažovateľ
a môj advokát JUDr. Ján Vajda nedostavili z dôvodu neodkladných pracovných povinností
a pretože sme mali vedomosť o ospravedlnení znalca a o tom, že bol
vyčiarknutý zo zoznamu znalcov. Súhlasili sme s tým, aby súd na tomto pojednávaní konal
v našej prítomnosti. Toto pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci. Našou
neúčasťou na tomto pojednávaní nevznikli žiadne prieťahy.
Na pojednávaní konanom dňa 19.12.2014 sa zúčastnil môj advokát JUDr. Ján Vajda
a advokát . Žalobca a ani ja, sťažovateľ sme sa na tomto
pojednávaní nezúčastnili... Z obsahu spisu odporcu č. k. 19 CbZm 3/2011 je zrejmé, že
procesné návrhy som v tomto konaní podával iba ja, sťažovateľ a iba ja som vyvíjal aktivitu
v tomto konaní. Žalobca je v konaní nečinný, hoci má dôkazné bremeno a jeho nečinnosť
nahradzuje odporca /Okresný súd Žilina/, čo je neprípustné, pretože odporca tým poskytuje
žalobcovi poučenie o hmotnom a aj o procesnom práve, hoci žalobca je zastúpený
advokátom .
Podávaním procesných návrhov som využíval práva, ktoré mám ako účastník
konania. Toto moje konanie nie je možné pokladať za predlžovanie tohto súdneho konania.
Žalobca riadne nereagoval na výzvy súdu na začiatku tohto konania, včas a riadne
nezaplatil súdny poplatok z podanej žaloby a ani zálohu na trovy znaleckého dokazovania...
Ak by odporca dôsledne rešpektoval § 209 OSP všetky moje námietky s výnimkou
námietky zaujatosti by mohli byť vyriešené odvolacím súdom po prvostupňovom rozhodnutí
vo veci.
Odporca sa dopustil v konaní opakovaných procesných pochybení, pre ktoré museli
byť vydané opravné uznesenia zo dňa 1.2.2011, dňa 21.7.2011 a uznesenie o zamietnutí
zo dňa 8.12.2011. To svedčí o nekvalitnej práci vyšších súdnych úradníkov odporcu.“
Dňa 19. januára 2015 právny zástupca doručil „Ďalšie stanovisko sťažovateľa“.
Oznámil, že „Okresný súd Žilina dňa 19.12.2014... rozhodol rozsudkom vo veci samej.
Vzhľadom na túto skutočnosť beriem späť moju ústavnú sťažnosť v časti, v ktorej som sa
domáhal aby Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach prikázal Okresnému súdu
Žilina, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.“.
Právny zástupca sťažovateľa a predseda okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že
netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Vzhľadom na tieto oznámenia
ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.
z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od
ústneho pojednávania, keďže dospel k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno
očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Zo spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn. 19 CbZm 3/2011 ústavný súd zistil
takýto priebeh namietaného konania:
Dňa 22. mája 2008 navrhovateľ ‒podal
na okresnom súde žalobu proti sťažovateľovi na vydanie zmenkového platobného rozkazu
o zaplatenie sumy 48 026 Sk s prísl. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 4 Rob 187/2008.
Dňa 26. mája 2008 okresný súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku
za návrh vo výške 2 880 Sk v lehote 10 dní.
Dňa 9. júna 2008 navrhovateľ zaplatil súdny poplatok.
Dňa 28. júla 2008 Okresný súd Námestovo oznámil účastníkom, že z dôvodu svojej
vecnej nepríslušnosti postupuje vec Okresnému súdu Žilina.
Dňa 10. septembra 2008 bol spis doručený okresnému súdu, kde bol zaevidovaný
pod sp. zn. 10 Zm 37/2008.
Dňa 2. októbra 2008 bol spísaný úradný záznam: „pod č. l. 7 bol začíslovaný
originál zmenky, ktorá bola vybratá a uložená do trezoru.“
Dňa 29. októbra 2008 bola zaslaná výzva právnemu zástupcovi navrhovateľa
na opravu petitu v časti postihových práv v súlade s ustanovením § 48 ods. 1 bodu 2
zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 v znení neskorších predpisov.
Dňa 6. novembra 2008 navrhovateľ doručil opravený petit návrhu.
Dňa 1. decembra 2008 okresný súd zopakoval výzvu z 29. októbra 2008.
Dňa 9. januára 2009 právny zástupca navrhovateľa oznámil, že petit už opravil.
Dňa 25. mája 2009 okresný súd opätovne vyzval právneho zástupcu navrhovateľa
na opravu petitu návrhu.
Dňa 26. mája 2009 bola doručená faxom (poštou následne 3. júna 2009) odpoveď
právneho zástupcu navrhovateľa a opravený petit.
Dňa 20. júla 2009 okresný súd rozhodol zmenkovým platobným rozkazom sp. zn.
10 Zm 37/2008. Zaviazal sťažovateľa zaplatiť zmenkový peniaz a trovy konania.
Dňa 11. augusta 2009 sťažovateľ, v zastúpení advokáta JUDr. Vajdu, podal námietky.
Okrem iného tvrdil, že rozhodnutie nebolo doručené do jeho vlastných rúk, ale prevzala ho
manželka, ktorá mu ho odovzdala až 3. augusta 2009.
Dňa 12. januára 2010 sťažovateľ požiadal o zaslanie zmenkového platobného rozkazu
do vlastných rúk a tiež písomností, ktoré označil.
Dňa 4. marca 2010 okresný súd požiadal Poštu Zubrohlava o oznámenie, kto prevzal
zásielku adresovanú odporcovi označenú ako 10 Zm 37/2008. Zároveň mali uviesť meno
poštového doručovateľa.
Dňa 16. marca 2010 pošta oznámila, že informáciu nemôže poskytnúť, pretože
nebolo uvedené podacie číslo zásielky.
Dňa 1. februára 2011 okresný súd uznesením č. k. 10 Zm 37/2008 51 rozhodol
o oprave hlavičky zmenkového platobného rozkazu č. k. 10 Zm 37/2009 38. Správne
má byť: 10 Zm 37/2008 38, a opravil aj úvodnú časť zmenkového platobného rozkazu, čo sa
týka nesprávneho označenia odporcu (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
27. apríla 2011).
Dňa 3. marca 2011 bol spísaný úradný záznam: „vzhľadom na námietku odporcu, že
neprevzal osobne zásielku so zmenkovým platobným rozkazom a šetrením sa nepodarila
zistiť, či zásielku prevzal on alebo jeho matka, okresný súd bude opätovne doručovať
zmenkový platobný rozkaz sťažovateľovi.“
Dňa 28. marca 2011 sťažovateľ opätovne žiadal doručiť zmenkový platobný rozkaz
do vlastných rúk.
Dňa 14. apríla 2011 právny zástupca odporcu – sťažovateľa doručil námietky
a odvolanie odporcu proti zmenkovému platobnému rozkazu Okresného súdu Žilina
č. k. 10 Zm 37/2008 38 z 20. júla 2009 v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn.
10 Zm 37/2008 z 1. februára 2011.
Dňa 3. mája 2011 okresný súd potvrdil, že spis bol prevedený do oddelenia zmenky,
šeky. Okrem Zm je vedený pod sp. zn. 19 CbZm 3/2011.
Dňa 21. júla 2011 okresný súd uznesením č. k. 19 CbZm 3/2011 64 opravil
označenie žalobcu uvedené v záhlaví uznesenia okresného súdu č. k. 10 Zm 37/2008 51
z 1. februára 2011.
Dňa 5. augusta 2011 okresný súd uznesením sp. zn. 19 CbZm3/2011 uložil
sťažovateľovi povinnosť zaplatiť sumu 95,50 € z titulu súdneho poplatku (uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 31. augusta 2011).
Dňa 5. augusta 2011 okresný súd vyzval navrhovateľa vyjadriť sa k námietkam
sťažovateľa.
Dňa 7. septembra 2011 sťažovateľ podal návrh na vydanie opravného uznesenia
k uzneseniu sp. zn. 19 CbZm 3/2011 z 21. júla 2011.
Dňa 7. decembra 2011 sťažovateľ doručil návrhy na ďalší postup v konaní sp. zn.
Dňa 8. decembra 2011 okresný súd uznesením zamietol návrh na vydanie opravného
uznesenia.
Dňa 9. decembra 2011 bol spísaný úradný záznam o doručení všetkých
požadovaných listín sťažovateľovi.
Dňa 2. januára 2012 bol spísaný úradný záznam: „do kancelárie Cb bolo doručené
faxové podanie právneho zástupcu sťažovateľa označené ako odvolanie žalovaného proti
uzneseniu sp. zn. 19 CbZm 3/2011 79 z 8. decembra 2011.“
Dňa 2. januára 2012 v spise na č. l. 88 je odvolanie sťažovateľa doručené poštou.
Dňa 20. januára 2012 okresný súd oznámil sťažovateľovi, že žalobca sa nevyjadril
k jeho námietkam.
Dňa 30. januára 2012 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na vykonanie
dokazovania.
Dňa 31. januára 2013 okresný súd vyzval žalobcu, aby na pojednávaní nariadenom
na 20. marec 2012 boli prítomní aj obaja štatutárni zástupcovia.
Dňa 21. februára 2012 právny zástupca sťažovateľa požiadal o odročenie
pojednávania nariadeného na 20. marec 2012 z dôvodu, že v tom čase sa bude sťažovateľ
nachádzať v Nemecku. Právny zástupca sa musí zúčastniť pojednávaní v Poprade.
Dňa 12. marca 2012 okresný súd mailom oznámil právnemu zástupcovi sťažovateľa,
že žiadosti o odročenie pojednávania nemieni vyhovieť.
Dňa 12. marca 2012 JUDr. Vajda opätovne požiadal o odročenie pojednávania
nariadeného na 20. marec 2012 s tým, že nedostal žiadnu odpoveď na jeho predchádzajúcu
žiadosť.
Dňa 19. marca 2012 sťažovateľ požiadal o odročenie pojednávania.
Dňa 20. marca 2012 sťažovateľ podal námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni.
Dňa 20. marca 2012 sa uskutočnilo pojednávanie. Žalobca aj predvolaní svedkovia –
štatutárni zástupcovia – boli prítomní. Sťažovateľ ani jeho právny zástupca neboli prítomní.
Bolo odročené na neurčito vzhľadom na vznesenú námietku zaujatosti.
Dňa 28. marca 2012 zákonná sudkyňa sa vyjadrila k námietke
zaujatosti tak, že sa necíti byť zaujatá.
Dňa 29. marca 2012 bol spis doručený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský
súd“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 14 Ncb 2/2012.
Dňa 4. apríla 2012 krajský súd uznesením sp. zn. 14 Ncb 2/2012 rozhodol, že
zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prerokúvania a rozhodnutia veci.
Dňa 25. mája 2012 okresný súd uznesením č. k 19 CbZm 3/2011 143, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 9. júna 2012, potvrdil výrok platobného rozkazu.
Dňa 23. júla 2012 žalobca mailom oznámil, že vzhľadom na to, že bude na pracovnej
ceste v zahraničí, súhlasí, aby sa konalo bez jeho prítomnosti 27. júla 2012.
Dňa 27. júla 2012 sa uskutočnilo pojednávanie. Žalobca ani jeho právny zástupca
neboli prítomní. Sťažovateľ aj jeho právny zástupca boli prítomní. Prítomní boli aj
svedkovia. Bolo odročené na neurčito, pretože vo veci malo byť nariadené znalecké
dokazovanie.
Dňa 3. augusta 2012 okresný súd vyzval žalobcu, aby pre potreby znaleckého
dokazovania v lehote 10 dní doručil originál dohody splátkového kalendára.
Dňa 9. augusta 2012 žalobca zaslal originál splátkového kalendára.
Dňa 11. septembra 2012 sťažovateľ žiadal o oznámenie mena znalca z odboru
písmoznalectva, aby sa mohol vyjadriť k jeho osobe. Vyjadril nesúhlas so znalkyňou
.
Dňa 12. októbra 2012 okresný súd zaslal sťažovateľovi uznesenie, ktorým mu ukladá
povinnosť zaplatiť 66 € súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti.
Dňa 10. októbra 2012 okresný súd uznesením č. k. 19 CbZm 3/2011 185 nariadil
znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva .
Lehota na vypracovanie bola stanovená 60 dní.
Dňa 10. októbra 2012 okresný súd uznesením č. k. 19 CbZm 3/2011 187 uložil
účastníkom zaplatiť po 380 € z titulu preddavku na trovy znaleckého dokazovania.
Dňa 18. decembra 2012 (21. decembra 2012 poštou) bolo doručené faxové podanie –
odvolanie sťažovateľa proti výroku o jeho povinnosti zaplatiť 380 € podľa uznesenia č. k. 19
CbZm 3/2011 187.
Dňa 4. januára 2013 žalobca uhradil 380 €.
Dňa 5. februára 2013 okresný súd vyzval sťažovateľa na dokladovanie svojich
osobných, majetkových a zárobkových pomerov v súvislosti s jeho žiadosťou o oslobodenie
od súdnych poplatkov.
Dňa 29. apríla 2013 okresný súd uznesením nepriznal sťažovateľovi oslobodenie
od súdnych poplatkov.
Dňa 10. júna 2013 sťažovateľ doručil odvolanie proti uzneseniu z 29. apríla 2013.
Dňa 25. septembra 2013 bol spis doručený znalcovi.
Dňa 30. decembra 2013 okresný súd urgoval znalca na vypracovanie posudku.
Dňa 9. júna 2014 bol doručený znalecký posudok a vyčíslenie trov za jeho
vypracovanie 543,46 €.
Dňa 13. júna 2014 bol spísaný úradný záznam: bolo zistené, že JUDr. Vajda má
od 1. júla 2013 pozastavený výkon funkcie. Obnovený bol 30. septembra 2013.
Dňa 13. júna 2014 okresný súd uznesením č. k. 19 CbZm 3/2011 259 rozhodol
o odmene znalca.
Dňa 1. júla 2014 bol znalecký posudok zaslaný účastníkom s tým, aby sa k nemu
vyjadrili.
Dňa 26. septembra 2014 bolo doručené vyjadrenie sťažovateľa k znaleckému
posudku.
Dňa 1. októbra 2014 boli námietky sťažovateľa zaslané znalcovi a žalobcovi.
Dňa 7. novembra 2014 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ nebol prítomný.
Dňa 19. decembra 2014 sa uskutočnilo pojednávanie. Za sťažovateľa bol prítomný
jeho právny zástupca. Okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 CbZm 3/2011.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov...
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety
OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov
tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,
II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
1. Predmetom namietaného konania bolo rozhodovanie o návrhu na vydanie
zmenkového platobného rozkazu na sumu 48 026 Sk. V spore vystupuje sťažovateľ
ako žalovaný. Ústavný súd už obdobnú vec posudzoval, pričom ustálil, že konanie
o vydanie zmenkového platobného rozkazu nemožno považovať za právne zložité
(m. m. II. ÚS 158/2014). V danej veci ústavný súd nezistil ani skutkovú zložitosť veci.
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd zo spisu
okresného súdu sp. zn. 19 CbZm 3/2011 zistil, že sťažovateľ sa na prieťahoch v konaní aj
sám podieľal. Zo štyroch nariadených pojednávaní sa osobne zúčastnil len jedného.
Na pojednávaní nariadenom na 20. marec 2012 sa on (ani jeho právny zástupca) nezúčastnil
napriek tomu, že mu konajúci súd oznámil, že nemieni vyhovieť jeho žiadosti o odročenie
pojednávania. Nezúčastnil sa ani pojednávania nariadeného na 7. november 2014. V čase
od 1. júla 2013 do 30. septembra 2013 mal právny zástupca sťažovateľa pozastavený výkon
advokátskej činnosti, túto skutočnosť sťažovateľ konajúcemu súdu neoznámil. Vo vzťahu
k podielu sťažovateľa na prieťahoch v konaní ústavný súd nemôže nezobrať do úvahy aj
tvrdenie okresného súdu, podľa ktorého si sťažovateľ „vynútil predĺženie doby konania
o čas rozhodovania o návrhoch na vydanie opravných uznesení (samotného označenia
uznesenia), rozhodovanie o námietkach, rozhodovanie o skúmaní prevzatia zásielky,
o oslobodení od platenia súdnych poplatkov a pod.“.
3. Pri hodnotení postupu okresného súdu ústavný súd konštatuje, že okresný súd
v namietanom konaní prvýkrát meritórne rozhodol 20. júla 2009 tak, že sťažovateľa zaviazal
zaplatiť zmenku a trovy konania. Po námietke nesprávneho doručenia trvalo okresnému
súdu sedem mesiacov (od 11. augusta 2009 do 4. marca 2010 ), kým pristúpil
k doručovaniu. Ďalších desať mesiacov mu trvalo, kým reagoval na chyby vo vydanom
rozhodnutí a rozhodol opravným uznesením (od 4. marca 2010 do 1. februára 2011).
Dňa 10. októbra 2012 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie, spisový
materiál znalcovi však doručil až 25. septembra 2013, t. j. o 11 mesiacov. Znalcovi potom
bez použitia poriadkových opatrení toleroval vypracovávanie znaleckého posudku
8 mesiacov namiesto uznesením z 10. októbra 2012 stanovených 60 dní. Z celkovej dĺžky
konania viac ako 6 rokov bol okresný súd nečinný v období troch rokov.
Na základe uvedeného ústavný súd rozhodol, že úplnou procesnou nečinnosťou
okresného súdu v uvedenom období došlo v konaní vedenom pod sp. zn. 19 CbZm 3/2011
k zbytočným prieťahom, a teda k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
IV.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,
opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby
vo veci konal.
Podľa § 54 zákona o ústavnom súde ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, ústavný
súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa
nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu
alebo zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo
slobody sťažovateľa. Sťažovateľ podaním z 15. januára 2015 svoju sťažnosť v časti, v ktorej
sa domáhal, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných
prieťahov, zobral späť.
Keďže ústavný súd nezistil dôvody, ktoré by mohli viesť k záveru o neprípustnosti
späťvzatia sťažnosti v časti výroku, ktorý označil sťažovateľ, sťažovateľovmu návrhu
vyhovel.
Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo
sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia. Ústavný súd nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu iba
konštatovanie porušenia označeného základného práva sťažovateľa za dostatočné na to, aby
sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto dospel k názoru, že treba rozhodnúť aj o jeho
žiadosti priznať mu primerané finančné zadosťučinenie.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1
boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 7 000 €,
odôvodňujúc pretrvávajúcim stavom právnej neistoty. Pri určení sumy primeraného
finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo zásad spravodlivosti, z ktorých
vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie
podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
Ústavný súd zohľadnil predovšetkým doterajšiu dĺžku namietaného konania, ako aj
sťažovateľov podiel na prieťahoch v konaní a priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie
v sume 1 000 € (bod 2 výroku tohto nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj
o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym
zastupovaním advokátom JUDr. Jánom Vajdom. Úhradu priznal za dva úkony právnej
služby vykonané v roku 2014 (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti)
2 x 134 €, k tomu režijný paušál 2 x 8,04 € a jeden úkon vykonaný v roku 2015 (vyjadrenie
zo 7. januára 2015) 1 x 139,83 € a k tomu režijný paušál 8,39 € podľa § 1 ods. 3, § 11
ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb spolu v sume 432,30 € (bod 4 výroku tohto nálezu).
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. februára 2015