Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 495/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-43

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne

Jany Laššákovej a sudcu Petra Molnára o prijatej ústavnej sťažnosti ,

, , zastúpeného Advokátkou kanceláriou JUDr.

Tomáš Tomčovčík, s. r. o., Nerudova 14, Košice, v mene ktorej advokát JUDr. Tomáš

Tomčovčík, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupmi Okresného súdu Michalovce v konaní

vedenom pod sp. zn. a Okresného súdu Košice I v konaní pred pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom

štyritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Michalovce p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 375,24 € (slovom

tristosedemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri centov), ktorú j e Okresný súd Michalovce

p o v i n n ý vyplatiť na účet Advokátskej kancelárie JUDr. Tomáš Tomčovčík, s. r. o.,

Nerudova 14, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-18 z 22. októbra 2020 prijal na ďalšie konanie podľa § 56 ods. 5 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) ústavnú

sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Michalovce (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „prvé namietané konanie“)

a postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„druhé namietané konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a podrobnej chronológie procesných úkonov prvého

namietaného konania a strán sporu vyplýva, že sťažovateľ 28. januára 2003 podal

na okresnom súde žalobu o zaplatenie sumy 1 087 668,30 Sk proti žalovanému

, , o náhradu škody, ktorá mu vznikla poškodením jeho vozidla, a to

tým, že vynaložil vlastné finančné prostriedky na opravu poškodenej veci poistenej

odporcom.

3. V tejto veci bolo už meritórne rozhodnuté trikrát, ale vždy boli rozhodnutia súdu

prvej inštancie zrušené odvolacím súdom. Odporca 22. februára 2019 oznámil odvolaciemu

súdu, že prevodom poistného kmeňa pohľadávky a záväzky prešli už na iného

nadobúdateľa, v dôsledku čoho bol spis 7. augusta 2019 postúpený na ďalšie konanie

Okresnému súdu Košice I. Celková dĺžka 17-ročného sporu potvrdzuje neefektívnosť

a nehospodárnosť prvého namietaného konania, keďže výsledky činnosti okresného súdu

ako celku nesmerovali k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa a vec stále nie je

právoplatne skončená. Sťažovateľ je preto toho názoru, že v prvom a druhom namietanom

konaní došlo k zbytočným prieťahom a tiež aj k porušeniu jeho označených práv v bode 1.

4. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie

rozhodol nálezom, že okresný súd, ako aj Okresný súd Košice I svojím postupom v prvom

a druhom namietanom konaní porušili jeho základné právo podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (pozri bod 1), prikázal Okresnému súdu

Košice I v namietanom konaní konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu finančné

zadosťučinenie v sume 34 000 € a úhradu trov konania.

II.

Vyjadrenia všeobecných súdov k ústavnej sťažnosti a replika sťažovateľa

5. Na výzvu ústavného súdu sa vyjadrili súd prvej inštancie, ktorý konal

a právoplatne nerozhodol viac ako 16 rokov od podania žaloby, a tiež Okresný súd Košice I,

ktorému vec napadla po postúpení spisu 7. augusta 2019. Súd prvej inštancie okrem

podrobnej chronológie jeho úkonov a úkonov sporových strán konštatoval, že jeho úkony

smerovali k meritórnemu rozhodnutiu vo veci, aj keď z objektívneho hľadiska je doba 17

rokov trvania konania neprimeraná. Poukázal však detailne na správanie sťažovateľa ako

žalobcu, ktorý ešte niekoľko rokov po začatí konania svoj nárok nemal riadne preukázaný

a dôkazné prostriedky navrhoval a dopĺňal postupne počas konania (k žalobe nepripojil

označené dôkazy ako všeobecné poistné podmienky, osobitné poistné podmienky, zmluvné

dojednania pre poistenie motorových vozidiel, vyjadrenie autorizovaného servisu

z 21. januára 2002 a 22. marca 2002, doklady o likvidácii poistnej udalosti a pod.). Dňa

8. novembra 2004, teda po roku a pol od začatia konania, bol žalobca urgovaný

na predloženie listín uvádzaných v žalobe. V roku 2006, tesne pred termínom pojednávania

určeného na 7. február 2006, predložil sťažovateľ znalecký posudok k uplatnenému nároku,

kvôli čomu muselo byť pojednávanie odročené. Dňa 15. mája 2007 bolo odročené

pojednávanie pre účely nariadenia znaleckého dokazovania výzvou na predloženie otázok,

na ktoré by mal znalec v posudku dať odpoveď. Žalovaný zaslal otázky 29. mája 2007,

sťažovateľ až 14. septembra 2007. Vo veci bolo nariadených 32 pojednávaní, z ktorých 17-

krát sa pojednávanie odročovalo na žiadosť sťažovateľa, žalovaný žiadal o odročenie 4-krát.

Sťažovateľ v konaní opakovane menil právnych zástupcov, ktorí neboli oboznámení

s predmetom konania, preto žiadali o odročovanie pojednávaní. Konanie predĺžili aj

námietky žalovaného voči osobe sudcu či znalcov a tiež uznesení, ktorými mu bola uložená

povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu, v dôsledku čoho bol spis opakovane

predkladaný na odvolacie konanie. Počas konania boli vydané tri meritórne rozhodnutia,

a to 29. septembra 2009, 23. decembra 2012 a 6. apríla 2017, ktorými súd o žalobe

sťažovateľa rozhodol. Na odvolanie žalovaného boli rozsudky súdu prvej inštancie zrušené

a po poslednom rozhodnutí odvolacieho súdu bol spis z dôvodu miestnej príslušnosti

postúpený na konanie Okresnému súdu Košice I.

Okresný súd ďalej uviedol, že sťažovateľ dokonca podal dve identické žaloby, ktoré

sa odlišovali len v bode IV. Konanie zaevidované pod sp. zn. bolo postúpené

z dôvodu miestnej príslušnosti Okresnému súdu Košice I. V namietanom konaní sťažovateľ

tvrdil, že náklady na opravu poistenej veci a dopravné náklady súvisiace s opravou boli

v celkovej sume 1 417 668,30 Sk, poistné plnenie bolo vo výške 330 000 Sk, uplatnil si tak

nárok v sume 1 087 668,30 Sk. V konaní pod sp. zn. sťažovateľ zasa tvrdil, že

náklady na opravu poistenej veci a dopravné náklady súvisiace s opravou boli v celkovej

sume 1 577 347,40 Sk, poistné plnenie bolo vo výške 330 000 Sk, uplatnil si tak nárok

v sume 1 247 347,40 Sk. Výšku škody v oboch veciach mali preukazovať rovnaké dôkazy,

pravdepodobne vyjadrenia autorizovaného servisu Auto Bavaria Levice. Okresný súd

poukazuje na to, že nesúhlasí s tvrdením sťažovateľ, že nejde o skutkovo a právne zložitú

vec, pretože o skutkovej náročnosti svedčí niekoľko znaleckých posudkov, ktoré museli byť

pre rozhodnutie o merite veci vykonané, najmä z dôvodu rozsiahlej obrany žalovaného,

ktorý nárok žalobcu v uplatnenom rozsahu v priebehu celého konania neuznával.

Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti taktiež neuviedol obdobia nečinnosti alebo neefektívne

a neúčelné úkony okresného súdu, preto je okresný súd toho názoru, že podľa § 45 zákona

o ústavnom súde je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania.

Konanie pred ústavným súdom je druhom sporového konania, preto ak sťažovateľ tvrdí, že

k dĺžke konania prispeli neefektívne úkony súdu, mal tieto úkony konkretizovať. To isté sa

týka sťažovateľovho tvrdenia, že okresný súd prispel k zbytočným prieťahom aj tým, že

opakoval dôkazy, resp. nariadil dôkazy, ktoré nesmerovali k vytvoreniu relevantných

poznatkov potrebných pre rozhodnutie vo veci samej a väčšina z nich bola neúčelná

a neefektívna. Neuviedol však, o ktoré dôkazy malo v tejto súvislosti ísť. Preto považujeme

túto časť sťažnostnej argumentácie za nepreskúmateľnú a nie je možné súhlasiť s tvrdením,

že dĺžku konania spôsobili výlučne neodôvodnené prieťahy v konaní na okresnom súde, bez

objektívneho a relevantného pohľadu na participáciu sťažovateľa neprimeranej dĺžke

predmetného súdneho konania.

5.1 K veci sa vyjadril aj Okresný súd Košice I podaním z 10. novembra 2020, ktorý

uviedol procesné úkony a úkony sťažovateľa od napadnutia veci (konali sa pojednávania

6. februára 2020 a 13. októbra 2020), a podľa jeho názoru konanie pred ním nevykazuje

zbytočné prieťahy.

6. K vyjadreniam všeobecných súdov zaujal na základe výzvy ústavného súdu

stanovisko aj právny zástupca sťažovateľa, ktorý vo svojom podaní doručenom ústavnému

súdu 23. novembra 2020 v podstatnom uviedol: «Na pojednávaní dňa 6.2.2020 súd vec

prejednal a pojednávanie odročil na 12.3.2020, následne bol tento termín zrušený z dôvodu

neprevzatia predvolania na pojednávanie žalobcom. Zo zápisnice z pojednávania, ktoré sa

uskutočnilo dňa 6.2.2020 je zrejmé, že prítomní zobrali termín ďalšieho pojednávania

na vedomie, volaní nebudú. Napriek tomu, že žalobca bol prítomný na pojednávaní dňa

6.2.2020, teda termín pojednávania bral na vedomie, taktiež na to, že súd žiadnym

neavizoval, že je potrebné vypočuť žalobcu pojednávanie z nepochopiteľných dôvodov

odročil. V zmysle ust. .. „Ak je strana zastúpená

advokátom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu, stranu

súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch“. Od toho termínu bolo pojednávanie až

13.10.2020, s tým, že bolo odročené na 11.2.2021. Podľa názoru Okresného súdu Košice I,

sa v predmetnom spore od 19.8.2019 až doposiaľ vykonáva procesné úkony plynulo a bez

zbytočných prieťahov. V zmysle ust. 179 ods. 1 „Pojednávanie vedie súd tak, aby sa

mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu a účel

zákona.“ Napriek tomu, že v predmetnom spore sa jedná o pomerne jednoduchú vec

právneho posúdenia veci súd stále nerozhodol a je vysoko pravdepodobné, že nerozhodne

ani na najbližšom pojednávaní, ktoré je vytýčené až na 11.2.2021. Z uvedeného je zrejmé, že

Okresný súd Košice I, žiadnym spôsobom nekoná vo veci bez zbytočných prieťahov.

K vyjadreniu Okresného súdu Michalovce...

Na strane 9 predmetného vyjadrenia Okresný súd Michalovce uvádza, že vo veci

bolo nariadených 32 pojednávaní, z toho 17 krát sa odročilo na návrh žalobcu a 4 krát na

návrh žalovaného. Konanie mali predĺžiť aj námietky žalovaného voči osobe sudcu, či

opakované námietky znalcov ustanovených v konaní, žalovaný mal namietať aj ďalšie

uznesenia ohľadom preddavku na trovy dôkazu.

Na strane 10 druhý odsek súd uvádza: „O skutkovej náročnosti veci svedčí niekoľko

znaleckých posudkov, ktoré museli byť pre rozhodnutie o merite veci vykonané, najmä

z rozsiahlej obrany žalovaného..., “

Na strane 10 štvrtý odsek súd uvádza. Záverom, nie je možné prisvedčiť tvrdeniu, že

dĺžku konania spôsobili výlučne neodôvodnené prieťahy v konaní na Okresnom súde

Michalovce, bez objektívneho a relevantného pohľadu na participáciu sťažovateľa

na neprimeranej dĺžke predmetného súdneho konania.“

Súd opakovane udáva, že k prieťahom v konaní došlo najmä zavinením žalovaného

a jeho procesnou obranou. Sťažovateľovi nie je zrejmé, akým spôsobom participoval

sťažovateľ na neprimeranej dĺžke konania pri obrane žalovaného. Najmä po rekodifikácii

civilného procesného práva a nadobudnutia účinnosti majú

súdy viesť pojednávania tak, aby sa spravidla rozhodlo na jednom pojednávaní. Predmetný

spor trvá už 17 rokov (s pojednávaním nariadeným na 11.2.2021 bude trvať 18 rokov)

a vo veci bolo vytýčených 37 pojednávaní. Priemerne to vychádza niečo vyše dvoch

pojednávaní na jeden kalendárny rok. Sťažovateľ má za to, že spoločným konaním

Okresného súdu Michalovce ako aj Okresného súdu Košice I došlo k evidentným a najmä

zbytočným prieťahom v konaní. Sťažovateľovi nemôže byť na škodu, resp. Okresný súd

Michalovce sa nemôže „vyviniť“ z nedôvodných prieťahov v konaní tým, že bude

poukazovať na procesnú obranu žalovaného. Taktiež Okresný súd Košice I nemôže

považovať vykonávanie procesných úkonov plynulo a bez prieťahov, ak súd odročí

pojednávanie z dôvodu, ktorý je v rozpore s . V zmysle ust.

má súd viesť pojednávanie aby vedel rozhodnúť spravidla na jednom

pojednávaní. Konanie na Okresnom súde Košice I, sa napriek tomu, že sa jedná o tak starý

spor, kde stačí len zopakovať dokazovanie, žiadne návrhy na doplnenie dokazovania,

o výsluchy svedkov, prípadne nejaké listinné dôkazy nie sú, súd napriek tomu, konanie

naťahuje a je vysoko pravdepodobné, že nebude rozhodnuté ani na najbližšom

pojednávaní.»

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 .

11. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

12. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia

základného práva podľa a práva podľa dohovoru,

ku ktorému malo dôjsť postupom spomínaných okresných súdov v civilnom sporovom

konaní.

13. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ,

).

15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala

predtým z niektorých ustanovení (ďalej len „OSP“), a to

, , a , ktorý platil do 30. júna 2016,

a v súčasnosti vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

16. V zmysle súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

17. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom

prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , resp. právo na prerokovanie veci v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníkov a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých

kritérií postupoval aj v danom prípade.

17.1 Predmetom konania pred okresnými súdmi je rozhodovanie o žalobe, ktorou sa

sťažovateľ proti žalovanému domáha zaplatenia náhrady škody s prísl. (pozri bod 2).

Vzhľadom na nutnosť nariadenia znaleckého dokazovania i kontrolného znaleckého

dokazovania možno napadnuté konanie považovať po vecnej stránke za zložitejšie.

Samotnú vecnú zložitosť, na ktorú poukázal vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti aj

predseda okresného súdu, však nemožno dávať do súvislosti s jeho neefektívnou

a nehospodárnou činnosťou okresného súdu opísanou v ďalšej časti tohto nálezu.

Preskúmavané konanie nemožno podľa názoru ústavného súdu kvalifikovať ako zložité po

právnej stránke, pretože výklad a používanie právnej úpravy vzťahujúcej sa na daný prípad

sú stabilizované v judikatúre všeobecných súdov.

17.2 Pri hodnotení správania sťažovateľa ako žalobcu sa ústavný súd v podstatnom

stotožnil s vyjadrením okresného súdu, a teda mu možno pričítať značný podiel

na zodpovednosti za dĺžku namietaného konania (sťažovateľ ani nijako nerozporoval

tvrdenie súdu prvej inštancie v bode 5 k jeho správaniu, pozn.). Predseda okresného súdu

v prvom namietanom konaní vo vyjadrení uvádza, že celkovú dĺžku konania ovplyvnili aj

žalovaný, ale v tomto prípade za to zodpovednosť nenesie sťažovateľ, ako na to poukázal

jeho právny zástupca. Bezpochyby je zrejmé, že sťažovateľ podával opravné prostriedky

proti rozhodnutiam súdu prvej inštancie, a v dôsledku toho bol spis postupovaný

odvolaciemu súdu, čo tiež ovplyvnilo doterajšiu dĺžku konania. Vo svojej judikatúre

ústavný súd však uviedol, že v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania

nepochybne dochádza k predĺženiu konania, zodpovednosť za tento stav neznáša oprávnená

osoba, ale nemožno ju pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (,

). Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že aj pri zohľadnení doby, keď sa

spis nachádzal na odvolacom súde, je dĺžka namietaného konania neprimeraná a uplatnenie

procesných oprávnení účastníkov konania v podobe využitia opravných prostriedkov

nemalo zásadný vplyv na dĺžku namietaného konania.

17.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup všeobecných súdov. Ústavný súd

zdôrazňuje, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu

(všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala

k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil

na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. , ,

).

Vychádzajúc z predloženej ústavnej sťažnosti a z chronológie úkonov spracovanej

okresným súdom, ústavný súd zistil, že prvé namietané konanie je skutočne poznačené

neefektívnou a nehospodárnou činnosťou, hoci súdu prvej inštancie nemožno vytknúť

nečinnosť, pretože priebežne vo veci konal. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje iba

na najvýraznejšie pochybenie okresného súdu, ktorému boli z rôznych dôvodov zrušené až

tri rozsudky vo veci samej.

17.4 Podľa názoru ústavného súdu konanie, ktoré trvá od jeho začatia spolu viac ako

17 rokov bez právoplatného rozhodnutia vo veci samej, možno už len na základe jeho

posúdenia ako celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2

(obdobne napr. , , ). Z tohto dôvodu

ústavný súd nepovažoval za potrebné osobitne vyhodnocovať a uvádzať prípadne jednotlivé

obdobia prípadnej nečinnosti okresného súdu (m. m. ), pretože

v okolnostiach danej veci už samotná dĺžka konania je z ústavnoprávneho hľadiska

neakceptovateľná a ničím neospravedlniteľná. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že

postupom okresného súdu v prvom namietanom konaní bolo porušené základné právo

sťažovateľa podľa a právo podľa dohovoru (bod 1 výroku

tohto nálezu).

17.5 V ostatnej časti druhého namietaného konania ústavný súd nezistil taký zdĺhavý

postup Okresného súdu Košice I, vzhľadom na jeho nepatrný podiel na celkovej dĺžke

konania (spolu 16 mesiacov) a realizované procesné úkony uvedené v jeho vyjadrení, ktorý

by dosahoval ústavnoprávny rozmer pre vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľa.

18. V tejto časti nálezu preto ústavnej sťažnosti sťažovateľa nevyhovel a okrem

nevyslovenia porušenia označených práv neprikázal ani Okresnému súdu Košice I v druhom

namietanom konaní konať bez zbytočných prieťahov, ako to požadoval sťažovateľ (bod 4

výroku tohto nálezu).

V.

Priznanie finančného zadosťučinenia

19. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

20. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to

požiadal.

21. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

22. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

23. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 34 000 €, pričom je potrebné zohľadniť dĺžku zbytočných prieťahov v konaní

a s nimi spojenú nemajetkovú ujmu, ktorá sťažovateľovi vznikla v dôsledku obáv o ochranu

jeho práv, psychického napätia a pocitov sklamania. Sťažovateľ v konaní utrpel nielen

nemajetkovú ujmu, ale súčasne ho toto konanie neúnosne finančne zaťažilo, a to z dôvodu,

že bol v konaní pravidelne zastúpený advokátom. Sťažovateľ nezaplatenie náhrady

poistného plnenia, ktorá mu prislúcha a bola mu už trikrát neprávoplatne priznaná

rozhodnutiami súdu prvej inštancie, pociťuje ako neodškriepiteľnú krivdu.

24. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa

pritom riadil zásadou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je reparácia

nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody, ktorá by sa po splnení zákonných

podmienok mohla uplatňovať v konaní pred všeobecnými súdmi (m. m. ).

25 Vzhľadom na celkovú dĺžku napadnutého konania, berúc do úvahy všetky

okolnosti danej veci hodnotené v bode 17 a nasl., ústavný súd považoval priznanie sumy

4 000 € pre sťažovateľa za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 133 ods. 3 písm. e)

. Priznanie sumy finančného zadosťučinenia nemožno v konaní

pred ústavným súdom stotožňovať s náhradou požadovanej škody uplatnenej v konaní pred

všeobecnými súdmi.

VI.

Trovy konania

26. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

27. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom a ktoré si sťažovateľ uplatnil

v najprv v sume 375,24 € a neskôr v sume 562,86 €.

28. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2020 (prevzatie

a prípravu zastúpenia, písomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3 a § 11

ods. 3 v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Hodnota jedného úkonu právnej služby je 177 € + režijný

paušál pre rok 2020 v sume 10,62 €, ako si ich prvýkrát uplatnil v konaní pred ústavným

súdom (bod 3 výroku rozhodnutia). Ústavný súd nepriznal uplatnenú náhradu trov

za vyjadrenia k stanoviskám všeobecných súdov, pretože ich nehodnotil ako úkon, ktorý

obsahoval ďalšiu ústavnoprávne relevantnú argumentáciu pre rozhodnutie ústavného súdu.

29. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet advokátskej kancelárie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia

(bod 3).

30. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému

z účastníkov konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu