Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 253/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2013

v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika

prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti E., a. s., N., zastúpenej advokátskou

kanceláriou S., s. r. o., B., v menej ktorej koná advokát JUDr. A. S., vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti E., a. s., na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti E., a. s., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť

jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti E., a. s.,

trovy konania v sume 331,12 € (slovom tristotridsaťjeden eur a dvanásť centov) na účet

advokátskej kancelárie S., s. r. o., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -15 z 11. júna 2013 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti E., a. s. (ďalej

len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 3577/13 z 1. augusta 2013

k priebehu konania uviedol:

«Meritom sporu je náhrada škody vo výške 82.273.514,- Sk, t. j. 2,730.980,35,- Eur

s príslušenstvom titulom zodpovedností štátu za nezákonné rozhodnutie podľa zákona

č.

Uvedenie všetkých procesných úkonov vo veci od podania návrhu na začatie

konania:...

2. 02. 2005 poučenie o procesných právach a povinnostiach spolu s výzvou

na udelenie súhlasu s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania

24. 10. 2005 výzva na udelenie súhlasu so vstupom do konania na strane

navrhovateľa

14. 11. 2005 uznesenie č. k. -77 o pripustení ďalšieho účastníka

do konania na stranu navrhovateľa

04. 04. 2006 uznesenie č. k. -83 výzva na odstránenie vád návrhu

na začatie konania

22. 05. 2008 žiadosť o zaslanie znaleckého posudku a opatrenia sp. zn.

17. 06. 2011 pokyn sudcu na preverenie stavu konkurzného konania

sp. zn.

21. 06. 2011 žiadosť o oznámenie stavu konkurzného konania sp. zn.

12. 07. 2011 žiadosť o zapožičanie spisu sp. zn.

19. 09. 2011 výzva na špecifikáciu obsahu podania zo dňa 27. 04. 2006

30. 01. 2012 pokyn sudcu na opakované doručovanie prípisu zo dňa 19. 09. 2011

02. 03. 2012 urgencia spojená s opakovanou výzvou na doloženie originálu

plnomocenstva

30. 04. 2013 vytýčenie termínu pojednávania vo veci na 28. 05. 2013 a predvolanie

účastníkov

27. 05. 2013 žiadosť o zaslanie právoplatného rozhodnutia vo veci sp. zn.

28. 05. 2013 pojednávanie vo veci – odročené na 10. 09. 2013

07. 06. 2013 uznesenie č. k. -212 o zastavení konania v častí návrhu

navrhovateľa v 2. rade a o zamietnutí návrhu na zmenu navrhovateľa v 2. rade

18. 07. 2013 zaslanie odvolania navrhovateľa v 1. rade odporcovi na vedomie...

V priebehu konania navrhol navrhovateľ, za ktorého aj keď bol v konkurze, podali

členovia predstavenstva, podaním zo dňa 17. 06. 2005 návrh na vstup do konania

ako navrhovateľa v 2. rade správcu konkurznej podstaty navrhovateľa, ktorého súd vstup

uznesením zo dňa 14. 11. 2005 do konania pripustil. Podaním zo dňa 04. 05. 2006

navrhovateľ v 2. rade oznámil, že pohľadávka (ktorá je predmetom žaloby), bola vylúčená

z konkurzného konania a žiadal pripustenie vystúpenia z konania pre stratu aktívnej vecnej

legitimácie. Konkurz na navrhovateľa bol k 28. 02. 2012 zrušený, súd preto uznesením

zo dňa 07. 06. 2013, konanie zastavil v časti návrhu navrhovateľa v 2. rade. Navrhovateľ

v1. rade podal voči uzneseniu o zrušení konkurzu dňa 02. 07. 2013 odvolanie.

Prieťahy spôsobené súdom:

Predmetný spis bol do oddelenia 6 C pridelený dňa 02. 04. 2009. Od tohto obdobia

prvý úkon vo veci bol vykonaný dňa 17. 06. 2011, kedy bol vyžiadaný stav súvisiaceho

konkurzného konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave. Súd dňa

30. 04. 2013 stanovil termín pojednávania na 28. 05. 2013 a následne aj na 10. 09. 2013.

Právna zástupkyňa správcu konkurznej podstaty po doručení termínu pojednávania

oznámila, že konkurz na navrhovateľa v 1. rade bol už právoplatne zrušený a to 28. 02.

2012 (o čom nemal k 28. 05. 2013 vedomosť ani právny zástupca navrhovateľa v1. rade),

navrhovateľ v 1. rade navrhol v zmysle ust. zmenu navrhovateľa

v 2. rade na navrhovateľa v 1. rade kvôli potrebe ustáliť okruh účastníkov a z dôvodu,

že navrhovateľ v 2. rade stratil aktívnu legitimáciu v konaní. Na základe predmetného

návrhu súd uznesením zo dňa 07. 06. 2013 konanie v časti návrhu navrhovateľa v 2. rade

zastavil a návrh navrhovateľa v 1. rade na zmenu navrhovateľa v 2. rade zamietol,

voči čomu sa navrhovateľ v 1. rade odvolal. Dĺžka konania bola (mimo prieťahu od 02. 04.

2009 do 17. 06. 2011), spôsobená procesnými komplikáciami pri ustálení okruhu

účastníkov v dôsledku podaní navrhovateľa v 1. aj v 2. rade.

K prieťahom v oddelení 6 C teda došlo od 02. 04. 2009 do 17. 06. 2011 a od 12. 03.

2012 do 30. 04. 2013, pričom mimo tejto doby súd konal priebežne. Predmetný sklz v

konaní bol spôsobený vysokým počtom vecí v oddelení „6 C“.

Dôvody nevytýčenia pojednávania spočívali aj v konaní navrhovateľa v 2. rade,

ktorý podával nejasné procesné návrhy (viď vyššie uvedené jeho podania zo 04. 05. 2006

a 17. 02. 2012).

V prípade, že Ústavný súd... dospeje, že bolo porušené právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonná

sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom na

uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd..., aby

uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a

nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.

Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu...»

Rovnaké skutočnosti (čo sa týka chronológie procesných úkonov okresného súdu)

zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení

účastníkov konania a zo súdneho spisu, ktorý mu bol predložený na previerku 9. augusta

2013.

Právny zástupca sťažovateľa sa k stanovisku okresného súdu v stanovenej lehote

nevyjadril.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného

práva podľa , podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná...“.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa i práva podľa dohovoru vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Odstránenie stavu právnej neistoty

je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

(napr. ), pričom „tento účel možno dosiahnuť zásadne až právoplatným

rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“ (, ).

K vytvoreniu „stavu právnej istoty preto dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iného štátneho orgánu“ (napr. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z

(ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť

pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť

len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) ústavný súd zohľadnil

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd

(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu

veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Pri uplatnení týchto kritérií však ústavný súd súčasne berie do úvahy, že ich aplikácia

je oveľa jednoduchšia v prípadoch, v ktorých zistil, že súd bol celkovo nečinný

a neuskutočnil vo veci žiadne úkony (napr. m. m. , ,

a , ). Ako zo sťažnosti, tak aj z vyžiadaného súdneho spisu

vyplynulo, že v ňom ide práve o takýto prípad, keďže okresný súd vo veci samej neurobil

žiaden relevantný úkon, ktorý by smeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa,

v období od 16. septembra 2003, keď bol podaný návrh, až do 28. mája 2013,

keď sa uskutočnilo prvé relevantné pojednávanie, na ktorom boli účastníci vypočutí.

V tomto období iba urobil niekoľko jednoduchých úkonov (dal na vyjadrenie návrh

odporcovi, vyzval navrhovateľa na odstránenie vád návrhu, zisťoval stav konkurzného

konania a pripustil ďalšieho účastníka do konania na strane navrhovateľa).

Okresný súd teda o návrhu sťažovateľa riadne nekonal a prakticky počas celého

doterajšieho trvania súdneho konania (takmer 10 rokov) bol nečinný a jeho postup

nesmeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa.

Aj okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti priznal, že v predmetnom konaní

došlo k zbytočným prieťahom.

Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa, na ťarchu mu možno pričítať to, že napriek tomu,

že bol právne zastúpený advokátom, podal v priebehu tohto zdĺhavého konania sťažnosť

na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu až v januári 2012 (od podania návrhu

v roku 2003 až do decembra 2011), o svoju vec sa riadne nezaujímal, teda

neriadil sa zásadou vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje práva), z ktorej okrem iného

vyplýva priama závislosť ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania

od ich súčinnosti, čo ústavný súd spolu s uvedenými okolnosťami zohľadnil aj pri určení

výšky finančného zadosťučinenia (obdobne , ,

a ).

Stanovisko okresného súdu, v ktorom poukázal na vysoký počet veci v oddelení,

ústavný súd nemohol akceptovať, pretože v súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu

(napr. , ) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôže byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v konaní.

Je vecou štátu a organizácie súdov, aby v situácii, keď tomu nebráni žiadna zákonná

prekážka, nedochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní (napr. , ).

Vychádzajúc z uvedeného dospel ústavný súd preto k názoru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní, ktoré je na ňom vedené pod sp. zn. ,

došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa

a práva podľa dohovoru.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal

mu, aby vo veci konal, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ

domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha.

Z vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu vo svojej sťažnosti žiadal priznať

finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €, ktoré odôvodnil najmä dĺžkou stavu právnej

neistoty v tomto konaní.

Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na zistený stav konania na okresnom súde v právnej veci sťažovateľa

vedenej pod sp. zn. , ale aj hodnotenie správania sťažovateľa a jeho právneho

predchodcu v časti II bode 2 tohto nálezu ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 €

za primerané finančné zadosťučinenie podľa .

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateľa trovy konania vyčíslil sumou

331,13 €, ktoré bližšie nešpecifikoval.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá

bola 781 €.

Úhradu priznal trovy konania za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia a podanie sťažností) v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a)

a b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba tarifnej odmeny

za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 130,16 € a základná sadzba paušálnej

náhrady výdavkov (tzv. režijný paušál) sumu 7,81 €, teda v danom prípade odmena

a režijný paušál za 2 úkony právnej služby predstavuje sumu 275,94 €. Ústavným súdom

priznanú odmenu a náhradu hotových výdavkov bolo potrebné podľa § 18 ods. 3 vyhlášky

zvýšiť o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %, t. j. o sumu 55,18 €.

Z uvedených dôvodov ústavný súd zaviazal zaplatiť právnemu zástupcovi

sťažovateľa úhradu trov konania v sume 331,12 €, ktorú je okresný súd zaviazaný

zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení

s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2013