Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 3/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2009 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta

prerokoval prijatú sťažnosť J. Š., K., zastúpeného advokátkou JUDr. J. S., Ž., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Žilina

v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D 376/92 a sp. zn. D 1356/95 a takto

rozhodol:

1. Základné právo J. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Žilina v dedičských

konaniach vedených pod sp. zn. D 376/92 a sp. zn. D 1356/95 p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Žilina v dedičských konaniach vedených pod sp. zn. D 376/92

a sp. zn. D 1356/95 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. Š. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 500 € (slovom

štyritisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť J. Š. trovy právneho zastúpenia

v sume 223,46 € (slovom dvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť centov) na účet jeho právnej

zástupkyne JUDr. J. S., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-10 z 15. januára 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. Š., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn.

D 376/92 a sp. zn. D 1356/1995 (ďalej aj „napadnuté dedičské konania“).

Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že: „v roku 1992 bolo začaté dedičské konanie

po neb. R. Š... vedené na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. D 376/1992. V roku 1995

začalo dedičské konanie po neb. Š. Š... vedené na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn.

D 1356/1995. Sťažovateľ je dedičom v obidvoch konaniach. Uvedené konania do dňa

podania ústavnej sťažnosti vo veci nie sú skončené, a to napriek tomu, že podal niekoľko

sťažností predsedovi okresného súdu. Uvádza, že aj keď vo veci boli podané opravné

prostriedky o ktorých rozhodoval krajský súd, nebol dôvod, aby veci po tak dlhú dobu

neboli ukončené, keď sám prieťahy v konaní ničím nespôsobil. Za týchto okolností je preto

dôvodné, aby ústavný súd vo veci vyslovil, že došlo k prieťahom v konaniach a súčasne, aby

mu priznal finančné zadosťučinenie za obidve veci. Žiada, aby vo veci po prijatí sťažnosti

bol vydaný tento nález:

Základné právo J. Š... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu v Žiline v konaní vedenom

pod sp. zn. D 376/1992 porušené bolo.

Základné právo J. Š... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu v Žiline v konaní vedenom

pod sp. zn. D 1356/1995 porušené bolo.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 725.000,- Sk...,

ktoré je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Okresný súd v Žiline je povinný uhradiť J. Š. trovy konania vo výške 6732,- Sk... do

15 dní od doručenia tohto nálezu na účet advokátky JUDr. J. S., Ž.“

2. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného

súdu, aby sa vyjadril k sťažnosti a oznámil, či súhlasí s tým, aby ústavný súd podľa § 30

ods. 2 upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. 1SprS/421/08 doručenom

ústavnému súdu 25. februára 2009 uviedol tieto relevantné skutočnosti:

„... Podľa vyjadrenia JUDr. J. E. zo dňa 18. 2. 2009 bol spis sp. zn. D 376/92 zaslaný

ústavnému súdu, a preto sa k sťažnosti nemôže detailne vyjadriť. Dedičské konanie vedené

po Š. Š., vedené pod sp. zn. D 1356/1995, nie je ukončené, nakoľko závisí od rozhodnutia

v dedičskom konaní po neb. R. Š. Skončeniu oboch dedičských vecí bránia svojim konaním

sami účastníci.

Z vyjadrení notára, ktoré boli súdu zasielané v predchádzajúcom období ako

vyjadrenia k sťažnostiam na prieťahy v konaní, vyplýva, že k zdržaniu pri vybavovaní týchto

dedičských vecí do značnej miery prispievajú samotní účastníci, ktorí neposkytujú notárovi,

ako súdnemu komisárovi potrebnú súčinnosť. Z tohto dôvodu o. i. bol spis predkladaný

Okresnému súdu Žilina aj na uloženie poriadkovej pokuty účastníkom. Až v priebehu

súdneho konania sa súdny komisár dozvedel, že do dedičstva by mal patriť aj ďalší

nehnuteľný majetok, a preto bolo v priebehu tohto konania potrebné dopĺňať dokazovanie

ohľadne rozsahu majetku poručiteľov. V priebehu konania sa rozširoval aj okruh dedičov.

Prieťahy v konaní boli spôsobené tiež úkonmi účastníkov, ktorí vznášali námietky zaujatosti

a rôznymi prípismi spomaľovali priebeh konania. Vzhľadom k tomu, že účastníkmi konania

sa stali aj mal. deti, bolo potrebné vo veci v osobitnom súdnom konaní schvaľovať právne

úkony. ...

Okresný súd Žilina týmto zároveň oznamuje, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo

ústne pojednávanie.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v súvisiacich dedičských konaniach vedených pod sp. zn. D 376/92 a sp. zn.

D 1356/95 došlo k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v .

Ústavný súd predovšetkým poznamenáva, že napadnuté dedičské konania sp. zn.

D 376/92 a sp. zn. D 1356/95 už boli predmetom preskúmavania ústavným súdom v konaní

vedenom pod sp. zn. a , pri ktorých ústavný súd zistil priebeh

a stav napadnutých dedičských konaní, preto pri ustálení skutkových zistení v danom

prípade ústavný súd vychádzal predovšetkým z uvedených konaní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Ústavný súd už v rámci svojej predchádzajúcej činnosti judikoval, že úkony notára

ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi možno spôsobiť

zbytočné prieťahy, za ktoré nesie zodpovednosť všeobecný súd (napr. ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaných dedičských konaní nebola závislá od právnej zložitosti veci. Ústavný súd už

vo svojom náleze č. k. -30 vyslovil, že napadnuté dedičské konania sa osobitne

nelíšia „od obdobných konaní tohto druhu“, pričom na tomto zistení nič nemení ani

skutočnosť, že okruh dedičov sa počas konania rozšíril, pretože ani to nie je výnimočné pri

dedičských konaniach. Aj keď z vyjadrení konajúceho notára vyplýva, že ide o určité

skutkovo náročnejšie veci, ústavný súd zo súvisiaceho spisu „nezistil žiadnu zásadnú

okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o právnej alebo skutkovej zložitosti vecí“.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavaných dedičských konaniach, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by

mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov

došlo v predmetných konaniach k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ neprispel svojím

správaním k prieťahom v konaní; zúčastnil sa na všetkých nariadených pojednávaniach

a bol súčinnostný. Sťažovateľovi nebola uložená poriadková pokuta. Pokiaľ „účastníci

konania nesúhlasili so znaleckým posudkom“, alebo „vznášali námietky zaujatosti“, treba

poukázať na to, že využitie možností daných účastníkom konania procesnými predpismi

(napr. podľa ) na uplatňovanie a presadzovanie ich práv

v konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako

postup, dôsledkom ktorého sú zbytočné prieťahy (napr. ).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom súdneho komisára-notára v dedičskom

konaní vedenom pod sp. zn. D 376/92 a sp. zn. D 1356/95 a predovšetkým poukazuje na to,

že trvanie napadnutých konaní v prvom prípade viac ako 16 rokov a v druhom prípade viac

ako 12 rokov je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané. Podľa názoru ústavného

súdu dedičské konania, ktoré trvajú tak neobyčajne dlho ako to bolo v daných veciach,

možno už len na základe jeho posúdenia ako celku považovať za nezlučiteľné

s imperatívom ustanoveným v .

3.1 Okrem uvedeného sa ústavný súd stotožňuje so zisteniami zakotvenými

vo svojom náleze č. k. -30 z 29. novembra 2007, v ktorom predovšetkým

vo vzťahu k dedičskému konaniu sp. zn. D 1356/95 bolo vyslovené, že:

„Dedičské konanie v uvedenej veci začalo 14. júla 1995. Konanie trvá už viac ako

12 rokov (z uvedeného obdobia predstavuje konanie na krajskom súde, v dôsledku

podaného odvolania 1 rok), uskutočnilo sa v ňom 9 pojednávaní u súdneho komisára

(8. augusta 1995, 10. apríla 1997, 2. októbra 1998, 13. októbra 1998, 3. mája 2002,

24. marca 2005, 5. apríla 2005, 19. apríla 2005 a 10. mája 2005), ale nebolo do dňa podania

ústavnej sťažnosti právoplatne ukončené. Konanie bolo zamerané na zabezpečovanie

podkladov potrebných na zistenie rozsahu majetku poručiteľky (žiadosti adresované Správe

katastra Žilina - 31. augusta 1995, 11. júna 1996, 13. septembra 1996, 16. apríla 1997

a 10. septembra 2007, Urbariátu S. - 28. augusta 2007) aj okruhu dedičov (zisťovanie

dedičov po neb. Ing. M. Š. - deti pochádzajúce z manželstva i narodené mimo manželstva),

od ktorých závisí konečné rozhodnutie o dedičstve po poručiteľke.

Súdny komisár nezabezpečil podklady na dedičské konanie tak, aby o dedičstve

mohlo byť rozhodnuté v celom rozsahu. Vo veci vydal dve odlišné osvedčenia o dedičskej

dohode. Pochybenia boli zistené aj v konaní okresného súdu, ktorý na základe návrhov

podaných na schválenie právnych úkonov vykonaných za maloleté deti uznesením

sp. zn. D 1356/95, D not 327/96 schválil dedičskú dohodu o vyporiadaní dedičstva bez toho,

aby boli súdom právoplatne schválené úkony vykonané za maloletú A. a S. B.

Proti rozhodnutiu o schválení dedičskej dohody podala sťažovateľka 28. septembra

2005 odvolanie. Krajský súd uznesením sp. zn. z 12. decembra 2006

uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom svoje rozhodnutie

odôvodnil tým, že okresný súd (súdny komisár) v prerokúvanej veci nepostupoval

s náležitou dôslednosťou, v dôsledku čoho v aktuálnom štádiu nie je prípustné vo veci

meritórne rozhodnúť. Poukázal tiež na skutočnosť, že sa nevysporiadal so závetom

poručiteľky, ktorý zanechala, a vo veci rozhodol bez toho, aby boli schválené úkony

za v tom čase maloleté dedičky A. a S. B.

V postupe notára povereného okresným súdom vykonaním potrebných úkonov

v uvedenej dedičskej veci možno zistiť obdobia, keď sa v konaní riadne nepokračovalo bez

toho, aby tomu bránila zákonná prekážka. Obdobia úplnej nečinnosti boli zistené v období

od 31. augusta 1995 do 16. apríla 1996, od 16. apríla 1997 do 20. mája 1998, od 13. októbra

1998 do 4. októbra 1999 a od 7. 12. 1999 do 3. mája 2002, takže obdobie nečinnosti tvorí

z celkovej 12-ročnej dĺžky konania viac ako päť rokov.“

3.2 Rovnako sa ústavný súd stotožňuje so zisteniami zakotvenými vo svojom náleze

č. k. -27 z 27. januára 2009, v ktorom vo vzťahu k dedičskému konaniu

sp. zn. D 376/92 bol postup súdneho komisára-notára posúdený takto:

„Ústavný súd konštatuje, že konanie v predmetnej veci sa začalo ešte v roku 1992

a od roku 1993 vo veci koná okresný súd prostredníctvom povereného súdneho komisára, to

znamená, že konanie v sťažovateľkou namietanej dedičskej veci dosiaľ trvá 16 rokov. Preto

ústavný súd neakceptoval stanovisko okresného súdu, že vo veci konal a zbytočné prieťahy

v konaní spôsobovali dedičia ako účastníci konania, resp. že značná časť prieťahov

a zdržania bola v tomto konaní zavinená samotnými účastníkmi konania. Rovnako ústavný

súd nemohol akceptovať ani argumentáciu okresného súdu, že pojednávania boli často

odročované z dôvodu absencie právnych nástupcov, resp. že niektorí účastníci dedičského

konania sa nezúčastňovali nariadených pojednávaní a neposkytli súdnemu komisárovi

potrebnú súčinnosť, keďže okresný súd pristúpil k uloženiu sankcie (poriadkovej pokuty) až

svojím uznesením z 9. apríla 2008, teda takmer po 16 rokoch od začatia dedičského

konania. Uvedené skutočnosti jednotlivo ani vo vzájomnej spojitosti nemôžu odôvodňovať

celkovú neprimeranú dĺžku posudzovaného dedičského konania. ...

V rámci skúmania postupu konajúceho okresného súdu ústavný súd zistil aj dlhšie

obdobia jeho nečinnosti, napr. od 7. júla 1994, keď súdny komisár žiadal jedného

z účastníkov konania o zabezpečenie znaleckého posudku, do 27. marca 1996, keď súdny

komisár žiadal príslušnú správu katastra o identifikáciu parciel (nečinnosť v trvaní jedného

roka a takmer deväť mesiacov), resp. od 13. októbra 1998, keď bolo pojednávanie odročené

na neurčito, do 3. mája 2002, keď sa vo veci uskutočnilo ďalšie pojednávanie, na ktorom

bola uzavretá dedičská dohoda (nečinnosť tri roky a viac ako šesť mesiacov). Takáto

zdĺhavosť konania predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej

právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (mutatis

mutandis , ).“

Súdny komisár okresného súdu teda v napadnutých konaniach opakovane, a aj dlhšie

obdobia vo veci nevykonal žiadny úkon, alebo efektívny úkon smerujúci k odstráneniu

právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas napadnutých dedičských konaní nachádza, čo

je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr.

). K uvedenej nečinnosti, a teda k prieťahom pritom nedošlo v dôsledku

zložitosti veci, ale najmä v dôsledku postupov súdneho komisára. V tejto súvislosti ústavný

súd už opakovane uviedol, že v zaväzuje predovšetkým súdy ako

garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov (pozri napr. ). I keď nie všetky nástroje na vyriešenie

tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho

sudcu, nemožno nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov

súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v oslabiť

poukázaním napr. na objektívne dôvody vzniknutých prieťahov (pozri napr. ).

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D 376/92

a sp. zn. D 1356/95 bez zbytočných prieťahov zaručeného v , tak ako to

je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a podľa konať

vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 725 000 Sk,

teda 24 895,44 €, pretože „nebol dôvod, aby veci po tak dlhú dobu neboli ukončené, keď

sám prieťahy v konaní ničím nespôsobil“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práva sťažovateľa považuje za odôvodnené v sume 4 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za

dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti

z 26. novembra 2008). Za dva úkony vykonané v roku 2008 patrí odmena v sume dvakrát

po 105,42 € a režijný paušál dvakrát po 6,31 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy

právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 223,46 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2009