Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 752/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. februára 2015

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca

spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Advokátska kancelária,

Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, ktorou namieta porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 432,30 € (slovom štyristotridsaťdva eur a tridsať centov) na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. Jána Vajdu, Advokátska kancelária, Hviezdoslavovo námestie 201,

Námestovo, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. zo 6. novembra 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej

aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol:

„Odo dňa 22.5.2008 do dnešného dňa prebieha na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.

konanie o návrhu žalobcu: ,... proti žalovanému:

... o zaplatenie sumy 1.594,17 EUR s prísl.

I napriek skutočnosti, že odo dňa začatia tohto konania už uplynulo viac ako 6 rokov

a 4 mesiace do dnešného dňa nie je toto konanie právoplatne skončené. Vo veci nebolo

do dnešného dňa vydané žiadne meritórne rozhodnutie...

Mojím doporučeným listom zo dňa 14.12.2011 som..., predsedovi Okresného súdu

Žilina podal sťažnosť na prieťahy v tomto konaní podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov.

Na túto moju sťažnosť mi do dnešného dňa nebola doručená žiadna odpoveď odporcu...

Mojím doporučeným listom zo dňa 4.11.2012 som... predsedovi Okresného súdu

Žilina podal opätovnú sťažnosť na prieťahy v tomto konaní podľa

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien

a doplnkov. Ani na túto moju opätovnú sťažnosť mi do dnešného dňa nebola doručená

žiadna odpoveď odporcu...

Podaním týchto mojich 2 sťažností som splnil zákonnú podmienku uvedenú v § 53

ods. 1 o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších zmien...

... Právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje nezbavuje súd

zodpovednosti za prieťahy v konaní. V konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.

nejde o právne zložitú vec, ide o tzv. zmenkovú vec t.j. vec ku ktorej

existuje rozsiahla súdna judikatúra. I napriek tomu konanie v tejto veci trvá 6 rokov

a 4 mesiace a do dnešného dňa nebolo vo veci meritórne rozhodnuté.

... Správanie účastníka konania /sťažovateľa/ počas konania. Z obsahu spisu

Okresného súdu Žilina č. k. je zrejmé, že ja, sťažovateľ som nezavinil

predlžovanie tohto konania. Predlžovanie tohto konania zavinil žalobca... a jeho advokát

tým, že podal na súd nesprávne vypracovanú žalobu, túto žalobu

neustále menil a opravoval, čo mu Okresný súd Žilina toleroval. Tým dochádzalo

k neustálemu predlžovaniu tohto konania...

Podľa , len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pritom sa usiluje

predovšetkým o tom, aby sa spor vyriešil zmierne, a aby konanie pôsobilo výchovne. Počas

konania môže súd účastníkom uviesť, ako sa na základe doteraz tvrdených

a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci.

Podľa , ak súd neodmietol návrh z procesných dôvodov alebo

nerozhodol o zastavení konania podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,

pojednávanie pripraví tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom

pojednávaní.

Z obsahu spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. je zrejmé, že Okresný

súd Žilina tieto zákonné ustanovenia v tomto konaní nerešpektoval. V konaní sú

neodôvodnené prieťahy, čím sa toto konanie neúmerne predlžuje. Už iba samotná

skutočnosť, že konanie v tejto veci trvá 6 rokov a 4 mesiace a do dnešného dňa nebolo

vo veci vydané meritórne rozhodnutie je dôkazom porušenie môjho ústavného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Takáto dĺžka konania predlžuje stav mojej

právnej neistoty do tej miery, že moje právo na súdnu ochranu sa stáva iba iluzórnym

právom. Postupom Okresného súdu Žilina je porušované moje ústavné právo podľa článku

48 ods. 2 .

V tejto veci som podaním zo dňa 19.3.2012 podal ústavnú sťažnosť pre porušenie

môjho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, o ktorej prebehlo

konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky v Košiciach pod sp. zn. .

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky v Košiciach sp. zn. 9

zo dňa 18.4.2012 bola táto moja sťažnosť odmietnutá. ... Z obsahu spisu Okresného súdu

Žilina sp. zn. je zrejmé, že po podaní tejto mojej ústavnej sťažnosti

a po vydaní uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky v Košiciach sp. zn.

zo dňa 18.4.2012 sa vo veci nič nezmenilo. V tomto konaní sú naďalej

prieťahy.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa článku 48 ods. 2 postupom Okresného súdu

Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Okresnému súdu Žilina sa prikazuje, aby v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume

7.000 EUR, ktoré je Okresný súd Žilina povinný zaplatiť sťažovateľovi

do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľovi sa priznávajú trovy tohto konania v sume

284,08 EUR, ktoré je Okresný súd Žilina povinný zaplatiť sťažovateľovi

na účet advokáta JUDr. Jána Vajdu č. ú... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Na výzvu ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti podaním sp. zn.

zo 4. decembra 2014 vyjadril predseda okresného súdu. Uviedol najmä:

„... mám za to, že hoci konanie trvá pomerne dlhú dobu, nie je možné túto dĺžku

konania považovať za zjavne neprimeranú, pretože dĺžka konania je objektívnym odrazom

procesnej náročnosti konania a nie prieťahov súdu v konaní. Prieťahy v konaní neboli

zistené ani predsedom súdu, ani iným oprávneným orgánom a nakoniec jednotlivé prieťahy

nešpecifikuje ani sám sťažovateľ.

Z vyhotoveného prehľadu úkonov vo veci samej vo vyjadrení zákonnej sudkyne je

zrejmé, že vo veci súd koná plynulo s prihliadnutím na možnosti dané procesnými predpismi

a reálnymi podmienkami výkonu súdnictva. Nadmerným zaťažením sudcov a súdneho či

administratívneho personálu neospravedlňujeme dĺžku konania, avšak poukazujeme

na skutočnosť, že súd musí vykonávať rozhodovaciu činnosť za podmienok všeobecne

vytvorených pre chod súdnej moci, teda dĺžku súdneho konania nemožno stotožňovať

s dĺžkou konaní v iných štátoch EÚ, kde rozhodoval ESĽP. Pre posúdenie primeranosti

dĺžky konania je potrebné stanoviť určitý medián rozhodovania súdov SR, pretože súdna

moc môže pôsobiť len v podmienkach stanovených zákonodarnou mocou, ktorú prezentujú

zástupcovia občanov SR zvolený vo voľbách do zákonodarného zboru, teda sprostredkovane

ju určujú aj samotní účastníci konania.

Orgán súdnej správy Okresného súdu Žilina vedie konanie v zozname,

tzv. reštančných vecí, kde je pravidelne vykonávaný dohľad s cieľom predchádzať kontrolou

vzniku prieťahov v konaní. Od prijatia veci do dnešného dňa nebolo zistené obdobie,

v ktorom by bol súd nečinný. Zo samotného obsahu spisu ako aj prehľadu úkonov je zrejmé,

že nejestvuje dlhšie obdobie nečinnosti. Súd aj počas obdobia, keď spis sa nachádzal

u znalca na splnenie znaleckej úlohy, sledoval lehoty, urgoval vyhotovenie posudku

a splnenie úlohy znalca v stanovenom čase a na to využíval všetky dostupné nástroje, hoci

svojou činnosťou samotnú činnosť znalca nemohol ovplyvniť. Pokiaľ sa týka nárokov

do predloženia spisu znalcovi, ako aj po tom, čo znalec vrátil spis spolu s vyhotoveným

posudkom, súd musel vykonať značné množstvo procesných úkonov v súvislosti

s námietkami a procesnými návrhmi strán, najmä však samotného odporcu. Súd pritom

aj keď vo všeobecnosti akceptoval ust. s poukazom na rýchlosť

a plynulosť konania, musel rozhodovať o viacerých návrhoch a vysporiadať sa s nimi,

pretože bez rozhodnutia by nebolo možné ďalšie pokračovanie vo veci, napríklad námietky

zaujatosti, rozhodnutie o priznaní či nepriznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov

odporcovi, pretože od rozhodnutia sa odvíjajú ďalšie práva a povinnosti, ktoré môžu mať

dopad na správnosť postupu súdu a správnosť rozhodnutia (určenie zákonného sudcu,

povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu a predkladanie uznesení justičnej pokladnici,

platenie znalečného a pod.).

Zároveň súd pri rozhodovaní o nárokoch uplatnených v súdnom konaní, pri skladbe

a množstve vecí, ktoré napadnú na súd, nemôže rozhodovať bezodkladne. Na rozhodnutie

o určitých návrhoch alebo vykonanie určitých úkonov bola zákonodarcom súdu stanovená

lehota, ktorá predstavuje maximum času pre rozhodnutie v najnaliehavejších otázkach,

ktorá sa pohybuje od 30 do 60 dní. Teda nemožno po sudcovi, súdnych úradníkoch či

administratívnom personáli požadovať, aby na všetky reakcie a rozhodnutia na podania

a návrhy účastníkov reagovali a vykonali ich ešte v kratšej dobe.

Preto opätovne zdôrazňujem, že celkovú dobu konania považujem za primeranú

celkovej náročnosti konania. Určité dlhšie obdobia pre rozhodnutie alebo vykonanie úkonu

vo veci samej smerujúceho k meritórnemu prejednaniu a rozhodnutiu veci boli spôsobené

tým, že súd musel preverovať správnosť doručenia zásielok poštovým úradom, teda či

zásielky boli vydané adresátovi alebo nie (pri rozsiahlej judikatúre NS SR vo veciach

doručovania, ktorá skoro znemožňuje aplikovať zákonné domnienky pri doručovaní podľa

), o odročení pojednávaní, rozhodovaní o vydaní opravného uznesenia, námietke

zaujatosti, oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, teda nejedná sa o nadbytočné úkony

či nesústredenú činnosť súdu.

V určitom rozsahu na dĺžku konania zodpovedá aj sám odporca, ktorý napríklad

zmaril pojednávanie vytýčené na deň 3.8.2012, vynútil si predĺženie doby konania o čas

rozhodovania o návrhoch na vydanie opravných uznesení (samotného označenia

uznesenia), rozhodovanie o námietkach, rozhodovanie o skúmaní prevzatia zásielky, o

oslobodení od platenia súdnych poplatkov a pod.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej

republiky svojim Nálezom rozhodol tak, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa či. 48 ods. 2 postupom

Okresného súdu Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. porušené nebolo,

prípadne nálezom sťažnosti nevyhovel.

Pokiaľ by sa Ústavný súd Slovenskej republiky nestotožnil s vyjadrením alebo by

zistil, porušenia základných práv sťažovateľa postupom súdu, navrhujem, aby

pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia bral zreteľ na celkovú činnosť súdu,

podiel samotného sťažovateľa na celkovej dĺžke konania a procesnú zložitosť konania.“

Sťažovateľ sa k prípisu predsedu okresného súdu vyjadril podaním doručeným

ústavnému súdu 9. januára 2015, v ktorom uviedol:

„Konanie v tejto veci prebieha na Okresnom súde Žilina odo dňa 22.5.2008

do dnešného dňa t. j. viac ako 6 rokov a 7 mesiacov. Za toto obdobie boli vo veci nariadené

iba 4 pojednávania... Nie je preto pravdivé tvrdenie odporcu..., že nie je možné dĺžku

konania v tejto veci považovať za zjavne neprimeranú. Ak konanie v zmenkovej veci trvá

takúto dlhú dobu a vo veci sa uskutočnia iba 2 pojednávania, ide o zjavne neprimerane dlhé

konanie a stráca sa význam a účel zmenky a zmenkového konania...

Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až dňa 27. 7. 2012 t. j. 4 roky a 2 mesiace

po začatí tohto konania. Dovtedy sa v konaní riešili iba procesné veci, čo je málo efektívny

postup v konaní. Ak je dĺžka tohto konania primeraná náročnosti konania, mal odporca

uviesť v čom konkrétne je táto zmenková vec náročnejšia a zložitejšia ako sú iné zmenkové

veci riešené slovenskými súdmi. Väčšina zmenkových vecí na slovenských súdoch sa

právoplatne skončí vydaním zmenkového platobného rozkazu a v prípade podania námietok

sa vec skončí na jednom pojednávaní.

V tomto konaní nejde o právne zložitú vec, pretože podstatou konania je posúdenie

pravosti môjho podpisu na tzv. vlastnej zmenke č. 1/2007 zo dňa 29.11.2007 súdom

za pomoci znalca z odboru písmo znalectvo, odvetvie ručné písmo. Odporca za 6 rokov

a 7 mesiacov nebol schopný túto skutočnosť hodnoverne zistiť... Až uznesením odporcu

zo dňa 10.10.2012 t. j. po 4 rokoch a 5 mesiacoch odo dňa začatia tohto konania bolo

vo veci nariadené znalecké dokazovanie.

V zmenkových veciach existuje rozsiahla súdna judikatúra, ktorá rieši problém

pravosti podpisu na zmenke.“

Sťažovateľ popísal obdobia nečinnosti okresného súdu a ďalej uviedol:

„Odporca zodpovedá i za prieťahy ktoré vznikli nečinnosťou vyšších súdnych

úradníkov odporcu a ostatného administratívneho personálu odporcu v tejto veci. Správnou

organizáciou práce a dostatočným personálnym obsadením Okresného súdu Žilina sudcami

a vyššími súdnymi úradníkmi mohli byť prieťahy vo veci odstránené. V konaní nejde

o právne a ani skutkovo zložitú vec. Argumenty uvedené vo vyjadrení odporcu zo dňa

4.12.2014 neodôvodňujú súdne konanie v dĺžke 6 rokov a 7 mesiacov v zmenkovej veci.

Na pojednávaní konanom dňa 27.7.2012 som sa ja, sťažovateľ a môj advokát

JUDr. Ján Vajda zúčastnili.

Na pojednávanie nariadené na termín 7.11.2014 o 8.30 hod. som sa ja, sťažovateľ

a môj advokát JUDr. Ján Vajda nedostavili z dôvodu neodkladných pracovných povinností

a pretože sme mali vedomosť o ospravedlnení znalca a o tom, že bol

vyčiarknutý zo zoznamu znalcov. Súhlasili sme s tým, aby súd na tomto pojednávaní konal

v našej prítomnosti. Toto pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci. Našou

neúčasťou na tomto pojednávaní nevznikli žiadne prieťahy.

Na pojednávaní konanom dňa 19.12.2014 sa zúčastnil môj advokát JUDr. Ján Vajda

a advokát . Žalobca a ani ja, sťažovateľ sme sa na tomto

pojednávaní nezúčastnili... Z obsahu spisu odporcu č. k. je zrejmé, že

procesné návrhy som v tomto konaní podával iba ja, sťažovateľ a iba ja som vyvíjal aktivitu

v tomto konaní. Žalobca je v konaní nečinný, hoci má dôkazné bremeno a jeho nečinnosť

nahradzuje odporca /Okresný súd Žilina/, čo je neprípustné, pretože odporca tým poskytuje

žalobcovi poučenie o hmotnom a aj o procesnom práve, hoci žalobca je zastúpený

advokátom .

Podávaním procesných návrhov som využíval práva, ktoré mám ako účastník

konania. Toto moje konanie nie je možné pokladať za predlžovanie tohto súdneho konania.

Žalobca riadne nereagoval na výzvy súdu na začiatku tohto konania, včas a riadne

nezaplatil súdny poplatok z podanej žaloby a ani zálohu na trovy znaleckého dokazovania...

Ak by odporca dôsledne rešpektoval všetky moje námietky s výnimkou

námietky zaujatosti by mohli byť vyriešené odvolacím súdom po prvostupňovom rozhodnutí

vo veci.

Odporca sa dopustil v konaní opakovaných procesných pochybení, pre ktoré museli

byť vydané opravné uznesenia zo dňa 1.2.2011, dňa 21.7.2011 a uznesenie o zamietnutí

zo dňa 8.12.2011. To svedčí o nekvalitnej práci vyšších súdnych úradníkov odporcu.“

Dňa 19. januára 2015 právny zástupca doručil „Ďalšie stanovisko sťažovateľa“.

Oznámil, že „Okresný súd Žilina dňa 19.12.2014... rozhodol rozsudkom vo veci samej.

Vzhľadom na túto skutočnosť beriem späť moju ústavnú sťažnosť v časti, v ktorej som sa

domáhal aby Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach prikázal Okresnému súdu

Žilina, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.“.

Právny zástupca sťažovateľa a predseda okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že

netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Vzhľadom na tieto oznámenia

ústavný súd v súlade s Z.

z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od

ústneho pojednávania, keďže dospel k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn. ústavný súd zistil

takýto priebeh namietaného konania:

Dňa 22. mája 2008 navrhovateľ ‒podal

na okresnom súde žalobu proti sťažovateľovi na vydanie zmenkového platobného rozkazu

o zaplatenie sumy 48 026 Sk s prísl. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 26. mája 2008 okresný súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku

za návrh vo výške 2 880 Sk v lehote 10 dní.

Dňa 9. júna 2008 navrhovateľ zaplatil súdny poplatok.

Dňa 28. júla 2008 Okresný súd Námestovo oznámil účastníkom, že z dôvodu svojej

vecnej nepríslušnosti postupuje vec Okresnému súdu Žilina.

Dňa 10. septembra 2008 bol spis doručený okresnému súdu, kde bol zaevidovaný

pod sp. zn. .

Dňa 2. októbra 2008 bol spísaný úradný záznam: „pod č. l. 7 bol začíslovaný

originál zmenky, ktorá bola vybratá a uložená do trezoru.“

Dňa 29. októbra 2008 bola zaslaná výzva právnemu zástupcovi navrhovateľa

na opravu petitu v časti postihových práv v súlade s ustanovením § 48 ods. 1 bodu 2

zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov.

Dňa 6. novembra 2008 navrhovateľ doručil opravený petit návrhu.

Dňa 1. decembra 2008 okresný súd zopakoval výzvu z 29. októbra 2008.

Dňa 9. januára 2009 právny zástupca navrhovateľa oznámil, že petit už opravil.

Dňa 25. mája 2009 okresný súd opätovne vyzval právneho zástupcu navrhovateľa

na opravu petitu návrhu.

Dňa 26. mája 2009 bola doručená faxom (poštou následne 3. júna 2009) odpoveď

právneho zástupcu navrhovateľa a opravený petit.

Dňa 20. júla 2009 okresný súd rozhodol zmenkovým platobným rozkazom sp. zn.

. Zaviazal sťažovateľa zaplatiť zmenkový peniaz a trovy konania.

Dňa 11. augusta 2009 sťažovateľ, v zastúpení advokáta JUDr. Vajdu, podal námietky.

Okrem iného tvrdil, že rozhodnutie nebolo doručené do jeho vlastných rúk, ale prevzala ho

manželka, ktorá mu ho odovzdala až 3. augusta 2009.

Dňa 12. januára 2010 sťažovateľ požiadal o zaslanie zmenkového platobného rozkazu

do vlastných rúk a tiež písomností, ktoré označil.

Dňa 4. marca 2010 okresný súd požiadal Poštu Zubrohlava o oznámenie, kto prevzal

zásielku adresovanú odporcovi označenú ako . Zároveň mali uviesť meno

poštového doručovateľa.

Dňa 16. marca 2010 pošta oznámila, že informáciu nemôže poskytnúť, pretože

nebolo uvedené podacie číslo zásielky.

Dňa 1. februára 2011 okresný súd uznesením č. k. 51 rozhodol

o oprave hlavičky zmenkového platobného rozkazu č. k. 38. Správne

má byť: , a opravil aj úvodnú časť zmenkového platobného rozkazu, čo sa

týka nesprávneho označenia odporcu (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

27. apríla 2011).

Dňa 3. marca 2011 bol spísaný úradný záznam: „vzhľadom na námietku odporcu, že

neprevzal osobne zásielku so zmenkovým platobným rozkazom a šetrením sa nepodarila

zistiť, či zásielku prevzal on alebo jeho matka, okresný súd bude opätovne doručovať

zmenkový platobný rozkaz sťažovateľovi.“

Dňa 28. marca 2011 sťažovateľ opätovne žiadal doručiť zmenkový platobný rozkaz

do vlastných rúk.

Dňa 14. apríla 2011 právny zástupca odporcu – sťažovateľa doručil námietky

a odvolanie odporcu proti zmenkovému platobnému rozkazu Okresného súdu Žilina

č. k. z 20. júla 2009 v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn.

z 1. februára 2011.

Dňa 3. mája 2011 okresný súd potvrdil, že spis bol prevedený do oddelenia zmenky,

šeky. Okrem Zm je vedený pod sp. zn. .

Dňa 21. júla 2011 okresný súd uznesením č. k. 64 opravil

označenie žalobcu uvedené v záhlaví uznesenia okresného súdu č. k. 51

z 1. februára 2011.

Dňa 5. augusta 2011 okresný súd uznesením sp. zn. uložil

sťažovateľovi povinnosť zaplatiť sumu 95,50 € z titulu súdneho poplatku (uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 31. augusta 2011).

Dňa 5. augusta 2011 okresný súd vyzval navrhovateľa vyjadriť sa k námietkam

sťažovateľa.

Dňa 7. septembra 2011 sťažovateľ podal návrh na vydanie opravného uznesenia

k uzneseniu sp. zn. z 21. júla 2011.

Dňa 7. decembra 2011 sťažovateľ doručil návrhy na ďalší postup v konaní sp. zn.

.

Dňa 8. decembra 2011 okresný súd uznesením zamietol návrh na vydanie opravného

uznesenia.

Dňa 9. decembra 2011 bol spísaný úradný záznam o doručení všetkých

požadovaných listín sťažovateľovi.

Dňa 2. januára 2012 bol spísaný úradný záznam: „do kancelárie Cb bolo doručené

faxové podanie právneho zástupcu sťažovateľa označené ako odvolanie žalovaného proti

uzneseniu sp. zn. 79 z 8. decembra 2011.“

Dňa 2. januára 2012 v spise na č. l. 88 je odvolanie sťažovateľa doručené poštou.

Dňa 20. januára 2012 okresný súd oznámil sťažovateľovi, že žalobca sa nevyjadril

k jeho námietkam.

Dňa 30. januára 2012 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na vykonanie

dokazovania.

Dňa 31. januára 2013 okresný súd vyzval žalobcu, aby na pojednávaní nariadenom

na 20. marec 2012 boli prítomní aj obaja štatutárni zástupcovia.

Dňa 21. februára 2012 právny zástupca sťažovateľa požiadal o odročenie

pojednávania nariadeného na 20. marec 2012 z dôvodu, že v tom čase sa bude sťažovateľ

nachádzať v Nemecku. Právny zástupca sa musí zúčastniť pojednávaní v Poprade.

Dňa 12. marca 2012 okresný súd mailom oznámil právnemu zástupcovi sťažovateľa,

že žiadosti o odročenie pojednávania nemieni vyhovieť.

Dňa 12. marca 2012 JUDr. Vajda opätovne požiadal o odročenie pojednávania

nariadeného na 20. marec 2012 s tým, že nedostal žiadnu odpoveď na jeho predchádzajúcu

žiadosť.

Dňa 19. marca 2012 sťažovateľ požiadal o odročenie pojednávania.

Dňa 20. marca 2012 sťažovateľ podal námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni.

Dňa 20. marca 2012 sa uskutočnilo pojednávanie. Žalobca aj predvolaní svedkovia –

štatutárni zástupcovia – boli prítomní. Sťažovateľ ani jeho právny zástupca neboli prítomní.

Bolo odročené na neurčito vzhľadom na vznesenú námietku zaujatosti.

Dňa 28. marca 2012 zákonná sudkyňa sa vyjadrila k námietke

zaujatosti tak, že sa necíti byť zaujatá.

Dňa 29. marca 2012 bol spis doručený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský

súd“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 4. apríla 2012 krajský súd uznesením sp. zn. rozhodol, že

zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prerokúvania a rozhodnutia veci.

Dňa 25. mája 2012 okresný súd uznesením č. k , ktoré

nadobudlo právoplatnosť 9. júna 2012, potvrdil výrok platobného rozkazu.

Dňa 23. júla 2012 žalobca mailom oznámil, že vzhľadom na to, že bude na pracovnej

ceste v zahraničí, súhlasí, aby sa konalo bez jeho prítomnosti 27. júla 2012.

Dňa 27. júla 2012 sa uskutočnilo pojednávanie. Žalobca ani jeho právny zástupca

neboli prítomní. Sťažovateľ aj jeho právny zástupca boli prítomní. Prítomní boli aj

svedkovia. Bolo odročené na neurčito, pretože vo veci malo byť nariadené znalecké

dokazovanie.

Dňa 3. augusta 2012 okresný súd vyzval žalobcu, aby pre potreby znaleckého

dokazovania v lehote 10 dní doručil originál dohody splátkového kalendára.

Dňa 9. augusta 2012 žalobca zaslal originál splátkového kalendára.

Dňa 11. septembra 2012 sťažovateľ žiadal o oznámenie mena znalca z odboru

písmoznalectva, aby sa mohol vyjadriť k jeho osobe. Vyjadril nesúhlas so znalkyňou

.

Dňa 12. októbra 2012 okresný súd zaslal sťažovateľovi uznesenie, ktorým mu ukladá

povinnosť zaplatiť 66 € súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti.

Dňa 10. októbra 2012 okresný súd uznesením č. k. 185 nariadil

znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva .

Lehota na vypracovanie bola stanovená 60 dní.

Dňa 10. októbra 2012 okresný súd uznesením č. k. 187 uložil

účastníkom zaplatiť po 380 € z titulu preddavku na trovy znaleckého dokazovania.

Dňa 18. decembra 2012 (21. decembra 2012 poštou) bolo doručené faxové podanie –

odvolanie sťažovateľa proti výroku o jeho povinnosti zaplatiť 380 € podľa uznesenia č. k. 19

CbZm 3/2011 187.

Dňa 4. januára 2013 žalobca uhradil 380 €.

Dňa 5. februára 2013 okresný súd vyzval sťažovateľa na dokladovanie svojich

osobných, majetkových a zárobkových pomerov v súvislosti s jeho žiadosťou o oslobodenie

od súdnych poplatkov.

Dňa 29. apríla 2013 okresný súd uznesením nepriznal sťažovateľovi oslobodenie

od súdnych poplatkov.

Dňa 10. júna 2013 sťažovateľ doručil odvolanie proti uzneseniu z 29. apríla 2013.

Dňa 25. septembra 2013 bol spis doručený znalcovi.

Dňa 30. decembra 2013 okresný súd urgoval znalca na vypracovanie posudku.

Dňa 9. júna 2014 bol doručený znalecký posudok a vyčíslenie trov za jeho

vypracovanie 543,46 €.

Dňa 13. júna 2014 bol spísaný úradný záznam: bolo zistené, že JUDr. Vajda má

od 1. júla 2013 pozastavený výkon funkcie. Obnovený bol 30. septembra 2013.

Dňa 13. júna 2014 okresný súd uznesením č. k. 259 rozhodol

o odmene znalca.

Dňa 1. júla 2014 bol znalecký posudok zaslaný účastníkom s tým, aby sa k nemu

vyjadrili.

Dňa 26. septembra 2014 bolo doručené vyjadrenie sťažovateľa k znaleckému

posudku.

Dňa 1. októbra 2014 boli námietky sťažovateľa zaslané znalcovi a žalobcovi.

Dňa 7. novembra 2014 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ nebol prítomný.

Dňa 19. decembra 2014 sa uskutočnilo pojednávanie. Za sťažovateľa bol prítomný

jeho právny zástupca. Okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Predmetom namietaného konania bolo rozhodovanie o návrhu na vydanie

zmenkového platobného rozkazu na sumu 48 026 Sk. V spore vystupuje sťažovateľ

ako žalovaný. Ústavný súd už obdobnú vec posudzoval, pričom ustálil, že konanie

o vydanie zmenkového platobného rozkazu nemožno považovať za právne zložité

(m. m. ). V danej veci ústavný súd nezistil ani skutkovú zložitosť veci.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd zo spisu

okresného súdu sp. zn. zistil, že sťažovateľ sa na prieťahoch v konaní aj

sám podieľal. Zo štyroch nariadených pojednávaní sa osobne zúčastnil len jedného.

Na pojednávaní nariadenom na 20. marec 2012 sa on (ani jeho právny zástupca) nezúčastnil

napriek tomu, že mu konajúci súd oznámil, že nemieni vyhovieť jeho žiadosti o odročenie

pojednávania. Nezúčastnil sa ani pojednávania nariadeného na 7. november 2014. V čase

od 1. júla 2013 do 30. septembra 2013 mal právny zástupca sťažovateľa pozastavený výkon

advokátskej činnosti, túto skutočnosť sťažovateľ konajúcemu súdu neoznámil. Vo vzťahu

k podielu sťažovateľa na prieťahoch v konaní ústavný súd nemôže nezobrať do úvahy aj

tvrdenie okresného súdu, podľa ktorého si sťažovateľ „vynútil predĺženie doby konania

o čas rozhodovania o návrhoch na vydanie opravných uznesení (samotného označenia

uznesenia), rozhodovanie o námietkach, rozhodovanie o skúmaní prevzatia zásielky,

o oslobodení od platenia súdnych poplatkov a pod.“.

3. Pri hodnotení postupu okresného súdu ústavný súd konštatuje, že okresný súd

v namietanom konaní prvýkrát meritórne rozhodol 20. júla 2009 tak, že sťažovateľa zaviazal

zaplatiť zmenku a trovy konania. Po námietke nesprávneho doručenia trvalo okresnému

súdu sedem mesiacov (od 11. augusta 2009 do 4. marca 2010 ), kým pristúpil

k doručovaniu. Ďalších desať mesiacov mu trvalo, kým reagoval na chyby vo vydanom

rozhodnutí a rozhodol opravným uznesením (od 4. marca 2010 do 1. februára 2011).

Dňa 10. októbra 2012 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie, spisový

materiál znalcovi však doručil až 25. septembra 2013, t. j. o 11 mesiacov. Znalcovi potom

bez použitia poriadkových opatrení toleroval vypracovávanie znaleckého posudku

8 mesiacov namiesto uznesením z 10. októbra 2012 stanovených 60 dní. Z celkovej dĺžky

konania viac ako 6 rokov bol okresný súd nečinný v období troch rokov.

Na základe uvedeného ústavný súd rozhodol, že úplnou procesnou nečinnosťou

okresného súdu v uvedenom období došlo v konaní vedenom pod sp. zn.

k zbytočným prieťahom, a teda k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

IV.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby

vo veci konal.

Podľa ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, ústavný

súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa

nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu

alebo zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo

slobody sťažovateľa. Sťažovateľ podaním z 15. januára 2015 svoju sťažnosť v časti, v ktorej

sa domáhal, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov, zobral späť.

Keďže ústavný súd nezistil dôvody, ktoré by mohli viesť k záveru o neprípustnosti

späťvzatia sťažnosti v časti výroku, ktorý označil sťažovateľ, sťažovateľovmu návrhu

vyhovel.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo

sťažovateľa podľa , zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia. Ústavný súd nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu iba

konštatovanie porušenia označeného základného práva sťažovateľa za dostatočné na to, aby

sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto dospel k názoru, že treba rozhodnúť aj o jeho

žiadosti priznať mu primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa a ústavný súd môže

svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1

boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 7 000 €,

odôvodňujúc pretrvávajúcim stavom právnej neistoty. Pri určení sumy primeraného

finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo zásad spravodlivosti, z ktorých

vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd zohľadnil predovšetkým doterajšiu dĺžku namietaného konania, ako aj

sťažovateľov podiel na prieťahoch v konaní a priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

v sume 1 000 € (bod 2 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním advokátom JUDr. Jánom Vajdom. Úhradu priznal za dva úkony právnej

služby vykonané v roku 2014 (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti)

2 x 134 €, k tomu režijný paušál 2 x 8,04 € a jeden úkon vykonaný v roku 2015 (vyjadrenie

zo 7. januára 2015) 1 x 139,83 € a k tomu režijný paušál 8,39 € podľa § 1 ods. 3, § 11

ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb spolu v sume 432,30 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2015