Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 158/07

Legal thesis Official

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. novembra 2007

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Lajosa Mészárosa

o sťažnosti M. V., D., zastúpenej advokátkou Mgr. D. V., S., vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupov Okresného súdu Žilina v dedičskom konaní

sp. zn. D 1356/95, D not 327/96 takto

rozhodol:

1. Základné právo M. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Žilina v dedičskom konaní

sp. zn. D 1356/95, D not 327/96 p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. D 1356/95, D not 327/96 konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. V. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk (slovom stotisíc

slovenských korún), ktoré je Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. M. V. p r i z n á v a úhradu trov konania v sume 6 296 Sk (slovom

šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť slovenských korún), ktoré je Okresný súd Žilina p o v i n n ý

zaplatiť na účet advokátky Mgr. D. V., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

5. Sťažnosti M. V. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 8. augusta 2007

doručená sťažnosť M. V. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou Mgr. D. V.,

ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. D 1356/95,

D not 327/96.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou dedičského konania

po nebohej Š. Š., ktoré začalo 14. júla 1995 na okresnom súde a následne prebiehalo

na notárskom úrade JUDr. J. E. Uznesením okresného súdu sp. zn. D 1356/95, D not 327/96

z 13. septembra 2005 bolo dedičstvo prerokované. Proti uzneseniu sa sťažovateľka

odvolala, pretože obsahovalo závažné nedostatky a majetok po poručiteľke nebol

prerokovaný v celom rozsahu. Krajský súd odvolaniu sťažovateľky vyhovel, uznesením

sp. zn. z 12. decembra 2006 zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľka opakovane žiadosťami z 2. augusta 2006, 5. februára

2007 a 14. marca 2007 požiadala okresný súd o odňatie veci konajúcemu notárovi, ten jej

však nevyhovel. V súčasnom období sa vec nachádza u notára JUDr. E., ktorý vykonáva

úkony vo veci, a podľa tvrdení sťažovateľky v dedičskom konaní aj naďalej dochádza

k prieťahom v konaní postupom okresného súdu, prostredníctvom súdneho komisára.

Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v jej veci rozhodol nálezom a vyslovil

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, priznal

je primerané finančné zadosťučinenie v sume 120 000 Sk a trovy právneho zastúpenia

v sume 13 300 Sk.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -9

z 28. augusta 2007 ju prijal na ďalšie konanie. Na výzvu ústavného súdu právna zástupkyňa

sťažovateľky a podpredseda okresného súdu oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd preto podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania.

Podpredseda okresného súdu vo vyjadrení sp. zn. z 27. septembra

2007 uviedol:

„Po oboznámení sa s chronológiou úkonov a spisovým materiálom konštatujem,

že k prieťahom v tomto konaní dochádzalo najmä v období od roku 1999 až 2003. Od roku

2004 až doposiaľ sa vo veci riadne koná a k žiadnym prieťahom nedochádza. Zdĺhavé

vybavovanie tejto veci je spôsobené tým, že sa jedná o pomerne náročnú a komplikovanú

vec. Predmetom dedičstva má byť aj nehnuteľný majetok, ktorý mala poručiteľka zdediť,

pričom tento majetok nebol obsiahnutý v správe Správy katastra Ž. Prieťahy v konaní

spôsobovala aj samotná sťažovateľka, ktorá vznášala námietky zaujatosti a rôznymi

prípismi spomaľovala priebeh konania. V priebehu konania sa okruh dedičov rozširoval

o ďalších dedičov, pričom ohľadom maloletých detí bolo potrebné vo veci schvaľovať

právne úkony. Rozhodnutie, ktorým okresný súd vo veci rozhodol, bolo Krajským súdom

v Žiline zrušené s tým, že vo veci je potrebné doplniť dokazovanie. Po doplnení tohto

dokazovania určí súdny komisár termín pojednávania a vo veci rozhodne.

Čo sa týka námietky sťažovateľky, že vec nebola napriek jej žiadostiam odňatá

súdnemu komisárovi JUDr. E., treba uviesť, že neexistoval žiaden dôvod, pre ktorý by táto

dedičská vec mala byť JUDr. E. odňatá. Je pravdou, že pôvodne bola táto vec pridelená

notárke JUDr. Š. K zmene notára a prideleniu veci súdnemu komisárovi JUDr. J. E. došlo

z toho dôvodu, že v dvoch súčasne prebiehajúcich veciach bol daný rovnaký okruh

účastníkov (čl. 19 spisu).“

II.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. D 1356/95, D not 327/96 ústavný súd zistil

nasledovný priebeh konania:

Poručiteľka zomrela 15. júna 1995, oznámenie o úmrtí bolo okresnému súdu

doručené 14. júla 1995 a 18. júla 1995 bola JUDr. A. Š. ako súdna komisárka poverená

prerokovaním dedičstva. Súdna komisárka požiadala 27. júla 1995 okresný súd o zaslanie

závetu poručiteľky, ktorý bol spísaný formou notárskej zápisnice pod sp. zn. N 570/90

a NZ 696/90, a predvolala sťažovateľku na predbežné prerokovanie dedičstva, ktoré

sa uskutočnilo 8. augusta 1995, kedy súdna komisárka opätovne žiadala o zaslanie závetu

poručiteľky.

Súdna komisárka požiadala 31. augusta 1996 Správu katastra v Ž. (ďalej len „správa

katastra“) o zaslanie výpisov vlastníctva nehnuteľností. Ďalší úkon vykonala 16. apríla

1995, keď požiadala jednu z dedičiek o oznámenie dátumov narodení a bydliska maloletých

dedičov, u ktorých žiadala okresný súd 7. mája 1996 o ustanovenie opatrovníka. Okresný

súd o ustanovení opatrovníka rozhodol uznesením č. k. D 1356/95-16 z 10. mája 1996.

Súdna komisárka požiadala 11. júna 1996 správu katastra o zaslanie výpisov

z katastra nehnuteľností a identifikáciu parciel patriacich do dedičstva (odpovede doručené

7. júna 1996 a 26. augusta 1996 ), 13. septembra 1996 predložené správy reklamovala pre

nejasnosti v ich identifikácii (odpoveď doručená 7. februára 1997).

Na základe žiadosti dedičskej kancelárie okresného súdu bol 8. októbra 1996

dedičský spis vyžiadaný od súdnej komisárky JUDr. Š. a vec bola 22. októbra 1996

pridelená súdnemu komisárovi JUDr. J. E.

Dňa 10. apríla 1997 sa uskutočnilo prerokovanie dedičstva na notárskom úrade

JUDr. E., ktoré bolo odročené na neurčito, za účelom vyžiadania dokladov preukazujúcich

dedičstvo po poručiteľke.

Súdny komisár žiadal 20. mája 1998 o predloženie znaleckého posudku od dedičky

A. Š. (na prerokovaní dedičstva vyslovila nesúhlas) aj napriek vyjadreniu z 23. júna 1997,

že s pôvodným znaleckým posudkom súhlasí.

Ďalšie pojednávanie sa na notárskom úrade uskutočnilo 2. októbra 1998 a bolo

odročené na 13. október 1998 z dôvodu zabezpečenia plných mocí od neprítomných

účastníkov. Na pojednávaní uskutočnenom 13. októbra 1998 bolo zistené, že do okruhu

dedičov patria po nebohom dedičovi Ing. M. Š. ďalšie maloleté osoby. Po oboznámení,

že vo veci určenia otcovstva k maloletým bol podaný návrh na obnovu konania, súdny

komisár pojednávanie odročil na neurčito. Súdny komisár vyzval 4. októbra 1999 matku

maloletých dedičiek na predloženie rozhodnutia vo veci.

Nový termín pojednávania bol nariadený na 3. máj 2002, na ktorom súdny komisár

osvedčil dedičskú dohodu účastníkov dedičského konania a okresný súd požiadal, aby

po schválení právneho úkonu opatrovníckym súdom vydal osvedčenie o dedičstve.

Okresný súd rozsudkom č. k. -57 zo 16. decembra 2004 (právoplatný

10. februára 2005) schválil právny úkon zákonnej zástupkyne uskutočnený v mene J. Š.

(nebol schválený úkon za mal. A. a S. B., pozn.).

Pojednávanie na notárskom úrade nariadené na 24. marec 2005 bolo pre

neprítomnosť účastníkov odročené na 5. apríl 2005 a následne na 19. apríl 2005 a 10. máj

2005 s upozornením na možnosť uloženia poriadkovej pokuty.

Na pojednávaní 10. mája 2005 súdny komisár osvedčil dedičskú dohodu účastníkov

dedičského konania a okresnému súdu predložil návrh uznesenia na schválenie dohody.

Okresný súd vrátil 8. júna 2005 návrh uznesenia súdnemu komisárovi na prepracovanie.

Súdny komisár návrh uznesenia 17. júna 2005 vrátil okresnému súdu ako správny

v nezmenenej podobe.

Okresný súd uznesením sp. zn. D 1356/95, D not 327/96 z 13. septembra 2005

rozhodol o schválení dohody o vyporiadaní dedičstva, ktoré bolo účastníkom expedované

16. septembra 2005. Proti rozhodnutiu o schválení dohody o vyporiadaní dedičstva

sa 28. septembra 2005 odvolala sťažovateľka.

Spis bol predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) 20. októbra

2005 na rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd uznesením sp. zn.

z 12. decembra 2006 uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V čase, keď sa spis nachádzal na krajskom súde (2. augusta 2006), 5. februára 2007

žiadala sťažovateľka o odňatie veci notárovi JUDr. E. Okresný súd žiadostiam sťažovateľky

nevyhovel. Spis bol vrátený okresným súdom súdnemu komisárovi na ďalšie konanie

16. marca 2007. Sťažovateľka 14. marca 2006 namietala nepridelenie veci inému súdnemu

notárovi na krajskom súde. Okresný súd preto predložil spis krajskému súdu, ktorý ho

30. mája 2007 vrátil bez rozhodnutia s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky, aby

krajský súd rozhodoval ako nadriadený alebo odvolací súd. Okresný súd 4. júna 2007

oznámil sťažovateľke, že spis bol vrátený súdnemu komisárovi JUDr. E. na ďalšie konanie.

Súdny komisár 6. júla 2007 požiadal Urbariát S. o oznámenie majetkových podielov

poručiteľky a 10. septembra 2007 katastrálny úrad o výpis z pozemkovej knihy

a identifikáciu parciel vo vlastníctve poručiteľky.

III.

1. Podľa ustanovenia prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto

na splnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet ().

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného

práva podľa skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníka konania

a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. , ).

A. Predmetom posúdenia v danej veci je dedičské konanie, ktoré sa osobitne nelíši

od obdobných konaní tohto druhu. Okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti uviedol,

že ide o pomerne náročnú a komplikovanú vec. Z vyjadrení sťažovateľky ani z obsahu

predloženého na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd nezistil žiadnu zásadnú

okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Pokiaľ ide

o zistenie rozsahu dedičstva, ústavný súd poukazuje v kontexte uvedeného záveru

na ustanovenie , podľa ktorého súd zistí poručiteľov

majetok a jeho dlhy a vykoná súpis aktív a pasív. Ak sú aktíva a pasíva medzi účastníkmi

sporné, obmedzí sa len na zistenie ich spornosti.

B. Pri hodnotení druhého kritéria ústavný súd zistil, že sťažovateľka svojím konaním

čiastočne prispela k doterajšej dĺžke konania, a to tým, že podala námietky k priebehu

konania u súdneho komisára, opakovane žiadala o jeho zmenu, namietala nevyhovenie

jej žiadosti, odvolala sa proti rozhodnutiu o osvedčení dedičskej dohody, svoje odvolanie

opakovane doplnila o nové skutočnosti a namietané právo si v priebehu konania chránila

aj podaním viacerých žiadostí o pokračovanie v konaní, resp. o skončenie konania, čím

využívala procesné prostriedky priznané účastníkovi konania Občianskym súdnym

poriadkom. Ústavný súd tento postup kvalifikoval ako taký, ktorý môže síce spôsobiť

predĺženie konania, nemožno ho však považovať za postup, dôsledkom ktorého sú zbytočné

prieťahy v konaní.

C. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu, resp. súdneho komisára

v predmetnej veci.

Ústavný súd už v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti judikoval,

že úkony notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi

možno spôsobiť zbytočné prieťahy, za ktoré nesie zodpovednosť všeobecný súd

().

V predmetnom konaní vedenom pod sp. zn. D 1356/95, D not 327/96 sa riešila

otázka okruhu dedičov, ktorej vyriešenie je predpokladom vydania konečného rozhodnutia

v dedičskom konaní. Táto otázka však nie je jediná, ktorú je potrebné ozrejmiť, resp.

preukázať v dedičskom konaní. Z hľadiska prípravy rozhodnutia v predmetnej veci

je nevyhnutné v dedičskom konaní vyriešiť taktiež otázku rozsahu majetku po poručiteľke.

Dedičské konanie v uvedenej veci začalo 14. júla 1995. Konanie trvá už viac ako

12 rokov (z uvedeného obdobia predstavuje konanie na krajskom súde, v dôsledku

podaného odvolania 1 rok), uskutočnilo sa v ňom 9 pojednávaní u súdneho komisára

(8. augusta 1995, 10. apríla 1997, 2. októbra 1998, 13. októbra 1998, 3. mája 2002,

24. marca 2005, 5. apríla 2005, 19. apríla 2005 a 10. mája 2005), ale nebolo do dňa podania

ústavnej sťažnosti právoplatne ukončené. Konanie bolo zamerané na zabezpečovanie

podkladov potrebných na zistenie rozsahu majetku poručiteľky (žiadosti adresované Správe

katastra Ž. – 31. augusta 1995, 11. júna 1996, 13. septembra 1996, 16. apríla 1997

a 10. septembra 2007, Urbariátu S. – 28. augusta 2007) aj okruhu dedičov (zisťovanie

dedičov po neb. Ing. M. Š. – deti pochádzajúce z manželstva i narodené mimo manželstva),

od ktorých závisí konečné rozhodnutie o dedičstve po poručiteľke.

Súdny komisár nezabezpečil podklady na dedičské konanie tak, aby o dedičstve

mohlo byť rozhodnuté v celom rozsahu. Vo veci vydal dve odlišné osvedčenia o dedičskej

dohode. Pochybenia boli zistené aj v konaní okresného súdu, ktorý na základe návrhov

podaných na schválenie právnych úkonov vykonaných za maloleté deti uznesením

sp. zn. D 1356/95, D not 327/96 schválil dedičskú dohodu o vyporiadaní dedičstva bez toho,

aby boli súdom právoplatne schválené úkony vykonané za maloletú A. a S. B..

Proti rozhodnutiu o schválení dedičskej dohody podala sťažovateľka 28. septembra

2005 odvolanie. Krajský súd uznesením sp. zn. z 12. decembra 2006

uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom svoje rozhodnutie

odôvodnil tým, že okresný súd (súdny komisár) v prerokúvanej veci nepostupoval

s náležitou dôslednosťou, v dôsledku čoho v aktuálnom štádiu nie je prípustné vo veci

meritórne rozhodnúť. Poukázal tiež na skutočnosť, že sa nevysporiadal so závetom

poručiteľky, ktorý zanechala, a vo veci rozhodol bez toho, aby boli schválené úkony

za v tom čase maloleté dedičky A. a S. B.

V postupe notára povereného okresným súdom vykonaním potrebných úkonov

v uvedenej dedičskej veci možno zistiť obdobia, keď sa v konaní riadne nepokračovalo bez

toho, aby tomu bránila zákonná prekážka. Obdobia úplnej nečinnosti boli zistené v období

od 31. augusta 1995 do 16. apríla 1996, od 16. apríla 1997 do 20. mája 1998,

od 13. októbra 1998 do 4. októbra 1999 a od 7. 12. 1999 do 3. mája 2002, takže obdobie

nečinnosti tvorí z celkovej 12-ročnej dĺžky konania viac ako päť rokov.

Uvedený celkový postup okresného súdu, resp. notára i jeho nečinnosť v označených

obdobiach bez toho, aby jeho postupu bránila zákonná prekážka, je potrebné považovať

za ústavne neakceptovateľný a porušujúci základné právo priznané .

2. Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Pretože ústavný súd zistil, že nečinnosťou a neefektívnou činnosťou okresného súdu

(súdneho komisára) došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2

, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil

tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia

okresného súdu vo svojej veci.

3. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 120 000 Sk, ktoré odôvodnila neprimeranou dĺžkou konania vo veci,

ako aj fyzickou a psychickou ujmou, ktorá jej v dôsledku prieťahov vznikla.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha.

Pretože porušenie základného práva sťažovateľky, ktoré ústavný súd zistil, nemožno

napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto

porušenie nemožno vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za dostatočnú a účinnú

nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie. Pri stanovení

jeho výšky zobral do úvahy aj skutočnosť, že sťažovateľka svojím konaním čiastočne

prispela k doterajšej dĺžke konania.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľke sumu

100 000 Sk. Táto suma zohľadňuje celkovú dĺžku predmetného konania s prihliadnutím

na predmet konania okresného súdu, dĺžku zbytočných prieťahov (päť rokov), ako aj

správanie sťažovateľky v priebehu konania. Vo zvyšnej časti uplatnenému nároku

sťažovateľky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v návrhu nevyhovel.

4. Sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadala priznať náhradu

trov konania pred ústavným súdom v sume 13 300 Sk za dva právne úkony.

Ústavný súd pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky vychádzal

z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov s tým,

že predmet konania podľa pred ústavným súdom, ktorým sú základné práva

a slobody, porušenie ktorých sťažovateľka namieta, v zásade nie je oceniteľný peniazmi.

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v období

od 1. januára 2007 v konaní pred ústavným súdom predstavuje sumu 2 970 Sk a hodnota

režijného paušálu 178 Sk.

Na základe uvedeného možno teda náhradu trov konania sťažovateľky vyčísliť ako

súčet odmeny za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci, písomné podanie

na súd) vrátane režijného paušálu (2 x 2 970 Sk + 2 x 178 = 6 296 Sk). Náhrada trov

konania v predmetnej veci vypočítaná podľa platnej právnej úpravy predstavuje spolu

celkovú sumu 6 296 Sk.

Ústavný súd právnej zástupkyni sťažovateľky priznal odmenu v sume 6 296 Sk

a v zostávajúcej časti jej nároku na náhradu trov konania nevyhovel.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. novembra 2007