Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 158/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca

spravodajca) a Lajosa Mészárosa o sťažnosti I. J., zastúpeného advokátom Mgr. Lubomírom

Kadurom, Advokátska kancelária, Republiky 16, Žilina, ktorou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

1. Základné právo I. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp.

zn. v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. zo 17. februára 2011 p o r u š e n é b o l o .

2. I. J. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur),

ktoré mu j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť I. J. trovy konania v sume 275,94 € (slovom

dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) na účet jeho právneho zástupcu Mgr.

Lubomíra Kaduru, Republiky 16, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-10 z 24. apríla 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť I. J. (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ doručil okresnému súdu 13. mája 2008 návrh

na vydanie zmenkového platobného rozkazu na zaplatenie sumy 85 516 $ (po prepočítaní

75 805,11 €) proti... (ďalej len „odporca v 1. rade“), M. M. (ďalej len „odporca v 2. rade“)

a V. B. (ďalej len „odporca v 3. rade“, spolu len „odporcovia“). Okresný súd vydal 15. júla

2008 zmenkový platobný rozkaz sp. zn. v prospech sťažovateľa.

Dňa 4. augusta 2008 podali odporcovia proti označenému zmenkovému platobnému

rozkazu námietky, ktoré okresný súd uznesením č. k. -11 z 10. septembra

2008 zamietol s odôvodnením, že boli podané oneskorene. Proti uzneseniu okresného súdu

č. k. -11 z 10. septembra 2008 podali odporcovia odvolanie, o ktorom

rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn.

zo 6. mája 2009 tak, že napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie. Vec bola na okresnom súde ďalej vedená pod sp. zn. .

Sťažovateľ 25. októbra 2010 doručil ústavnému súdu sťažnosť, ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

. Ústavný súd nálezom č. k. -24 zo 17. februára 2011

konštatoval porušenie sťažovateľom označeného základného práva, prikázal okresnému

súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov,

a sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €.

Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -139 z 19. mája 2011

tak, že zmenkový platobný rozkaz č. k. -17 z 15. júla 2008 voči

odporcovi v 1. a 3. rade v časti o zaplatenie zmenkovej sumy 10 933 $ zrušil a konanie

zastavil; voči odporcovi v 1. rade o zaplatenie 43 832,09 $ zmenkový platobný rozkaz

č. k. -17 z 15. júla 2008 zrušil a konanie zastavil; voči odporcovi v 3. rade

v časti o zaplatenie zmenkovej sumy 27 323,69 $ zmenkový platobný rozkaz

č. k. -17 z 15. júla 2008 zrušil; zmenkový platobný rozkaz č. k.

-17 z 15. júla 2008 v časti o náhradu trov konania zrušil a vo zvyšnej

časti zmenkový platobný rozkaz č. k. -17 z 15. júla 2008 voči odporcovi

v 1. rade zrušil a voči odporcovi v 3. rade ponechal v platnosti s tým, že o náhradu trov

konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej. Rozsudok

okresného súdu č. k. -139 z 19. mája 2011 v spojení s potvrdzujúcim

rozsudkom krajského súdu č. k. -178 z 9. februára 2012 nadobudol

právoplatnosť 16. februára 2012.

Sťažovateľ 18. júna 2012 podal súdnemu exekútorovi B. K. (ďalej len „súdny

exekútor“) návrh na vykonanie exekúcie proti odporcovi v 3. rade na vymoženie sumy

47 259,31 € s príslušenstvom na podklade zmenkového platobného rozkazu okresného súdu

č. k. -17 z 15. júla 2008 v spojení s rozsudkom okresného súdu č. k.

-139 z 19. mája 2011 a rozsudkom krajského súdu č. k. 13 CoZM 4/2011-

178 z 9. februára 2012. Súdny exekútor vyzval sťažovateľa výzvou sp. zn. EX 822/2012

z 13. novembra 2012, aby bezodkladne po jej doručení opravil návrh na vykonanie exekúcie

a exekučný titul v časti dátumu narodenia odporcu v 3. rade z nesprávneho dátumu

20. júl 1962 na správny dátum 28. júl 1962.

Sťažovateľ požiadal krajský súd podaním doručeným 20. novembra 2012 o opravu

chyby v písaní v písomnom vyhotovení rozsudku krajského súdu č. k. -178

z 9. februára 2012 spočívajúcej v nesprávne uvedenom dátume narodenia odporcu v 3. rade

podľa (ďalej len „OSP“) s odôvodnením, že

v rozsudku krajského súdu je uvedený nesprávne dátum narodenia V. B. 20. júl 1962,

pričom správne má byť 28. júl 1962. Krajský súd sťažovateľovi prípisom zo 4. decembra

2012 oznámil, že s ohľadom na to, že odporca v 3. rade je označený s uvedením rovnakého

dátumu narodenia ako v rozsudku krajského súdu č. k. -178 z 9. februára

2012 aj v návrhu sťažovateľa na vydanie zmenkového platobného rozkazu, ako aj

v písomnom vyhotovení rozsudku okresného súdu č. k. -139

z 19. mája 2011, je potrebné, aby o sťažovateľovom návrhu na opravu chyby rozhodol

okresný súd. Krajský súd súčasne s pokynom na rozhodnutie o sťažovateľovom návrhu

na opravu dátumu narodenia odporcu v 3. rade spis vrátil okresnému súdu, kde bol doručený

20. decembra 2012.

Keďže o oprave chyby v písaní nebolo okresným súdom žiadnym spôsobom

rozhodnuté, sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu 4. októbra 2013 sťažnosť

na prieťahy v konaní, nebol však o spôsobe jej vybavenia vyrozumený.

Sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu ďalej uviedol, že okresný

súd o jeho návrhu na opravu rozsudku okresného súdu č. k. -139

z 19. mája 2011 dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že v zmysle tak bol povinný

urobiť do 30 dní od jeho podania. Za tejto situácie nemôže sťažovateľ viesť exekúciu

na vymoženie povinnosti uloženej odporcovi v 3. rade. Okresný súd nerozhodol o návrhu

sťažovateľa na opravu a ani naň nijako nereagoval vyše roka. Pre sťažovateľa to znamená,

že hoci návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu podal ešte 13. mája 2008, dosiaľ

sa objektívne nemôže domôcť svojho práva. Suma, ktorá je predmetom konania

predstavovala sťažovateľove celoživotné úspory, mala prispieť na uspokojenie jeho

základných životných potrieb aj s ohľadom na jeho blížiaci sa dôchodkový vek. Sťažovateľ

zdôraznil, že k prieťahom pri rozhodovaní o jeho žiadosti o vykonanie opravy rozhodnutia

nijako neprispel, ide o vec právne jednoduchú, napriek tomu čelí právnej neistote spolu už

viac než päť rokov.

Na tomto základe sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo I. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. bolo porušené.

2. Okresnému súdu Žilina v konaní pod sp. zn. prikazuje konať

bez zbytočných prieťahov.

3. I. J. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 500,- € (slovom:

tritisícpäťsto eur), ktoré je Okresný súd Žilina povinný I. J. vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina je povinný nahradiť I. J. trovy konania v sume 275,94 € na účet

jeho právneho zástupcu Mgr. Lubomíra Kaduru, ul. Republiky 16, 010 01 Žilina do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -10

z 24. apríla 2014 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný

súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili,

či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Ústavný súd si od predsedu okresného súdu vyžiadal aj vyjadrenie k sťažnosti.

Predseda okresného súdu na žiadosť ústavného súdu reagoval prípisom č.

z 20. júna 2014, v ktorom okrem iného uviedol: „Pri vybavení sťažnosti tunajším súdom

bolo konštatované, že došlo k prieťahom, avšak je potrebné upozorniť na dlhotrvajúci stav

nedostatočného personálneho obsadenia, na ktoré sme viackrát upozorňovali, avšak

bezvýsledne, a to aj napriek tomu, že ročný nápad vecí na tunajšom súde je cca 57.000

pri výkone +/- 32 sudcov.

Z uvedeného je zrejmé, že nie je možné konať bez prieťahov za takého stavu,

čo žiadame zohľadniť.

Zároveň Vám oznamujeme, že súhlasíme s tým, aby Ústavný súd SR upustil

od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

Z obsahu spisového materiálu vo veci vyplýva, že žalobca podal na Krajskom súde

prostredníctvom jeho právneho zástupcu žiadosť o vykonanie opravy chyby v rozsudku

Krajského súdu v Žiline č. k. -178 dňa 20.11.2012. Na základe tejto

žiadosti si Krajský súd v Žiline vyžiadal predmetný spis na zapožičanie.

Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v žiadosti o opravu rozsudku

Krajského súdu v Žiline uviedol, že týmto rozsudkom bol potvrdený rozsudok Okresného

súdu Žilina, pričom v záhlaví tohto rozhodnutia Krajský súd v Žiline nesprávne uviedol

dátum narodenia žalovaného v 3. rade - V. B., bytom... Pritom poukázal na to, že totožnosť

žalovaného v 3. rade bola v tejto veci zisťovaná predložením občianskeho preukazu

žalovaného v 3. rade na pojednávaní pred Okresným súdom Žilina dňa 8. 3 .2011. Na

preukázanie nesprávnosti uvádzaného dátumu narodenia žalovaného v 3. rade predložil

fotokópiu prvej strany zápisnice, obsahujúcu číslo občianskeho preukazu žalovaného v 3.

rade (OP č...) a výpis z registra obyvateľov zo dňa 9. 11. 2012, z ktorého vyplýva správny

dátum narodenia žalovaného v 3. rade, a to 28. 7. 1962.

K žiadosti žalovaného v 3. rade na opravu rozsudku Krajského súdu v Žiline sa

Krajský súd v Žiline vyjadril žalovanému v 3. rade podaním zo dňa 4. 12. 2012, podľa

obsahu ktorého ho upovedomil o tom, že o jeho žiadosti na opravu musí primárne

rozhodnúť Okresný súd Žilina, ktorý konal vo veci v prvom stupni, nakoľko rozhodnutie

Krajského súdu v Žiline tvorí jednoliaty celok s rozhodnutiami Okresného súdu Žilina, a to

s vydaným zmenkovým platobným rozkazom a s rozsudkom súdu prvého stupňa a až

následne v závislosti od rozhodnutia prvostupňového súdu môže o žiadosti rozhodnúť

odvolací súd. V nadväznosti na uvedené predložil Krajský súd v Žiline predmetný spis

Okresnému súdu Žilina spolu s prípisom, aby vykonal dôsledné šetrenie k správnemu údaju

o dátume narodenia žalovaného v 3. rade a podľa jeho výsledku, aby rozhodol o návrhu

žalobcu na vykonanie opravy nesprávnosti záhlavovej časti rozsudku, ktorá má spočívať

v dátume narodenia žalovaného v 3. rade.

Z obsahu spisového materiálu bolo zistené, že samotný žalobca v žalobe zo dňa

7. 5. 2008 uviedol rodné číslo žalovaného v 3. rade ako... Následne tunajší súd vychádzajúc

z tohto rodného čísla uvádzal vo všetkých rozhodnutiach v tejto veci údaj o dátume

narodenia žalovaného v 3. rade ako 20. 7. 1962 (výzva na SUP zo dňa 25.6.2008 - č. l. 12

spisu, zmenkový platobný rozkaz č. k. -17 zo dňa 15.7.2008, uznesenie č. k.

-31 zo dňa 10.9.2008, uznesenie o poplatkovej povinnosti č. l. 52, č. l. 54, č. l.

155, č. l. 157 spisu). Zároveň tento dátum narodenia žalovaného v 3. rade uvádzal

vo svojich písomnostiach aj právny zástupca žalobcu (čiastočné späťvzatie žaloby - č. l. 126

spisu, vyčíslenie trov - č. l. 137 spisu, odvolanie - č. l. 150 spisu ) a dokonca aj právny

zástupca žalovaného v 1. a 3. rade (námietky - č. l. 20 spisu, plnomocenstvo udelené

právnemu zástupcovi žalovaným v 3. rade - č. l. 23 spisu, odvolanie voči uzneseniu

č. k. -31 zo dňa 10.9.2008 - č. l. 33 spisu + č. l. 37 spisu, ospravedlnenie

neúčasti na pojednávaní - č. l. 64 spisu, plnomocenstvo zo dňa 11.1.2011 - č. l. 65 spisu,

odvolanie č. l. 152 spisu, špecifikácia trov právneho zastúpenia - č. l. 184). Tento dátum

narodenia prevzal do svojich rozhodnutí aj Krajský súd v Žiline (uznesenie č. k.

-46 zo dňa 6. 5. 2009, rozsudok č. k. -178 zo dňa

9. 2. 2012), pričom dátum narodenia žalovaného v 3. rade 20. 7. 1962 bol uvedený aj

v zápisnici Krajského súdu v Žiline o verejnom vyhlásení rozsudku zo dňa 9. 2. 2012 -

č. l. 175 spisu. Dátum narodenia 28. 7. 1962, resp. rodné číslo... žalovaného v 3. rade bol

uvedený iba na zmenke - č. l. 8 a na potvrdení o vklade v hotovosti - č. l. 111 spisu. Okrem

uvedeného, žalobca odvodzoval prostredníctvom právneho zástupcu správnosť údaja

o dátume narodenia žalovaného v 3. rade od predloženého občianskeho preukazu

na pojednávaní pred Okresným súdom Žilina dňa 8. 3. 2011, na ktorom sa žalovaný

v 3. rade prezentoval občianskym preukazom č... (č. l. 75 spisu), avšak podľa úradného

záznamu tunajšieho súdu zo dňa 31. 7. 2008 o nahliadaní žalovaného v 3. rade do súdneho

spisu bola jeho totožnosť overená podľa Občianskeho preukazu č... (č. l. 17 spisu).

Spis spolu so žiadosťou žalobcu a prípisom Krajského súdu v Žiline na vykonanie

opravy rozhodnutí tunajšieho súdu v časti dátumu narodenia žalovaného v 3. rade bol

vyššej súdnej úradníčke predložený na základe pokynu sudcu zo dňa 3. 1. 2013 predložený

dňa 7. 1. 2013. Po oboznámení sa s podaním právneho zástupcu žalovaného v 3. rade

a prípisom Krajského súdu v Žiline bolo v zmysle pokynu Krajského súdu v Žiline

vykonávané dôkladné šetrenie správneho údaja o dátume narodenia žalovaného v 3. rade.

Napr. dňa 19. 2. 2013 realizoval súd lustráciu v Registri obyvateľov zo dňa 19. 2. 2013,

na základe ktorej bola zistená totožnosť osoby - V. B., nar. 28. 7. 1962, r. č..., bytom...

Žiadosťou zo dňa 21. 2. 2013 požiadal tunajší súd Okresné riaditeľstvo policajného zboru

v Žiline o oznámenie informácie o držiteľovi občianskeho preukazu E... a S... Na základe

informácie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Žiline, doručenej súdu dňa 8. 3.

2013, bolo zistené, že držiteľom týchto občianskych preukazov je V. B., r. č... Následne bol

spis dňa 19. 3. 2013 opätovne predložený vyššej súdnej úradníčke.

Po preverení správneho dátumu narodenia žalovaného v 3. rade bolo potrebné

postupovať podľa ustanovenia . Keďže použitie nesprávneho dátumu narodenia

žalovaného v 3. rade, resp. rodného čísla v žalobe zo dňa 7. 5. 2008 sa prenieslo tak

do písomností tunajšieho súdu a do nasledujúcich rozhodnutí odvolacieho súdu, ako aj

do písomností účastníkov konania a ich právnych zástupcov, pričom sa jednalo o zjavnú

nesprávnosť, bolo potrebné zo strany tunajšieho súdu opraviť postupom podľa ustanovenia

v spojení s ustanovením a 167 ods. 2 všetky rozhodnutia

Okresného súdu Žilina vyhotovené v tejto veci a následne predložiť spis Krajskému súdu

v Žiline. Tieto úkony však vyžadujú vzhľadom na rozsah a charakter potrebnej opravy

dostatok času, pričom bolo potrebné zvoliť vhodný, a zároveň správny procesný postup

-spôsob opravy, keďže táto oprava bude mať dopad na všetky rozhodnutia vo veci.

S poukazom na uvedené, ako aj vzhľadom na to, že sa jedná o právoplatne skončený spis,

napriek tomu, že bol pripravený na vybavenie, vyššej súdnej úradníčke sa opravné

uznesenie v dôsledku mimoriadneho zaťaženia aktívnymi spismi oddelení K, R, Cbi, Zm

a CbZm nepodarilo zrealizovať.

Za vzniknuté omeškanie s vybavením veci sa ospravedlňujem. Napriek tomu, že

pridelené spisy sa snažíme vybavovať priebežne, niekedy ani pri vynaložení maximálneho

úsilia nie je možné pri terajšom nápade vecí vybaviť všetky veci v primeranom čase, a to

napriek tomu, že v práci trávime oveľa viac času ako len ustanovený pracovný čas.“

Sťažovateľ sa k prípisu predsedu okresného súdu vyjadril podaním doručeným

ústavnému súdu 30. júla 2014, v ktorom uviedol: «Je faktom, že Okresný súd Žilina vydal

dňa 21. 1. 2014 Uznesenie č. k. , ktorým bola vykonaná oprava vydaných

rozhodnutí a toto Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 2. 2014.

Sme však toho názoru, že uvedená skutočnosť nič nemení na tom, že postupom

Okresného súdu Žilina došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov. Poukazujeme na to, že sťažovateľ podal žiadosť o opravu

rozhodnutí vydaných Okresným súdom v Žiline dňa 19. 11. 2012. Dňa 24. 6. 2013 podal

sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v tejto veci dopyt a opakovane žiadal

o opravu horeuvedených rozhodnutí vydaných Okresným súdom v Žiline. Dňa 22. 8. 2013

podal dopyt vo veci samotný sťažovateľ. Dňa 4. 10. 2013 podal sťažovateľ sťažnosť

predsedovi Okresného súdu Žilina na prieťahy v konaní podľa

Podľa „Súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví

v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O návrhu na opravu

súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí

účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie

nenadobudne právoplatnosť“.

Z uvedeného vyplýva, že po neprimeraných prieťahoch, ktoré predchádzali vydaniu

rozhodnutia vo veci samej (ktoré konštatoval Ústavný súd SR už v predchádzajúcom konaní

o sťažnosti v tej istej veci) Okresný súd Žilina bol opäť nečinný vyše roka v celkom

jednoduchej procesnej veci. Samotný Okresný súd Žilina prieťahy priznal.

Okrem dôvodov, ktoré sme uviedli vo svojej sťažnosti poukazujeme tiež na to, že

v prejednávanej veci podal sťažovateľ sa domáhal uspokojenia svojho nároku,

vyplývajúceho z rozsudku -139 zo dňa 19. 05. 2011 cestou exekúcie

a odvtedy začal povinný v rade 3. V. B. (ktorý ako jediný disponoval majetkom, z ktorého by

bolo možné nárok sťažovateľa uspokojiť) mariť exekučné konanie zaťažovaním svojho

majetku a jeho prevádzaním na tretie osoby. Nečinnosťou Okresného súdu vo veci opravy

rozsudku tak došlo k výraznému oslabeniu právneho postavenia sťažovateľa.

Domnievame sa preto, že priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške

3.500,- € je namieste aj z tohto dôvodu. Sťažovateľ sa dostal do ťažkej finančnej situácie,

kedy je odkázaný na poberanie starobného dôchodku v minimálnej výške a doteraz sa mu

v dôsledku nečinnosti Okresného súdu Žilina nepodarilo reálne sa domôcť svojho práva.

Z týchto dôvodov trváme na podanej sťažnosti, pričom nežiadame, aby Ústavný súd

prikázal Okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov vzhľadom na medzičasom vydané

opravné uznesenie.»

Právny zástupca sťažovateľa a predseda okresného súdu ústavnému súdu oznámili,

že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Vzhľadom na tieto

oznámenia ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) upustil od ústneho pojednávania, keďže dospel k názoru, že od ústneho pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn. (pôvodne

vedeného pod sp. zn. ) ústavný súd zistil takýto priebeh namietaného konania:

- návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu bol okresnému súdu doručený

13. mája 2008;

- 25. júna 2008 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku

(poplatok bol uhradený 4. júla 2008), v ten istý deň okresný súd vyzval sťažovateľa

aj na predloženie potrebného počtu rovnopisov návrhu;

- okresný súd zmenkovým platobným rozkazom sp. zn. z 15. júla 2008

uložil odporcom zaplatiť spoločne a nerozdielne sťažovateľovi zmenkovú sumu 85 516 $

so 6 % úrokom z označenej sumy od 12. decembra 2006 do zaplatenia;

- 4. augusta 2008 boli okresnému súdu doručené námietky odporcu v 1. rade

a odporcu v 3. rade proti zmenkovému platobnému rozkazu sp. zn. z 15. júla

2008;

- okresný súd uznesením č. k. -11 z 10. septembra 2008 rozhodol

o zamietnutí námietok odporcov z dôvodu, že boli podané oneskorene;

- odporcovia v 1. a 3. rade doručili 8. októbra 2008 okresnému súdu odvolanie

proti jeho uzneseniu z 10. septembra 2008, spis bol krajskému súdu predložený

3. marca 2009;

- krajský súd uznesením sp. zn. zo 6. mája 2009 rozhodol o zrušení

odvolaním napadnutého uznesenia a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, spis bol

okresnému súdu doručený 15. mája 2009;

- dňa 18. mája 2009 okresný súd expedoval uznesenie krajského súdu účastníkom

konania;

- uznesením sp. zn. z 11. januára 2010 okresný súd uložil odporcom

zaplatiť súdny poplatok za podané námietky;

- 18. februára 2010 bola vec pridelená do senátu 20 CbZm a označená sp. zn.

, dňa 9. marca 2010 bol spis predložený zákonnej sudkyni;

- pokynom zákonnej sudkyne z 18. mája 2010 bol spis predložený vyššiemu

súdnemu úradníkovi pre účely prípravy pojednávania vo veci, vyšší úradník vrátil vec

s pripojenými rozhodnutiami zákonnej sudkyni 12. augusta 2010;

- 4. novembra 2010 zákonná sudkyňa nariadila termín pojednávania

na 27. január 2011, ktorý bol následne zrušený na žiadosť o odročenie zo strany odporcu

v 3. rade;

- 18. januára 2011 nariadil okresný súd pojednávanie na 8. marec 2011, ktoré bolo

po prerokovaní veci odročené na 17. marec 2011;

- pojednávanie sa 17. marca 2011 neuskutočnilo na žiadosť o jeho odročenie

právnym zástupcom odporcov, bolo odročené na 28. apríl 2011;

- pojednávanie 28. apríla 2011 bolo po prerokovaní veci odročené na 19. máj 2011;

- 27. apríla 2011 sťažovateľ čiastočne vzal žalobu späť;

- na pojednávaní 19. mája 2011 bol vyhlásený rozsudok č. k. -139

z 19. mája 2011, ktorým okresný súd zmenkový platobný rozkaz č. k. -17

z 15. júla 2008 sčasti voči odporcovi v 3. rade ponechal v platnosti a sčasti ho zrušil

a konanie zastavil;

- 3. júna 2011 podal sťažovateľ a odporcovia odvolanie;

- 16. júna 2011 okresný súd zaslal odvolania na vyjadrenie účastníkom konania

a vyrubil súdny poplatok za odvolania;

- 15. júla 2011 okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o podaných

odvolaniach;

- 9. februára 2012 krajský súd verejne vyhlásil rozsudok č. k. -178,

ktorým rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny;

- 16. februára 2012 nadobudol rozsudok okresného súdu č. k. -139

z 19. mája 2011 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. -178

z 9. februára 2012 právoplatnosť;

- 6. júna 2012 sťažovateľ urgoval vydanie rozhodnutia o náhrade trov konania;

- 20. novembra 2012 sťažovateľ požiadal krajský súd o vydanie rozhodnutia o oprave

chyby;

- 22. novembra 2012 krajský súd požiadal okresný súd o predloženie spisu, ktorý mu

bol doručený 28. novembra 2012;

- 4. decembra 2012 krajský súd oznámil sťažovateľovi, že o jeho žiadosti o opravu

chyby rozhodne najprv okresný súd vo vzťahu k zmenkovému platobnému rozkazu

a rozsudku, ktorý vydal okresný súd, zároveň krajský súd prípisom spis vrátil okresnému

súdu s tým, aby okresný súd rozhodol o oprave chyby v písaní v zmenkovom platobnom

rozkaze a rozsudku okresného súdu;

- 20. decembra 2012 bol spis doručený okresnému súdu;

- 19. februára 2013 okresný súd požiadal o lustráciu osoby odporcu v 3. rade okresné

riaditeľstvo Policajného zboru, pokiaľ ide o dátum jeho narodenia a číslo občianskeho

preukazu;

- 8. marca 2013 bola okresnému súdu doručená odpoveď, z ktorej vyplýva, že

občiansky preukaz predložený odporcom v 3. rade na pojednávaní bol vydaný V. B., ktorý

sa narodil 28. júla 1962;

- 29. mája 2013 sťažovateľ urgoval vydanie rozhodnutia o oprave chyby;

- 22. augusta 2013 sťažovateľ opätovne urgoval vydanie rozhodnutia o oprave chyby;

- 4. októbra 2013 sťažovateľ doručil predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy

v konaní;

- 25. októbra 2013 sťažovateľ doručil sťažnosť ústavnému súdu;

- 21. januára 2014 okresný súd uznesením č. k. -210 opravil

záhlavia zmenkového platobného rozkazu č. k. -17 z 15. júla 2008, rozsudku

okresného súdu č. k. -139 z 19. mája 2011 (a ďalších rozhodnutí) tak, že

správny dátum narodenia odporcu v 3. rade je 28. júl 1962 [okresný súd vyhovenie návrhu

sťažovateľa o opravu chyby v písaní odôvodnil tým, že aj keď sám sťažovateľ na návrhu

na vydanie zmenkového platobného rozkazu a na podaniach adresovaných súdu uvádzal

nesprávny dátum narodenia odporcu v 3. rade (20. júla 1962), správny dátum narodenia

odporcu v 3. rade (28. júla 1962) bol uvedený na zmenke a okresný súd mal k dispozícii aj

občiansky preukaz odporcu v 3. rade na pojednávaní s uvedením správneho údaja

(potvrdené lustráciou v evidencii obyvateľov), v dôsledku čoho považuje údaj o dátume

narodenia odporcu (20. júla 1962) uvádzaný v rozhodnutiach okresného súdu za chybu

v písaní.].

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z , ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa ktorého len čo sa konanie

začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Podľa súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní

a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O návrhu na opravu súd rozhodne do 30 dní

od jeho podania. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže

odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie nenadobudne

právoplatnosť.

V prípade sťažovateľa považuje ústavný súd za významné, že vo vzťahu ku konaniu

okresného súdu sp. zn. ústavný súd už nálezom č. k. -24

zo 17. februára 2011 konštatoval porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (vo vzťahu k obdobiu do rozhodnutia

ústavného súdu) a prikázal okresnému súdu, aby v konaní postupoval bez zbytočných

prieťahov.

Pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa doručenej ústavnému súdu 16. decembra

2013 sa preto ústavný súd mohol zaoberať iba priebehom konania pred okresným súdom

v období po 17. februári 2011 a aj to iba s ohľadom na skutočnosť, že ani napriek

nadobudnutiu právoplatnosti rozsudku okresného súdu č. k. -139

z 19. mája 2011 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. -178

z 9. februára 2012 v dôsledku následne podaného návrhu sťažovateľa na vydanie opravného

uznesenia a povinnosti okresného súdu rozhodnúť o ňom, nemožno považovať vec

za skončenú.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Predmetom namietaného konania bolo rozhodovanie o návrhu sťažovateľa

na vydanie zmenkového platobného rozkazu na sumu 85 516 $ a následne rozhodovanie

o návrhu sťažovateľa na vydanie opravného uznesenia. Podľa názoru ústavného súdu

nemožno považovať vec sťažovateľa za právne zložitú, pričom doterajší priebeh konania

nesignalizuje ani skutkovú zložitosť veci.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd zo spisu

okresného súdu sp. zn. nezistil také okolnosti, ktoré by mohol pripísať

na ťarchu sťažovateľa, okrem skutočnosti, že sám sťažovateľ v návrhu na vydanie

zmenkového platobného rozkazu (a jeho následných podaniach adresovaných súdu) uviedol

nesprávny dátum narodenia odporcu v 3. rade, čo nesporne malo vplyv na rýchlosť konania.

3. V súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu v namietanom konaní

ústavný súd považoval za potrebné poukázať na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Rovnako tak môže zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa aj nesprávna činnosť štátneho orgánu

(m. m. ).

Vo vzťahu k rozhodovaniu okresného súdu o návrhu sťažovateľa na vydanie

opravného uznesenia považuje ústavný súd za významnú aj tú skutočnosť, že priamo zákon

( ) ukladá súdu povinnosť rozhodnúť o návrhu na opravu do 30 dní od jeho

podania.

Vychádzajúc z obsahu spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn. ,

ústavný súd konštatoval, že okresný súd v období od vydania nálezu ústavného súdu č. k.

-24 zo 17. februára 2011 do vydania rozsudku č. k. -139

z 19. mája 2011 postupoval vo veci samej plynulo a rešpektoval príkaz ústavného súdu

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Odlišná je však situácia, pokiaľ ide o rozhodovanie okresného súdu o návrhu

sťažovateľa na vydanie opravného uznesenia, ktorý sťažovateľ doručil (krajskému súdu)

20. novembra 2012. V období od 20. decembra 2012 (vrátenie spisu okresnému súdu

s pokynom krajského súdu rozhodnúť o návrhu sťažovateľa na vydanie opravného

uznesenia) do 21. januára 2014 (vydanie opravného uznesenia č. k. -210

okresným súdom) vykonal okresný súd iba jediný úkon potrebný na rozhodnutie o návrhu

sťažovateľa (19. februára 2013 súd požiadal o lustráciu osoby odporcu v 3. rade, ktorá mu

bola doručená 8. marca 2013). Možno teda konštatovať, že v období od 8. marca 2013

do 21. januára 2014 bol okresný súd vo veci absolútne nečinný.

Na základe uvedeného ústavný súd rozhodol, že neodôvodnenou nečinnosťou

okresného súdu v uvedenom období došlo v konaní vedenom pod sp. zn.

k zbytočným prieťahom, a teda k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48

ods. 2 (bod 1 výroku tohto nálezu).

IV.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby

vo veci konal.

Vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodnutia o sťažnosti bola vec už skončená

(opravné uznesenie bolo vydané 21. januára 2014), ústavný súd sťažnosť v časti, ktorou sa

sťažovateľ domáhal, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní

bez zbytočných prieťahov, nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo

sťažovateľa podľa , zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia. Ústavný súd nepovažoval vzhľadom na okolnosti

prípadu iba konštatovanie porušenia označeného základného práva sťažovateľa

za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto dospel k názoru, že

treba rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľa priznať mu primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa a ústavný súd môže

svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1

boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 3 500 €

s poukazom na to, že v dôsledku postupu okresného súdu nemôže viesť exekúciu

na vymoženie povinnosti uloženej odporcovi v 3. rade, hoci návrh na vydanie zmenkového

platobného rozkazu podal ešte 13. mája 2008, a preto sa dosiaľ objektívne nemôže domôcť

svojho práva. Sťažovateľ poukazoval aj na to, že suma, ktorá je predmetom konania,

predstavovala jeho celoživotné úspory, mala prispieť na uspokojenie jeho základných

životných potrieb aj s ohľadom na jeho blížiaci sa dôchodkový vek.

Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd zohľadnil predovšetkým doterajšiu dĺžku namietaného konania

po nadobudnutí právoplatnosti nálezu č. k. -24 zo 17. februára 2011

a charakter a intenzitu zbytočných prieťahov, ku ktorým v predmetnej veci došlo. Vzal

do úvahy aj to, že už prv nálezom č. k. -24 zo 17. februára 2011

konštatoval porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, a sťažovateľovi priznal

finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €. Ústavný súd neponechal nepovšimnuté ani to, že

hoci priamo zákon ( ) ukladá okresnému súdu lehotu na rozhodnutie o návrhu

na vydanie opravného uznesenia, okresný súd vo veci sťažovateľa túto lehotu

nerešpektoval. S poukazom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade

bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 500 € sťažovateľovi primerané

konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 2 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním advokátom Mgr. Lubomírom Kadurom. Ústavný súd pri rozhodovaní

o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva

Slovenskej republiky za prvý polrok 2012, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané

v roku 2013. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a spísanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) spolu

v sume 275,94 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2014