Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 86 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (91)III. ÚS 254/09
PDF · 257.27 KB
No categories available
III. ÚS 254/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. októbra 2009
v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra
Dobríka prerokoval sťažnosť L. Z., N., zastúpeného advokátkou Mgr. E. S., N., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn.
D 2040/92 a takto
rozhodol:
1. Základné právo L. Z. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. D 2040/92 p o r u š e n é b o l o .
2. L. Z. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 500 € (slovom tritisícpäťsto
eur), ktoré j e Okresný súd Komárno p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Komárno j e p o v i n n ý uhradiť L. Z. trovy konania v sume 245,70
€ (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov) do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právnej zástupkyne advokátky Mgr. E. S., N.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 254/09-16 z 2. septembra 2009 prijal sťažnosť L. Z. (ďalej len „sťažovateľ“)
podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie v časti, v
ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Komárno (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. D 2040/92.
Okresný súd sa k sťažnosti na základe výzvy ústavného súdu vyjadril podaním
sp. zn. Spr 505/09 z 25. septembra 2096, v ktorom sa okrem iného uvádza:
„K predmetnej veci uvádzam, že som sa oboznámil so spisovým materiálom v danej
veci a vyžiadal som si vyjadrenie od notárky JUDr. F. K., ako súdnej komisárky, poverenej
konať v tejto dedičskej veci. V prílohe pripájam vyjadrenie súdnej komisárky, na ktoré v
plnom rozsahu poukazujem a stotožňujem sa s ním a kde súdna komisárka podrobne a
chronologicky uvádza jednotlivé úkony, ktoré v tejto dedičskej veci boli vykonané. Možno
konštatovať, že dĺžka dedičského konania prebiehajúceho od roku 1992 je neprimeraná,
avšak s poukazom na obsah dedičského spisu a chronológiu jednotlivých úkonov, ktoré vo
veci bolo potrebné vykonať, som toho názoru, že tu nedošlo k prieťahom zbytočným. Medzi
dedičmi je množstvo skutkových okolností, ktoré sú sporné a ktoré sa buď už riešili, alebo v
súčasnosti objasňujú v základnom sporovom konaní a bez ktorých nie je možné, aby súd,
resp. súdny komisár ďalej pokračoval a ukončil túto dedičskú vec.“
Súčasťou vyjadrenia bolo stanovisko súdnej komisárky, v ktorom sa okrem iného
uvádza: „Na býv. Štátne notárstvo v K. bola podaná sťažovateľom L. Z. žiadosť o
prejednanie novoobjaveného majetku dňa 7. 7. 1992...
Na pojednávanie dňa 1. 2. 1994 sa dostavili L. Z. a E. Z. Nedostavila sa O. B., ktorá
svoju neúčasť ospravedlnila, ale vzhľadom na zlé rodinné vzťahy sa ešte pred pojednávaním
E. Z. vzdialil a pojednávalo sa len s dedičom L. Z...
V zmysle pokynu Okresného súdu Komárno som dňa 30. 6. 1994, spis č. k. D 2040/92
odovzdala Okresnému súdu Komárno a pri vytvorení nového Notárskeho úradu v K. v sídle
Okresného súdu Komárno bol spis pridelený JUDr. G. D. - súdnej komisárke.
Vo veci bolo JUDr. G. D. vytýčené pojednávanie na deň 21. 4. 1995 a pre neúčasť
dedičov bolo odročené.
Sťažovateľa na pojednávaní zastupoval JUDr. T. D. Konajúci notár ako súdny
komisár vyzval dedičov dňa 21. 3. 1995, aby predložili dôkaz o vkladoch na vkladných
knižkách, čo dedičia nepredložili, ale sťažovateľ prípisom požiadal aby mu notár, súdny
komisár prejednal dedičstvo a do súpisu pojal 200 000,- Sk, z čoho má nadobudnúť podiel v
1/3-ine. Spoludedič E. Z. 19. 6. 1995 prípisom požiadal Notársky úrad JUDr. G. D. o
prerušenie dedičského konania až do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR...
Notársky úrad JUDr. F. K. poverenie Okresného súdu Komárno vo veci konať ako
súdny komisár obdržal 9. 8. 1996.
Keďže sa ešte stále viedlo konanie medzi dedičmi o sporných skutočnostiach,
Okresný súd Komárno vyžiadal z Notárskeho úradu spis č. k. D 2040/92, D not 254/96 a ten
bol na základe požiadania odovzdaný Okresnému súdu Komárno 10. 11. 1997 a pripojený k
súdnym spisom. Priebežne som sa viackrát informovala o stave konania vo veci na
Okresnom súde Komárno, lebo som vykazovala vec ako nevybavenú. Bolo mi vždy
oznámené, že dedičský spis je ešte stále pripojený k súdnemu spisu, lebo vo veci boli podané
odvolania.
Dedičský spis som obdržala od Okresného súdu Komárno 9. 11. 2007, keď som sa
mala vyjadriť k sťažnosti na základe pokynu Okresného súdu Komárno a s pokynom mi bol
spis č. k. D 2040/92 vrátený. V tomto vyjadrení uvádzam, že viac ako 10 rokov je dedičský
spis z dôvodu konania pripojený k súdnemu spisu. Nebolo teda v moci tunajšieho
Notárskeho úradu vo veci konať, lebo 14. 11. 2007 bol opäť spis vrátený Okresnému súdu
Komárno.
Napriek tomu bol určený termín pojednávania na deň 22. 11. 2007 o 10. 00 hod...
Na pojednávanie dňa 22. 11. 2007 sa dostavil len L. Z. rod. Z. Spoludedičia E. Z. rod. Z., O.
B. rod. Z. svoju neúčasť písomne ospravedlnili podaním zo dňa 21. 11. 2007...
Zo zápisnice zo dňa 22. 11. 2007 vyplýva, že notár ako súdny komisár dal L. Z.
právne poučenie o nedoložených dokladoch, ktoré by potvrdzovali existenciu sumy 50 000,-
Kčs (Sk) poučenie, aby bližšie identifikoval údaje o vkladných knižkách , aby bolo možné
vyžiadať z peňažného ústavu zostatky na vkladoch ku dňu smrti poručiteľky. Bolo mu
oznámené, že jeho podanie ohľadne novoobjaveného majetku bolo neúplné. L. Z. k tomuto
poučeniu opäť uviedol, že všetky potrebné údaje sa nachádzajú v zápisniciach v súdnych
spisoch.
Do zápisnice uviedol, že niektoré z hnuteľných vecí si spoludedičia vzali od
poručiteľky ešte za jej života a keďže medzi ním a súrodencami neboli a nie sú dobré
vzťahy, navrhol, aby si v návrhu uvádzané hnuteľné veci ponechali spoludedičia a jemu L.
Z. vyplatili obaja spolu 30 000,- Sk, teda nežiadal nadobudnutie navrhovaných a do súpisu
zaradených hnuteľných vecí, len navrhoval 1/3-inu sumy zo zostatku na 3 vkladných
knižkách a 1/3-inu z hotovosti, ktoré zostali po poručiteľke a fajku - umelecké dielo...
Dňa 23. 11. 2007 doporučene s doručenkami bol oboznámený spoludedič E. Z. o
tom, že dedičský spis bol opäť odovzdaný 14. 11. 2007 na Okresný súd Komárno, lebo na 8.
1. 2008 je vytýčený termín pojednávania...
1. 12. 2007 Notárskemu úradu E. Z., ako odpoveď na prípis zo dňa 23. 11. 2007
uviedol, že neuznáva návrh spoludediča s odôvodnením, že už súd rozhodol v jeho
prospech. Oznámil, že sťažovateľ podobný spor vedie 35 rokov po smrti svojej manželky
s rodinou...
Opis závetu z 2. 11. 1991 je v maďarskom jazyku...
Do 3. 12. 2007 Notársky úrad nemal vedomosti o tom, že poručiteľka zanechala
závet...
Dňa 4. 12. 2007 bol prípisom vyzvaný E. Z., aby zaslal originál závetu, v prípade
riešenia spornej skutočnosti, lebo po oboznámení sa s fotokópiou ručne písaného závetu
bolo zistené, že sa závet týka len nehnuteľnosti.
Opäť bol vyzvaný, aby sa spolu s O. B. vyjadrili k tomu, či L. Z. sú ochotní spolu
vyplatiť 30 000,- Sk. Z vyššie uvedenej korešpondencie jednoznačne vyplýva, že notár ako
súdny komisár mal v úmysle dospieť medzi dedičmi k dohode, viedol ich k zmieru,
bezvýsledne...
Keďže medzi dedičmi k dohode nedošlo E. Z. aj v zastúpení O. B. rod. Z. 12. 12. 2007
oznámil, že hnuteľné veci, uvádzané navrhovateľom sú bezcenné, Notársky úrad 29. 1. 2008
vyzval všetkých dedičov, že sa jedná o spornú skutočnosť, o ktorej musí na návrh dediča
rozhodnúť príslušný súd.
Dňa 18. 3. 2008 som vyzvala Okresný súd Komárno, aby mi bol vrátený dedičský
spis...
Dňa 27. 3. 2008 Okresný súd Komárno oznámil, že predmetný dedičský spis bol
pripojený k spisu č. 8 C 83/92. Vec pod č. 8 C 21/92 nie je ešte právoplatne skončená,
vykonáva sa rozsiahle dokazovanie a v prípade potreby v budúcnosti bude ešte dedičský
spis žiadaný.
Dňa 31. 3. 2008 bol dedičský spis Okresným súdom Komárno vrátený Notárskemu
úradu.
Notársky úrad dňa 2. 4. 2008 prípisom doporučene vyzval všetkých dedičov a uložil
L. Z., aby presne konkretizoval čo žiada, keďže spoludedičia uvádzajú, že mnoho
požadovaných vecí ani neboli vlastníctvom poručiteľky ku dňu jej smrti, alebo ich ešte
predtým darovala, alebo sú bezcenné a doposiaľ nepodal bližšie identifikačné údaje
potrebné pre peňažný ústav...
Notársky úrad opätovne 9. 5. 2008 prípisom vyzval L. Z., aby odstránil rozpory, lebo
na Notárskom úrade JUDr. G. D. žiadal po poručiteľke 200 000,- Sk pojať do súpisu a
nadobudnúť ako dedič z toho 1/3-inu a v ďalšom podaní nežiada hnuteľné veci do súpisu
aktív novoobjaveného majetku zaradiť, ale žiada od spoludedičov výplatu 30 000,- Sk.
Spoludedičia neuznali ním udávané hnuteľné veci, poukazujú na spornosť, na
opotrebovanosť a bolo poukázané najmä na tú skutočnosť, že v čase úmrtia poručiteľky boli
vkladné knižky na meno, na doručiteľa, na heslo, výherné vkladné knižky a navrhovateľ ich
označil len ako vkladné knižky.
9. 5. 2008 bolo oznámené L. Z., že všetky doterajšie procesné úkony Notárskeho
úradu smerovali k dedičom za tým účelom, aby došlo medzi nimi k zmieru, alebo dohoda,
alebo presné určenie hnuteľných vecí, ktoré majú byť zaradené do aktív novoobjaveného
majetku po poručiteľovi...
30. 5. 2008 E. Z. zaslal fotokópiu závetu poručiteľky zo dňa 2. 11. 1991.
2. 6. 2008 predložila Mgr. E. S., advokátka plnú moc na nahliadnutie do dedičského
spisu...
...pri štúdiu spisov bola vyzvaná dňa 11. 7. 2008 o spresnenie prisľúbeného návrhu
na čo odpoveď nedošla. Požiadavka bola zopakovaná 5. 8. 2008 a 13. 8. 2008 bolo
oznámené Notárskemu úradu, že nezastupuje L. Z. v dedičskom konaní, zastupovanie sa
výhradne týkalo len úkonov uvedených v plnej moci. Bolo ale potvrdené, že vkladné knižky
boli zriadené v S.
11. 9. 2008 bol zaslaný prípis L. Z. a bolo mu aj oznámené, že v prípade spornosti
bude ten z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné odkázaný na
podanie žaloby...
1. 10. 2008 bolo zaslané dožiadanie na S. a. s. B. ohľadne vkladných knižiek a ich
zostatkov, ku dňu smrti poručiteľky.
1. 10. 2008 bola zaslaná korešpondencia E. Z. a O. B. ohľadne prejednania
novoobjaveného dedičstva s poučením, či sa závet poručiteľky nachádza u nich, lebo
Notárskemu úradu bola doručená len fotokópia.
13. 10. 2008 E. Z. uviedol, že originál závetu sa nachádza u neho...
16. 10. 2008 S. a. s. B. na základe žiadosti oznámila, že na meno poručiteľky ku dňu
smrti žiadne účty, ani vkladné knižky nevedie...
4. 11. 2008 L. Z. bolo oznámené, ako bolo dožiadanie od S. a. s. B. vybavené teda, že
z peňažného ústavu bolo oznámené, že ku dňu smrti poručiteľka nič nevlastnila. Ide o
spornú skutočnosť a jeho podanie bolo niekoľkokrát dané na vyjadrenie spoludedičom,
ktorí s jeho návrhom nesúhlasili.
30. 4. 2009 vypracoval Notársky úrad návrh uznesenia na prerušenie dedičského
konania s tým, že podľa § 175 k, ods. 2 O. s. p. sa L. Z. odkázal na uplatnenie svojho práva
podaním žaloby na Okresný súd o určenie hnuteľných vecí, patriacich do aktív dedičstva...
Uznesenie bolo Okresným súdom Komárno vydané 14. 5. 2009, nadobudlo
právoplatnosť 27. 6. 2009.
Notársky úrad sa informoval na Okresnom súde Komárno, prípisom zo dňa 23. 6.
2009, či v stanovenej lehote bola podaná L. Z. žaloba na Okresný súd Komárno.
Okresný súd Komárno 7. 8. 2009 oznámil Notárskemu úradu, že L. Z. podal žalobu o
určenie čo patrí do dedičstva, konanie je vedené pod č. k. 10 C 128/2009...
Záverom k sťažnosti poznamenávam, že bolo konané ohľadne novoobjaveného
majetku...
Vo svojom vyjadrení som poukázala na skutkovú a právnu zložitosť sporu, neúplný
návrh navrhovateľa, nedostupnosť dedičského spisu, jeho pripojenie k súdnemu spisu a
napokon vyjadrenie peňažného ústavu, že účty, ani vkladné knižky, ktorých sa poručiteľ vo
svojom návrhu domáha, ku dňu smrti poručiteľky nie sú. Ostatné v návrhu uvádzané veci
sťažovateľ žiadal zaradiť do súpisu, spoludedičia s jeho návrhom nesúhlasili, potom žiadal
od nich ním ustálenú výplatu, spoludedičia s tým nesúhlasili, lebo neboli nikdy
navrhovateľom bližšie ocenené, boli spornou skutočnosťou...
Záverom poznamenávam, že Notársky úrad nezavinil v konaní prieťahy a sťažnosť
sťažovateľa smeruje k obdobiam, ktoré neboli vybavované týmto Notárskym úradom. Nie je
možné stotožniť sa s bodom č. 7 sťažnosti sťažovateľa, že súdna komisárka až po podaní
sťažnosti vykonala sporadické úkony ale meritórne nerozhodla...
Návrhy sťažovateľa o vykonanie výsluchov svedkov k sporným skutočnostiam je nad
rámec činnosti Notárskeho úradu. Doposiaľ vykonané procesné úkony, šetrenie viedli k
záveru, že bolo dedičské konanie prerušené a na Okresnom súde v Komárne sa koná
o žalobe...
Notársky úrad JUDr. F. K. v dedičskej veci konal v záujme všetkých dedičov a
všetkými procesnými úkonmi, keď mal dostupný dedičský spis chcel predísť sporu a vec
meritórne ukončiť, bezúspešne. Preto považujem sťažnosť sťažovateľa za neopodstatnenú.“
Rovnaké skutočnosti týkajúce sa úkonov okresného súdu (súdnej komisárky) zistil aj
ústavný súd z obsahu spisu a vyjadrení účastníkov.
Ústavnému súdu bolo 13. októbra 2009 doručené stanovisko právnej zástupkyne
sťažovateľa, v ktorom uvádza, že zotrváva na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a žiada
vyhovieť sťažnosti v plnom rozsahu.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. D 2040/92 dospel
k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj porušenia čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa
ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd v rámci svojej doterajšej rozhodovacej činnosti vyslovil, že úkony
notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi možno
spôsobiť zbytočné prieťahy, za ktoré nesie zodpovednosť všeobecný súd (III. ÚS 47/00,
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci
na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu
právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom
predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným
rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety
OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
1. Predmetom konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. D 2040/92
je prerokovanie dedičstva po poručiteľke, ktoré tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti
všeobecných súdov. Výklad a používanie právnej úpravy v dedičských veciach sú
stabilizované v pomerne rozsiahlej judikatúre všeobecných súdov, kde je upravená aj
metodika ich postupu (obdobne IV. ÚS 3/05). Aj keď z vyjadrení konajúceho notára
vyplýva, že považuje vec za právne a skutkovo zložitejšiu, ústavný súd zo súvisiaceho spisu
nezistil žiadnu zásadnú okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o skutkovej a právnej
zložitosti veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v dedičskom
konaní, ústavný súd nezistil takú podstatnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne
zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v predmetných konaniach k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ neprispel svojím správaním
k zbytočným prieťahom v konaní, zúčastňoval sa na pojednávaniach, bol súčinnostný
a podal predsedovi okresného súdu aj sťažnosti na prieťahy v konaní. Na druhej strane je
však potrebné uviesť, že od 21. apríla 1995 (pojednávanie), až do augusta 2003, keď žiadal
predsedu okresného súdu, aby sa vo veci konalo (teda v čase úplnej nečinnosti okresného
súdu), sa o vec riadne nezaujímal, teda neriadil sa zásadou vigilantibus iura (každý nech si
stráži svoje práva), čo ústavný súd čiastočne zohľadnil pri určení výšky primeraného
finančného zadosťučinenia.
3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným
prieťahom v označenom dedičskom konaní, bol postup samotného okresného súdu vrátane
postupu notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve, keďže jeho úkony sú úkonmi
súdu, ktorými je možné spôsobiť zbytočné prieťahy v konaní (III. ÚS 47/00, IV. ÚS 74/02,
IV. ÚS 3/05). Ústavný súd predovšetkým poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania
(viac ako 17 rokov) je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané. Podľa názoru
ústavného súdu konania, ktoré trvajú tak neobyčajne dlho ako to bolo v danej veci, možno
už len na základe jeho posúdenia ako celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom
ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru (obdobne napr.
IV. ÚS 260/04, IV. ÚS 173/05, IV. ÚS 251/05, II. ÚS 3/09).
Ústavný súd je toho názoru, že v danom prípade postačuje vymedziť len
najzávažnejšie obdobie nečinnosti, resp. činnosti, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné
prieťahy.
Z rozboru veci vyplýva, že dedičské konanie začalo 7. júla 1992 a po vypočutí
sťažovateľa na prvom pojednávaní 1. februára 1994 a druhom pojednávaní 21. apríla 1995
bol okresný súd, resp. súdna komisárka nečinná až do 29. októbra 2007, keď žiadala
oznámiť stav v súvisiacej veci, aj to až na základe sťažnosti na zbytočné prieťahy, ktorú
podal sťažovateľ na okresnom súde (úplná nečinnosť viac ako 12 rokov).
Hoci nebolo právoplatne rozhodnuté o súvisiacej občianskoprávnej veci na tom istom
okresnom súde (súdna komisárka iba raz preukázateľne zisťovala stav tohto konania
v novembri 1997), ústavný súd nemohol v tomto smere akceptovať vyjadrenie okresného
súdu, že nemohol konať z dôvodu, že nemal k dispozícii spis, resp. že tento spis mu bol
nedostupný, pretože bol pripojený k inému spisu na tom istom súde. Vzhľadom na
jednoduché a sporadické úkony okresného súdu od podania návrhu (júl 1992) do apríla
1995 (spis obsahoval v tom čase iba 21 listov), si okresný súd mal urobiť fotokópie týchto
podaní a listín a upresňovať, ktoré veci podľa žiadosti sťažovateľa tvoria dedičstvo po
poručiteľke. V tomto období neurobil okresný súd (súdna komisárka) žiaden úkon vedúci
ku skončeniu konania a vo veci sa začalo konať až od novembra 2007.
Úkony okresného súdu v tejto veci dosiaľ nesvedčia o tom, že by svoju činnosť
organizoval v súlade s povinnosťami uloženými mu v citovaných ustanoveniach Občianskeho
súdneho poriadku a ústavný súd neakceptoval vyjadrenie okresného súdu, že v konaní
„nedošlo k zbytočným prieťahom“.
Ústavný súd pri hodnotení postupu okresného súdu s prihliadnutím na doterajšiu
dobu konania (17 rokov) a na zistené obdobie nečinnosti (viac ako 12 rokov) dospel
k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. D 2040/92 bolo
porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci
konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].
Z § 111 ods. 1 OSP vyplýva, že ak je konanie prerušené, nevykonávajú
sa pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto zákona. V súlade s uvedeným ústavný súd
preto neprikázal, aby okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. D 2040/92 konal bez
zbytočných prieťahov (obdobne III. ÚS 35/07, III. ÚS 204/07).
Po odpadnutí tejto zákonnej prekážky je však okresný súd povinný konať urýchlene aj
bez toho príkazu, pretože táto povinnosť mu vyplýva aj z citovaných ustanovení
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov
sa ho domáha. Podľa odseku 5 citovaného zákonného ustanovenia ak ústavný súd rozhodne
o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo
slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie
v sume 11 285,93 € poukazujúc najmä na celkovú doterajšiu dĺžku konania okresného súdu,
v dôsledku čoho došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala
na výsledok dedičského konania, ktoré nie je právoplatne skončené ani po 17 rokoch.
Takýto postup okresného súdu oprávnene vyvoláva u sťažovateľa stav právnej neistoty.
Vychádzajúc z tohto pohľadu na pozíciu sťažovateľa, princípov spravodlivosti
a spôsobu zavŕšenia ochrany základných práv každej oprávnenej osoby, ako aj
z konkrétnych okolností tohto prípadu (hodnotenie správania sťažovateľa v časti II bod 2
tohto nálezu) ústavný súd považoval priznanie sumy 3 500 € (slovom tritisícpäťsto eur)
za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom
advokátkou Mgr. E. S. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému
účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej
mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, ktorá bola
695,41 €.
Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia,
podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“), a to každý úkon po 115,90 €, t. j. za dva úkony 231,80 €, čo spolu s režijným
paušálom 2 x 6,95 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje spolu sumu 245,70 €.
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. októbra 2009