Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 247/2016
PDF · 151.26 KB
No categories available
II. ÚS 247/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2016 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Kuckom, Advokátska
kancelária, Národná 7, Žilina, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. D 1356/1995 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júna
2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. D 1356/1995 (ďalej len „napadnutý postup“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na okresnom súde je vedené dedičské
konanie sp. zn. D 1356/1995 po poručiteľke , rod. ,
, naposledy bytom , ktorá zomrela 15. 6. .
3. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 10 CoD 10/2014
z 26. februára 2015 zrušil uznesenie okresného súdu č. k. D 1356/1995-727 z 27. marca
2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto zrušujúceho uznesenia
krajského súdu sa okrem iného uvádza, že nebolo «prihliadané na závet poručiteľky spísaný
dňa 23.10.1990 formou notárskej zápisnice (č. l. 7). Napriek tomu, v aktuálne
preskúmavanom rozhodnutí opäť chýba akákoľvek zmienka o predmetnom závete,
vyporiadanie sa s jeho existenciou, jeho právnymi následkami... Naopak, okresný súd
(súdny komisár) opakovane bez ďalšieho konštatoval (v záhlaví i v úvodnej časti
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), že poručiteľka zomrela bez zanechania závetu.
Uvedené konštatovanie je nielen v priamom rozpore so skutkovým stavom prejednávanej
veci, ale „prehliadanie“ závetu predstavuje aj porušenie § 226 O.s.p. o viazanosti súdu
prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu. ... Vzhľadom na predmetnú (značnú)
nedôslednosť v postupe okresného súdu (i súdneho komisára) nebol opätovne (zhodne ako
v odvolacom konaní sp. zn. 9CoD/111/2005) možný náležitý meritórny prieskum
napadnutého rozhodnutia.».
4. V dedičskej veci vedenej okresným súdom sp. zn. D 1356/95 bol vydaný nález
ústavného súdu č. k. I. ÚS 158/07-30 z 29. novembra 2007, v ktorom predovšetkým
vo vzťahu k dedičskému konaniu sp. zn. D 1356/95 bolo okrem iného vyslovené, že súdny
komisár nezabezpečil podklady na dedičské konanie tak, aby o dedičstve mohlo byť
rozhodnuté v celom rozsahu. Vo veci vydal dve odlišné osvedčenia o dedičskej dohode.
5. Nálezom ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 3/09 bolo okrem iného konštatované, že
základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v dedičských konaniach vedených pod sp. zn.
D 376/92 a sp. zn. D 1356/95 porušené bolo.
6. S poukazom na uznesenie krajského súdu z 26. februára 2015, v ktorom sa podľa
sťažovateľa okrem iného uvádza, že došlo k porušeniu § 226 Občianskeho súdneho
poriadku o viazanosti súdu prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu a že
vzhľadom na nedôslednosť v postupe okresného súdu i súdneho komisára nebol opätovne
možný náležitý meritórny prieskum napadnutého rozhodnutia, sťažovateľ dôvodí, že jeho
právo na súdnu ochranu bolo porušené, a to s poukazom na kontext a obsah nálezov
ústavného súdu v tejto veci.
7. Sťažovateľ okrajovo uvádza, že ku dňu spísania ústavnej sťažnosti nedostal žiadne
predvolanie v tejto dedičskej veci zo strany okresného súdu a posledným písomným
dokladom, ktorý mu bol doručený, je citované uznesenie krajského súdu, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 20. mája 2015.
8. Sťažovateľ navrhol vydať tento nález:
„Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v dedičskej veci vedenej pod spis. zn.
D 1356/1995 porušené bolo.
Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 15.000,- €,
ktorú čiastku je povinný vyplatiť sťažovateľovi Okresný súd Žilina v lehote do 2 mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu.
Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 296,44 €, ktorú čiastku je
povinný vyplatiť sťažovateľovi Okresný súd Žilina v lehote do 2 mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia Ústavného súdu.“
II.
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak
tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Podľa § 49 zákona o ústavnom súde sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom
sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd
nerozhoduje iný súd.
10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo
iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto
možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po
jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,
III.
11. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva garantovaného čl. 46
ods. 1 ústavy postupom okresného súdu v dedičskom konaní, ktoré má spočívať jednak
v tom, že (i) okresný súd opakovane nerešpektoval právny názor nadriadeného krajského
súdu, čo potvrdil podľa názoru sťažovateľa aj ústavný súd, (ii) a taktiež, že po vrátení veci
krajským súdom na okresný súd tento vo veci nevykonal žiaden úkon.
12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
13. Ústavný súd v úvode uvádza, že si je vedomý záťaží, ktoré pociťuje sťažovateľ
pri dve desiatky rokov trvajúcom dedičskom konaní a opakovanom vracaní veci okresnému
súdu nadriadeným krajským súdom pre pochybenia okresného súdu. Deklarácii tejto
vedomosti svedčí aj vydanie nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 3/09 v prospech
sťažovateľa a nálezu sp. zn. I. ÚS 158/07 v prospech inej účastníčky dedičského konania
sp. zn. D 1356/95, oba nálezy v neprospech okresného súdu a jeho postupu v dedičskom
konaní sp. zn. D 1356/95.
14. Akokoľvek, sťažovateľ v prerokovávanej sťažnosti namieta neústavnosť
napadnutého postupu okresného súdu v dedičskom konaní a zásah do jeho ústavných práv
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktoré majú tkvieť v tom, že okresný súd nerešpektuje právny
názor nadriadeného krajského súdu v konaní, a vec sa preto opakovane dostala do štádia
konania pred okresným súdom. Ústavný súd na tomto mieste konštatuje, že sťažovateľ
nebrojí proti konkrétnemu právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu
(typicky prieťahy v konaní), ale namieta samotný fakt, že konanie v jeho veci sa nachádza
na okresnom súde v dôsledku opakovaného vracania veci zo strany krajského súdu pre
nerešpektovanie právneho názoru nadriadeného súdu. Samotný stav prebiehajúceho
dedičského konania na súde prvého stupňa bez ďalšieho nemožno považovať (bez ohľadu
na jeho opakované vracanie veci na konanie pred súd prvého stupňa nadriadeným súdom)
za zásah do základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (note bene
ústavný súd poznamenáva, že by mohlo ísť maximálne o neefektívny postup okresného
súdu, čo by signalizovalo zásah do základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy).
15. To, či okresný súd bude alebo nebude rešpektovať v prebiehajúcom konaní pred
ním právny názor vyslovený druhostupňovým súdom, bude zrejmé až po vydaní
rozhodnutia vo veci. To, že takýto právny názor okresný súd nerešpektoval, v minulosti už
konštatoval krajský súd, pričom rozhodnutie okresného súdu vždy zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie, čiže ochranu sťažovateľovým procesným ústavným právam efektívne
poskytol krajský súd.
16. Na vec sťažovateľa (na jeho námietky) sa dá však nahliadať aj z inej (inej než
ústavný súd komunikoval v bodoch 14 a 15) perspektívy. V tomto štádiu konania pred
okresným súdom sa sťažovateľova sťažnosť môže materiálne javiť aj ako snaha o duplicitné
konštatovanie porušenia jeho procesných ústavných práv (aj zo strany krajského súdu aj
ústavného súdu), čo je z pohľadu konania pred ústavným súdom neprípustné (porov. čl. 127
ústavy ... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd, ako aj § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky
alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo
slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných
predpisov).
17. Pokiaľ sa teda (i) vec nachádza v živom konaní pred okresným súdom, (ii)
pričom to, či okresný súd bude rešpektovať opakovane vyslovený právny názor krajského
súdu, bude zrejmé až po opätovnom rozhodnutí okresného súdu vo veci, je sťažnosť
napádajúca postup okresného súdu v prebiehajúcom konaní taktiež zjavne neopodstatnená,
keďže k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v prebiehajúcom konaní
pred okresným súdom len samotným faktom prebiehajúceho konania dôjsť nemohlo.
17. Z druhej perspektívy, ak bola efektívne poskytnutá ochrana procesným ústavným
právam sťažovateľa zo strany krajského súdu, je z tohto pohľadu sťažovateľov návrh možné
vnímať ako návrh na duplicitné konštatovanie porušenia jeho ústavných práv, čo je, ako už
ústavný súd uviedol, neprípustné.
18. Ďalej ústavný súd konštatuje, že ak sťažovateľ namieta, že po vrátení veci
krajským súdom na okresný súd tento vo veci nevykonal ku dňu podania sťažnosti
ústavnému súdu žiaden úkon, uvedené v spojení s dĺžkou dedičského konania i nálezom
ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 3/09 signalizuje možné prieťahy v konaní okresného súdu
a (ako už ústavný súd v bode 14 uviedol) potenciálne zásah do základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. V tomto smere však
sťažovateľ nenavrhol v petite (ani v odôvodnení) sťažnosti vyslovenie porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
okresného súdu. Tým sú jeho námietky v tomto smere neopodstatnené.
19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd musel sťažovateľovu sťažnosť
odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti, ako aj pre neprípustnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. marca 2016