Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 450/2010
PDF · 212.75 KB
No categories available
IV. ÚS 450/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. februára 2011
v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Ladislava Orosza o sťažnosti Mgr. I. J., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., Ž., ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní
vedenom pod sp. zn. 20 Cb Zm 3/2010, za účasti Okresného súdu Žilina, takto
rozhodol:
1. Základné právo Mgr. I. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní
vedenom pod sp. zn. 20 Cb Zm 3/2010 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
20 Cb Zm 3/2010 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Mgr. I. J. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom
tisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť Mgr. I. J. trovy konania v sume
254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na účet jeho právneho
zástupcu JUDr. J. K., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. októbra
2010 doručená sťažnosť Mgr. I. J., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom
JUDr. J. K., Ž., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
20 Cb Zm 3/2010.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ doručil okresnému súdu 13. mája 2008 návrh na
vydanie zmenkového platobného rozkazu o zaplatenie sumy 85 516 USD (po prepočítaní
75 805,11 €) proti odporcovi v 1. rade – A., s. r. o., odporcovi v 2. rade – MVDr. M. M., a
odporcovi v 3. rade Ing. V. B. (ďalej len „odporcovia“). Okresný súd vydal 15. júla 2008
zmenkový platobný rozkaz sp. zn. 20 Zm 5/2008 v prospech sťažovateľa. Dňa 4. augusta
2008 podali odporcovia proti označenému zmenkovému platobnému rozkazu námietky,
ktoré okresný súd uznesením č. k. 20 Zm 5/2008-11 z 10. septembra 2008 zamietol s
odôvodnením, že boli podané oneskorene.
Proti uzneseniu okresného súdu č. k. 20 Zm 5/2008-11 z 10. septembra 2008 podali
odporcovia odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“)
uznesením sp. zn. 13 Co Zm 1/2009 zo 6. mája 2009 tak, že napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Na okresnom súde je vec v súčasnosti
vedená pod sp. zn. 20 Cb Zm 3/2010.
Podľa sťažovateľa okresný súd od doručenia uznesenia krajského súdu sp. zn.
13 Co Zm 1/2009 zo 6. mája 2009, t. j. od 15. mája 2009, „neurobil žiaden úkon, ktorý by
prispel k ukončeniu stavu právnej neistoty“.
Na tomto základe sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto
rozhodol:
„1. Základné právo I. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené.
2. Okresnému súdu Žilina v konaní pod sp. zn. 20 CbZM/3/2010 prikazuje konať bez
zbytočných prieťahov.
3. I. J. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000,- € (slovom: tritisíc
eur), ktoré je Okresný súd Žilina povinný I. J. vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
4. Okresný súd Žilina je povinný uhradiť JUDr. J. K., advokátovi trovy konania pred
Ústavným súdom vo výške 254,88,- €.“
Ešte pred predbežným prerokovaním si ústavný súd od predsedu okresného súdu
vyžiadal vyjadrenie k sťažnosti. Predseda okresného súdu na žiadosť ústavného súdu
reagoval prípisom č. 1 SprS 379/2010 z 9. novembra 2010, v ktorom okrem iného uviedol:
«Sťažovateľ nečinnosť súdu vymedzil obdobím od 15. 5. 2009, kedy bolo doručované
uznesenie Krajského súdu v Žiline...
Na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k. 13 Co Zm/1/2009 bola vec
zapísaná pod 20 Cb Zm/3/2010 a prvostupňový súd vyrubil odporcom za podaný odpor
súdny poplatok. Pri doručovaní uznesenia bolo oznámené skončenie právneho zastupovania
odporcov zo strany ich právneho zástupcu a preto súd bol povinný zaslať opätovne
uznesenie účastníkom. Po doručení uznesenia bude spis predložený sudcovi na vytýčenie
pojednávania. Sťažnosť bola vybavená pod č. k. 1 SprS/48/10 dňa 22. 2. 2010...
Mám za to, že konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu bolo rýchle
v súlade s účelom konania a k prieťahom zo strany súdu nedošlo. Mám za to, že aj celková
doba konania, osobitne konania po doručení námietok proti zmenkovému platobnému
rozkazu zodpovedá náročnosti sporu, či už hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej. Spor
považujem za právne zložitý. V danej veci je okrem zákona č. 191/1950 Zb., potrebné
vychádzať z praxe súdov, najmä judikatúry, z ktorej súdy vychádzajú pri svojej
rozhodovacej činnosti, osobitne z judikatúry v zmenkových veciach. Sudkyňa si v období od
času, keď jej bola predložená vec na vytýčenie pojednávania potrebovala vec podrobne
naštudovať, urobiť právny a skutkový rozbor veci a v rámci prípravy pojednávania si
zadovážila judikatúru a rozhodnutia súdov v obdobných veciach, najmä rozhodnutia
Vrchného súdu v Prahe. Jedná sa o pomerne zložitý rozbor aj obsiahlu judikatúru, ktorú
však z dôvodu nezasahovania do pojednávania a prejudikovania rozhodnutia nemôžem
bližšie označiť.
Osobitne potrebujem zdôrazniť skutočnosť, že sudkyňa je zaradená na obchodné
oddelenie, kde jej mesačný nápad 34 vecí mesačne, 1 vec v odd. CbZm a 2 veci v oddelení
Cbi a zostatok nevybavených vecí predstavuje viac ako 300 vecí. Z uvedeného je zrejmé, že
nie je možné každú vec vybaviť obratom a v plnom rozsahu sa venovať spisu ihneď po jeho
predložení. Každé vybavenie veci si vyžaduje určitý časový úsek a to aj v súvislosti
s čerpaním nariadenej dovolenky počas „justičných prázdnin“, pojednávaním a prípravou
iných vecí.
V konaní od 19. 5. 2009 súd vykonal značné množstvo úkonov spojených
s doručovaním rozhodnutí a vytvorením procesných podmienok pre nariadenie
pojednávania. Po prevedení spisu, po vyrubení súdneho poplatku, po oboznámení sa
s vecou v rámci poverenia uložila sudkyňa vyššiemu súdnemu úradníkovi vypracovať
právny rozbor veci a zaistiť dostupnú judikatúru. Úkon vykonala približne 1 mesiac po
prevzatí spisu. Po splnení úlohy VSÚ v primeranej lehote vec opätovne preštudovala a v
konaní vytýčila termín pojednávania. Dovolím si upozorniť, že vzhľadom na administratívny
postup a povinnosť vyznačiť každý úkon v registroch súdu v programovom vybavení,
považujem lehoty, v ktorých sudkyňa vykonala úkon za primerané. Hoci dané úkony priamo
nesmerovali k meritórnemu prejednaniu veci, jedná sa o úkony nevyhnutné pre splnenie
povinnosti sudcu, aby sudca mohol rozhodnúť vo veci samej spravidla na jednom
pojednávaní, osobitne, ak sa jedná o pojednávanie s koncentračnou zásadou. Zastávam
názor, že opačné konanie sudkyne, ktorá by vytýčila pojednávanie bez náležitej prípravy
a pojednávanie by muselo byť odročené za účelom zisťovania skutočností, ktoré mohli byť
objasnené na prvom pojednávaní, by bolo práve konaním v rozpore s účelom veci, hoci
formálne by smerovalo k prejednaniu a rozhodnutiu veci.
... primárnym účelom ochrany, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky poskytuje
v konaní o namietanom porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, je poskytnutie ochrany základnému právu
sťažovateľa a nie rozhodovanie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia podľa
čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
Preto mám za to, že v konaní nedošlo k neodôvodneným prieťahom a porušeniu
základných práv sťažovateľa a navrhujem sťažnosť neprijať na ďalšie konanie, prípadne, ak
by bola sťažnosť prijatá na ďalšie konania, aby bola odmietnutá. Ak by aj Ústavný súd
Slovenskej republiky dospel k záveru, že Okresný súd Žilina svojim postupom porušil práva
sťažovateľa, navrhujem, aby nepriznal finančné zadosťučinenie, pretože prípadné porušenie
práva a prípadná intenzita porušenia práva tento nárok neodôvodňujú.»
Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 450/2010-12
z 25. novembra 2010 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie
ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa
vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného
súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril, či chce doplniť svoje vyjadrenie
k sťažnosti z 9. novembra 2010.
Právny zástupca sťažovateľa a predseda okresného súdu ústavnému súdu oznámili,
že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Vzhľadom na tieto
oznámenia ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) upustil od ústneho pojednávania, keďže dospel k názoru, že od ústneho pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
Predseda okresného súdu zotrval na svojom vyjadrení k sťažnosti z 9. novembra
2010. Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na vyjadrenie predsedu okresného súdu okrem
iného uviedol:
„Nesúhlasíme s tým, že konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu bolo
rýchle a že k prieťahom zo strany súdu nedošlo. Spor nepovažujeme za právne zložitý,
pričom treba vychádzať zo zásady iura novit curia a nie z úvahy, že súd si musí naštudovať
právne predpisy a judikatúru. Navrhovateľ pri zabezpečení svojej pohľadávky formou
zmenky vychádzal z tej skutočnosti, že inštitút zmenky, ktorá je formálne riadne vyplnená
dôsledne zabezpečí jeho pohľadávku o ktorej v prípade neplatenia rýchlo rozhodne
zmenkovým platobným rozkazom. Doteraz neprevedené ani jediné konanie v zmenkovej veci
od podania návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu dňa 13. 5. 2008 nebolo
spôsobené z jeho strany. Máme za to, že ani jedna okolnosť uvádzaná vo vyjadrení
Okresného súdu v Žiline neospravedlňuje prieťahy v konaní.“
II.
Zo spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn. 20 Cb Zm 3/2010 (pôvodne
vedeného pod sp. zn. 20 Zm 5/2008) ústavný súd zistil takýto priebeh namietaného konania:
1. Návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu bol okresnému súdu doručený
13. mája 2008.
2. Dňa 25. júna 2008 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku
(poplatok bol uhradený 4. júla 2008); v ten istý deň okresný súd vyzval sťažovateľa aj na
predloženie potrebného počtu rovnopisov návrhu.
3. Okresný súd zmenkovým platobným rozkazom sp. zn. 20 Zm 5/2008 z 15. júla
2008 uložil odporcom zaplatiť spoločne a nerozdielne sťažovateľovi zmenkovú sumu
85 516 USD so 6 % úrokom z označenej sumy od 12. decembra 2006 do zaplatenia.
4. Dňa 4. augusta 2008 boli okresnému súdu doručené námietky odporcu v 1. rade
a odporcu v 3. rade proti zmenkovému platobnému rozkazu sp. zn. 20 Zm 5/2008 z 15. júla
2008.
5. Okresný súd uznesením č. k. 20 Zm 5/2008-11 z 10. septembra 2008 rozhodol
o zamietnutí námietok odporcov z dôvodu, že boli podané oneskorene.
6. Odporcovia v 1. a 3. rade doručili 8. októbra 2008 okresnému súdu odvolanie proti
jeho uzneseniu z 10. septembra 2008; spis bol krajskému súdu predložený 3. marca 2009.
7. Krajský súd uznesením sp. zn. 13 Co Zm 1/2009 zo 6. mája 2009 rozhodol
o zrušení odvolaním napadnutého uznesenia a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie;
spis bol okresnému súdu doručený 15. mája 2009.
8. Dňa 18. mája 2009 okresný súd expedoval uznesenie krajského súdu účastníkom
konania.
9. Uznesením sp. zn. 20 Zm 5/2008 z 11. januára 2010 okresný súd uložil odporcom
zaplatiť súdny poplatok za podané námietky.
10. Dňa 18. februára 2010 bola vec pridelená do senátu 20 Cb Zm a označená sp. zn.
20 Cb Zm 3/2010; dňa 9. marca 2010 bol spis predložený zákonnej sudkyni.
11. Pokynom zákonnej sudkyne z 18. mája 2010 bol spis predložený vyššiemu
súdnemu úradníkovi pre účely prípravy pojednávania vo veci; vyšší úradník vrátil vec
s pripojenými rozhodnutiami zákonnej sudkyni 12. augusta 2010.
12. Dňa 4. novembra 2010 zákonná sudkyňa nariadila termín pojednávania na
27. január 2011, ktorý bol následne zrušený.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Cb Zm 3/2010.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety
OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov
tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa
zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná
povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže
odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,
predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové
pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.
1. Predmetom namietaného konania je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa na
vydanie zmenkového platobného rozkazu na sumu 85 516 USD. Podľa názoru ústavného
súdu nemožno považovať vec sťažovateľa za právne zložitú, pričom doterajší priebeh
konania nesignalizuje ani skutkovú zložitosť veci.
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd zo spisu
okresného súdu sp. zn. 20 Cb Zm 3/2010 nezistil žiadne okolnosti, ktoré by mohol pripísať
na ťarchu sťažovateľa.
3. V súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu v namietanom konaní
ústavný súd považoval za potrebné poukázať na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej
zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou
všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie
efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Rovnako tak môže zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy aj nesprávna činnosť štátneho orgánu
(m. m. II. ÚS 33/99).
Vychádzajúc z obsahu spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn.
20 Cb Zm 3/2010 ústavný súd konštatoval, že okresný súd postupoval až do 10. septembra
2008, keď uznesením zamietol námietky odporcov proti zmenkovému platobnému rozkazu
z 15. júla 2008 z dôvodu, že boli podané oneskorene, v zásade plynulo.
Z právneho názoru krajského súdu vysloveného v odôvodnení uznesenia sp. zn.
13 Co Zm 1/2009 zo 6. mája 2009, ktorým na základe odvolaní podaných odporcami
v prvom a treťom rade rozhodol o zrušení odvolaním napadnutého uznesenia okresného
súdu z 10. septembra 2008, ktorým zamietol námietky odporcov proti zmenkovému
platobnému rozkazu zo 16. júla 2008 z dôvodu, že boli podané oneskorene, vyplýva, že
okresný súd nesprávne aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku
o doručovaní. Na tomto základe ústavný súd konštatoval, že v dôsledku nesprávnej
aplikácie príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku okresným súdom došlo
k predĺženiu namietaného konania, ktoré treba pripísať na ťarchu okresného súdu.
Po vrátení veci na ďalšie konanie krajským súdom (spis bol okresnému súdu
doručený 15. mája 2009) okresný súd vo veci síce vykonával nevyhnutné procesné úkony
súvisiace s prípravou pojednávania, vrátane právnej analýzy veci. Ústavný súd hodnotí
obdobie, v ktorom tieto „prípravné“ úkony okresný súd vykonával (od 15. mája do
4. novembra 2010), ako neprimerane dlhé vzhľadom na predmet namietaného konania
a požiadavku na rozhodnutie veci v primeranom čase vyplývajúcu z čl. 48 ods. 2 ústavy,
a preto považuje činnosť okresného súdu v tomto období za nedostatočne efektívnu.
Na základe uvedeného ústavný súd rozhodol, že nesprávnou a neefektívnou
činnosťou okresného súdu došlo v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Cb Zm 3/2010
k zbytočným prieťahom, a teda k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).
IV.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,
opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo
veci konal.
Keďže namietané konanie nebolo ku dňu vydania tohto nálezu ešte právoplatne
skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
20 Cb Zm 3/2010 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto
nálezu).
Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo
sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia. Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby
v konaní sp. zn. 20 Cb Zm 3/2010 konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval vzhľadom
na okolnosti prípadu uplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla
vo veci účinná náprava, a preto dospel k názoru, že treba rozhodnúť aj o žiadosti
sťažovateľa priznať mu primerané finančné zadosťučinenie.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1
boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €
s poukazom na to, že namietané konanie „je pre neho psychicky náročné a sťažovateľ sa
ocitol sa bez finančných prostriedkov pri poberaní starobného dôchodku v minimálnej
výške. Ďalším dôvodom je právna neistota, ktorej musí čeliť už viac ako 2 roky
a 5 mesiacov.“.
Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo
zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Zohľadňujúc predovšetkým doterajšiu dĺžku namietaného konania a charakter
a intenzitu zbytočných prieťahov, ku ktorým v predmetnej veci došlo, ústavný súd dospel
k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 500 €
(slovom tisícpäťsto eur) sťažovateľovi primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3
výroku tohto nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj
o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym
zastupovaním advokátom JUDr. J. K. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania
vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za
prvý polrok 2009, ktorá bola 721,40 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku
2010. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a
spísanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), a to za
každý úkon po 120,23 €, t. j. spolu v sume 240,46 €, čo spolu s režijným paušálom dvakrát
po 7,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 254,88 €.
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou nálezu“ uvedenou vo
výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. februára 2011