Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 21/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť E. K., E. V., D. K. a K. J., zastúpených obchodnou spoločnosťou

JELENČÍK A PARTNERI advokátska kancelária, s. r. o., Doležalova 7, Bratislava, v mene

ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Michal Jelenčík, vo veci namietaného porušenia ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom

Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. D 335/98) a takto

rozhodol:

1. Základné právo E. K., E. V., D. K. a K. J. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 1

D 21/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. D 335/98)

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Námestovo p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. E. K., E. V., D. K. a K. J. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému

v sume po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý

vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý uhradiť E. K., E. V., D. K. a K. J.

trovy konania v sume 583,12 € (slovom päťstoosemdesiattri eur a dvanásť centov) na účet

obchodnej spoločnosti JELENČÍK A PARTNERI advokátska kancelária, s. r. o.,

Doležalova 7, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -18 z 15. januára 2014 prijal sťažnosť E. K., E. V., D. K. a K. J. (ďalej

aj „sťažovatelia“) podľa

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na ďalšie

konanie, v ktorej namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. D 335/98).

Okresný súd sa k sťažnosti na základe výzvy ústavného súdu vyjadril podaním

sp. zn. Spr 4511/14 z 10. februára 2014, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Rozpis procesných úkonov:

- dňa 7. 5. 1998 bola Okresnému súdu v Dolnom Kubíne doručená žiadosť

o dodatočné dedičské konanie (D 335/98), následne bola žiadosť predložená notárke dňa

12. 6. 1998 spis vrátený od notárky z dôvodu, že podanie nemá náležitosti návrhu na

dodatočné prejednanie dedičstva z dôvodu, že dedič K. J. vzniesol námietku voči

konajúcemu súdnemu komisárovi, uznesením zo dňa 19. 10. 1998 OS Dolný Kubín

rozhodol, že notárka JUDr. Helena Machajová nie je vylúčená z prejednávania dedičskej

veci D 335/98 dňa 2. 6. 1999 boli notárke doručené žiadané doklady z Okresného úradu... -

odboru katastrálneho

- dňa 27. 8. 1999 sa uskutočnilo pojednávanie u notárky, na ktorom bolo dohodnuté,

že po doplnení potrebných dokladov bude určený nový termín pojednávania dňa 30. 5. 2000

sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie, na ktorom prítomní účastníci navrhli dohodu s tým,

že dedičia neprítomní na pojednávaní sa vyjadria k návrhu dohody dožiadaním na Okresný

súd Topoľčany

- dňa 2. 6. 2000 predložila súdna komisárka spis OS Dolný Kubín za účelom

vykonania dožiadania, na základe čoho OS Dolný Kubín dožiadaním doručeným

Okresnému súdu v Topoľčanoch dňa 26. 6. 2000 požiadal o vypočutie k zostavenému súpisu

aktív a pasív dedičstva a k návrhu na dohodu o vyporiadaní dedičstva; dožiadanie bolo

vybavené a vrátené OS DK 9. 8. 2000

- uznesením č. k. D 33/98-67 zo dňa 27. 12. 2000 OS Dolný Kubín určil všeobecnú

cenu majetku a potvrdil nadobudnutie dedičstva, ktoré uznesenie bolo na základe odvolania

(čl. 71) uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. -92 zo dňa 21. 11. 2011 zrušené

a vec vrátená na ďalšie konanie

- spis bol predložený súdnemu komisárovi dňa 12. 3. 2002

- dňa 12. 6. 2002 (čl. 97) súdna komisárka žiadala potrebné doklady zo Správy

katastra... a od Urbárskeho spolku..., pričom bolo zistené, že ROEP pre ... nebol dokončený

- dňa 22. 7. 2003 (č. l. 128) žiadosť súdnej komisárky o oznámenie ceny lesných

pozemkom, na ktorú žiadosť odpoveď (čl. 129) zo dňa 5. 8. 2003

- dňa 25. 7. 2002 (č. l. 98) bola žiadaná Správa katastra... o vyhotovenia LV na meno

poručiteľky po ROEP v ..., ktoré LV boli doručené súdnej komisárke doručené 21. 2. 2003

- dňa 13. 10. 2003 (č. l. 104) bolo zistené, že ROEP v ... stále nie je dokončený

- dňa 1. 12. 2003 (č. l. 130) súdna komisárka vyzvala dedičov na predloženie

znaleckých posudkov na ocenenie nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom ded. konania.

Odpoveď dediča - sťažovateľa (č. l. 131)

- dňa 10. 8. 2004 (č. l. 134) opätovne súdna komisárka žiadala Správu katastra..., či

v ... bol dokončený ROEP, kde bola dňa 7. 10. 2004 doručená odpoveď, že ROEP

dokončený v ... nebol, stále prebieha dňa 8. 2. 2006 opätovne súdna komisárka žiadala

Správu katastra... o vyhotovenia LV na meno poručiteľky po vykonaní ROEP v ..., ktoré boli

zaslané 14. 3. 2006

- dňa 24. 4. 2006 v notárskej kancelárii sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorej sa

prítomní dedičia dohodli s tým, že zápisnica z pojednávania bude zaslaná na vyjadrenie

neprítomným dedičom, na ktorú zápisnicu reagoval pripomienkami dedič K. J. dňa 30. 4.

2007

- dňa 15. 5. 2007 súdna komisárka súdna komisárka vyjasnila vznesené pripomienky

a žiadala opätovne dediča K. J. o vyjadrenie, či je možné v súlade so zápisnicou z

pojednávania zo dňa 24. 4. 2006 vydať osvedčenie o dedičstve, načo dedič reagoval dňa 26.

5. 2007 s tým, že apeluje na rešpektovanie stanovísk KS a následnú korektúru pôvodného

uznesenia

- dňa 17. 8. 2007 predložil osobne dedič I. J. PK výpis

- dňa 18. 9. 2007 bolo OS Dolný Kubín súdnej komisárke predložený návrh

uznesenia, ktoré bolo súdnej komisárke vrátené dňa 25. 3. 2008 z dôvodu pravopisných

chýb v písaní.

V súvislosti s prechodom súdnictva na novozriadený Okresný súd v Námestovo zák.

č. bola predmetná vec odovzdaná na vybavenie Okresnému súdu Námestovo,

kde jej bola pridelená nová spisová značka .

- uznesením Okresného súdu v Námestove č. k. (čl. 204) zo dňa 4. 7.

2008 bola určená všeobecná cena majetku poručiteľky a čistá hodnota dedičstva

a potvrdené nadobudnutie dedičstva dedičom do výšky dedičských podielov, proti ktorému

bolo podané zo strán dedičov odvolanie a uznesením Krajského súdu v Žiline č. k.

-247 zo dňa 11. 6. 2009 bolo uznesenie OS zrušené a vec vrátená na ďalšie

konanie; spis bol doručený okresnému súdu dňa 13. 7. 2009 a uznesenie KS nadobudlo

právoplatnosť dňa 11. 8. 2009

- dňa 28. 8. 2009 bol spis opätovne predložený na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

súdnej komisárke JUDr. Helene Machajovej

- dňa 7. 10. 2009 súdna komisárka požiadala súd o ustanovenie súdneho znalca,

ktorý bol ustanovený uznesením OS Námestovo č. k. -262 zo dňa 23. 11. 2009

a zároveň bola dedičom uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého

dokazovania, proti ktorému uzneseniu bolo podané odvolanie zo strán dedičov E. K., E. V.,

K. J. a D. K. a zároveň znalec podaním doručeným súdu dňa 10. 12. 2009 žiadal o

spresnenie úlohy znalca

- uznesením OS Námestovo č. k. -319 zo dňa 30. 7. 2010 bolo doplnené

uznesenie č. k. -262 zo dňa 23. 11. 2009 a spresnená úloha pre znalca

uznesením OS Námestovo č. k. -320 zo dňa 30. 7. 2010 bol ustanovený znalec

z odboru lesníctvo, odvetvie odhad hodnoty lesov a dedičom bola uložená povinnosť zložiť

preddavok na trovy znaleckého dokazovania

- uznesením OS Námestovo č. k. -322 zo dňa 30. 7. 2010 bol ustanovený

znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a dedičom bola

uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania

- dňa 31. 8. 2010 bol súdu doručený znalecký posudok vo veci stanovenia všeobecnej

hodnoty lesných pozemkov a porastov

- dňa 14. 9. 2010 bol súdu doručený znalecký posudok vo veci stanovenia všeobecnej

hodnoty pozemkov

- dňa 21. 9. 2010 bol súdu doručený znalecký posudok vo veci stanovenia všeobecnej

hodnoty poľ. pôdy mimo zastaveného územia obce ... neurčeného na stavbu

- uznesením OS Námestovo č. k. -449 zo dňa 28. 2. 2011 bola zmenená

výška preddavkov na trovy znaleckého dokazovania určená uznesením -262

zo dňa 23. 11. 2009

- dňa 10. 6. 2011 súd vyzval znalca z odboru lesníctvo, odvetvie odhad hodnoty lesov

na doplnenie znaleckého posudku, taktiež vyzval na doplnenie znal. posudku znalca

z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy a taktiež

znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti vyzval na doplnenie

znaleckého posudku

- znalecké posudky - doplnenia boli doručené okresnému súdu dňa 4. 7. 2011 Dňa

15. 7. 2011 a dňa 18. 7. 2011

- po vyhotovení znaleckých posudkov bol spis dňa 16. 8. 2011 opätovne predložený

súdnej komisárke na ďalšie konanie

- dňa 24. 11. 2011 bol spis predložený súdnou komisárkou súdu za účelom priznania

znalečného znalcom

- uzneseniami OS Námestovo č. k. -523 zo dňa 5. 1. 2012,

č. k. -524 zo dňa 5. 1. 2012 a č. k. -525 zo dňa 5. 1:2012 súd

priznal odmenu znalcom za vypracovanie znal. posudkov

- dňa 28. 2. 2012 (čl. 539) bol spis opätovne predložený súdnej komisárke na ďalšie

konanie, kde súdna komisárka nariadila pojednávanie vo veci na deň 26. 6. 2012, na

ktorom prítomní dedičia uzavreli dohodu stým, že zápisnica bola dňa 26. 6. 2012 zaslaná

na vyjadrenie neprítomným dedičom

- dňa 5. 11. 2012 bol okresnému súdu predložený súdnou komisárkou návrh

uznesenia, pričom spis bol vrátený súdnej komisárke dňa 24. 1. 2013 na prepracovanie

uznesenia

- dňa 7. 2. 2013 okresný súd dožiadal OS Bratislava III o predloženie spisu

k nahliadnutiu dedičovi (na žiadosť dediča zo dňa 31. 1. 2013); spis bol vrátený tunajšiemu

z OS BA III dňa 18. 3. 2013

- dňa 6. 2. 2013 bol súdnou komisárkou predložený návrh uznesenia, s ktorým súd

súhlasil a 18. 3. 2013 vydal uznesenie č. k. -613 o určení všeobecnej ceny

majetku poručiteľky a čistej hodnoty dedičstva a potvrdil nadobudnutie dedičstva, ktoré

bolo na základe odvolania K. J., E. V., E. K., D. K. podané odvolanie uznesením KS v Žiline

č. k. -643 zo dňa 30. 9. 2013 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie;

uznesenie KS nadobudlo právoplatnosť 28. 10. 2013

- dňa 5. 11. 2013 bol spis predložený súdnej komisárke stým, aby sa v novom

rozhodnutí vyporiadala so všetkými námietkami vyplývajúcimi z uznesenia odvolacieho

súdu

- dňa 21. 11. 2013 bol okresnému súdu doručený návrh uznesenia, ktorý bol

opravený opätovne doručený súdu súdnou komisárkou dňa 25. 11. 2013 a s ktorým sa súd

stotožnil a uznesením č. k. -665 zo dňa 7. 1. 2014 opätovne potvrdil

nadobudnutie dedičstva

- proti predmetnému uzneseniu bolo podané dňa 31. 1. 2014 odvolanie zo strany

dedičov E. K., E. V., D. K. a K. J.

- dňa 31. 1. 2014 bolo zaslané odvolanie dedičov na vyjadrenie ostatným dedičom.

Nejde o právne zložitú vec, skôr o skutkovú a procesnú zložitosť vecí vzhľadom

na potrebu vykonávania znaleckého dokazovania znalcami z rôznych znaleckých odborov,

výsluchu účastníkov konania dožiadaným súdom, predkladanie spisu sťažovateľovi

na oboznámenie sa s jeho obsahom prostredníctvom dožiadaného súdu, doručovanie

zápisnice z pojednávanie ostatným neprítomným dedičom na vyjadrenie (nedostavujú

sa na pojednávanie) ich následne námietky a návrhy na dokazovanie. Nemožnosť

postupovať v konaní pre prebiehajúcu ROEB v ... a nemožnosť zabezpečiť relevantné listiny

vlastníctva od roku 2002 do 20. 3. 2006 (č. l. 137) Na dĺžku konania mali vplyv i podávané

námietky zaujatosti voči konajúcej súdnej komisárke a sťažnosti.“.

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa úkonov okresného súdu zistil aj ústavný súd

z obsahu spisu a vyjadrení účastníkov.

Navyše zistil, že súdna komisárka vyzvala K. J. (ďalej aj „sťažovateľ“) na doplnenie

podania (č. l. 23), ktorý proti nej podal 7. augusta 1998 na okresnom súde sťažnosť a žiadal,

aby jej vec bola odňatá a prikázaná inému okresnému súdu (č. l. 53 a 54). Z tohto dôvodu

sa nezúčastnil pojednávaní konaných 27. augusta 1999 a 30. mája 2000. Okrem toho

sťažovatelia nepreberali súdne zásielky, nezúčastnili sa pojednávania konaného 24. apríla

2006 a neprevzali si ani zápisnicu z tohto pojednávania, pretože zásielky boli od všetkých

vrátené ako neprevzaté v odbernej lehote. Sťažovateľ nespolupracoval s notárkou, čo mu

bolo oznámené aj listom z 24. júla 2007 z notárskej komory. K. J. oznámil zmenu adresy

trvalého pobytu notárke 26. marca 2007 a následne okresný súd mu opätovne zaslal 25.

apríla 2007 zápisnicu z pojednávania a požiadal ho, aby predložil splnomocnenia za svojich

súrodencov, alebo o ich vyjadrenie k veci. Vyjadrenie zaslal okresnému súdu 30. apríla

2007 (č. l. 178), v ktorom uviedol, že jeho súrodenci ho splnomocnili na ich zastupovanie

pre celé konanie ešte 27. februára 2001.

Dňa 31. januára 2014 okresný súd vyzval súdnu komisárku, aby sa vyjadrila

k odvolaniu sťažovateľov z 27. januára 2014, ktorá mu 10. februára 2014 oznámila, že nie

je účastníčkou konania.

Právny zástupca sťažovateľov sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril

k stanovisku okresného súdu podaním z 28. februára 2014, z ktorého okrem iného vyplýva:

«Je faktom, že od smrti poručiteľky pani K. B. dňa 6. marca 1994 nedokázal okresný

súd právoplatne skončiť dedičské konanie, pričom je smutným paradoxom, že okresný súd

sa v súčasnosti vyhovára na skutkovú zložitosť prípadu, pričom podľa jeho pôvodného

záveru poručiteľka nezanechala žiadny majetok. Týmto nedôsledným postupom spôsobil

okresný súd bez ďalšieho prieťahy v konaní v trvaní štyroch rokov. Rovnako aj v ďalšom

konaní okresného súdu prieťahy zostali, ako to vyplýva aj z rozpisu jeho jednotlivých

procesných úkonov, konkrétne: (i) okresný súd od počiatku v rozpore so zákonom odmietal

vykonať položkovitý súpis majetku (dedičstva) a to aj po opakovanom upozornení zo strany

Krajského súdu v Žiline, čoho následkom boli doposiaľ tri skončené odvolacie konania,

ktoré vždy vrátili vec okresnému súdu na d'alšie konanie, (ii) okresný súd až uznesením zo

dňa 23. novembra 2009 ustanovil znalca a to Ing. Bohumila Marhavého, aby určil

všeobecnú hodnotu dedičstva položkovito u každej veci a práva patriaceho do dedičstva,

pričom až na základe poučenia zo strany tohto znalca ohľadne nesprávneho rozhodnutia

okresného súdu, ktorým ho ustanovil, bolo vydané zo strany okresného súdu dňa 30. júla

2010 doplňujúce uznesenie, ktoré „spresnilo“ úlohy tohto znalca a zároveň došlo k

ustanoveniu aj ďalších znalcov z iných odvetví; inými slovami, okresnému súdu trvalo od

smrti poručiteľky vyše 16 rokov, kým vôbec ustanovil znalcov na určenie všeobecnej ceny

majetku poručiteľky, ktorú sám určiť nedokázal, (iii) celé konania okresného súdu sa

vyznačuje nie len neefektívnou a nekoncentrovanou činnosťou, ale aj nekoncepčným

postupom založeným na metóde pokusu a omylu, ktorý očividne nie je spôsobilý odstrániť

stav právnej neistoty, v ktorom sa sťažovatelia nachádzajú.

Vyjadrenie okresného súdu k predmetu tohto konania spočíva len v 9 riadkoch, ktoré

tvoria predposledný odsek na str. 4 vyjadrenia okresného súdu. V čom konkrétne vidí

okresný súd procesnú a skutkovú zložitosť tejto veci ostáva z jeho strany bez akejkoľvek

špecifikácie, pričom žiadny z dôvodov uvádzaných okresným súdom (dokazovanie znalcami,

výsluch účastníkov, predloženie spisu sťažovateľovi, sťažnosti a doručovanie zápisníc)

nebol samostatne alebo vo vzájomnom spojení spôsobilý zapríčiniť prekročenie bežnej dĺžky

dedičského konania v trvaní maximálne dvoch rokov.

Počas celého dedičského konania na všeobecných súdoch, ako aj v tomto konaní na

ústavnom súde, okresný súd len neustále lamentuje nad tým, že sťažovatelia (i) podali

námietky, (ii) žiadali vykonať svoj výsluch dožiadaným súdom a (iii) požiadali o predloženie

spisu, aby sa mohli oboznámiť s jeho obsahom. Inými slovami, okresný súd sa opakovane

vyhovára na konanie sťažovateľom, ktorým len užívali svoje práva a to vždy na základe

konkrétnych dôvodov, ktorými boli či už nedôvera ku konajúcej súdnej komisárke, na

základe jej predchádzajúceho konania alebo v prípadoch vykonania výsluchu dožiadaním či

zaslaním spisu na oboznámenie sa s jeho obsahom sa jednalo vzhľadom na zlú finančnú

situáciu sťažovateľov a vzdialenosť miest ich trvalých pobytov k miestu konania dedičského

konania o najefektívnejší zákonný prostriedok, ktorý slúži práve pre takéto prípady. V tejto

súvislosti je zaujímavé, že okresný súd pri obhajobe prieťahov v tomto konaní argumentuje

aj predložením spisu sťažovateľovi v 4. rade na oboznámenie sa s jeho obsahom

prostredníctvom dožiadaného súdu, pretože práve pri tomto nahliadnutí sťažovateľ v 4.

rade zistil, že v spise sa už nachádza vyhotovený rovnopis meritórneho rozhodnutia

okresného súdu, ktoré sťažovateľom ešte doručené nebolo a práve preto sa sťažovatelia

rozhodli v tom čase neobrátiť na ústavný súd kvôli prieťahom hoci už vtedy boli na to všetky

podmienky splnené, avšak ako sa neskôr opäť ukázalo, aj toto (tretie) rozhodnutie

okresného súdu nebolo v súlade so zákonom a okresný súd naďalej postupuje bez

akéhokoľvek ohľadu na právny názor krajského súdu.

Záverom treba uviesť, že bez ohľadu na posúdenie počínania sťažovateľov, všetky ich

konania, ktoré okresný súd uvádza, predĺžili dedičské konanie len o niekoľko týždňov, nie

mesiacov a už vôbec nie rokov, pričom predmetom tohto konanie sú prieťahy v konaní,

ktoré trvá takmer 20 rokov.».

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn.

(pôvodne vedeného Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. D 335/98) dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj porušenia čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa

ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd v rámci svojej doterajšej rozhodovacej činnosti vyslovil, že úkony

notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi možno

spôsobiť zbytočné prieťahy, za ktoré nesie zodpovednosť všeobecný súd (,

, ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej

aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. D 335/98) je dodatočné

prerokovanie dedičstva po poručiteľke, ktoré tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov. Výklad a používanie právnej úpravy v dedičských veciach sú

stabilizované v pomerne rozsiahlej judikatúre všeobecných súdov, kde je upravená aj

metodika ich postupu (obdobne , , ). Aj keď

z vyjadrenia okresného súdu vyplýva, že považuje vec za skutkovo zložitejšiu, čo ústavný

súd po preskúmaní spisu uznáva, ale na druhej strane žiadna skutková zložitosť veci nemôže

ospravedlniť to, že za takmer 16 rokov nie je vo veci právoplatne rozhodnuté.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov v dedičskom

konaní, ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia boli od roku 2001 zastúpení v konaní K. J.,

ktorý však spočiatku nevyvíjal súčinnosť so súdnou komisárkou, podával síce sťažnosti

proti jej postupu, ale prakticky sa nezúčastnil na pojednávaniach (27. augusta 1998, 27.

augusta 1999, 30. mája 2000 a 24. apríla 2006) a až po odpovedi na jeho sťažnosť proti

súdnej komisárke z 24. júla 2007 z „notárskej komory“ K. J. začal svojej veci venovať

adekvátne pozornosť a začal poskytovať notárke aj reálnu súčinnosť. Ostatní sťažovatelia si

tiež v období roku 2006 nepreberali súdne zásielky. Teda v čase, keď sa okresný súd

prostredníctvom súdnej komisárky snažil zistiť okruh majetku na pojednávaniach, nemal

adekvátnu súčinnosť od sťažovateľov, čo ústavný súd zohľadnil pri určení výšky finančného

zadosťučinenia.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným

prieťahom v označenom dedičskom konaní, bol postup samotného okresného súdu vrátane

postupu notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve, keďže jeho úkony sú úkonmi

súdu, ktorými je možné spôsobiť zbytočné prieťahy v konaní (,

). Ústavný súd poukazuje predovšetkým na to, že trvanie napadnutého

konania (takmer 16 rokov) je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané. Podľa

názoru ústavného súdu konanie, ktoré trvá tak neobyčajne dlho, ako to bolo v danej veci,

možno už len na základe jeho posúdenia ako celku považovať za nezlučiteľné

s imperatívom ustanoveným v , ako aj dohovoru (obdobne

napr. , ).

Z rozboru veci vyplýva, že predmetné dedičské konanie začalo 7. mája 1998

a do dnešného dňa nie je právoplatne skončené. Hoci nemožno nájsť v konaní okresného

súdu väčšie obdobie úplnej nečinnosti a okresný súd aj prostredníctvom súdnej komisárky

vykonával priebežne procesné úkony, na doterajšiu dĺžku konania mala zásadný vplyv

najmä jeho neefektívna činnosť, keď jeho rozhodnutia zrušil krajský súd až dvakrát

(21. novembra 2001 a 11. júna 2009) pre nepreskúmateľnosť, nedostatočne zistený

skutkový stav veci a následne nesprávne právne posúdenie, ako aj nerešpektovanie

právneho názoru odvolacieho súdu.

Okrem toho konal okresný súd aj nesústredene, keď napr. 26. septembra 2008 vyzval

K. J., aby sa vyjadril k odvolaniu ostatných sťažovateľov, pričom jeho odvolanie bolo

totožné s ich odvolaním. Takisto 25. apríla 2007 ho požiadal, aby predložil splnomocnenia

za svojich súrodencov, hoci zo spisu bolo zrejmé, že ho ostatní sťažovatelia splnomocnili na

ich zastupovanie pre celé konanie ešte 27. februára 2001. Napokon 31. januára 2014

okresný súd vyzval samotnú súdnu komisárku, ktorá nebola účastníčkou konania, aby sa

vyjadrila k odvolaniu sťažovateľov.

Úkony okresného súdu v tejto veci (predtým aj Okresného súdu Dolný Kubín, kde

bolo vedené do roku 2008) teda nesvedčia o tom, že by svoju činnosť tieto všeobecné súdy

organizovali v súlade s povinnosťami uloženými v citovaných ustanoveniach Občianskeho

súdneho poriadku (hoci medzitým okresný súd aj tretíkrát rozhodol 18. marca 2013

a v súčasnosti sa vec pripravuje na predloženie odvolaciemu súdu), a preto ústavný súd pri

hodnotení postupu okresného súdu s prihliadnutím na doterajšiu dobu konania dospel

k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne

vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. D 335/98) bolo porušené základné

právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

III.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci

konal [podobne aj ].

Keďže ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov

podľa a práva podľa dohovoru, prikázal okresnému súdu,

aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa odseku 5 citovaného zákonného ustanovenia ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti žiadali priznať finančné zadosťučinenie každému

v sume 7 000 € poukazujúc najmä na celkovú doterajšiu dĺžku konania okresného súdu,

v dôsledku čoho došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzické osoby čakali

na výsledok dedičského konania, ktoré nie je právoplatne skončené ani takmer po 16

rokoch. Takýto postup okresného súdu oprávnene vyvoláva u sťažovateľov stav právnej

neistoty.

Vychádzajúc z tohto pohľadu na pozíciu sťažovateľov, princípov spravodlivosti

a spôsobu zavŕšenia ochrany základných práv každej oprávnenej osoby, ako aj

z konkrétnych okolností tohto prípadu (hodnotenie správania sťažovateľov v časti II bode 2

tohto nálezu) považoval ústavný súd priznanie sumy 1 000 € za primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im

vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom. Podľa § 36

ods. 2 ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa

výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti

uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov

konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za I. polrok 2012, ktorá bola 781 €. Sťažovatelia vyčíslili trovy konania

v celkovej sume 1 070,84 €.

Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava

zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b)

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) urobené v roku 2013, pričom výšku základnej sadzby

tarifnej odmeny bolo potrebné v súlade s § 13 ods. 2 vyhlášky znížiť u štyroch sťažovateľov

o 50 %, pretože ide o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“.

Úhrada za každý úkon po 65, 08 €, t. j. za dva úkony 130,16 €, predstavuje spolu s režijným

paušálom (2 x 7,81 €) u jedného sťažovateľa sumu 145,78 €. Trovy právneho zastúpenia

štyroch sťažovateľov vrátane započítania režijného paušálu boli priznané v celkovej sume

583,12 €.

Za tretí úkon (vyjadrenie sťažovateľov z 28. februára 2014) ústavný súd trovy

konania nepriznal, pretože v ňom neuviedli žiadne nové skutočnosti, ktoré by prispeli

k objasneniu veci.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

advokátskej kancelárie zastupujúcej sťažovateľov ( v spojení

s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2014