Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 158/2014
PDF · 311.54 KB
No categories available
II. ÚS 158/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2014
v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca
spravodajca) a Lajosa Mészárosa o sťažnosti I. J., zastúpeného advokátom Mgr. Lubomírom
Kadurom, Advokátska kancelária, Republiky 16, Žilina, ktorou namieta porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom
pod sp. zn. 20 CbZm 3/2010, a takto
rozhodol:
1. Základné právo I. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp.
zn. 20 CbZm 3/2010 v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 450/2010 zo 17. februára 2011 p o r u š e n é b o l o .
2. I. J. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur),
ktoré mu j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť I. J. trovy konania v sume 275,94 € (slovom
dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) na účet jeho právneho zástupcu Mgr.
Lubomíra Kaduru, Republiky 16, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 158/2014-10 z 24. apríla 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť I. J. (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 20 CbZm 3/2010.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ doručil okresnému súdu 13. mája 2008 návrh
na vydanie zmenkového platobného rozkazu na zaplatenie sumy 85 516 $ (po prepočítaní
75 805,11 €) proti... (ďalej len „odporca v 1. rade“), M. M. (ďalej len „odporca v 2. rade“)
a V. B. (ďalej len „odporca v 3. rade“, spolu len „odporcovia“). Okresný súd vydal 15. júla
2008 zmenkový platobný rozkaz sp. zn. 20 Zm 5/2008 v prospech sťažovateľa.
Dňa 4. augusta 2008 podali odporcovia proti označenému zmenkovému platobnému
rozkazu námietky, ktoré okresný súd uznesením č. k. 20 Zm 5/2008-11 z 10. septembra
2008 zamietol s odôvodnením, že boli podané oneskorene. Proti uzneseniu okresného súdu
č. k. 20 Zm 5/2008-11 z 10. septembra 2008 podali odporcovia odvolanie, o ktorom
rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 13 CoZm 1/2009
zo 6. mája 2009 tak, že napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie. Vec bola na okresnom súde ďalej vedená pod sp. zn. 20 CbZm 3/2010.
Sťažovateľ 25. októbra 2010 doručil ústavnému súdu sťažnosť, ktorou namietal
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
20 CbZm 3/2010. Ústavný súd nálezom č. k. IV. ÚS 450/2010-24 zo 17. februára 2011
konštatoval porušenie sťažovateľom označeného základného práva, prikázal okresnému
súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 20 CbZm 3/2010 konal bez zbytočných prieťahov,
a sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €.
Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 20 CbZm 3/2010-139 z 19. mája 2011
tak, že zmenkový platobný rozkaz č. k. 20 Zm 5/2008-17 z 15. júla 2008 voči
odporcovi v 1. a 3. rade v časti o zaplatenie zmenkovej sumy 10 933 $ zrušil a konanie
zastavil; voči odporcovi v 1. rade o zaplatenie 43 832,09 $ zmenkový platobný rozkaz
č. k. 20 Zm 5/2008-17 z 15. júla 2008 zrušil a konanie zastavil; voči odporcovi v 3. rade
v časti o zaplatenie zmenkovej sumy 27 323,69 $ zmenkový platobný rozkaz
č. k. 20 Zm 5/2008-17 z 15. júla 2008 zrušil; zmenkový platobný rozkaz č. k.
20 Zm 5/2008-17 z 15. júla 2008 v časti o náhradu trov konania zrušil a vo zvyšnej
časti zmenkový platobný rozkaz č. k. 20 Zm 5/2008-17 z 15. júla 2008 voči odporcovi
v 1. rade zrušil a voči odporcovi v 3. rade ponechal v platnosti s tým, že o náhradu trov
konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej. Rozsudok
okresného súdu č. k. 20 CbZm 3/2010-139 z 19. mája 2011 v spojení s potvrdzujúcim
rozsudkom krajského súdu č. k. 13 CoZM 4/2011-178 z 9. februára 2012 nadobudol
právoplatnosť 16. februára 2012.
Sťažovateľ 18. júna 2012 podal súdnemu exekútorovi B. K. (ďalej len „súdny
exekútor“) návrh na vykonanie exekúcie proti odporcovi v 3. rade na vymoženie sumy
47 259,31 € s príslušenstvom na podklade zmenkového platobného rozkazu okresného súdu
č. k. 20 Zm 5/2008-17 z 15. júla 2008 v spojení s rozsudkom okresného súdu č. k.
20 CbZm 3/2010-139 z 19. mája 2011 a rozsudkom krajského súdu č. k. 13 CoZM 4/2011-
178 z 9. februára 2012. Súdny exekútor vyzval sťažovateľa výzvou sp. zn. EX 822/2012
z 13. novembra 2012, aby bezodkladne po jej doručení opravil návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul v časti dátumu narodenia odporcu v 3. rade z nesprávneho dátumu
20. júl 1962 na správny dátum 28. júl 1962.
Sťažovateľ požiadal krajský súd podaním doručeným 20. novembra 2012 o opravu
chyby v písaní v písomnom vyhotovení rozsudku krajského súdu č. k. 13 CoZM 4/2011-178
z 9. februára 2012 spočívajúcej v nesprávne uvedenom dátume narodenia odporcu v 3. rade
podľa § 164 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) s odôvodnením, že
v rozsudku krajského súdu je uvedený nesprávne dátum narodenia V. B. 20. júl 1962,
pričom správne má byť 28. júl 1962. Krajský súd sťažovateľovi prípisom zo 4. decembra
2012 oznámil, že s ohľadom na to, že odporca v 3. rade je označený s uvedením rovnakého
dátumu narodenia ako v rozsudku krajského súdu č. k. 13 CoZM 4/2011-178 z 9. februára
2012 aj v návrhu sťažovateľa na vydanie zmenkového platobného rozkazu, ako aj
v písomnom vyhotovení rozsudku okresného súdu č. k. 20 CbZm 3/2010-139
z 19. mája 2011, je potrebné, aby o sťažovateľovom návrhu na opravu chyby rozhodol
okresný súd. Krajský súd súčasne s pokynom na rozhodnutie o sťažovateľovom návrhu
na opravu dátumu narodenia odporcu v 3. rade spis vrátil okresnému súdu, kde bol doručený
20. decembra 2012.
Keďže o oprave chyby v písaní nebolo okresným súdom žiadnym spôsobom
rozhodnuté, sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu 4. októbra 2013 sťažnosť
na prieťahy v konaní, nebol však o spôsobe jej vybavenia vyrozumený.
Sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu ďalej uviedol, že okresný
súd o jeho návrhu na opravu rozsudku okresného súdu č. k. 20 CbZm 3/2010-139
z 19. mája 2011 dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že v zmysle § 164 OSP tak bol povinný
urobiť do 30 dní od jeho podania. Za tejto situácie nemôže sťažovateľ viesť exekúciu
na vymoženie povinnosti uloženej odporcovi v 3. rade. Okresný súd nerozhodol o návrhu
sťažovateľa na opravu a ani naň nijako nereagoval vyše roka. Pre sťažovateľa to znamená,
že hoci návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu podal ešte 13. mája 2008, dosiaľ
sa objektívne nemôže domôcť svojho práva. Suma, ktorá je predmetom konania
predstavovala sťažovateľove celoživotné úspory, mala prispieť na uspokojenie jeho
základných životných potrieb aj s ohľadom na jeho blížiaci sa dôchodkový vek. Sťažovateľ
zdôraznil, že k prieťahom pri rozhodovaní o jeho žiadosti o vykonanie opravy rozhodnutia
nijako neprispel, ide o vec právne jednoduchú, napriek tomu čelí právnej neistote spolu už
viac než päť rokov.
Na tomto základe sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto
rozhodol:
„1. Základné právo I. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom
pod sp. zn. 20 CbZm 3/2010 bolo porušené.
2. Okresnému súdu Žilina v konaní pod sp. zn. 20 CbZm/3/2010 prikazuje konať
bez zbytočných prieťahov.
3. I. J. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 500,- € (slovom:
tritisícpäťsto eur), ktoré je Okresný súd Žilina povinný I. J. vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Žilina je povinný nahradiť I. J. trovy konania v sume 275,94 € na účet
jeho právneho zástupcu Mgr. Lubomíra Kaduru, ul. Republiky 16, 010 01 Žilina do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 158/2014-10
z 24. apríla 2014 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný
súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili,
či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.
Ústavný súd si od predsedu okresného súdu vyžiadal aj vyjadrenie k sťažnosti.
Predseda okresného súdu na žiadosť ústavného súdu reagoval prípisom č. 1 SprS 20/2014
z 20. júna 2014, v ktorom okrem iného uviedol: „Pri vybavení sťažnosti tunajším súdom
bolo konštatované, že došlo k prieťahom, avšak je potrebné upozorniť na dlhotrvajúci stav
nedostatočného personálneho obsadenia, na ktoré sme viackrát upozorňovali, avšak
bezvýsledne, a to aj napriek tomu, že ročný nápad vecí na tunajšom súde je cca 57.000
pri výkone +/- 32 sudcov.
Z uvedeného je zrejmé, že nie je možné konať bez prieťahov za takého stavu,
čo žiadame zohľadniť.
Zároveň Vám oznamujeme, že súhlasíme s tým, aby Ústavný súd SR upustil
od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.
Z obsahu spisového materiálu vo veci vyplýva, že žalobca podal na Krajskom súde
prostredníctvom jeho právneho zástupcu žiadosť o vykonanie opravy chyby v rozsudku
Krajského súdu v Žiline č. k. 19CoZm/4/20111-178 dňa 20.11.2012. Na základe tejto
žiadosti si Krajský súd v Žiline vyžiadal predmetný spis na zapožičanie.
Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v žiadosti o opravu rozsudku
Krajského súdu v Žiline uviedol, že týmto rozsudkom bol potvrdený rozsudok Okresného
súdu Žilina, pričom v záhlaví tohto rozhodnutia Krajský súd v Žiline nesprávne uviedol
dátum narodenia žalovaného v 3. rade - V. B., bytom... Pritom poukázal na to, že totožnosť
žalovaného v 3. rade bola v tejto veci zisťovaná predložením občianskeho preukazu
žalovaného v 3. rade na pojednávaní pred Okresným súdom Žilina dňa 8. 3 .2011. Na
preukázanie nesprávnosti uvádzaného dátumu narodenia žalovaného v 3. rade predložil
fotokópiu prvej strany zápisnice, obsahujúcu číslo občianskeho preukazu žalovaného v 3.
rade (OP č...) a výpis z registra obyvateľov zo dňa 9. 11. 2012, z ktorého vyplýva správny
dátum narodenia žalovaného v 3. rade, a to 28. 7. 1962.
K žiadosti žalovaného v 3. rade na opravu rozsudku Krajského súdu v Žiline sa
Krajský súd v Žiline vyjadril žalovanému v 3. rade podaním zo dňa 4. 12. 2012, podľa
obsahu ktorého ho upovedomil o tom, že o jeho žiadosti na opravu musí primárne
rozhodnúť Okresný súd Žilina, ktorý konal vo veci v prvom stupni, nakoľko rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline tvorí jednoliaty celok s rozhodnutiami Okresného súdu Žilina, a to
s vydaným zmenkovým platobným rozkazom a s rozsudkom súdu prvého stupňa a až
následne v závislosti od rozhodnutia prvostupňového súdu môže o žiadosti rozhodnúť
odvolací súd. V nadväznosti na uvedené predložil Krajský súd v Žiline predmetný spis
Okresnému súdu Žilina spolu s prípisom, aby vykonal dôsledné šetrenie k správnemu údaju
o dátume narodenia žalovaného v 3. rade a podľa jeho výsledku, aby rozhodol o návrhu
žalobcu na vykonanie opravy nesprávnosti záhlavovej časti rozsudku, ktorá má spočívať
v dátume narodenia žalovaného v 3. rade.
Z obsahu spisového materiálu bolo zistené, že samotný žalobca v žalobe zo dňa
7. 5. 2008 uviedol rodné číslo žalovaného v 3. rade ako... Následne tunajší súd vychádzajúc
z tohto rodného čísla uvádzal vo všetkých rozhodnutiach v tejto veci údaj o dátume
narodenia žalovaného v 3. rade ako 20. 7. 1962 (výzva na SUP zo dňa 25.6.2008 - č. l. 12
spisu, zmenkový platobný rozkaz č. k. 20Zm 5/2008-17 zo dňa 15.7.2008, uznesenie č. k.
20Zm 5/2008-31 zo dňa 10.9.2008, uznesenie o poplatkovej povinnosti č. l. 52, č. l. 54, č. l.
155, č. l. 157 spisu). Zároveň tento dátum narodenia žalovaného v 3. rade uvádzal
vo svojich písomnostiach aj právny zástupca žalobcu (čiastočné späťvzatie žaloby - č. l. 126
spisu, vyčíslenie trov - č. l. 137 spisu, odvolanie - č. l. 150 spisu ) a dokonca aj právny
zástupca žalovaného v 1. a 3. rade (námietky - č. l. 20 spisu, plnomocenstvo udelené
právnemu zástupcovi žalovaným v 3. rade - č. l. 23 spisu, odvolanie voči uzneseniu
č. k. 20Zm 5/2008-31 zo dňa 10.9.2008 - č. l. 33 spisu + č. l. 37 spisu, ospravedlnenie
neúčasti na pojednávaní - č. l. 64 spisu, plnomocenstvo zo dňa 11.1.2011 - č. l. 65 spisu,
odvolanie č. l. 152 spisu, špecifikácia trov právneho zastúpenia - č. l. 184). Tento dátum
narodenia prevzal do svojich rozhodnutí aj Krajský súd v Žiline (uznesenie č. k.
13CoZm/1/2009-46 zo dňa 6. 5. 2009, rozsudok č. k. 13CoZm/4/2011-178 zo dňa
9. 2. 2012), pričom dátum narodenia žalovaného v 3. rade 20. 7. 1962 bol uvedený aj
v zápisnici Krajského súdu v Žiline o verejnom vyhlásení rozsudku zo dňa 9. 2. 2012 -
č. l. 175 spisu. Dátum narodenia 28. 7. 1962, resp. rodné číslo... žalovaného v 3. rade bol
uvedený iba na zmenke - č. l. 8 a na potvrdení o vklade v hotovosti - č. l. 111 spisu. Okrem
uvedeného, žalobca odvodzoval prostredníctvom právneho zástupcu správnosť údaja
o dátume narodenia žalovaného v 3. rade od predloženého občianskeho preukazu
na pojednávaní pred Okresným súdom Žilina dňa 8. 3. 2011, na ktorom sa žalovaný
v 3. rade prezentoval občianskym preukazom č... (č. l. 75 spisu), avšak podľa úradného
záznamu tunajšieho súdu zo dňa 31. 7. 2008 o nahliadaní žalovaného v 3. rade do súdneho
spisu bola jeho totožnosť overená podľa Občianskeho preukazu č... (č. l. 17 spisu).
Spis spolu so žiadosťou žalobcu a prípisom Krajského súdu v Žiline na vykonanie
opravy rozhodnutí tunajšieho súdu v časti dátumu narodenia žalovaného v 3. rade bol
vyššej súdnej úradníčke predložený na základe pokynu sudcu zo dňa 3. 1. 2013 predložený
dňa 7. 1. 2013. Po oboznámení sa s podaním právneho zástupcu žalovaného v 3. rade
a prípisom Krajského súdu v Žiline bolo v zmysle pokynu Krajského súdu v Žiline
vykonávané dôkladné šetrenie správneho údaja o dátume narodenia žalovaného v 3. rade.
Napr. dňa 19. 2. 2013 realizoval súd lustráciu v Registri obyvateľov zo dňa 19. 2. 2013,
na základe ktorej bola zistená totožnosť osoby - V. B., nar. 28. 7. 1962, r. č..., bytom...
Žiadosťou zo dňa 21. 2. 2013 požiadal tunajší súd Okresné riaditeľstvo policajného zboru
v Žiline o oznámenie informácie o držiteľovi občianskeho preukazu E... a S... Na základe
informácie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Žiline, doručenej súdu dňa 8. 3.
2013, bolo zistené, že držiteľom týchto občianskych preukazov je V. B., r. č... Následne bol
spis dňa 19. 3. 2013 opätovne predložený vyššej súdnej úradníčke.
Po preverení správneho dátumu narodenia žalovaného v 3. rade bolo potrebné
postupovať podľa ustanovenia § 164 OSP. Keďže použitie nesprávneho dátumu narodenia
žalovaného v 3. rade, resp. rodného čísla v žalobe zo dňa 7. 5. 2008 sa prenieslo tak
do písomností tunajšieho súdu a do nasledujúcich rozhodnutí odvolacieho súdu, ako aj
do písomností účastníkov konania a ich právnych zástupcov, pričom sa jednalo o zjavnú
nesprávnosť, bolo potrebné zo strany tunajšieho súdu opraviť postupom podľa ustanovenia
§ 164 OSP v spojení s ustanovením § 175 ods. 8 OSP a 167 ods. 2 OSP všetky rozhodnutia
Okresného súdu Žilina vyhotovené v tejto veci a následne predložiť spis Krajskému súdu
v Žiline. Tieto úkony však vyžadujú vzhľadom na rozsah a charakter potrebnej opravy
dostatok času, pričom bolo potrebné zvoliť vhodný, a zároveň správny procesný postup
-spôsob opravy, keďže táto oprava bude mať dopad na všetky rozhodnutia vo veci.
S poukazom na uvedené, ako aj vzhľadom na to, že sa jedná o právoplatne skončený spis,
napriek tomu, že bol pripravený na vybavenie, vyššej súdnej úradníčke sa opravné
uznesenie v dôsledku mimoriadneho zaťaženia aktívnymi spismi oddelení K, R, Cbi, Zm
a CbZm nepodarilo zrealizovať.
Za vzniknuté omeškanie s vybavením veci sa ospravedlňujem. Napriek tomu, že
pridelené spisy sa snažíme vybavovať priebežne, niekedy ani pri vynaložení maximálneho
úsilia nie je možné pri terajšom nápade vecí vybaviť všetky veci v primeranom čase, a to
napriek tomu, že v práci trávime oveľa viac času ako len ustanovený pracovný čas.“
Sťažovateľ sa k prípisu predsedu okresného súdu vyjadril podaním doručeným
ústavnému súdu 30. júla 2014, v ktorom uviedol: «Je faktom, že Okresný súd Žilina vydal
dňa 21. 1. 2014 Uznesenie č. k. 20CbZm 3/2010, ktorým bola vykonaná oprava vydaných
rozhodnutí a toto Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 2. 2014.
Sme však toho názoru, že uvedená skutočnosť nič nemení na tom, že postupom
Okresného súdu Žilina došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Poukazujeme na to, že sťažovateľ podal žiadosť o opravu
rozhodnutí vydaných Okresným súdom v Žiline dňa 19. 11. 2012. Dňa 24. 6. 2013 podal
sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v tejto veci dopyt a opakovane žiadal
o opravu horeuvedených rozhodnutí vydaných Okresným súdom v Žiline. Dňa 22. 8. 2013
podal dopyt vo veci samotný sťažovateľ. Dňa 4. 10. 2013 podal sťažovateľ sťažnosť
predsedovi Okresného súdu Žilina na prieťahy v konaní podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z.
Podľa § 164 Občianskeho súdneho poriadku „Súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví
v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O návrhu na opravu
súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí
účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie
nenadobudne právoplatnosť“.
Z uvedeného vyplýva, že po neprimeraných prieťahoch, ktoré predchádzali vydaniu
rozhodnutia vo veci samej (ktoré konštatoval Ústavný súd SR už v predchádzajúcom konaní
o sťažnosti v tej istej veci) Okresný súd Žilina bol opäť nečinný vyše roka v celkom
jednoduchej procesnej veci. Samotný Okresný súd Žilina prieťahy priznal.
Okrem dôvodov, ktoré sme uviedli vo svojej sťažnosti poukazujeme tiež na to, že
v prejednávanej veci podal sťažovateľ sa domáhal uspokojenia svojho nároku,
vyplývajúceho z rozsudku 20CbZm 3/2010-139 zo dňa 19. 05. 2011 cestou exekúcie
a odvtedy začal povinný v rade 3. V. B. (ktorý ako jediný disponoval majetkom, z ktorého by
bolo možné nárok sťažovateľa uspokojiť) mariť exekučné konanie zaťažovaním svojho
majetku a jeho prevádzaním na tretie osoby. Nečinnosťou Okresného súdu vo veci opravy
rozsudku tak došlo k výraznému oslabeniu právneho postavenia sťažovateľa.
Domnievame sa preto, že priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
3.500,- € je namieste aj z tohto dôvodu. Sťažovateľ sa dostal do ťažkej finančnej situácie,
kedy je odkázaný na poberanie starobného dôchodku v minimálnej výške a doteraz sa mu
v dôsledku nečinnosti Okresného súdu Žilina nepodarilo reálne sa domôcť svojho práva.
Z týchto dôvodov trváme na podanej sťažnosti, pričom nežiadame, aby Ústavný súd
prikázal Okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov vzhľadom na medzičasom vydané
opravné uznesenie.»
Právny zástupca sťažovateľa a predseda okresného súdu ústavnému súdu oznámili,
že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Vzhľadom na tieto
oznámenia ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) upustil od ústneho pojednávania, keďže dospel k názoru, že od ústneho pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Zo spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn. 20 CbZm 3/2010 (pôvodne
vedeného pod sp. zn. 20 Zm 5/2008) ústavný súd zistil takýto priebeh namietaného konania:
- návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu bol okresnému súdu doručený
13. mája 2008;
- 25. júna 2008 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku
(poplatok bol uhradený 4. júla 2008), v ten istý deň okresný súd vyzval sťažovateľa
aj na predloženie potrebného počtu rovnopisov návrhu;
- okresný súd zmenkovým platobným rozkazom sp. zn. 20 Zm 5/2008 z 15. júla 2008
uložil odporcom zaplatiť spoločne a nerozdielne sťažovateľovi zmenkovú sumu 85 516 $
so 6 % úrokom z označenej sumy od 12. decembra 2006 do zaplatenia;
- 4. augusta 2008 boli okresnému súdu doručené námietky odporcu v 1. rade
a odporcu v 3. rade proti zmenkovému platobnému rozkazu sp. zn. 20 Zm 5/2008 z 15. júla
2008;
- okresný súd uznesením č. k. 20 Zm 5/2008-11 z 10. septembra 2008 rozhodol
o zamietnutí námietok odporcov z dôvodu, že boli podané oneskorene;
- odporcovia v 1. a 3. rade doručili 8. októbra 2008 okresnému súdu odvolanie
proti jeho uzneseniu z 10. septembra 2008, spis bol krajskému súdu predložený
3. marca 2009;
- krajský súd uznesením sp. zn. 13 CoZm 1/2009 zo 6. mája 2009 rozhodol o zrušení
odvolaním napadnutého uznesenia a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, spis bol
okresnému súdu doručený 15. mája 2009;
- dňa 18. mája 2009 okresný súd expedoval uznesenie krajského súdu účastníkom
konania;
- uznesením sp. zn. 20 Zm 5/2008 z 11. januára 2010 okresný súd uložil odporcom
zaplatiť súdny poplatok za podané námietky;
- 18. februára 2010 bola vec pridelená do senátu 20 CbZm a označená sp. zn.
20 CbZm 3/2010, dňa 9. marca 2010 bol spis predložený zákonnej sudkyni;
- pokynom zákonnej sudkyne z 18. mája 2010 bol spis predložený vyššiemu
súdnemu úradníkovi pre účely prípravy pojednávania vo veci, vyšší úradník vrátil vec
s pripojenými rozhodnutiami zákonnej sudkyni 12. augusta 2010;
- 4. novembra 2010 zákonná sudkyňa nariadila termín pojednávania
na 27. január 2011, ktorý bol následne zrušený na žiadosť o odročenie zo strany odporcu
v 3. rade;
- 18. januára 2011 nariadil okresný súd pojednávanie na 8. marec 2011, ktoré bolo
po prerokovaní veci odročené na 17. marec 2011;
- pojednávanie sa 17. marca 2011 neuskutočnilo na žiadosť o jeho odročenie
právnym zástupcom odporcov, bolo odročené na 28. apríl 2011;
- pojednávanie 28. apríla 2011 bolo po prerokovaní veci odročené na 19. máj 2011;
- 27. apríla 2011 sťažovateľ čiastočne vzal žalobu späť;
- na pojednávaní 19. mája 2011 bol vyhlásený rozsudok č. k. 20 CbZm 3/2010-139
z 19. mája 2011, ktorým okresný súd zmenkový platobný rozkaz č. k. 20 Zm 5/2008-17
z 15. júla 2008 sčasti voči odporcovi v 3. rade ponechal v platnosti a sčasti ho zrušil
a konanie zastavil;
- 3. júna 2011 podal sťažovateľ a odporcovia odvolanie;
- 16. júna 2011 okresný súd zaslal odvolania na vyjadrenie účastníkom konania
a vyrubil súdny poplatok za odvolania;
- 15. júla 2011 okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o podaných
odvolaniach;
- 9. februára 2012 krajský súd verejne vyhlásil rozsudok č. k. 13 CoZM 4/2011-178,
ktorým rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny;
- 16. februára 2012 nadobudol rozsudok okresného súdu č. k. 20 CbZm 3/2010-139
z 19. mája 2011 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. 13 CoZM 4/2011-178
z 9. februára 2012 právoplatnosť;
- 6. júna 2012 sťažovateľ urgoval vydanie rozhodnutia o náhrade trov konania;
- 20. novembra 2012 sťažovateľ požiadal krajský súd o vydanie rozhodnutia o oprave
chyby;
- 22. novembra 2012 krajský súd požiadal okresný súd o predloženie spisu, ktorý mu
bol doručený 28. novembra 2012;
- 4. decembra 2012 krajský súd oznámil sťažovateľovi, že o jeho žiadosti o opravu
chyby rozhodne najprv okresný súd vo vzťahu k zmenkovému platobnému rozkazu
a rozsudku, ktorý vydal okresný súd, zároveň krajský súd prípisom spis vrátil okresnému
súdu s tým, aby okresný súd rozhodol o oprave chyby v písaní v zmenkovom platobnom
rozkaze a rozsudku okresného súdu;
- 20. decembra 2012 bol spis doručený okresnému súdu;
- 19. februára 2013 okresný súd požiadal o lustráciu osoby odporcu v 3. rade okresné
riaditeľstvo Policajného zboru, pokiaľ ide o dátum jeho narodenia a číslo občianskeho
preukazu;
- 8. marca 2013 bola okresnému súdu doručená odpoveď, z ktorej vyplýva, že
občiansky preukaz predložený odporcom v 3. rade na pojednávaní bol vydaný V. B., ktorý
sa narodil 28. júla 1962;
- 29. mája 2013 sťažovateľ urgoval vydanie rozhodnutia o oprave chyby;
- 22. augusta 2013 sťažovateľ opätovne urgoval vydanie rozhodnutia o oprave chyby;
- 4. októbra 2013 sťažovateľ doručil predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy
v konaní;
- 25. októbra 2013 sťažovateľ doručil sťažnosť ústavnému súdu;
- 21. januára 2014 okresný súd uznesením č. k. 20 CbZm 3/2010-210 opravil
záhlavia zmenkového platobného rozkazu č. k. 20 Zm 5/2008-17 z 15. júla 2008, rozsudku
okresného súdu č. k. 20 CbZm 3/2010-139 z 19. mája 2011 (a ďalších rozhodnutí) tak, že
správny dátum narodenia odporcu v 3. rade je 28. júl 1962 [okresný súd vyhovenie návrhu
sťažovateľa o opravu chyby v písaní odôvodnil tým, že aj keď sám sťažovateľ na návrhu
na vydanie zmenkového platobného rozkazu a na podaniach adresovaných súdu uvádzal
nesprávny dátum narodenia odporcu v 3. rade (20. júla 1962), správny dátum narodenia
odporcu v 3. rade (28. júla 1962) bol uvedený na zmenke a okresný súd mal k dispozícii aj
občiansky preukaz odporcu v 3. rade na pojednávaní s uvedením správneho údaja
(potvrdené lustráciou v evidencii obyvateľov), v dôsledku čoho považuje údaj o dátume
narodenia odporcu (20. júla 1962) uvádzaný v rozhodnutiach okresného súdu za chybu
v písaní.].
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 20 CbZm 3/2010.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby
v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola
rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorého len čo sa konanie
začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
Podľa § 164 OSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní
a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O návrhu na opravu súd rozhodne do 30 dní
od jeho podania. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže
odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie nenadobudne
právoplatnosť.
V prípade sťažovateľa považuje ústavný súd za významné, že vo vzťahu ku konaniu
okresného súdu sp. zn. 20 CbZm 3/2010 ústavný súd už nálezom č. k. IV. ÚS 450/2010-24
zo 17. februára 2011 konštatoval porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (vo vzťahu k obdobiu do rozhodnutia
ústavného súdu) a prikázal okresnému súdu, aby v konaní postupoval bez zbytočných
prieťahov.
Pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa doručenej ústavnému súdu 16. decembra
2013 sa preto ústavný súd mohol zaoberať iba priebehom konania pred okresným súdom
v období po 17. februári 2011 a aj to iba s ohľadom na skutočnosť, že ani napriek
nadobudnutiu právoplatnosti rozsudku okresného súdu č. k. 20 CbZm 3/2010-139
z 19. mája 2011 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. 13 CoZM 4/2011-178
z 9. februára 2012 v dôsledku následne podaného návrhu sťažovateľa na vydanie opravného
uznesenia a povinnosti okresného súdu rozhodnúť o ňom, nemožno považovať vec
za skončenú.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.
1. Predmetom namietaného konania bolo rozhodovanie o návrhu sťažovateľa
na vydanie zmenkového platobného rozkazu na sumu 85 516 $ a následne rozhodovanie
o návrhu sťažovateľa na vydanie opravného uznesenia. Podľa názoru ústavného súdu
nemožno považovať vec sťažovateľa za právne zložitú, pričom doterajší priebeh konania
nesignalizuje ani skutkovú zložitosť veci.
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd zo spisu
okresného súdu sp. zn. 20 CbZm 3/2010 nezistil také okolnosti, ktoré by mohol pripísať
na ťarchu sťažovateľa, okrem skutočnosti, že sám sťažovateľ v návrhu na vydanie
zmenkového platobného rozkazu (a jeho následných podaniach adresovaných súdu) uviedol
nesprávny dátum narodenia odporcu v 3. rade, čo nesporne malo vplyv na rýchlosť konania.
3. V súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu v namietanom konaní
ústavný súd považoval za potrebné poukázať na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej
zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou
všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie
efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Rovnako tak môže zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy aj nesprávna činnosť štátneho orgánu
(m. m. II. ÚS 33/99).
Vo vzťahu k rozhodovaniu okresného súdu o návrhu sťažovateľa na vydanie
opravného uznesenia považuje ústavný súd za významnú aj tú skutočnosť, že priamo zákon
(§ 164 OSP) ukladá súdu povinnosť rozhodnúť o návrhu na opravu do 30 dní od jeho
podania.
Vychádzajúc z obsahu spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn. 2 CbZm 3/2010,
ústavný súd konštatoval, že okresný súd v období od vydania nálezu ústavného súdu č. k.
IV. ÚS 450/2010-24 zo 17. februára 2011 do vydania rozsudku č. k. 20 CbZm 3/2010-139
z 19. mája 2011 postupoval vo veci samej plynulo a rešpektoval príkaz ústavného súdu
konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
Odlišná je však situácia, pokiaľ ide o rozhodovanie okresného súdu o návrhu
sťažovateľa na vydanie opravného uznesenia, ktorý sťažovateľ doručil (krajskému súdu)
20. novembra 2012. V období od 20. decembra 2012 (vrátenie spisu okresnému súdu
s pokynom krajského súdu rozhodnúť o návrhu sťažovateľa na vydanie opravného
uznesenia) do 21. januára 2014 (vydanie opravného uznesenia č. k. 20 CbZm 3/2010-210
okresným súdom) vykonal okresný súd iba jediný úkon potrebný na rozhodnutie o návrhu
sťažovateľa (19. februára 2013 súd požiadal o lustráciu osoby odporcu v 3. rade, ktorá mu
bola doručená 8. marca 2013). Možno teda konštatovať, že v období od 8. marca 2013
do 21. januára 2014 bol okresný súd vo veci absolútne nečinný.
Na základe uvedeného ústavný súd rozhodol, že neodôvodnenou nečinnosťou
okresného súdu v uvedenom období došlo v konaní vedenom pod sp. zn. 20 CbZm 3/2010
k zbytočným prieťahom, a teda k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).
IV.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,
opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby
vo veci konal.
Vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodnutia o sťažnosti bola vec už skončená
(opravné uznesenie bolo vydané 21. januára 2014), ústavný súd sťažnosť v časti, ktorou sa
sťažovateľ domáhal, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní
bez zbytočných prieťahov, nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).
Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo
sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia. Ústavný súd nepovažoval vzhľadom na okolnosti
prípadu iba konštatovanie porušenia označeného základného práva sťažovateľa
za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto dospel k názoru, že
treba rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľa priznať mu primerané finančné zadosťučinenie.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1
boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 3 500 €
s poukazom na to, že v dôsledku postupu okresného súdu nemôže viesť exekúciu
na vymoženie povinnosti uloženej odporcovi v 3. rade, hoci návrh na vydanie zmenkového
platobného rozkazu podal ešte 13. mája 2008, a preto sa dosiaľ objektívne nemôže domôcť
svojho práva. Sťažovateľ poukazoval aj na to, že suma, ktorá je predmetom konania,
predstavovala jeho celoživotné úspory, mala prispieť na uspokojenie jeho základných
životných potrieb aj s ohľadom na jeho blížiaci sa dôchodkový vek.
Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd
zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Ústavný súd zohľadnil predovšetkým doterajšiu dĺžku namietaného konania
po nadobudnutí právoplatnosti nálezu č. k. IV. ÚS 450/2010-24 zo 17. februára 2011
a charakter a intenzitu zbytočných prieťahov, ku ktorým v predmetnej veci došlo. Vzal
do úvahy aj to, že už prv nálezom č. k. IV. ÚS 450/2010-24 zo 17. februára 2011
konštatoval porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 20 CbZm 3/2010 konal bez zbytočných prieťahov, a sťažovateľovi priznal
finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €. Ústavný súd neponechal nepovšimnuté ani to, že
hoci priamo zákon (§ 164 OSP) ukladá okresnému súdu lehotu na rozhodnutie o návrhu
na vydanie opravného uznesenia, okresný súd vo veci sťažovateľa túto lehotu
nerešpektoval. S poukazom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade
bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 500 € sťažovateľovi primerané
konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 2 výroku tohto nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj
o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym
zastupovaním advokátom Mgr. Lubomírom Kadurom. Ústavný súd pri rozhodovaní
o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva
Slovenskej republiky za prvý polrok 2012, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané
v roku 2013. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia
a spísanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) spolu
v sume 275,94 €.
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2014