Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 247/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Kuckom, Advokátska

kancelária, Národná 7, Žilina, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na

súdnu ochranu podľa postupom Okresného súdu

Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. D 1356/1995 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júna

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. D 1356/1995 (ďalej len „napadnutý postup“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na okresnom súde je vedené dedičské

konanie sp. zn. D 1356/1995 po poručiteľke , rod. ,

, naposledy bytom , ktorá zomrela 15. 6. .

3. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn.

z 26. februára 2015 zrušil uznesenie okresného súdu č. k. D 1356/1995-727 z 27. marca

2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto zrušujúceho uznesenia

krajského súdu sa okrem iného uvádza, že nebolo «prihliadané na závet poručiteľky spísaný

dňa 23.10.1990 formou notárskej zápisnice (č. l. 7). Napriek tomu, v aktuálne

preskúmavanom rozhodnutí opäť chýba akákoľvek zmienka o predmetnom závete,

vyporiadanie sa s jeho existenciou, jeho právnymi následkami... Naopak, okresný súd

(súdny komisár) opakovane bez ďalšieho konštatoval (v záhlaví i v úvodnej časti

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), že poručiteľka zomrela bez zanechania závetu.

Uvedené konštatovanie je nielen v priamom rozpore so skutkovým stavom prejednávanej

veci, ale „prehliadanie“ závetu predstavuje aj porušenie o viazanosti súdu

prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu. ... Vzhľadom na predmetnú (značnú)

nedôslednosť v postupe okresného súdu (i súdneho komisára) nebol opätovne (zhodne ako

v odvolacom konaní sp. zn. ) možný náležitý meritórny prieskum

napadnutého rozhodnutia.».

4. V dedičskej veci vedenej okresným súdom sp. zn. D 1356/95 bol vydaný nález

ústavného súdu č. k. -30 z 29. novembra 2007, v ktorom predovšetkým

vo vzťahu k dedičskému konaniu sp. zn. D 1356/95 bolo okrem iného vyslovené, že súdny

komisár nezabezpečil podklady na dedičské konanie tak, aby o dedičstve mohlo byť

rozhodnuté v celom rozsahu. Vo veci vydal dve odlišné osvedčenia o dedičskej dohode.

5. Nálezom ústavného súdu sp. zn. bolo okrem iného konštatované, že

základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom okresného súdu v dedičských konaniach vedených pod sp. zn.

D 376/92 a sp. zn. D 1356/95 porušené bolo.

6. S poukazom na uznesenie krajského súdu z 26. februára 2015, v ktorom sa podľa

sťažovateľa okrem iného uvádza, že došlo k porušeniu § 226 Občianskeho súdneho

poriadku o viazanosti súdu prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu a že

vzhľadom na nedôslednosť v postupe okresného súdu i súdneho komisára nebol opätovne

možný náležitý meritórny prieskum napadnutého rozhodnutia, sťažovateľ dôvodí, že jeho

právo na súdnu ochranu bolo porušené, a to s poukazom na kontext a obsah nálezov

ústavného súdu v tejto veci.

7. Sťažovateľ okrajovo uvádza, že ku dňu spísania ústavnej sťažnosti nedostal žiadne

predvolanie v tejto dedičskej veci zo strany okresného súdu a posledným písomným

dokladom, ktorý mu bol doručený, je citované uznesenie krajského súdu, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 20. mája 2015.

8. Sťažovateľ navrhol vydať tento nález:

„Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v dedičskej veci vedenej pod spis. zn.

D 1356/1995 porušené bolo.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 15.000,- €,

ktorú čiastku je povinný vyplatiť sťažovateľovi Okresný súd Žilina v lehote do 2 mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu.

Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 296,44 €, ktorú čiastku je

povinný vyplatiť sťažovateľovi Okresný súd Žilina v lehote do 2 mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia Ústavného súdu.“

II.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom

sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd

nerozhoduje iný súd.

10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

III.

11. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva garantovaného čl. 46

ods. 1 postupom okresného súdu v dedičskom konaní, ktoré má spočívať jednak

v tom, že (i) okresný súd opakovane nerešpektoval právny názor nadriadeného krajského

súdu, čo potvrdil podľa názoru sťažovateľa aj ústavný súd, (ii) a taktiež, že po vrátení veci

krajským súdom na okresný súd tento vo veci nevykonal žiaden úkon.

12. Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Ústavný súd v úvode uvádza, že si je vedomý záťaží, ktoré pociťuje sťažovateľ

pri dve desiatky rokov trvajúcom dedičskom konaní a opakovanom vracaní veci okresnému

súdu nadriadeným krajským súdom pre pochybenia okresného súdu. Deklarácii tejto

vedomosti svedčí aj vydanie nálezu ústavného súdu sp. zn. v prospech

sťažovateľa a nálezu sp. zn. v prospech inej účastníčky dedičského konania

sp. zn. D 1356/95, oba nálezy v neprospech okresného súdu a jeho postupu v dedičskom

konaní sp. zn. D 1356/95.

14. Akokoľvek, sťažovateľ v prerokovávanej sťažnosti namieta neústavnosť

napadnutého postupu okresného súdu v dedičskom konaní a zásah do jeho ústavných práv

podľa , ktoré majú tkvieť v tom, že okresný súd nerešpektuje právny

názor nadriadeného krajského súdu v konaní, a vec sa preto opakovane dostala do štádia

konania pred okresným súdom. Ústavný súd na tomto mieste konštatuje, že sťažovateľ

nebrojí proti konkrétnemu právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu

(typicky prieťahy v konaní), ale namieta samotný fakt, že konanie v jeho veci sa nachádza

na okresnom súde v dôsledku opakovaného vracania veci zo strany krajského súdu pre

nerešpektovanie právneho názoru nadriadeného súdu. Samotný stav prebiehajúceho

dedičského konania na súde prvého stupňa bez ďalšieho nemožno považovať (bez ohľadu

na jeho opakované vracanie veci na konanie pred súd prvého stupňa nadriadeným súdom)

za zásah do základného práva na súdnu ochranu podľa (note bene

ústavný súd poznamenáva, že by mohlo ísť maximálne o neefektívny postup okresného

súdu, čo by signalizovalo zásah do základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa ).

15. To, či okresný súd bude alebo nebude rešpektovať v prebiehajúcom konaní pred

ním právny názor vyslovený druhostupňovým súdom, bude zrejmé až po vydaní

rozhodnutia vo veci. To, že takýto právny názor okresný súd nerešpektoval, v minulosti už

konštatoval krajský súd, pričom rozhodnutie okresného súdu vždy zrušil a vec vrátil na

ďalšie konanie, čiže ochranu sťažovateľovým procesným ústavným právam efektívne

poskytol krajský súd.

16. Na vec sťažovateľa (na jeho námietky) sa dá však nahliadať aj z inej (inej než

ústavný súd komunikoval v bodoch 14 a 15) perspektívy. V tomto štádiu konania pred

okresným súdom sa sťažovateľova sťažnosť môže materiálne javiť aj ako snaha o duplicitné

konštatovanie porušenia jeho procesných ústavných práv (aj zo strany krajského súdu aj

ústavného súdu), čo je z pohľadu konania pred ústavným súdom neprípustné (porov. čl. 127

... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd, ako aj zákona

o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky

alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo

slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných

predpisov).

17. Pokiaľ sa teda (i) vec nachádza v živom konaní pred okresným súdom, (ii)

pričom to, či okresný súd bude rešpektovať opakovane vyslovený právny názor krajského

súdu, bude zrejmé až po opätovnom rozhodnutí okresného súdu vo veci, je sťažnosť

napádajúca postup okresného súdu v prebiehajúcom konaní taktiež zjavne neopodstatnená,

keďže k porušeniu základného práva podľa v prebiehajúcom konaní

pred okresným súdom len samotným faktom prebiehajúceho konania dôjsť nemohlo.

17. Z druhej perspektívy, ak bola efektívne poskytnutá ochrana procesným ústavným

právam sťažovateľa zo strany krajského súdu, je z tohto pohľadu sťažovateľov návrh možné

vnímať ako návrh na duplicitné konštatovanie porušenia jeho ústavných práv, čo je, ako už

ústavný súd uviedol, neprípustné.

18. Ďalej ústavný súd konštatuje, že ak sťažovateľ namieta, že po vrátení veci

krajským súdom na okresný súd tento vo veci nevykonal ku dňu podania sťažnosti

ústavnému súdu žiaden úkon, uvedené v spojení s dĺžkou dedičského konania i nálezom

ústavného súdu sp. zn. signalizuje možné prieťahy v konaní okresného súdu

a (ako už ústavný súd v bode 14 uviedol) potenciálne zásah do základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . V tomto smere však

sťažovateľ nenavrhol v petite (ani v odôvodnení) sťažnosti vyslovenie porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu. Tým sú jeho námietky v tomto smere neopodstatnené.

19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd musel sťažovateľovu sťažnosť

odmietnuť podľa tak z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti, ako aj pre neprípustnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2016