Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 280/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. augusta 2011

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Jána Lubyho v konaní o sťažnosti M. K., B., a A. K., B., zastúpených advokátkou

JUDr. J. P., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Bratislava I, takto

rozhodol:

1. Základné právo M. K. a A. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. K. a A. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každej v sume po 10 000 €

(slovom desaťtisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť M. K. a A. K. trovy konania

v sume 276,64 € (slovom dvestosedemdesiatšesť eur a šesťdesiatštyri centov) na účet ich

právnej zástupkyne JUDr. J. P., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

zo 7. júla 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. K. a A. K. (ďalej aj „sťažovateľky“),

ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „namietané konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka M. K. podala 5. februára 1987 okresnému

súdu návrh, ktorým sa domáhala určenia otcovstva k dcére A. K. proti odporcovi (štátnemu

občanovi C.).

Sťažovateľky uviedli, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie

v ich právnej veci právoplatne skončené.

Okrem toho, že sa sťažovateľky domáhali, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené ich základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň požadovali prikázať

okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon žiadali,

aby im bolo priznané aj finančné zadosťučinenie každej v sume po 10 000 €, ako aj úhrada

trov konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom

sp. zn. Spr 3404/2011 doručeným ústavnému súdu 24. júna 2011, v ktorom sa okrem iného

uvádza:

„S poukazom na uvedený rozpis procesných úkonov si dovoľujem vysloviť svoj

nesúhlas s tvrdením sťažovateliek, že úkon súdu zo dňa 26. 02. 2004, kedy bol odporca

predvolaný na Obecný súd v Z., kde odmietol ďalší odber krvi. je posledným úkonom súdu

vo veci, nakoľko po tomto úkone boli vo veci vykonané ďalšie úkony súdu tak, ako to

vyplýva aj z vyššie uvedeného rozpisu procesných úkonov. Musím však konštatovať, že

predmetné konanie je poznačené prieťahmi, najmä pokiaľ ide o obdobia od 06. 08. 1993

do 26. 01. 1996, od 25. 08. 1997 do 18. 02. 1999, od 17. 03. 1999 do 26. 06. 2002,

od 02. 04. 2004 do 13. 09. 2005, od 26. 10. 2005 do 21. 08. 2007, počas ktorých nedošlo

zo strany súdu k uskutočneniu žiadneho procesného úkonu. Počas predmetných období

až do 01. 03. 2007 bola vec pridelená zákonnej sudkyni Mgr. E. S. Od 01. 03. 2007 je vec

podľa rozvrhu práce pridelená súčasnej zákonnej sudkyni JUDr. T. R.

K dôvodom nečinnosti zákonnej sudkyni Mgr. E. S. v predmetnom konaní počas

vyššie uvedených období sa neviem kompetentne vyjadriť, nakoľko Mgr. E. S. už

nevykonáva funkciu sudkyne na Okresnom súde Bratislava I a zo spisového materiálu mi

nevyplývajú žiadne skutočnosti, pre ktoré by súd v uvedených obdobiach nemohol vo veci

vykonať žiaden procesný úkon. Dovolím si však tvrdiť, že uvedená nečinnosť súdu a

vzniknuté prieťahy v konaní v uvedených obdobiach boli spôsobené predovšetkým z dôvodu

zaťaženosti súdneho oddelenia zákonného sudcu, spôsobené vysokým nápadom vecí v

súdnom oddelení zákonného sudcu z dôvodu nedostatočného personálneho obsadenia

sudcov na civilnom úseku Okresného súdu Bratislava I.

Pokiaľ ide o postup súdu v predmetnej veci mimo uvedených období mám za to, že

súd vo veci konal a ďalej koná bez prieťahov.

Dovoľujem si tvrdiť, že dôvodom, pre ktorý nebolo predmetné konanie doposiaľ

právoplatne skončené, je najmä tá skutočnosť, že ide o konanie s cudzím prvkom, nakoľko

odporca je cudzí štátny občan žijúci v C. Nakoľko niektoré dôkazy bolo možné vykonať iba

v C. bolo dokazovanie súdu vo veci zložitejšie. V súvislosti s tým poukazujem na viaceré

dožiadania tunajšieho súdu adresované príslušným orgánom v C. (uvedené vo vyššie

uvedenom rozpise procesných úkonov), vybavenie ktorých vzhľadom na komplikovanosť

doručovania do zahraničia diplomatickou cestou (prostredníctvom Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky) trvalo aj niekoľko mesiacov, a ktorých rýchlosť

vybavenia nebolo možné zo strany súdu nijakým spôsobom ovplyvniť. Dôvodom predĺženia

konania je aj časté zabezpečovanie prekladu všetkých úkonov súdu (písomností), ktoré sú

adresované odporcovi, do c. jazyka a ich doručovanie odporcovi do C. opätovne

prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Rovnako si dovoľujem

poukázať aj na samotnú nečinnosť odporcu v predmetnom konaní, ktorý sa nedostavil

na žiadne pojednávanie súdu v predmetnej veci a pri vykonávaní dokazovania neposkytol

súdu potrebnú súčinnosť (odmietol sa podrobiť odberu krvi), čím skomplikoval postup súdu

v predmetnom konaní.

V súvislosti s opakovaným dožiadaním súdu realizovaným v období od 21. 08. 2007

do 11. 02. 2011 si dovoľujem poukázať na vyjadrenie zákonnej sudkyne a vyššieho súdneho

úradníka, ktorí uviedli, že trvanie vybavenia dožiadania vzhľadom na komplikovanosť jeho

doručovania do zahraničia nebolo možné ovplyvniť, pričom odôvodnenosť vybavenia tohto

dožiadania vyplývala súdu zo zavádzajúcej výpovede odporcu na Obecnom súde v Z. v roku

2004, ktorý uviedol, že odber krvi podstúpil niekedy v roku 1998 resp. 1999, čo sa značne

líši od pôvodného odberu v roku 1992, a preto mal súd za potrebné túto skutočnosť

(prípadný opakovaný odber krvi) ujasniť. Nakoľko z poslednej odpovede z C. doručenej

súdu 11. 02. 2011 je zrejmé, že odporcovi bola krv odobratá len raz, a to v roku 1992, má

súd za to, že je možné pokračovať v konaní a nariadil vo veci pojednávania na deň

19. 09. 2011 eventuálne na deň 29. 09. 2011, keďže ide o cezhraničný spor.

Dňa 23. 03. 2011 bola tunajšiemu súdu doručená sťažnosť M. K... na porušovanie

práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v predmetnom konaní, ktorá

bola v odpovedi zo dňa 14. 04. 2011 vyhodnotená ako dôvodná a to z dôvodu zistených

objektívnych prieťahov v konaní. Zákonná sudkyňa a vyšší súdny úradník boli vyzvaní

na pokračovanie vo veci tak, aby zo strany súdu nedošlo k vzniku prieťahov v konaní.

Samotný postup súdu v predmetnom konaní priebežne sledujem, a to až do právoplatného

skončenia konania.“

Okresný súd pripojil k vyjadreniu k sťažnosti aj tento prehľad procesných úkonov

doterajšieho priebehu napadnutého konania:

«Dňa 05. 02. 1987 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľky M. K...,

ktorým sa domáha určenia otcovstva k dcére A. K..., voči odporcovi Ž. A... (ďalej len

„návrh vo veci samej“).

Dňa 20. 02. 1987 tunajší súd dožiadal prostredníctvom ministerstva spravodlivosti

príslušný súd pre mesto Z., aby doručil odporcovi návrh vo veci samej + predvolania

na pojednávanie vo veci vytýčené na 25. 09. 1987, na 15. 12. 1987 a na 25. 03. 1988, a aby

vypočul odporcu k návrhu vo veci samej. V súvislosti s predmetným dožiadaním bol

uznesením zo dňa 20. 02. 1987 do konania ustanovený tlmočník poverený prekladom

návrhu vo veci samej, predvolaní na pojednávanie vytýčené na dni 25. 09. 1987,

15. 12. 1987 a 25. 03. 1988, ako aj dožiadania adresovaného príslušnému súdu pre mesto

Z.

Dňa 25. 09. 1987 bolo vo veci vytýčené pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu

neustanovenia sa kolízneho opatrovníka, ako aj z dôvodu, že sa súdu nevrátila odpoveď

o vybavení dožiadania zo dňa 20. 02. 1987.

Dňa 15. 12. 1987 bolo vo veci vytýčené pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu

neustanovenia sa navrhovateľky a kolízneho opatrovníka, ako aj z dôvodu, že sa súdu

nevrátila odpoveď o vybavení dožiadania zo dňa 20. 02. 1987.

Dňa 14. 01. 1988 bola tunajšiemu súdu doručená odpoveď o vybavení dožiadania

zo dňa 20. 02. 1987. Na základe predmetného dožiadania tunajšieho súdu bol odporca

predvolaný na výsluch pred Obvodný súd v Z. dňa 08. 10. 1987.

Uznesením zo dňa 10. 02. 1988 bol do konania ustanovený prekladateľ na vykonanie

prekladu odpovede o vybavení dožiadania zo dňa 20. 02. 1987.

Uznesením zo dňa 01. 03. 1988 bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie

a vypracovaním znaleckého posudku bol poverený znalec z odboru zdravotníctvo, ktorý mal

v zmysle uznesenia vypracovať znalecký posudok do pojednávania súdu dňa 25. 03. 1988.

Dňa 25. 03. 1988 bolo vo veci vytýčené pojednávanie, na ktoré sa nedostavil

odporca. Súd pojednával v neprítomnosti odporcu. Pojednávanie bolo následne odročené

z dôvodu nedostavenia sa svedkyne na pojednávanie a z dôvodu nepredloženia

vypracovaného znaleckého posudku v zmysle uznesenia zo dňa 01. 03. 1988.

Dňa 28. 03. 1988 bol tunajšiemu súdu doručený znalecký posudok vypracovaný

v zmysle uznesenia zo dňa 01. 03. 1988, za ktorý bolo znalcovi priznané znalečné uznesením

súdu zo dňa 29. 04. 1988.

Dňa 20. 06. 1988 tunajší súd dožiadal prostredníctvom ministerstva spravodlivosti

príslušný súd pre mesto Z., aby doručil odporcovi predvolania na pojednávanie vo veci

vytýčené na dni 26. 05. 1989 a 25. 08. 1989 a aby odporcu vypočul.

Dňa 24. 02. 1989 bola tunajšiemu súdu doručená odpoveď o vybavení dožiadania

zo dňa 20. 06. 1988. Uznesením zo dňa 24. 02. 1989 bol do konania ustanovený prekladateľ

na vykonanie prekladu odpovede o vybavení dožiadania zo dňa 20. 06. 1988.

Dňa 24. 04. 1989 požiadal tunajší súd Obvodný národný výbor B. o prešetrenie

pomerov ohľadne starostlivosti o dieťa.

Dňa 26. 05. 1989 vydal tunajší súd rozsudok, ktorým určil, že odporca je otcom

A. K... a určil odporcovi vyživovaciu povinnosť.

Dňa 07. 06. 1989 tunajší súd dožiadal prostredníctvom ministerstva spravodlivosti

príslušný súd pre mesto Z., aby doručil odporcovi rozsudok zo dňa 26. 05. 1989.

Dňa 17. 01. 1990 bolo tunajšiemu súdu doručené odvolanie odporcu voči rozsudku

zo dňa 26. 05. 1989.

Dňa 14. 02. 1990 bola tunajšiemu súdu doručená odpoveď o vybavení dožiadania

zo dňa 20. 06. 1988 z obsahu ktorej vyplynulo, že rozsudok bol odporcovi doručený dňa

19. 12. 1989.

Dňa 10. 04. 1990 bola vec predložená na odvolací súd.

Uznesením zo dňa 26. 04. 1990 odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že je potrebné doplniť

dokazovanie, a to predovšetkým uskutočnením krvnej skúšky, ochotu k podrobeniu sa ktorej

odporca vyjadril v odvolaní.

Dňa 18. 06. 1990 tunajší súd dožiadal prostredníctvom ministerstva spravodlivosti

príslušný súd pre mesto Z., aby doručil odporcovi uznesenie odvolacieho súdu zo dňa

26. 04. 1990 a aby vypočul odporcu, či je ochotný podrobiť sa krvnej skúške.

Dňa 07. 01. 1991 bolo tunajšiemu súdu doručená odpoveď o vybavení dožiadania

zo dňa 18. 06. 1990.

Uznesením zo dňa 11. 04. 1991 nariadil tunajší súd znalecké dokazovanie a ustanovil

do konania znalca z odboru hematológie. Dňa 03. 05. 1991 znalec oznámil súdu, že

vyšetrenie krvi odporcu sa musí vykonať v zahraničí.

Dňa 03. 07. 1991 tunajší súd dožiadal prostredníctvom ministerstva spravodlivosti

príslušný súd pre mesto Z., aby zabezpečil vyšetrenie krvi odporcu.

Dňa 25. 06. 1992 požiadal tunajší súd ministerstvo spravodlivosti o oznámenie stavu

vybavenia dožiadania zo dňa 03. 07. 1991.

Dňa 24. 08. 1992 ministerstvo spravodlivosti oznámilo tunajšiemu súdu, že odpoveď

o vybavení dožiadania nebola zatiaľ vrátená, v dôsledku čoho si ministerstvo vyžiadalo

stanovisko ministerstva C.

Dňa 30. 06. 1993 tunajší súd opätovne požiadal ministerstvo spravodlivosti

o oznámenie stavu vybavenia dožiadania zo dňa 03. 07. 1991.

Dňa 17. 08. 1993 bola tunajšiemu súdu doručená odpoveď o vybavení dožiadania

obsahujúca vykonanie krvnej skúšky odporcu. Prostredníctvom dožiadania tunajšieho súdu

bola uskutočnená krvná skúška odporcu už dňa 15. 06. 1992 prostredníctvom Ústavu súdnej

medicíny a kriminalistiky v Z.

Dňa 06. 08. 1993 znalec z odboru hematológie ustanovený uznesením dňa

11. 04. 1991 oznámil súdu, že už nevykonáva znaleckú činnosť, v dôsledku čoho nemôže

vypracovať znalecký posudok v zmysle uznesenia zo dňa 11. 04. 1991.

Uznesením zo dňa 26. 01. 1996 tunajší súd zmenil uznesenie zo dňa 11. 04. 1991

o nariadení znaleckého dokazovania znalcom z odboru hematológie a ustanovil do konania

na vypracovanie znaleckého posudku nového znalca.

Dňa 15. 07. 1996 bol tunajšiemu súdu doručený vypracovaný znalecký posudok,

za ktorý bolo znalcovi priznané znalečné uznesením súdu zo dňa 30. 09. 1996.

Dňa 03. 10. 1996 tunajší súd dožiadal prostredníctvom ministerstva spravodlivosti

príslušný súd pre mesto Z., aby doručil odporcovi vypracovaný znalecký posudok,

predvolania na pojednávania na dni 24. 04. 1997, 24. 06. 1997 a 30. 09. 1997, a aby

vypočul odporcu a navrhnutých svedkov.

Dňa 24. 04. 1997 bolo vo veci vytýčené pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu,

že sa súdu nevrátila odpoveď o vybavení dožiadania zo dňa 03. 10. 1996.

Dňa 25. 08. 1997 bola tunajšiemu súdu doručená odpoveď o vybavení dožiadania

zo dňa 03. 10. 1996.

Uznesením zo dňa 18. 02. 1999 bol do konania ustanovený prekladateľ na vykonanie

prekladu vybaveného dožiadania zo dňa 03. 10. 1996. Dňa 11. 03. 1999 tunajší súd vyzval

prekladateľa na vypracovanie prekladu v zmysle uznesenia zo dňa 18. 02. 1999. Preklad bol

tunajšiemu súdu doručený dňa 17. 03. 1999.

Uznesením zo dňa 26. 06. 2002 tunajší súd nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil

do konania znalca z odboru genetika.

Dňa 26. 06. 2002 tunajší súd dožiadal prostredníctvom ministerstva spravodlivosti

príslušný súd pre mesto Z., aby doručil odporcovi uznesenie zo dňa 26. 06. 2002

o nariadení znaleckého dokazovania.

Dňa 08. 04. 2003 znalec požiadal o poskytnutie preddavku na vypracovanie

znaleckého posudku. Preddavok priznal tunajší súdu znalcovi uznesením zo dňa

19. 05. 2003.

Dňa 01. 10. 2003 predložila navrhovateľka tunajšiemu súdu zápis o odbere krvných

vzoriek matky a dcéry a materiál na odber krvi od odporcu v cudzine.

Dňa 01. 10. 2003 tunajší súd dožiadal prostredníctvom ministerstva spravodlivosti

príslušný súd pre mesto Z., aby zabezpečili odobratie krvi odporcu potrebnej pre analýzu

DNA.

Dňa 19. 11. 2003 bola tunajšiemu súdu doručená odpoveď o vybavení dožiadania

zo dňa 26. 06. 2002, ktorým súd žiadal doručenie uznesenia zo dňa 26. 06. 2002 odporcovi.

Dňa 02. 04. 2004 bola tunajšiemu súdu doručená odpoveď o vybavení dožiadania

zo dňa 01. 10. 2003, ktorým súd žiadal odber krvi odporcu.

Uznesením zo dňa 13. 09. 2005 tunajší súd ustanovil prekladateľa na vykonanie

prekladu vybavenia dožiadania. Preklad bol súdu doručený dňa 26. 10. 2005. Z obsahu

vybavenia dožiadania vyplýva, že odporca bol predvolaný na Obecný súd v Z. dňa

26. 02. 2004 za účelom opakovaného odberu krvi odporcovi za účelom analýzy DNA.

Odporca odmietol ďalší odber krvi, pričom poukázal na skutočnosť, že krv mu už na

základe dožiadania tunajšieho súdu bola odobratá približne pred 5-6 rokmi.

Dňa 21. 08. 2007 dožiadal tunajší súd prostredníctvom ministerstva spravodlivosti

Ústav súdneho lekárstva KBC Z. v C. za účelom zistenia skutočností, či bol uskutočnený

odber krvi odporcu tak, ako uviedol odporca (približne v roku 1998, resp. roku 1999) a kde

bola prípadne odobratá krv zaslaná. Nakoľko dožiadanie bolo nesprávne adresované

priamo Ústavu súdneho lekárstva KBC v Z., ministerstvo spravodlivosti ho dňa 09. 07. 2008

vrátilo späť tunajšiemu súdu ako nezrealizované.

Dňa 05. 11. 2008 dožiadal tunajší súd prostredníctvom ministerstva spravodlivosti

príslušný justičný orgán pre mesto Z. v C. za účelom zistenia skutočností, či bol

uskutočnený odber krvi odporcu tak, ako uviedol odporca (približne v roku 1998, resp. roku

1999) a kde bola prípadne odobratá krv zaslaná. Nakoľko v dožiadaní chýbal podpis sudcu

resp. vyššieho súdneho úradníka, bolo dožiadanie opätovne vrátené dňa 11. 02. 2009 späť

tunajšiemu súdu ako nezrealizované. Po odstránení tohto nedostatku bolo dožiadanie

doručené ministerstvu spravodlivosti dňa 16. 09. 2009.

Dňa 04. 02. 2010 tunajší súd opakovane dožiadal prostredníctvom ministerstva

spravodlivosti príslušný justičný orgán pre mesto Z. v C. za účelom zistenia skutočností, či

bol uskutočnený odber krvi odporcu tak, ako uviedol odporca (približne v roku 1998. resp.

roku 1999) a kde bola prípadne odobratá krv zaslaná.

Dňa 20. 05. 2010 bola tunajšiemu súdu doručená odpoveď na pôvodné dožiadanie,

v ktorej c. strana uviedla, že k odberu krvi v roku 2004 v dôsledku odmietavého postoja

odporcu nedošlo. K odpovedi boli pripojené aj kópie predvolania na výsluch na deň

26. 02. 2004, ako aj zápisnice z tohto výsluchu.

Dňa 06. 08. 2010 tunajší súd zaslal prostredníctvom ministerstva spravodlivosti

aj dožiadanie zo dňa 04. 02. 2010. Dňa 11. 02. 2011 bola súdu doručená odpoveď

o vybavení tohto dožiadania, z ktorej vyplýva, že odber krvi bol súdneho lekárstva

v Z. uskutočnený len raz, a to dňa 15. 06. 1992.

Dňa 17. 03. 2011 tunajší súd požiadal elektronicky právneho zástupcu o oznámenie,

či naďalej zastupuje odporcu v predmetnom konaní. Právny zástupca na žiadosť reagoval

elektronicky (mailom) dňa 19. 03. 2011.

Dňa 23. 03. 2011 poslal tunajší súd prekladateľke na preklad predvolanie na dni

19. 09. 2011 a 29. 09. 2011. Uvedený preklad bol tunajšiemu súdu doručený dňa

13. 04. 2011.

Vo veci je vytýčený termín pojednávania na deň 19. 09. 2011 eventuálne na deň

29. 09. 2011.»

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľky zaujali stanovisko podaním doručeným

ústavnému súdu 15. augusta 2011, v ktorom uviedli, že navrhujú „rozhodnúť v zmysle

návrhu v sťažnosti doručenej ústavnému súdu dňa 13. 5. 2011“.

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení

zo 16. júna 2011, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľky sa svojou sťažnosťou okrem iného domáhali vyslovenia porušenia

základného práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľky zároveň namietali aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, predmetom

posudzovaného konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu na určenie

otcovstva a o úprave práv a povinností rodičov k dieťaťu. Keďže za otca dieťaťa bol

označený c. štátny občan, právna úprava relevantná na rozhodnutie o veci je v porovnaní

s prípadmi určovania otcovstva muža, ktorý trvale žije na území Slovenskej republiky,

o niečo komplikovanejšia. o medzinárodnom práve súkromnom

a procesnom v znení neskorších predpisov pri jeho aplikácii na okolnosti daného prípadu

odkazuje na použitie slovenského právneho poriadku ako vo veci určovania otcovstva, tak

aj vo veci úpravy práv a povinností rodičov k deťom. Cudzí, resp. medzinárodný prvok

v konaní (účastník konania, ktorý je občanom iného štátu) môže mať za následok zdĺhavosť

konania, pretože vykonávanie všetkých úkonov si vyžaduje súčinnosť s orgánmi cudzieho

štátu, preklady listín do cudzieho jazyka a nariaďovanie pojednávaní s dostatočným

predstihom. Ústavný súd na túto skutočnosť, ktorá ovplyvnila preukazovanie skutkového

stavu veci, prihliadol pri svojom rozhodovaní.

Ústavný súd pri hodnotení okolností tohto prípadu a predovšetkým posudzovaní

dĺžky konania zhodne s Európskym súdom pre ľudské práva (napr. H. v. United Kingdom

z 8. júla 1987) prihliadol aj na povahu konania dotýkajúceho sa ochrany záujmov

maloletého dieťaťa a jeho osobného statusu, ktoré si vo všeobecnosti vyžadujú postup súdu

s osobitnou starostlivosťou (m. m. , ). Povaha tohto konania preto

podmieňovala prísnejšie hodnotenie jeho priebehu ústavným súdom z toho hľadiska, či

v ňom došlo nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou k zbytočným prieťahom.

2. Pri hodnotení správania sťažovateliek ako účastníčok napadnutého konania

ústavný súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali byť pri rozhodovaní o sťažnosti

pripísané na ich ťarchu.

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd skúmal, či v uvedenom konaní došlo

k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd predovšetkým zastáva názor, že vzhľadom na to, že napadnuté konanie,

v ktorom sa rozhoduje o takej citlivej veci, ako je určenie otcovstva, a nadväzné rozhodnutie

o právach a povinnostiach k dieťaťu, nebolo právoplatne skončené ani po viac ako

24 rokoch od jeho začatia, nie je potrebné osobitne vyhodnocovať postup a jednotlivé

procesné úkony vykonané okresným súdom v jeho doterajšom priebehu.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že okresný súd v danom prípade napriek tomu, že

rozhodoval o osobnom statuse maloletej a ochrana záujmov maloletého dieťaťa si vyžaduje

osobitnú rýchlosť konania (napr. ), vo veci takto nepostupoval, o čom svedčí

okrem iného aj skutočnosť, že pôvodne maloletá sťažovateľka A. K. dosiahla v priebehu

dosiaľ právoplatne neskončeného konania plnoletosť.

V okolnostiach danej veci už samotná dĺžka konania je z ústavnoprávneho hľadiska

neakceptovateľná a ničím neospravedlniteľná a nepochybne signalizuje, že v napadnutom

konaní dosiaľ nedošlo k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie právnej neistoty účastníkov konania.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateliek na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu porušené,

prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej

neistoty, v ktorej sa nachádzajú sťažovateľky domáhajúce sa rozhodnutia súdu vo svojej

veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľky žiadali aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia každej

v sume po 10 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. V tejto súvislosti uviedli, že

„Stav neistoty nepriaznivo ovplyvňuje postavenie matky a dcéry, ktoré na základe takýchto

prieťahov v konaní nemohli uplatňovať ani nárok na výživné. Postupom okresného súdu

obidve stratili dôveru, ktorú vkladali do konania a spravodlivého súdneho systému.“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, ktorá predstavovala viac ako 24 rokov, a berúc do úvahy konkrétne okolnosti

daného prípadu, najmä povahu veci, ako aj skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo

do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie

každej zo sťažovateliek po 10 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa čl. 127

ods. 3 , resp. podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateliek, ktoré im

vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátkou

JUDr. J. P. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2010, ktorá

bola 741 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), pričom výšku základnej sadzby tarifnej odmeny bolo potrebné v súlade s § 13

ods. 2 vyhlášky znížiť o 50 %, lebo ide o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo

viacerých osôb“. Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2011 predstavuje

spolu s režijným paušálom (2 x 7,41 €) u jednej sťažovateľky sumu 138,32 € a trovy

právneho zastúpenia dvoch sťažovateliek boli priznané v celkovej sume 276,64 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateliek ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011