Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 190/2020
PDF · 472.77 KB
No categories available
II. ÚS 190/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne
Jany Laššákovej a sudcu Petra Molnára prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť
, , ,
a , , ,
obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners s. r. o.,
Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, v mene ktorej koná advokát JUDr. Anton Slamka,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 59/2013
a takto
rozhodol:
1. Základné právo a na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom
pod sp. zn. 10 C 59/2013 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Námestovo p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
10 C 59/2013 konal bez zbytočných prieťahov.
3. a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie
spolu v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Námestovo
p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. a priznáva náhradu trov konania spolu
v sume 662,68 € (slovom šesťstošesťdesiatdva eur a šesťdesiatosem centov), ktorú
je Okresný súd Námestovo povinný vyplatiť na účet Advokátskej kancelárie SLAMKA
& Partners s. r. o., Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. II. ÚS 190/2020-8 z 28. apríla 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.
o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavnú sťažnosť
, , ,
a , ,
(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 10 C 59/2013 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresnému súdu bola
30. decembra 2013 doručená žaloba žalobcov v 1. až 7. rade proti sťažovateľom
ako žalovaným o určenie vlastníckeho práva a určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva.
Žalovaní nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena
od predchádzajúceho vlastníka (vklad povolený 5. marca 2007).
3. Okresný súd v napadnutom konaní spočiatku konal, ale od posledného
pojednávania konaného 3. februára 2015 odročeného na neurčito pre účely vyžiadania
navrhovaných listinných dôkazov a poskytnutia lehoty právnemu zástupcovi sťažovateľov
jeho postup vykazoval úplnú nečinnosť. Sťažovatelia sa tiež prostredníctvom svojho
právneho zástupcu 26. októbra 2016 vyjadrili k predmetu sporu a zároveň urgovali
nariadenie termínu pojednávania, ale k náprave dosiaľ nedošlo.
4. Podľa sťažovateľov nekonanie okresného súdu počas obdobia 5 rokov má
za následok vznik prieťahov v konaní a porušenie ich označených práv, ale tiež nerešpektuje
zásadu hospodárnosti konania, ktorá je jedným z kľúčových ústavnoprávnych princípov
riadneho fungovania justície. Celková dĺžka napadnutého konania v tejto veci je zjavne
neprimeraná.
5. Sťažovatelia navrhli vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil, že ich označené
práva v bode 1 v napadnutom konaní porušené boli. Súčasne žiadajú, aby ústavný súd
prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov. Domáhajú
sa aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 15 000 € a náhrady trov právneho
zastúpenia.
II.
Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov
6. Na výzvu ústavného súdu sa listom sp. zn. Spr 196/20 zo 14. mája 2020
doručeným ústavnému súdu 21. mája 2020 vyjadrila k ústavnej sťažnosti predsedníčka
okresného súdu, v ktorom okrem iného v podstatnom uviedla:
„K sťažnosti sťažovateľa uvádzam, že žaloba o určenie vlastníckeho práva a určenie,
že nehnuteľnosti patria do dedičstva bola podaná okresnému súdu ešte dňa 30. 12. 2003.
Vec nie je právoplatne skončená, k dnešnému dňu vo veci nie je rozhodnuté. Z chronológie
procesných úkonov je zrejmé, že súd vo veci od novembra 2016 nevykonal žiadny úkon
smerujúci ku skončeniu konania, čo bolo spôsobené najmä tým, že v konaní došlo dvakrát
k zmene zákonného sudcu - od 3. 4. 2017 - preloženie zákonného sudcu na iný okresný súd
a od 2. 4. 2019 - odchod zákonnej sudkyne na materskú dovolenku, ktorej predchádzala
dlhodobá PN. Konajúci zastupujúci sudca potreboval vec (spolu s ďalšími viac ako
100 vecami) naštudovať, pričom po doplnení dokazovania nariadi vo veci pojednávanie.
V súčasnosti vo veci nie je nariadené pojednávanie aj pre vyhlásenú mimoriadnu situáciu
(§ 3 ods. 1 zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších
predpisov) a vyhlásený núdzový stav (čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti
štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení
neskorších predpisov), pričom podľa § 3 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych
opatreniach prijatých v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby
COVID-19, je možné vykonávať pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia
najmä vo väzobných veciach v trestných konaniach, v konaniach starostlivosti súdu
o maloletých a pojednávania, bez ktorých uskutočnenia hrozí nenávratná škoda alebo iný
vážny nenávratný následok, pritom skutočnosť, či ide o konkrétny prípad je vecou úvahy
zákonného sudcu.“
7. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu bola aj chronológia procesných úkonov:
„dňa 30. 12. 2013 bola súdu doručená žaloba žalobcov o určenie vlastníckeho práva
a určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva voči žalovaným (sťažovateľom)
a
- dňa 23. 1. 2014 bola žalovaným zaslaná žaloba na vyjadrenie spolu s poučením
o procesných právach a povinnostiach a zároveň bolo právnemu zástupcovi žalobcov
zaslané poučenie o procesných právach a povinnostiach
- dňa 12. 2. 2014 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaných prostredníctvom
právneho zástupcu, pričom v predmetnom vyjadrení uviedli, že k veci sa meritórne vyjadria
v osobitnom podaní
- dňa 14. 3. 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie na deň 15. 4. 2014, ktoré
pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom vyžiadania navrhovaných listinných
dôkazov a poskytnutia lehoty právnemu zástupcovi žalovaných k doplneniu vyjadrenia
a ďalších návrhov na vykonanie dokazovania
- dňa 16. 5. 2014 súd vykonal dokazovanie vyžiadaním listinných dokladov
z Okresného úradu Tvrdošín - katastrálneho odboru a následne dňa 4. 6. 2014, 11. 6. 2014
vyžiadaním listinných dokladov zo Štátneho archívu v Bytči a ďalších dokladov z Okresného
úradu Tvrdošín - katastrálneho odboru
dňa 8. 12. 2014 bolo nariadené pojednávanie na deň 3. 2. 2015, ktoré bolo odročené
na neurčito za účelom zaujatia ďalšieho procesného postupu po preštudovaní predložených
dôkazov a vyjadrenia právneho zástupcu žalovaných
- dňa 30. 3. 2015 súd zaslal právnemu zástupcovi žalovaných vyjadrenie žalobcov
doručené súdu dňa 13. 2. 2015
dňa 31. 10. 2016 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaných, ktoré bolo
dňa 16. 11.2016 zaslané právnemu zástupcovi žalobcov
- v súlade s Dodatkom č, 3 k Rozvrhu práce Okresného súdu Námestovo na rok 2017
bola vec dňa 3. 4. 2017 pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 11 C
JUDr. Zuzany Krivdovej
dňa 10. 10. 2017 bolo súdu doručené oznámenie právneho zástupcu žalobcov o úmrtí
žalobcu v rade 3/ spolu s návrhom na pripustenie zmeny žaloby
- v súlade s Dodatkom č. 4 k Rozvrhu práce Okresného súdu Námestovo na rok 2019
bola vec dňa 2. 4. 2019 pridelená na ďalšie konanie a rozhodnutie zastupujúcemu sudcovi
JUDr. Martinovi Chlebovi (z dôvodu nástupu zákonnej sudkyne na materskú dovolenku)
- dňa 7. 11. 2019 bolo súdu doručené oznámenie právneho zástupcu žalobcov o úmrtí
žalobcu v rade 1) spolu s návrhom na pripustenie zmeny žalobného návrhu.“
8. Právny zástupca sťažovateľov podaním zo 4. júna 2020 zotrval na podanej
ústavnej sťažnosti a uviedol, že sťažovatelia chápu, že zmenou vnútornej organizácie súdu,
a to priraďovaním veci novým zákonným sudcom, v dôsledku okolností na strane
porušovateľa, môže dôjsť k určitému predĺženiu doby trvania sporu, avšak je neprijateľné
aby porušovateľ nedokázal za obdobie dlhšie ako šesť a pol roka rozhodnúť v takej
jednoduchej, ale zároveň dôležitej veci, ako je žaloba o určenie vlastníctva.
9. Ústavný súd overil okresným súdom spracovaný prehľad úkonov a jeho
porovnaním s obsahom súdneho spisu zistil, že zodpovedá aj konkrétnym zisteniam
ústavného súdu.
Navyše, ústavný súd zo spisu zistil, že právny zástupca sťažovateľov v podaní
doručenom okresnému súdu 11. apríla 2014 žiadal o odročenie pojednávania určeného
na 15. apríl 2014 (č. l. 100 a 101) z dôvodu, že bol podaný návrh na spojenie vecí
v konaniach vedených pod sp. zn. 5 C 44/2013, sp. zn. 10 C 59/2013 a sp. zn. 10 C 60/2013,
keďže tieto konania spolu úzko súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov. Okresný súd
na pojednávaní konanom 15. apríla 2014 návrh právneho zástupcu na spojenie vecí zamietol
(č. l. 166).
Právny zástupca sťažovateľov sa k žalobe vyjadril až 15. apríla 2014, pričom výzvu
prevzal ešte 27. januára 2014 (doručenka, č. l. 92) s lehotou stanovenou 10 dní od doručenia
výzvy (dvojmesačné oneskorenie, pozn.). V podaní uviedol, že žalobcovia spochybnili
vlastníctvo k nehnuteľnostiam a namietali geometrické plány, ale „Úrad geodézie,
kartografie a katastra SR“ podnet prešetril a nezistil žiadne porušenia právnych predpisov
a technických noriem. Právny zástupca sťažovateľov tiež žiadal, aby súd vykonal
aj dokazovanie súdnym znalcom z odboru geodézie, kartografie a katastra.
Dňa 7. januára 2015 doručil právny zástupca žalobcov vyjadrenie ku konaniu a doplnenie
žalobného návrhu (č. l. 372 a č. l. 373) a zopakoval to aj 5. decembra 2016 (č. l. 468
a č. l. 469), v ktorom navrhol vypočuť ďalších svedkov a tiež vykonanie ohliadky na mieste
samom.
10. Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľov a predsedníčky
okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd
v súlade s § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože
dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
III.
Relevantná právna úprava a judikatúra
11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
12. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
13. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv
nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,
16. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote)
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,
ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).
17. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala
predtým z niektorých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),
a to § 6, § 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1 OSP, ktorý platil do 30. júna 2016,
a v súčasnosti vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
18. V zmysle čl. 17 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne
a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“, a v zmysle § 157
ods. 1 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,
spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.
IV.
Právne posúdenie veci
19. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy i práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú
právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho
konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého
kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam
pre sťažovateľov (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií
posudzoval ústavný súd aj ich ústavnú sťažnosť.
20. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania
vedeného okresným súdom je rozhodovanie o určenie vlastníckeho práva a určenie,
že nehnuteľnosti patria do dedičstva. Konanie sa začalo 30. decembra 2013 a doteraz nebolo
na súde prvej inštancie meritórne rozhodnuté. Konania tohto typu tvoria štandardnú súčasť
rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktorá je dostatočne poznaná (judikatúra,
rozbory), preto tieto veci nemožno posudzovať spravidla ako právne zložité (obdobne
I. ÚS 568/2012), hoci skutková zložitosť sa nedá v týchto veciach úplne vylúčiť.
Okresný súd tiež nenamietal, že išlo o zložitú vec.
21. Správanie sťažovateľov je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní
o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný
súd na základe previerky zapožičaného súdneho spisu konštatuje, že sťažovatelia významne
neprispeli k predĺženiu konania. Konaniu pripisovali veľký význam, keďže boli právne
zastúpení kvalifikovanými právnymi zástupcami. Právny zástupca, ktorý ich zastupuje
v konaní pred ústavným súdom, prevzal zastupovanie 16. júna 2016, pretože predchádzajúci
právny zástupca na výzvu okresného súdu z 30. marca 2015 nereagoval, hoci ju prevzal
1. apríla 2015 (č. l. 450). Po niekoľkých nazretiach do súdneho spisu doručil nový právny
zástupca vyjadrenie až 31. októbra 2016, v ktorom tiež urgoval okresný súd o nariadenie
pojednávania. Odvtedy sa však sťažovatelia tri roky nezaujímali o priebeh konania
a nepodali predsedovi pri nečinnosti okresného súdu ani prípadne sťažnosť na údajné
zbytočné prieťahy v konaní, ktoré im mali spôsobovať údajnú ujmu. Počas konania si
teda riadne nestrážili svoje práva [vigilantibus iura (obdobne pozri aj III. ÚS 382/08
a III. ÚS 254/09, I. ÚS 780/2014, I. ÚS 148/2016)], o to zvlášť, ak išlo o sporovú stranu
riadne zastúpenú osobou práva znalou (t. j. advokátom). Ústavný súd tieto skutočnosti preto
zohľadnil pri určení konečnej výšky požadovaného finančného zadosťučinenia.
22. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu
v napadnutom konaní. Je nesporné, že okresný súd si nezvolil taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty sťažovateľov. V čase
rozhodovania ústavného súdu konanie vedené iba na jednom stupni v predmetnej veci trvá
teda už viac ako 6 a pol roka.
23. Okresný súd bol spočiatku veľmi aktívny a v konaní sa uskutočnili aj dve
relevantné pojednávania (pozri zápisnice z pojednávania z 15. apríla 2014, č. l. 166
až č. l. 172 a tiež z pojednávania 3. februára 2015, č. l. 423 až č. l. 430), ale neskôr bol
úplne nečinný, a to v období od 30. marca 2015, keď zaslal právnemu zástupcovi
žalovaných vyjadrenie žalobcov, až dosiaľ, t. j. viac ako 5 rokov. Uvedenú nečinnosť
okresného súdu bez existencie zákonnej prekážky ústavný súd hodnotí ako zbytočný prieťah
v napadnutom konaní, ktorý je z ústavnoprávneho hľadiska netolerovateľný.
Takáto zdĺhavosť konania totiž v princípe predlžuje stav právnej neistoty dotknutých osôb
do takej miery, že sa ich právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje
vo svojej podstate (napr. I. ÚS 66/03, III. ÚS 170/2010, III. ÚS 21/2014 a I. ÚS 187/2015).
24. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu
v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
V.
Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
25. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím
rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli
porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný
zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd
môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
26. Keďže napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu o tejto
ústavnej sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 2 druhou vetou
ústavy prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov
(bod 2 výroku tohto nálezu).
27. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
28. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,
a z akých dôvodov sa ho domáha.
29. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to
požiadal.
30. Z § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne
o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán verejnej moci, ktorý porušil
základné právo alebo slobodu sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné
zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
31. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi
primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva alebo
slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch
mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten, komu bolo
uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané finančné
zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia sa
zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok
omeškania až do jeho zaplatenia.
32. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
(m. m. napr. IV. ÚS 210/04). Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení
ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
33. Sťažovatelia sa domáhajú priznania finančného zadosťučinenia v sume 15 000 €
z dôvodu, že nečinnosťou okresného súdu im bola „spôsobená predovšetkým citová ujma,
ktorá spočíva v pocite právnej neistoty, krivdy úzkosti zo vzniknutej situácie“, a došlo
k podstatnému zásahu do ich vlastníckeho práva tým, že nemôžu už viac ako 6 rokov
využívať ich riadne nadobudnutý majetok.
34. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä neprimeranú dĺžku
konania a pretrvávajúcu nečinnosť konajúceho súdu, dospel ústavný súd k záveru,
že priznanie finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € pre sťažovateľov zodpovedá
konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).
VI.
Náhrada trov konania
35. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
36. Sťažovatelia si v konaní uplatnili náhradu trov konania pred ústavným súdom,
ale nárok bližšie nešpecifikovali a ani nepredložili žiadny relevantný doklad o tom,
že advokátska kancelária je platcom danej z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“).
37. Ústavný súd priznal sťažovateľom náhradu za dva úkony právnej služby
(prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti) vykonané
v roku 2020 v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16
ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“). Tarifná odmena za každý úkon [§ 11 ods. 2 a § 12 ods. 3
písm. c) vyhlášky] vykonaný v roku v roku 2020 je 177 € (1/6 výpočtového základu
podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a k tomu režijný paušál 10,62 € (1/100 výpočtového základu
podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva
Slovenskej republiky za prvý polrok 2019 vo výške 1 062 €). Keďže právny zástupca
zastupuje v tejto veci dvoch sťažovateľov, ústavný súd pri rozhodovaní o trovách konania
postupoval aj podľa § 13 ods. 2 vyhlášky, v zmysle ktorého sa základná sadzba tarifnej
odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.
38. Vychádzajúc z uvedeného, hodnota jedného spoločného úkonu právnej služby
vykonaného v roku 2020 v tomto prípade predstavuje sumu 265,50 €. Právny zástupca
vykonal dva spoločné právne úkony. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal
sťažovateľom, spolu s 2-krát režijným paušálom po 10,62 €, predstavuje tak sumu 552,24 €
K tomu bolo však potrebné pripočítať DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky
v sume 110,44 €, pretože ústavný súd z verejne dostupných zdrojov zistil, že advokátska
kancelária je platcom DPH. Ústavný súd preto rozhodol o náhrade trov konania, tak ako to
je uvedené v bode 4 výroku nálezu.
39. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania. V zmysle § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde tento nález
nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov tohto konania
pred ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. júna 2020
Ľuboš Szigeti predseda senátu