Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 25/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. mája 2017 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika

v konaní o sťažnosti , zastúpeného advokátom JUDr. Petrom

Rybárom, A. Kmeťa 11, Žilina, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina

v konaní vedenom pod sp. zn. D 1356/95 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu

Slovenskej republiky č. k. -27 zo 17. marca 2009, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. D 1356/95 v období

po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -27

zo 17. marca 2009 p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 459,33 € (slovom štyristopäťdesiatdeväť eur a tridsaťtri centov)

na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Petra Rybára, A. Kmeťa 11, Žilina,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -11 z 10. januára 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. D 1356/95 (ďalej aj „napadnuté konanie“)

v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -27

zo 17. marca 2009.

2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že je dedičom v dedičskom konaní

po nebohej , ktoré sa začalo v roku 1995 a je vedené na okresnom súde

pod sp. zn. D 1356/95. V označenej dedičskej veci nebolo dosiaľ právoplatne rozhodnuté

(21 rokov) a takýto stav v predmetnej veci existuje napriek skutočnosti, že ústavný súd

opakovane svojím nálezom konštatoval existenciu prieťahov v uvedenom konaní (napríklad

nález ústavného súdu č. k. -27 zo 17. marca 2009) a aj napriek opakovaným

sťažnostiam sťažovateľa na odstránenie takýchto prieťahov adresovaných predsedovi

okresného súdu (sťažnosť z 25. júna 2010 a zo 14. januára 2014). Sťažovateľ je taktiež toho

názoru, že svojím postupom nezaložil príčinu spomaleného postupu súdu a pre účely

ochrany svojich práv využil aj všetky účinné prostriedky nápravy, ktoré mu zákon

poskytuje. Sťažovateľ v sťažnosti zdôraznil, že samotnú skutočnosť, že dedičské konanie

trvá už 21 rokov, je potrebné považovať za nezlučiteľnú s imperatívom .

Vzhľadom na okolnosti veci sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že len konštatovanie porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je preňho

dostatočným zadosťučinením, pretože absencia právnej istoty po dobu 21 rokov

v prejednávanej veci preňho znamená citeľné následky a zásadne vplýva aj na faktický

výkon hospodárenia s majetkom patriacim do dedičstva. Uvedenými skutočnosťami

sťažovateľ odôvodnil nemajetkovú ujmu vo výške 10 000 €, ktorej náhrady sa podanou

sťažnosťou taktiež domáha.

3. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

nálezom vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru v napadnutom konaní okresným súdom, prikázal okresnému súdu

v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov a aby zároveň priznal sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a úhradu trov konania.

4. Okresný súd na základe výzvy ústavného súdu zaujal k sťažnosti stanovisko

vo vyjadrení sp. zn. doručenom ústavnému súdu 16. marca 2017, v ktorom

uviedol, že dĺžka konania v rozsahu 21 rokov je zjavne neprimeraná, aj keď konanie je

po skutkovej stránke náročné, pretože neustále dochádza k zmene masy dedičstva,

nachádzaniu novoobjaveného majetku, ako aj užívaniu majetku s poberaním výhod, ktoré

aj v zmysle pokynov odvolacieho súdu si vyžadujú ďalšie úkony zo strany súdneho

komisára (súdu). V konaní došlo k viacerým rozhodnutiam súdu v dedičskej veci v súlade

s návrhom súdneho komisára, ktoré však boli odvolacím súdom zrušené a vec vrátená

na ďalšie konanie. Podstatný problém pri prejednaní veci je ten, že vec prejednáva

a rozhoduje súdny komisár, ktorý vykonáva dokazovanie, avšak opakovane nepostupuje

v súlade s pokynmi súdu, a to ani odvolacieho súdu. Prvostupňový súd mimo zadania

pokynov pre notára nemôže výrazne zasahovať do jeho rozhodovacej činnosti a nevykonáva

vlastné dokazovanie, ale vychádza zo zistení a podkladov notára, ktorý celú vec prejednal.

Okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti taktiež uviedol, že celé konanie je preto

poznačené negatívnymi vzťahmi medzi dedičmi, a to vrátane vzťahov medzi zákonnými

a testamentárnymi dedičmi, vzťahmi medzi dedičmi a súdnym komisárom a napokon medzi

súdnym komisárom a súdom, ktoré vyústili do trestných oznámení, absenciu komunikácie

notára so súdom či nerešpektovanie záväzných pokynov súdu, najmä odvolacieho súdu

pri rozhodovacej činnosti a postupe notára, ktorý vec prejednáva ako súdny komisár. Súdny

komisár navyše v poslednej dobe viackrát namietal svoju zaujatosť rovnako ako účastníci

dedičského konania, ktorí síce tým realizujú svoje práva, ale spôsobujú objektívne vznik

prieťahov s vplyvom na celkovú dĺžku konania. Prioritou rozhodovacej činnosti v danej

veci, ak aj pre „nedôveru“ k súdnemu komisárovi nemožno vec skončiť vydaním

osvedčenia, by mala byť taká činnosť notára, aby splnil základné pokyny súdu a podal

návrh na rozhodnutie vo veci podľa ním zistených skutkových zistení, a nie aby súd sám

nahradzoval honorovanú činnosť notára. Vzhľadom na uvedené skutočnosti okresný súd

ústavnému súdu navrhol, aby v prípade, že zistí neodôvodnené prieťahy v konaní a svojím

nálezom vysloví porušenie sťažovateľom označených práv, pri priznaní finančného

zadosťučinenia, ktoré podľa názoru súdu nezodpovedá výške požadovanej sťažovateľom,

prihliadal na závažnosť spôsobenej ujmy.

5. K vyjadreniu okresného súdu zaujal stanovisko sťažovateľ v podaní doručenom

ústavnému súdu 3. apríla 2017, v ktorom uviedol, že okresný súd vo svojom vyjadrení

k sťažnosti v podstate konštatoval dôvodnosť sťažovateľom podanej ústavnej sťažnosti,

keďže v ňom okrem iného uviedol, že považuje dĺžku konania v rozsahu 21 rokov za zjavne

neprimeranú, a zároveň tvrdil, že súdny komisár, ktorý vykonáva dokazovanie, opätovne

nepostupuje v súlade s pokynmi súdu, a to ani odvolacieho súdu a absentuje komunikácia

notára so súdom.

Sťažovateľ vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu taktiež uviedol,

že vysloviť porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je možné

za predpokladu, že v konaní došlo k zbytočným a ničím neodôvodneným prieťahom, ktoré

svojou nečinnosťou zavinil súd. Sťažovateľ však zároveň uviedol, že aj napriek skutočnosti,

že súdny komisár uskutočnil v predmetnom konaní 41 úkonov, tieto neviedli k odstráneniu

stavu právnej neistoty, ale naopak, tento stav založili, pretože sťažovateľ je toho názoru,

že tieto úkony neboli dostatočne efektívne. Obsah základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov sa teda podľa sťažovateľa nevyčerpá len rozsahom úkonov

vykonaných súdom, ktorý je oprávnený o veci rozhodnúť.

K výške navrhovaného primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ

opakovane uviedol, že v predmetnej veci nebolo do dnešného dňa právoplatne rozhodnuté

a takýto stav existuje aj napriek skutočnosti, že ústavný súd opakovane svojím nálezom

konštatoval existenciu prieťahov v predmetnom konaní. Absencia právnej istoty po dobu

21 rokov sťažovateľovi spôsobila citeľné následky a nesporne vplýva aj na faktický výkon

hospodárenia s majetkom patriacim do dedičstva. Sťažovateľ vzhľadom na tieto okolnosti

preto takto navrhovanú výšku nemajetkovej ujmy pokladá za primeranú.

6. Ústavný súd podľa so súhlasom účastníkov

upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich argumentáciou dospel

k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia

práva podľa označeného článku a dohovoru.

II.

7. Z doručeného spisu okresného súdu sp. zn. D 1356/95 ústavný súd zistil takýto

priebeh podstatných skutočností, resp. úkonov súdu (súdneho komisára) a účastníkov

konania v napadnutom konaní od 29. mája 2009, t. j. od právoplatnosti nálezu ústavného

súdu č. k. -27 zo 17. marca 2009 až dosiaľ:

- 24. jún 2010 – pojednávanie u súdneho komisára bolo odročené na neurčito

pre účely predloženia spisu okresnému súdu na ustanovenie znalca na ocenenie lesných

pozemkov, ktoré sú predmetom dedičstva podľa návrhu dedičky ,

- 23. júl 2010 – spísanie zápisnice u súdneho komisára s účastníčkou konania

, ktorá sa vyjadrila, že na znaleckom posudku netrvá a zaviazala sa, že

do jedného týždňa predloží ocenenie drevnej hmoty predmetných lesných pozemkov,

- 19. august 2010 – nariadenie pojednávania u súdneho komisára na 2. september

2010,

- 31. august 2010 – doručená žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľa o odročenie

pojednávania z dôvodu nemožnosti naštudovať kompletný spisový materiál, pretože

zastupovanie sťažovateľa v predmetnom konaní o dedičstve prevzala 30. augusta 2010,

- 2. september 2010 – pojednávanie u súdneho komisára bolo odročené na

16. september 2010,

- 10. september 2010 – žiadosť právnej zástupkyne dediča

o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov,

16. september 2010 – pojednávanie u súdneho komisára bolo odročené na

14. október 2010 pre účely opätovného predvolania dediča a jeho právneho

zástupcu,

- 11. október 2010 – doručená žiadosť právnej zástupkyne dediča

o odročenie pojednávania z dôvodu jej dlhodobej práceneschopnosti,

- 14. október 2010 – pojednávanie u súdneho komisára bolo odročené na neurčito pre

účely ustanovenia znalca na určenie všeobecnej hodnoty sporných lesných pozemkov,

- 21. október 2010 – spis predložený súdnym komisárom okresnému súdu na

rozhodnutie o ustanovení znalca,

- 22. október 2010 – spis vrátený súdnemu komisárovi z okresného súdu bez

rozhodnutia o ustanovení znalca s tým, že podľa

(ďalej len „OSP“) môže notár ako súdny komisár vydať takéto rozhodnutie sám,

- 25. január 2011 – výzva súdneho komisára dedičom na oznámenie presných čísiel

parciel, ktoré majú byť ocenené súdnym znalcom,

- 7. február 2011 – uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania č. k. D/1356/1995-

311 vydané súdnym komisárom,

- 17. február 2011 – doručenie odvolania dediča proti uzneseniu

o nariadení znaleckého dokazovania zo 7. februára 2011 súdnemu komisárovi,

- 21. február 2011 – doručenie odvolania dedičky proti uzneseniu

o nariadení znaleckého dokazovania zo 7. februára 2011 súdnemu komisárovi,

- 28. marec 2011 – uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania č. k. D

334 vydané okresným súdom,

- 19. apríl 2011 – doručenie odvolania dedičky proti uzneseniu

okresnému súdu o nariadení znaleckého dokazovania z 28. marca 2011,

- 1. jún 2011 – spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o predmetnom

odvolaní,

- 19. júl 2011 – spis bol z krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) vrátený

okresnému súdu bez rozhodnutia o odvolaní z dôvodu jeho predčasného predloženia (nebola

splnená podmienka predloženia veci odvolaciemu súdu podľa

až po uplynutí lehoty na podanie odvolania každému z účastníkov, keďže odvolaním

napadnuté rozhodnutie nebolo doručené všetkým účastníkom, resp. ich zástupcom),

- 16. september 2011 – po odstránení nedostatkov bol spis opätovne predložený

krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu okresnému súdu o nariadení

znaleckého dokazovania z 28. marca 2011,

- 12. január 2012 – spis vrátený z krajského súdu okresnému súdu s tým, že krajský

súd o predmetnom odvolaní rozhodol uznesením sp. zn. z 1. decembra

2011 tak, že odvolanie dedičky proti uzneseniu okresnému súdu

o nariadení znaleckého dokazovania z 28. marca 2011 odmietol,

- 26. apríl 2012 – doručenie znaleckého posudku okresnému súdu,

- 13. júl 2012 – uznesenie okresného súdu č. k. D -507 o priznaní

znalečného znalcovi,

- 25. júl 2012 – doručenie odvolania dediča proti uzneseniu okresného

súdu z 13. júla 2012,

- 30. júl 2012 – doručenie odvolania dediča proti uzneseniu

okresného súdu z 13. júla 2012,

- 2. august 2012 – doručenie odvolania dedičiek a

proti uzneseniu okresného súdu z 13. júla 2012,

- 3. august 2012 – doručenie odvolania dedičiek

a proti uzneseniu okresného súdu z 13. júla 2012,

- 19. október 2012 – spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie

o predmetných odvolaniach,

- 22. január 2013 – spis bol z krajského súdu vrátený okresnému súdu bez

rozhodnutia o odvolaní s tým, že je potrebné opraviť zrejmú nesprávnosť v odôvodnení

rozhodnutia okresného súdu č. k. D -507 z 13. júla 2012,

- 11. február 2013 – opravné uznesenie okresného súdu č. k. D -541,

- 1. marec 2013 – doručenie odvolania dedičiek a

proti predmetnému opravnému uzneseniu okresného súdu,

- 4. marec 2013 – doručenie späťvzatia predmetného odvolania dedičiek

a proti opravnému uzneseniu okresného súdu

z 11. februára 2013,

- 12. marec 2013 – spis bol opätovne predložený krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaniach dedičov proti uzneseniu okresného súdu z 13. júla 2012 o priznaní

znalečného znalcovi, ako aj na rozhodnutie o späťvzatí odvolaní dedičiek proti opravnému

uzneseniu okresného súdu z 11. februára 2013,

- 19. apríl 2013 – spis vrátený z krajského súdu okresnému súdu s tým, že krajský

súd rozhodol uznesením č. k. -552 z 9. apríla 2013 tak, že uznesenie

okresného súdu z 13. júla 2012 o priznaní znalečného znalcovi potvrdil a odvolacie konanie

proti opravnému uzneseniu okresného súdu z 11. februára 2013 zastavil,

- 22. máj 2013 – spis bol predložený súdnemu komisárovi na ďalšie konanie vo veci,

- 16. september 2013 – nariadenie pojednávania u súdneho komisára na

30. september 2013,

- 30. september 2013 – pojednávanie u súdneho komisára bolo odročené na

14. október 2013 z dôvodu opätovného predvolania neprítomných účastníkov,

- 14. október 2013 – pojednávanie u súdneho komisára bolo odročené na neurčito

(do predloženia znaleckého posudku vykonaného po ohliadke nehnuteľností),

- 6. december 2013 – doručenie doplnenia znaleckého posudku okresnému súdu,

- 11. december 2013 – nariadenie pojednávania u súdneho komisára na 20. december

2013,

- 20. december 2013 – pojednávanie u súdneho komisára bolo odročené na 13. január

2014 z dôvodu opätovného predvolania neprítomných účastníkov,

- 13. január 2014 – pojednávanie u súdneho komisára bolo odročené na neurčito pre

účely doplnenia dokazovania o aktuálnu správu z katastra nehnuteľností (nejasnosti

týkajúce sa súpisu nehnuteľného majetku),

- 25. február 2014 – nariadenie pojednávania u súdneho komisára na 17. marec 2014,

- 17. marec 2014 – pojednávanie u súdneho komisára, na ktorom bol pripravený

návrh uznesenia o určení všeobecnej ceny majetku, výšky dlhov a čistej hodnoty dedičstva

a o potvrdení nadobudnutia dedičstva podľa dedičských podielov,

- 27. marec 2014 – uznesenie okresného súdu č. k. D -727 o určení

všeobecnej ceny majetku a o potvrdení nadobudnutia dedičstva podľa dedičských podielov,

- 26. máj 2014 – doručenie odvolania dedičky proti uzneseniu

okresného súdu z 27. marca 2014,

- 26. august 2014 – spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie

o predmetnom odvolaní,

- 31. marec 2015 – spis vrátený z krajského súdu okresnému súdu s tým, že krajský

súd o predmetnom odvolaní rozhodol uznesením č. k. -793 z 26. februára

2015 tak, že uznesenie okresného súdu z 27. marca 2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie,

- 4. jún 2015 – spis vrátený súdnemu komisárovi na ďalšie konanie,

- 20. júl 2015 – pojednávanie u súdneho komisára bolo odročené na 10. august 2015

z dôvodu opätovného predvolania neprítomných účastníkov,

- 10. august 2015 – pojednávanie u súdneho komisára bolo odročené na neurčito pre

účely vyžiadania správ z pozemkových spoločenstiev,

- 23. september 2015 – nariadenie pojednávania u súdneho komisára na 5. október

2015,

- 5. október 2015 – pojednávanie u súdneho komisára, na ktorom bol pripravený

návrh uznesenia o určení všeobecnej ceny majetku, výšky dlhov a čistej hodnoty dedičstva

a o potvrdení nadobudnutia dedičstva podľa dedičských podielov,

- 14. október 2015 – uznesenie okresného súdu č. k. D -824 o určení

všeobecnej ceny majetku a o potvrdení nadobudnutia dedičstva podľa dedičských podielov,

- 14. december 2015 – doručenie odvolania dediča proti uzneseniu

okresného súdu zo 14. októbra 2015,

- 18. december 2015 – doručenie odvolania dedičky proti uzneseniu

okresného súdu zo 14. októbra 2015,

- 22. december 2015 – doručenie odvolania dedičov

a proti uzneseniu okresného súdu zo 14. októbra 2015,

- 21. marec 2016 – spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie

o predmetných odvolaniach dedičov proti uzneseniu okresného súdu zo 14. októbra 2015,

- 19. august 2016 – spis vrátený z krajského súdu okresnému súdu s tým, že krajský

súd o predmetných odvolaniach rozhodol uznesením č. k. -899 z 30. júna

2016 tak, že uznesenie okresného súdu zo 14. októbra 2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie,

- 6. október 2016 – spis vrátený súdnemu komisárovi na ďalšie konanie,

- 7. december 2016 – spis predložený súdnym komisárom okresnému súdu na

rozhodnutie vo veci z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti súdneho komisára,

- 9. december 2016 – doručenie žiadosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky (ďalej len ,,ministerstvo“) o zapožičanie spisu okresnému súdu,

- 15. december 2016 – doručenie spisu ministerstvu,

- 24. marec 2017 – spis vrátený okresnému súdu z ministerstva.

III.

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru,

podľa ktorého má každý právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. K namietanému

porušeniu sťažovateľom označených práv malo dôjsť postupom okresného súdu

v napadnutom konaní.

11. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , , ).

12. Ústavný súd už v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti judikoval,

že úkony notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi

možno spôsobiť zbytočné prieťahy, za ktoré nesie zodpovednosť všeobecný súd

().

13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

15. Táto povinnosť súdu vyplývala do 30. júna 2016 z , ktorý súdom

prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana

ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa ktorej len čo sa

konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca bol podľa druhej vety

povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné

vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplývala z ,

podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. V súčasnosti táto

povinnosť v prípade konaní o dedičstve vychádza zo zásad Civilného mimosporového

poriadku účinného od 1. júla 2016 (ďalej aj „CMP“), ktoré smerujú aj k tomu, aby

pri konaniach podľa tohto zákona nedochádzalo k porušeniu základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd však postupujúc v súlade s , podľa ktorého konania

o dedičstve začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa

doterajších predpisov, hodnotil postup okresného súdu v napadnutom konaní a jeho

jednotlivé procesné úkony podľa ustanovení , keďže

napadnuté konanie o dedičstve sa začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného

mimosporového poriadku.

16. Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou pripomína, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (napr. , ).

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria

sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

17.1 Pokiaľ ide o posúdenie veci podľa kritéria právnej a faktickej zložitosti veci,

ústavný súd v zhode s jeho predchádzajúcimi nálezmi č. k. -30 z 29. novembra

2007 a č. k. -27 zo 17. marca 2009, ktorými už v minulosti vyslovil porušenie

základného práva podľa v konaní vedenom pred okresným súdom

pod sp. zn. D 1356/95 (v prípade nálezu č. k. -30 z 29. novembra 2007

vo vzťahu k inému sťažovateľovi) konštatuje, že napadnuté konanie sa osobitným

spôsobom nelíši od iných dedičských konaní, resp. od obdobných konaní tohto druhu.

Ústavný súd aj napriek tomu, že okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti uviedol,

že napadnuté konanie hodnotí ako skutkovo náročné, nezistil zo spisu okresného súdu

sp. zn. D 1356/95 žiadnu výraznú okolnosť odôvodňujúcu záver týkajúci sa skutkovej

zložitosti veci.

17.2 Vo vzťahu k ďalšiemu kritériu, t. j. správaniu sťažovateľa ako účastníka

napadnutého konania v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -27

zo 17. marca 2009, ústavný súd nezistil žiadnu významnejšiu skutočnosť, ktorá mohla

výrazným spôsobom prispieť k predĺženiu doterajšieho priebehu konania. Sťažovateľ sa

nariadených pojednávaní u súdneho komisára s výnimkou pojednávaní uskutočnených

2. septembra 2010, 16. septembra 2010 a 14. októbra 2010 zúčastnil. Na uvedených troch

pojednávaniach sa nezúčastnil z dôvodov na strane jeho právnej zástupkyne, ktorá však

svoju neúčasť na pojednávaniach vopred ospravedlnila a požiadala súdneho komisára o ich

odročenie. Z prehľadu procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní vyplýva,

že sťažovateľ v napadnutom konaní uplatňoval svoje procesné práva (napr. podaním

odvolaní proti viacerým rozhodnutiam súdneho komisára, resp. okresného súdu), pričom

napr. podanie odvolania zo strany sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 13. júla

2012, ktorým okresný súd rozhodol o znalečnom pre znalca (o ktorom krajský súd rozhodol

uznesením z 9. apríla 2013 tak, že predmetné unesenie okresného súdu ako vecne správne

potvrdil), čiastočne prispelo k predĺženiu napadnutého konania, keďže okresný súd mohol

v konaní pokračovať až po vrátení spisu z krajského súdu 19. apríla 2013. Ústavný súd

v tejto súvislosti poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej v dôsledku uplatnenia

procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť za predĺženie konania

oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani štátnemu

orgánu konajúcemu vo veci (, ). V súlade s touto judikatúrou

preto dobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľom uplatnenom procesnom práve

(v súvislosti s jeho odvolaním proti uzneseniu okresného súdu z 13. júla 2012) ústavný súd

zohľadnil pri posúdení postupu okresného súdu a následne aj v súvislosti s rozhodovaním

o primeranom finančnom zadosťučinení.

17.3 Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu, resp. notára ako súdneho

komisára v napadnutom konaní v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného

súdu č. k. -27 zo 17. marca 2009.

17.3.1 V danej veci nebolo možné ponechať bez povšimnutia, že prieťahy v konaní

vedenom na okresnom súde pod sp. zn. D 1356/95 ústavný súd konštatoval a v tej súvislosti

aj vyslovil porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa už vo svojich predchádzajúcich nálezoch, a to v konaní vedenom

pod sp. zn. taktiež na základe sťažnosti sťažovateľa a ešte pred tým v konaní

vedenom pod sp. zn. na základe sťažnosti iného sťažovateľa. Napriek tomu,

že ústavný súd už nálezom č. k. -30 z 29. novembra 2007 okresnému súdu

prikázal, aby v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. D 1356/95 pokračoval bez

zbytočných prieťahov, napadnuté konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené.

17.3.2 Napriek tomu, že z prehľadu uvedeného priebehu konania (bod 7 odôvodnenia

nálezu) vyplýva, že okresný súd, resp. konajúci notár ako súdny komisár postupoval

v napadnutom konaní relatívne plynulo, ústavný súd je toho názoru, že v sťažnosťou

napadnutom období predmetného konania prieťahy vznikli a sú predovšetkým dôsledkom

neefektívnej a nesústredenej činnosti okresného súdu, resp. súdneho komisára. Okresný

súd konal napríklad nesústredene, keď predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní účastníka konania proti uzneseniu okresného súdu č. k. D -334

z 28. marca 2011, ktorým vo veci nariadil znalecké dokazovanie, avšak urobil tak ešte pred

uplynutím lehoty na podanie odvolania všetkým účastníkom. Z uvedeného dôvodu bol

následne spis krajským súdom vrátený okresnému súdu ako predčasne predložený bez toho,

aby krajský súd o predmetnom odvolaní rozhodol. Prejavom nesústredenej činnosti

okresného súdu bol taktiež jeho postup pri predkladaní spisu krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní dedičov proti uzneseniu okresného súdu č. k. D -507 z 13. júla 2012,

keď krajský súd okresnému súdu predložený spis opätovne vrátil bez rozhodnutia

o odvolaniach s tým, že pred vydaním rozhodnutia o odvolaniach je potrebné, aby okresný

súd opravil zrejmú nesprávnosť v odôvodnení jeho odvolaniami napadnutého uznesenia.

17.3.3 Za najvýraznejší prejav neefektívnej činnosti okresného súdu možno

jednoznačne považovať zrušenie jeho meritórnych rozhodnutí krajským súdom a vrátenie

veci okresnému súdu na ďalšie konanie.

Prvýkrát tak krajský súd urobil uznesením č. k. -793 z 26. februára

2015, ktorým rozhodol o odvolaní účastníka konania proti uzneseniu okresného súdu č. k.

D 1356/1995-727 zo 27. marca 2014 o určení všeobecnej ceny majetku a o potvrdení

nadobudnutia dedičstva podľa dedičských podielov. V odôvodnení svojho uznesenia

krajský súd poukázal na značnú nedôslednosť v postupe okresného súdu, resp. súdneho

komisára, v dôsledku ktorej opätovne nebol možný náležitý meritórny prieskum odvolaním

napadnutého rozhodnutia. Okresný súd totiž aj napriek tomu, že krajský súd mu už

v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí sp. zn. z 12. decembra 2006

vytkol, že bez akéhokoľvek odôvodnenia okresný súd neprihliadal na existujúci závet

poručiteľky, v preskúmavanom rozhodnutí z 27. marca 2014 opätovne bez ďalšieho

konštatoval, že poručiteľka zomrela bez zanechania závetu, čo je v priamom rozpore

so skutkovým stavom a zároveň porušením zásady viazanosti súdu prvého stupňa právnym

názorom odvolacieho súdu. Krajský súd v uznesení č. k. -793 z 26. februára

2015 taktiež okrem iného konštatoval, že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia

okresného súdu č. k. D 1356/1995-727 z 27. marca 2014 nespĺňa ani požiadavku

preskúmateľnosti, osobitne v otázke stanovenia ceny predmetu dedičstva.

Zrušujúcim uznesením č. k. -899 z 30. júna 2016 krajský súd

rozhodol o odvolaní účastníkov konania proti následnému uzneseniu okresného súdu č. k.

D 1356/1995-824 zo 14. októbra 2015 o určení všeobecnej ceny majetku a o potvrdení

nadobudnutia dedičstva podľa dedičských podielov, v odôvodnení ktorého konštatoval,

že odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu predstavuje už tretie meritórne

prvostupňové rozhodnutie v predmetnej veci, a hoci okresný súd, resp. súdny komisár,

oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu rešpektoval aspoň niektoré právne názory

odvolacieho súdu, jeho rozhodnutie a postup mu predchádzajúci naďalej vykazuje značné

nedôslednosti brániace odvolaciemu súdu rozhodnúť o veci samej.

Uvedenú neefektívnu činnosť okresného súdu v napadnutom konaní v období

po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -27 zo 17. marca 2009 je potrebné

považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu

netolerovateľné.

18. S poukazom na už uvedený nesústredený a neefektívny postup okresného súdu

v napadnutom konaní v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -27

zo 17. marca 2009, ako aj na skutočnosť, že napadnuté konanie, ktoré sa začalo ešte v roku

1995, dosiaľ nie je právoplatne skončené, a to ani napriek tomu, že ústavný súd už

predchádzajúcimi nálezmi č. k. -30 z 29. novembra 2007 a č. k. -27

zo 17. marca 2009 v minulosti vyslovil porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

v konaní vedenom pred okresným súdom pod sp. zn. D 1356/95 (v prípade nálezu

č. k. -30 z 29. novembra 2007 vo vzťahu k inému sťažovateľovi) a prikázal

okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, ústavnému súdu neostávalo nič

iné ako konštatovať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní v období

po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -27 zo 17. marca 2009 (bod 1

výroku nálezu).

IV.

19. Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

20. Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom

konaní po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -27 zo 17. marca 2009

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez

zbytočných prieťahov vzhľadom na to, že túto povinnosť mu uložil už vo svojom náleze

č. k. -30 z 29. novembra 2007.

21. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

22. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

23. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu vzhľadom na

okolnosti daného prípadu prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia.

Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti

aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

24. Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia označeného základného práva podľa

a práva podľa dohovoru žiadal, aby mu ústavný súd priznal

primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, čo odôvodnil tým, že absencia právnej

istoty po dobu 21 rokov v prejednávanej veci má preňho citeľné následky a zásadne vplýva

aj na faktický výkon hospodárenia s majetkom patriacim do dedičstva a len konštatovanie

porušenia ním označených práv v sťažnosti nie je preňho dostatočným zadosťučinením.

25. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

D 1356/95, ktoré napriek príkazu ústavného súdu konať v tejto veci bez zbytočných

prieťahov vysloveného už nálezom č. k. -30 z 29. novembra 2007 dosiaľ nie je

právoplatne skončené, a zároveň berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci ústavný súd

považoval priznanie sumy 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4

(bod 2 výroku nálezu).

26. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

27. Ústavný súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením napokon rozhodol

o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním v konaní o jeho sťažnosti. Úhradu trov konania ústavný súd sťažovateľovi

priznal za tri uplatnené úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie

sťažnosti a vyjadrenie z 28. marca 2017) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a

ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) v celkovej sume 459,33 €.

Pri rozhodovaní o priznaní trov konania ústavný súd v prípade úkonu prevzatia a prípravy

zastúpenia a úkonu podania sťažnosti vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá bola 858 €, keďže išlo o úkony

právnej služby vykonané v roku 2016, a sťažovateľovi priznal odmenu za každý

z uvedených úkonov právnej služby po 143 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)

za každý z uvedených úkonov právnej služby v sume 8,58 €, čo spolu predstavuje sumu

303,16 €. V prípade úkonu vyjadrenia z 28. marca 2017 ústavný súd vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá

bola 884 €, keďže išlo o úkon právnej služby vykonaný v roku 2017 a sťažovateľovi priznal

odmenu za tento úkon právnej služby v sume 147,33 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3

vyhlášky) za tento úkon právnej služby v sume 8,84 €, čo spolu predstavuje sumu 156,17 €

(bod 3 výroku nálezu).

28. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s zákona

č. ).

29. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. mája 2017