Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 190/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne

Jany Laššákovej a sudcu Petra Molnára prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť

, , ,

a , , ,

obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners s. r. o.,

Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, v mene ktorej koná advokát JUDr. Anton Slamka,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Námestovo p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

spolu v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Námestovo

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. a priznáva náhradu trov konania spolu

v sume 662,68 € (slovom šesťstošesťdesiatdva eur a šesťdesiatosem centov), ktorú

je Okresný súd Námestovo povinný vyplatiť na účet Advokátskej kancelárie SLAMKA

& Partners s. r. o., Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -8 z 28. apríla 2020 prijal podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

(ďalej len „“) ústavnú sťažnosť

, , ,

a , ,

(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresnému súdu bola

30. decembra 2013 doručená žaloba žalobcov v 1. až 7. rade proti sťažovateľom

ako žalovaným o určenie vlastníckeho práva a určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva.

Žalovaní nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena

od predchádzajúceho vlastníka (vklad povolený 5. marca 2007).

3. Okresný súd v napadnutom konaní spočiatku konal, ale od posledného

pojednávania konaného 3. februára 2015 odročeného na neurčito pre účely vyžiadania

navrhovaných listinných dôkazov a poskytnutia lehoty právnemu zástupcovi sťažovateľov

jeho postup vykazoval úplnú nečinnosť. Sťažovatelia sa tiež prostredníctvom svojho

právneho zástupcu 26. októbra 2016 vyjadrili k predmetu sporu a zároveň urgovali

nariadenie termínu pojednávania, ale k náprave dosiaľ nedošlo.

4. Podľa sťažovateľov nekonanie okresného súdu počas obdobia 5 rokov má

za následok vznik prieťahov v konaní a porušenie ich označených práv, ale tiež nerešpektuje

zásadu hospodárnosti konania, ktorá je jedným z kľúčových ústavnoprávnych princípov

riadneho fungovania justície. Celková dĺžka napadnutého konania v tejto veci je zjavne

neprimeraná.

5. Sťažovatelia navrhli vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil, že ich označené

práva v bode 1 v napadnutom konaní porušené boli. Súčasne žiadajú, aby ústavný súd

prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov. Domáhajú

sa aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 15 000 € a náhrady trov právneho

zastúpenia.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov

6. Na výzvu ústavného súdu sa listom sp. zn. Spr 196/20 zo 14. mája 2020

doručeným ústavnému súdu 21. mája 2020 vyjadrila k ústavnej sťažnosti predsedníčka

okresného súdu, v ktorom okrem iného v podstatnom uviedla:

„K sťažnosti sťažovateľa uvádzam, že žaloba o určenie vlastníckeho práva a určenie,

že nehnuteľnosti patria do dedičstva bola podaná okresnému súdu ešte dňa 30. 12. 2003.

Vec nie je právoplatne skončená, k dnešnému dňu vo veci nie je rozhodnuté. Z chronológie

procesných úkonov je zrejmé, že súd vo veci od novembra 2016 nevykonal žiadny úkon

smerujúci ku skončeniu konania, čo bolo spôsobené najmä tým, že v konaní došlo dvakrát

k zmene zákonného sudcu - od 3. 4. 2017 - preloženie zákonného sudcu na iný okresný súd

a od 2. 4. 2019 - odchod zákonnej sudkyne na materskú dovolenku, ktorej predchádzala

dlhodobá PN. Konajúci zastupujúci sudca potreboval vec (spolu s ďalšími viac ako

100 vecami) naštudovať, pričom po doplnení dokazovania nariadi vo veci pojednávanie.

V súčasnosti vo veci nie je nariadené pojednávanie aj pre vyhlásenú mimoriadnu situáciu

( o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších

predpisov) a vyhlásený núdzový stav ( ústavného o bezpečnosti

štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení

neskorších predpisov), pričom podľa o niektorých mimoriadnych

opatreniach prijatých v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby

COVID-19, je možné vykonávať pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia

najmä vo väzobných veciach v trestných konaniach, v konaniach starostlivosti súdu

o maloletých a pojednávania, bez ktorých uskutočnenia hrozí nenávratná škoda alebo iný

vážny nenávratný následok, pritom skutočnosť, či ide o konkrétny prípad je vecou úvahy

zákonného sudcu.“

7. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu bola aj chronológia procesných úkonov:

„dňa 30. 12. 2013 bola súdu doručená žaloba žalobcov o určenie vlastníckeho práva

a určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva voči žalovaným (sťažovateľom)

a

- dňa 23. 1. 2014 bola žalovaným zaslaná žaloba na vyjadrenie spolu s poučením

o procesných právach a povinnostiach a zároveň bolo právnemu zástupcovi žalobcov

zaslané poučenie o procesných právach a povinnostiach

- dňa 12. 2. 2014 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaných prostredníctvom

právneho zástupcu, pričom v predmetnom vyjadrení uviedli, že k veci sa meritórne vyjadria

v osobitnom podaní

- dňa 14. 3. 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie na deň 15. 4. 2014, ktoré

pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom vyžiadania navrhovaných listinných

dôkazov a poskytnutia lehoty právnemu zástupcovi žalovaných k doplneniu vyjadrenia

a ďalších návrhov na vykonanie dokazovania

- dňa 16. 5. 2014 súd vykonal dokazovanie vyžiadaním listinných dokladov

z Okresného úradu Tvrdošín - katastrálneho odboru a následne dňa 4. 6. 2014, 11. 6. 2014

vyžiadaním listinných dokladov zo Štátneho archívu v Bytči a ďalších dokladov z Okresného

úradu Tvrdošín - katastrálneho odboru

dňa 8. 12. 2014 bolo nariadené pojednávanie na deň 3. 2. 2015, ktoré bolo odročené

na neurčito za účelom zaujatia ďalšieho procesného postupu po preštudovaní predložených

dôkazov a vyjadrenia právneho zástupcu žalovaných

- dňa 30. 3. 2015 súd zaslal právnemu zástupcovi žalovaných vyjadrenie žalobcov

doručené súdu dňa 13. 2. 2015

dňa 31. 10. 2016 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaných, ktoré bolo

dňa 16. 11.2016 zaslané právnemu zástupcovi žalobcov

- v súlade s Dodatkom č, 3 k Rozvrhu práce Okresného súdu Námestovo na rok 2017

bola vec dňa 3. 4. 2017 pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 11 C

JUDr. Zuzany Krivdovej

dňa 10. 10. 2017 bolo súdu doručené oznámenie právneho zástupcu žalobcov o úmrtí

žalobcu v rade 3/ spolu s návrhom na pripustenie zmeny žaloby

- v súlade s Dodatkom č. 4 k Rozvrhu práce Okresného súdu Námestovo na rok 2019

bola vec dňa 2. 4. 2019 pridelená na ďalšie konanie a rozhodnutie zastupujúcemu sudcovi

JUDr. Martinovi Chlebovi (z dôvodu nástupu zákonnej sudkyne na materskú dovolenku)

- dňa 7. 11. 2019 bolo súdu doručené oznámenie právneho zástupcu žalobcov o úmrtí

žalobcu v rade 1) spolu s návrhom na pripustenie zmeny žalobného návrhu.“

8. Právny zástupca sťažovateľov podaním zo 4. júna 2020 zotrval na podanej

ústavnej sťažnosti a uviedol, že sťažovatelia chápu, že zmenou vnútornej organizácie súdu,

a to priraďovaním veci novým zákonným sudcom, v dôsledku okolností na strane

porušovateľa, môže dôjsť k určitému predĺženiu doby trvania sporu, avšak je neprijateľné

aby porušovateľ nedokázal za obdobie dlhšie ako šesť a pol roka rozhodnúť v takej

jednoduchej, ale zároveň dôležitej veci, ako je žaloba o určenie vlastníctva.

9. Ústavný súd overil okresným súdom spracovaný prehľad úkonov a jeho

porovnaním s obsahom súdneho spisu zistil, že zodpovedá aj konkrétnym zisteniam

ústavného súdu.

Navyše, ústavný súd zo spisu zistil, že právny zástupca sťažovateľov v podaní

doručenom okresnému súdu 11. apríla 2014 žiadal o odročenie pojednávania určeného

na 15. apríl 2014 (č. l. 100 a 101) z dôvodu, že bol podaný návrh na spojenie vecí

v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ,

keďže tieto konania spolu úzko súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov. Okresný súd

na pojednávaní konanom 15. apríla 2014 návrh právneho zástupcu na spojenie vecí zamietol

(č. l. 166).

Právny zástupca sťažovateľov sa k žalobe vyjadril až 15. apríla 2014, pričom výzvu

prevzal ešte 27. januára 2014 (doručenka, č. l. 92) s lehotou stanovenou 10 dní od doručenia

výzvy (dvojmesačné oneskorenie, pozn.). V podaní uviedol, že žalobcovia spochybnili

vlastníctvo k nehnuteľnostiam a namietali geometrické plány, ale „Úrad geodézie,

kartografie a katastra SR“ podnet prešetril a nezistil žiadne porušenia právnych predpisov

a technických noriem. Právny zástupca sťažovateľov tiež žiadal, aby súd vykonal

aj dokazovanie súdnym znalcom z odboru geodézie, kartografie a katastra.

Dňa 7. januára 2015 doručil právny zástupca žalobcov vyjadrenie ku konaniu a doplnenie

žalobného návrhu (č. l. 372 a č. l. 373) a zopakoval to aj 5. decembra 2016 (č. l. 468

a č. l. 469), v ktorom navrhol vypočuť ďalších svedkov a tiež vykonanie ohliadky na mieste

samom.

10. Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľov a predsedníčky

okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd

v súlade s upustil od ústneho pojednávania, pretože

dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúra

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

).

16. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote)

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(m. m. , ).

17. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala

predtým z niektorých ustanovení (ďalej len „OSP“),

a to , , a , ktorý platil do 30. júna 2016,

a v súčasnosti vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

18. V zmysle „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“, a v zmysle § 157

ods. 1 „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.

IV.

Právne posúdenie veci

19. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa i práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho

konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého

kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľov (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj ich ústavnú sťažnosť.

20. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania

vedeného okresným súdom je rozhodovanie o určenie vlastníckeho práva a určenie,

že nehnuteľnosti patria do dedičstva. Konanie sa začalo 30. decembra 2013 a doteraz nebolo

na súde prvej inštancie meritórne rozhodnuté. Konania tohto typu tvoria štandardnú súčasť

rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktorá je dostatočne poznaná (judikatúra,

rozbory), preto tieto veci nemožno posudzovať spravidla ako právne zložité (obdobne

), hoci skutková zložitosť sa nedá v týchto veciach úplne vylúčiť.

Okresný súd tiež nenamietal, že išlo o zložitú vec.

21. Správanie sťažovateľov je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní

o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva podľa a práva podľa dohovoru. Ústavný

súd na základe previerky zapožičaného súdneho spisu konštatuje, že sťažovatelia významne

neprispeli k predĺženiu konania. Konaniu pripisovali veľký význam, keďže boli právne

zastúpení kvalifikovanými právnymi zástupcami. Právny zástupca, ktorý ich zastupuje

v konaní pred ústavným súdom, prevzal zastupovanie 16. júna 2016, pretože predchádzajúci

právny zástupca na výzvu okresného súdu z 30. marca 2015 nereagoval, hoci ju prevzal

1. apríla 2015 (č. l. 450). Po niekoľkých nazretiach do súdneho spisu doručil nový právny

zástupca vyjadrenie až 31. októbra 2016, v ktorom tiež urgoval okresný súd o nariadenie

pojednávania. Odvtedy sa však sťažovatelia tri roky nezaujímali o priebeh konania

a nepodali predsedovi pri nečinnosti okresného súdu ani prípadne sťažnosť na údajné

zbytočné prieťahy v konaní, ktoré im mali spôsobovať údajnú ujmu. Počas konania si

teda riadne nestrážili svoje práva [vigilantibus iura (obdobne pozri aj

a , , )], o to zvlášť, ak išlo o sporovú stranu

riadne zastúpenú osobou práva znalou (t. j. advokátom). Ústavný súd tieto skutočnosti preto

zohľadnil pri určení konečnej výšky požadovaného finančného zadosťučinenia.

22. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v napadnutom konaní. Je nesporné, že okresný súd si nezvolil taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty sťažovateľov. V čase

rozhodovania ústavného súdu konanie vedené iba na jednom stupni v predmetnej veci trvá

teda už viac ako 6 a pol roka.

23. Okresný súd bol spočiatku veľmi aktívny a v konaní sa uskutočnili aj dve

relevantné pojednávania (pozri zápisnice z pojednávania z 15. apríla 2014, č. l. 166

až č. l. 172 a tiež z pojednávania 3. februára 2015, č. l. 423 až č. l. 430), ale neskôr bol

úplne nečinný, a to v období od 30. marca 2015, keď zaslal právnemu zástupcovi

žalovaných vyjadrenie žalobcov, až dosiaľ, t. j. viac ako 5 rokov. Uvedenú nečinnosť

okresného súdu bez existencie zákonnej prekážky ústavný súd hodnotí ako zbytočný prieťah

v napadnutom konaní, ktorý je z ústavnoprávneho hľadiska netolerovateľný.

Takáto zdĺhavosť konania totiž v princípe predlžuje stav právnej neistoty dotknutých osôb

do takej miery, že sa ich právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje

vo svojej podstate (napr. , , a ).

24. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

25. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

26. Keďže napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu o tejto

ústavnej sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 2 druhou vetou

prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov

(bod 2 výroku tohto nálezu).

27. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

28. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha.

29. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to

požiadal.

30. Z vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán verejnej moci, ktorý porušil

základné právo alebo slobodu sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné

zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

31. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva alebo

slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten, komu bolo

uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané finančné

zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia sa

zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok

omeškania až do jeho zaplatenia.

32. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(m. m. napr. ). Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení

ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

33. Sťažovatelia sa domáhajú priznania finančného zadosťučinenia v sume 15 000 €

z dôvodu, že nečinnosťou okresného súdu im bola „spôsobená predovšetkým citová ujma,

ktorá spočíva v pocite právnej neistoty, krivdy úzkosti zo vzniknutej situácie“, a došlo

k podstatnému zásahu do ich vlastníckeho práva tým, že nemôžu už viac ako 6 rokov

využívať ich riadne nadobudnutý majetok.

34. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä neprimeranú dĺžku

konania a pretrvávajúcu nečinnosť konajúceho súdu, dospel ústavný súd k záveru,

že priznanie finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € pre sťažovateľov zodpovedá

konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

VI.

Náhrada trov konania

35. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

36. Sťažovatelia si v konaní uplatnili náhradu trov konania pred ústavným súdom,

ale nárok bližšie nešpecifikovali a ani nepredložili žiadny relevantný doklad o tom,

že advokátska kancelária je platcom danej z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“).

37. Ústavný súd priznal sťažovateľom náhradu za dva úkony právnej služby

(prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti) vykonané

v roku 2020 v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16

ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“). Tarifná odmena za každý úkon [§ 11 ods. 2 a § 12 ods. 3

písm. c) vyhlášky] vykonaný v roku v roku 2020 je 177 € (1/6 výpočtového základu

podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a k tomu režijný paušál 10,62 € (1/100 výpočtového základu

podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva

Slovenskej republiky za prvý polrok 2019 vo výške 1 062 €). Keďže právny zástupca

zastupuje v tejto veci dvoch sťažovateľov, ústavný súd pri rozhodovaní o trovách konania

postupoval aj podľa § 13 ods. 2 vyhlášky, v zmysle ktorého sa základná sadzba tarifnej

odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

38. Vychádzajúc z uvedeného, hodnota jedného spoločného úkonu právnej služby

vykonaného v roku 2020 v tomto prípade predstavuje sumu 265,50 €. Právny zástupca

vykonal dva spoločné právne úkony. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal

sťažovateľom, spolu s 2-krát režijným paušálom po 10,62 €, predstavuje tak sumu 552,24 €

K tomu bolo však potrebné pripočítať DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky

v sume 110,44 €, pretože ústavný súd z verejne dostupných zdrojov zistil, že advokátska

kancelária je platcom DPH. Ústavný súd preto rozhodol o náhrade trov konania, tak ako to

je uvedené v bode 4 výroku nálezu.

39. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania. V zmysle tento nález

nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov tohto konania

pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu