Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 33/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. marca 2011 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť Ing. E. P., I., zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., K., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. D

983/00 a takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. E. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. D 983/00 p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. D 983/00 p r i k a z u j e konať

bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. E. P. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré

j e Okresný súd Galanta p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Galanta j e p o v i n n ý uhradiť Ing. E. P. trovy konania v sume 303,30 €

(slovom tristotri eur a tridsať centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia na účet právnej zástupkyne advokátky JUDr. D. S., K.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. z 18. januára 2011 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Ing. E. P. (ďalej

len „sťažovateľ“) podľa

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. D 983/00.

Okresný súd sa k sťažnosti na základe výzvy ústavného súdu vyjadril podaním sp.

zn. z 10. marca 2011, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„na tunajší súd bolo zaslané oznámenie o úmrtí V. P., rod. R.,..., dňa ...

Súd dňa ... vydal uznesenie, ktorým podľa začal konanie v dedičskej

veci po poručiteľke a súčasne ešte v ten istý deň vydal poverenie podľa

pre notárku JUDr. J. P. ako súdnu komisárku na vykonanie potrebných úkonov vo veci

prejednania dedičstva po poručiteľke. Dňa 17. 11. 2000 bola na Notárskom úrade JUDr. J.

P. spísaná zápisnica o predbežnom vyšetrení. Notárka dňa 21. 11. 2000 si vyžiadala z

notárskeho úradu JUDr. J. J..., Nitra, zápisnicu o zistení stavu a obsahu závetu a odpis

závetu spísaného na notárskom úrade dňa 12. 10. 1999 do notárskej zápisnice pod spisovou

značkou N 290/99, Nz 293/93.

Dňa 29. 11. 2000 notárka vyzvala dediča Ing. E. P., aby v lehote 15 dní predložil,

resp. zaslal doklady od poľnohospodárskych pozemkov v katastrálnom území S. a T.

Súčasne notárka sa obrátila na ... a. s.(...), B. o oznámenie zostatku vkladov na vkladných

knižkách. Dňa 6. 12. 2000 notárka Ing. E. P. na základe ich telefonického rozhovoru zaslala

fotokópiu zápisnice o predbežnom vyšetrení, ktorá bola spísaná dňa 17. 11. 2000 za

prítomnosti Ing. J. P., CSc.

Pretože ... a. s. si nesplnila svoju povinnosť, notárka urgovala vrátenie oznámenia

ohľadne zostatku vkladu na vkladnej knižke. Na deň 20. 3. 2001 notárka predvolala Ing. E.

P., aby sa dostavil na notársky úrad za účelom vyhlásenia závetu a spísania jeho vyjadrenia

k závetu.

Dňa 15. 1. 2001 vyzvala notárka Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor..., za

účelom zaslania výpisov z pozemno-knižnej vložky parciel nachádzajúcich sa v

katastrálnom území T. a S. Dňa 16. 1. 2001 notárka vyzvala Okresný úrad Bánovce nad

Bebravou, katastrálny odbor..., za účelom zaslania výpisov z pozemno-knižných vložiek na

poľnohospodárske pozemky, nachádzajúce sa v katastrálnom území V.

Dňa 6. 12. 2000 notárke bol zaslaný závet z Notárskeho úradu JUDr. J. J. Dňa 5. 12.

2000 si svoju povinnosti ohľadne zaslania účtov splnila ..., dňa 7.12.2000 ... a. s. a dňa 8. 2.

2001 ..., a. s. Dňa 21. 2. 2001 notárke bola zaslaná správa z Okresného úradu Trenčín. Dňa

8.3.2001 Ing. E. P. zaslal matričné doklady. Dňa 13. 2. 2001 notárka oznámila Ing. E. P.,

vzhľadom na jeho žiadosť, o odročenie pojednávania, že nie je dôvodom na odročenie

pojednávania skutočnosť:, že bol podaný návrh na prejednanie novoobjaveného majetku po

nebohom otcovi Ing. J. P., zomrelom dňa ...

Prvé pojednávanie v merite veci notárka vytýčila na deň 20. 2. 2001, ktorého sa

nezúčastnil sťažovateľ. Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené dňa 23. 2. 2001 na termín

20. 3. 2001, ktorého sa sťažovateľ osobne zúčastnil. Pojednávanie bolo odročené na

neurčito s tým, že nový termín pojednávania bude určený až po rozhodnutí súdu o platnosti

závetu poručiteľky.

Tunajší súd dňa 11. 5. 2001 vo veci č. k. D 983/00-31, , ktoré

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 1. 7. 2001, konanie prerušil a odkázal Ing. E. P.

na podanie občiansko-právnej žaloby voči dedičovi Ing. J. P., CSc., o určenie, že závet

poručiteľky zo dňa 12. 10. 1999 spísaný do Notárskej zápisnice pod sp. zn. N 290/99, Nz

293/99 notárkou JUDr. J. J. so sídlom v N...., je neplatný a to v lehote 30 dní od

právoplatnosti uznesenia na Okresný súd Galanta.

Dňa 25. 6. 2001 Daňový úrad Trenčín prihlásil pohľadávky do dedičského konania.

Dňa 9. 7. 2001 sťažovateľ svojim podaním vyslovil predpojatosť notárky v predmetnej veci.

Súčasne dňa 16. 7. 2001 požiadal o predĺženie lehoty na podanie občianskoprávnej žaloby.

Dňa 13. 12. 2001 notárka sa vyjadrila k námietke zaujatosti a vzhľadom na klamstvá

uvedené v liste sťažovateľa vyslovila zaujatosť v dedičskej veci po nebohej.

Dňa 24. 9. 2001 súd zisťoval z registra C, či sťažovateľ podal žalobu na súd, alebo

nie. Dňa 8. 10. 2001 súd zistil, že žaloba na súd nebola podaná. Vzhľadom na túto

skutočnosť zákonná sudkyňa predložila spis notárke na ďalšie konanie. Dňa 18. 4. 2002 súd

poveril na vykonanie úkonov súdneho komisára JUDr. F. K...

Listom zo dňa 3. 9. 2002 dedič Ing. J. P., CSc., urgoval tunajší súd za účelom

zaslania spisu notárovi JUDr. F. K.

Dňa 21. 10. 2002 notár vykonal prvé úkony vo veci. Dňa 19. 2. 2002 dedič Ing. J. P.,

CSc. požiadal notára o vytýčenie termínu pojednávania a následne dňa 19. 1. 2004. Dňa

15. 3. 2004 notár dedičovi oznámil, že vo veci sa vykonávajú zaisťovacie úkony a ako náhle

budú realizované nariadi pojednávanie. Dňa 15. 2. 2005 notár vyzval Obvodný pozemkový

úrad v Trenčíne, aby v lehote 90 dní doplnil doklady presne vymedzené v predmetnom spise.

Dňa 3. 10. 2005 sa sťažovateľ obrátil na notára za účelom potvrdenia okruhu

dedičov, ktorú odpoveď nedostal a ďalším listom zo dňa 7. 11. 2005 opätovne napísal

urgenciu vo veci. Dňa 25. 11. 2005 notár vydal potvrdenie ohľadne okruhu dedičov

v predmetnej veci.

Notár dňa 20. 11. 2006 vytýčil termín pojednávanie na deň 28. 12. 2006. Dedičia sa

dostavili na pojednávanie, ktoré pojednávanie však bolo odročené na deň 30. 1. 2007, bez

uvedenia dôvodu. Opätovne aj toto pojednávanie bolo odročené na neurčito, pretože

dedičia sa vo veci nedohodli. Dňa 21. 2. 2008 notár vyzval sťažovateľa a právnu zástupkyňu

Ing. J. P., CSc. o doloženie údajov a dokladov potrebných pre rozhodnutie v merite veci.

Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na deň 20. 8. 2008, ktoré bolo odročené, pretože

účastníci nedospeli k dohode o rozdelení celého majetku a preto bude predložený návrh

meritórneho vyporiadania.

Súd uznesením zo dňa 27. 3. 2009 vo veci č. k. D 983/00, -143

vyporiadal BSM poručiteľky a jej nebohého manžela, určil všeobecnú cenu majetku

a súčasne vyporiadal predmet dedičstva. Proti predmetnému rozhodnutiu podal Ing. E. P.,

v zastúpení advokátskou kanceláriou - JUDr. E. Š., odvolanie. Dňa 6. 6. 2009 súd zaslal

odvolanie na vyjadrenie advokátke druhého dediča a súčasne odvolateľa vyzval na

zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie vo výške 16,50 Eur. Odvolateľ si svoju povinnosť

splnil a súdny poplatok v kolkoch zaplatil dňa 9. 9. 2009. Predmetný spis s odvolaním bol

doručený Krajskému súdu v Trnave dňa 28. 10. 2009. Krajský súd v Trnave uznesením zo

dňa 31. 5. 2010, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, dňa 2. 11. 2010 vo veci č. k.

-85 napadnuté uznesenie tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Úpravou zo dňa 15. 10. 2010 súd rozhodnutie KS v Trnave doručoval dedičom a

spis bol zaslaný notárovi na ďalšie konanie dňa 20. 10. 2010...

Zákonná sudkyňa JUDr. M. V. dňa 15. 12. 2010 oznámila notárovi, že v súlade s ust.

zb ako poverenému notárovi odňala predmetnú vec, pretože boli naplnené

kritériá uvedené v citovanom zákonnom ustanovení a súčasne v zmysle rozvrhu práce dňa

9. 2. 2011 poverila JUDr. O. S..., ako súdneho komisára na vykonanie potrebných úkonov.

JUDr. O. S. dňa 22. 1. 2011 si vyžiadal zo ... a. s., V., a.s., oznámenia ohľadom zostatkom

na účte vkladov a súčasne sa obrátil na Správu katastra Trenčín o zaslanie LV č. ..., KÚ S...

V predmetnom dedičskom konaní došlo k takým časovým odstupom medzi

jednotlivými procesnými úkonmi, ktoré možno po zhodnotení všetkých rozhodujúcich

skutočností označiť za prieťahy v konaní pripísateľné v konaní štátu. Za účelom odstránenia

zistených nedostatkov a zabránenia ich opakovaniu v budúcnosti vykonala ústny pohovor so

sudcom, ktorému vec bola pridelená a ktorý vykoná všetky úkony smerujúce k odstráneniu

i prieťahov v konaní, vrátane dohľadu nad činnosťou súdneho komisára. Súčasne nariadila

pravidelnú kontrolu predmetného spisu, ktorá bude vykonávaná, v dvojmesačných

intervaloch.

Po preštudovaní predmetného spisu ako aj predloženého rozboru jednot1ivých

úkonov vykonaných v spise som zistila, že vo veci ako súdny komisári doposiaľ konali dvaja

notári a to JUDr. J. P., ktorá konala bez prieťahov v konaní a JUDr. F. K., v ktorého

činnosti musím konštatovať prieťahy v konaní, pretože vo veci nesústredene konal a s dlhým

časovým odstupom medzi jednotlivými procesnými úkonmi. Napr. v roku 2002 bol vydaný

referát na vykonanie procesných úkonov vo veci, pričom následným referátom až zo dňa

20. 3. 2004 notár vo veci ďalej konal. Po dvoch úkonoch z roku 2006 (8. 9. 2006 a 20. 11.

2006) notár urobil ďalší procesný úkon až dňa 21. 2. 2008. Od roku 2008 súd ďalej vo veci

koná bez prieťahov v konaní.

V danom prípade, podľa môjho názoru nejde ani o právnu, ani o skutkovú zložitosť

sporu.

Prieťahy v konaní spôsobil aj sám sťažovateľ, ktorý bol odkázaný na podanie žaloby

o určenie, že závet je neplatný, z ktorého dôvodu dedičské konanie bolo prerušené. Napriek

námietkam vzneseným z jeho strany ohľadne neplatnosti závetu je zarážajúce, ale takúto

žalobu sťažovateľ nepodal.

Už vyššie som konštatovala prieťahy v konaní spôsobené notárom JUDr. F. K., ktoré

podľa môjho názoru považujem za zbytočné.“

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa úkonov okresného súdu (súdnych komisárov) zistil

aj ústavný súd z vyjadrení účastníkov a obsahu spisu, ktorý mu bol predložený 17. marca

2011.

Navyše ústavný súd zistil, že 28. decembra 2006, 30. januára 2007 a 20. augusta

2008 sa uskutočnili vo veci pojednávania pred súdnym komisárom pre účely vyporiadania

dedičstva medzi dedičmi. Posledné dva pojednávania však boli odročené na neurčito,

pretože k dohode medzi dedičmi po poručiteľke nedošlo.

Ústavnému súdu bolo 24. marca 2011 doručené vyjadrenie právnej zástupkyne

sťažovateľa k podaniu okresného súdu, v ktorom zotrvala na svojom predchádzajúcom

vyjadrení.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. D 983/00 dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a tiež práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (i práva podľa dohovoru) vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej aj

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa.

1. Predmetom konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. D 983/00 je

prerokovanie dedičstva po poručiteľke, ktoré tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov. Výklad a používanie právnej úpravy v dedičských veciach sú

stabilizované v pomerne rozsiahlej judikatúre všeobecných súdov, kde je upravená aj

metodika ich postupu (obdobne , ). Ústavný súd

zo súvisiaceho spisu nezistil žiadnu zásadnú okolnosť, ktorá by odôvodňovala prípadný

záver o skutkovej a právnej zložitosti veci. Ani okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti

nepoukázal, že by išlo v tejto veci o zložitú vec.

2. V rámci druhého kritéria ústavný súd posudzoval správanie sťažovateľa

v dedičskom konaní. Na základe predloženej dokumentácie konštatoval, že aj keď pred

podaním sťažnosti ústavnému súdu podal z dôvodu ďalšej nečinnosti okresného súdu

v septembri 2010 sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní (ktorú považoval okresný súd za

čiastočne dôvodnú) a následne v novembri 2010 aj návrh na odňatie veci notárovi, ale

predtým počas súdneho konania od júla 2002 do decembra 2006, keď sa konalo

pojednávanie, keď dochádzalo k úplnej nečinnosti všeobecného súdu, dostatočne neprejavil

navonok nespokojnosť ani s činnosťou súdneho komisára (nepodal návrh na odňatie veci

v dôsledku jej zdĺhavého postupu), ani s postupom okresného súdu. Podľa názoru ústavného

súdu počas konania teda nepostupoval vždy podľa zásady vigilantibus iura (každý nech si

stráži svoje práva).

Takisto aj neúčasť sťažovateľa na pojednávaní v roku 2002 a ani to, že nepodal

žalobu o neplatnosť závetu (hoci žiadal okresný súd 18. júla 2001 o predĺženie lehoty),

možno hodnotiť v neprospech sťažovateľa, pretože okresný súd konanie prerušil práve pre

to, že sťažovateľ namietal v roku 2001 neplatnosť závetu poručiteľky.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným

prieťahom v označenom dedičskom konaní, bol postup samotného okresného súdu vrátane

postupu notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve, keďže jeho úkony sú úkonmi

súdu, ktorými je možné spôsobiť zbytočné prieťahy v konaní (, ,

). Ústavný súd predovšetkým poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania

(viac ako 10 rokov) je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané. Podľa názoru

ústavného súdu konanie, ktoré trvá tak neobyčajne dlho, ako to bolo v danej veci, možno už

len na základe jeho posúdenia ako celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom

ustanoveným v , ako aj v dohovoru (obdobne napr.

, , ).

Ústavný súd zistil, že od začatia konania (november 2000) bol okresný súd nečinný

najmä od apríla 2002, keď bola vec pridelená inému súdnemu komisárovi, až do decembra

2006, keď sa konalo pojednávanie 28. decembra 2006 (nečinnosť v trvaní 56 mesiacov),

a to preto, že v tomto období urobil len jednoduché úkony (napr. 12. apríla ,

či sťažovateľ podal žalobu o určenie neplatnosti závetu a vyžiadal súvisiaci dedičský spis

z Okresného súdu Nitra). Ďalšia nečinnosť bola zistená aj od pojednávania konaného

30. januára 2007, až do 21. februára 2008, keď súdny komisár vyzval na vyjadrenie

k dedičskej veci (nečinnosť v trvaní 13 mesiacov).

Okrem toho bola činnosť okresného súdu aj neefektívna, pretože rozhodnutie

okresného súdu z 27. marca 2009 o vyporiadaní BSM poručiteľky a jej nebohého manžela

nebolo vecne správne, v dôsledku čoho bolo následne zrušené krajským súdom 31. mája

2010 a vec mu bola vrátená 9. júla 2010 na ďalšie konanie.

Aj okresný súd priznal zbytočné prieťahy v tomto konaní, preto ústavný súd pri

hodnotení postupu okresného súdu s prihliadnutím na doterajšiu dobu konania a na zistené

obdobia nečinnosti (spolu 69 mesiacov) dospel k záveru, že postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. D 983/00 bolo porušené základné právo sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci

konal [podobne aj ]. Ústavný súd preto prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. D 983/00 konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku nálezu), pretože stav právnej neistoty sťažovateľa trvá dosiaľ.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa odseku 5 citovaného zákonného ustanovenia ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume 10 000 € poukazujúc najmä na celkovú doterajšiu dĺžku konania okresného súdu,

v dôsledku čoho došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa i práva podľa dohovoru.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala

na výsledok dedičského konania, ktoré nie je právoplatne skončené ani po 10 rokoch.

Takýto postup okresného súdu oprávnene vyvoláva u sťažovateľa stav právnej neistoty.

Vychádzajúc z tohto pohľadu na pozíciu sťažovateľa, princípov spravodlivosti

a spôsobu zavŕšenia ochrany základných práv každej oprávnenej osoby, ako aj

z konkrétnych okolností tohto prípadu (hodnotenie správania sťažovateľa v časti II bode 2

tohto nálezu a činnosti okresného súdu) ústavný súd považoval priznanie sumy 3 000 € za

primerané finančné zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom

advokátkou JUDr. D. S., ktoré vyčíslili v sume 382,32 €.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2009, ktorá

bola 721,40 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby urobené v roku 2010 (prevzatie

a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1

písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 120,23 €, t. j. za dva úkony 240,46 €,

čo spolu s režijným paušálom 2 x 7,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje spolu sumu

254,88 €. K tomu je potrebné pripočítať podľa § 18 ods. 3 vyhlášky aj 19 % DPH (48,42 €),

teda celková suma priznaných trov konania predstavuje sumu 303,30 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. marca 2011