Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 250/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. augusta 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava

Duditša (sudca spravodajca) o prijatej ústavnej sťažnosti

, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Machajom,

Radlinského 47, Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Námestovo p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý nahradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 346,26 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov)

na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Petra Machaja, Radlinského 47, Dolný Kubín,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. októbra

2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh vyplýva, že sťažovateľ je v napadnutom konaní

v postavení žalovaného v prvom rade. Predmetom sporu je určenie vlastníctva

k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. Oravice. Sťažovateľ pri rekapitulácii priebehu

konania odkazuje na zistenia uvedené v liste predsedníčky okresného súdu sp. zn.

zo 4. februára 2019, ktorá prešetrovala vec na základe jeho druhej sťažnosti

na prieťahy súdu. Prvá sťažnosť predsedníčke súdu na prieťahy z 8. októbra 2018 nebola

vybavená. Sťažovateľ opakovane nahliadal do spisu v apríli, v auguste a v októbri 2019.

Zistil, že sa s ním nič nedeje, resp. zistil nedostatky v žurnalizácii listín, vo vybavovaní

vyjadrení a v ich zaraďovaní do spisu. Dospel k záveru, že k prieťahom dochádzalo nie

od augusta 2018, ale od decembra 2017. Do dňa spísania ústavnej sťažnosti okresný súd

nenariadil ani pojednávanie. V tomto prípade podľa neho vznikli vážne súdne prieťahy a len

ústavný súd môže zabrániť ich ďalšiemu vzniku a poskytnúť primerané zadosťučinenie.

3. Uplatnenú výšku primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil tým, že mu

nečinnosťou vzniká ujma, okresný súd od podania žaloby právoplatne nerozhodol o veci.

Ide o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam a rozhodnutie má význam v čase, pretože

vlastník s predmetom sporu nemôže slobodne nakladať. U sťažovateľa pretrváva dlhodobý

pocit právnej neistoty, márnosti a nespravodlivosti. Od počiatku je činný, reagoval na výzvy

súdu a konal obratom. Predsedníčke okresného súdu viackrát oznamoval, že sa nepostupuje

plynulo. Napriek konštatovaniu o odôvodnenosti sťažnosti v liste predsedníčky súdu

zo 4. februára 2019 to zostalo bez odozvy, pretože sudca v konaní nekoná.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní prijal ústavnú

sťažnosť na ďalšie konanie a po jej prijatí nálezom vyslovil, že nečinnosťou okresného súdu

v napadnutom konaní bolo porušené sťažovateľovo základné právo podľa čl. 48 ods. 2

a jeho právo podľa dohovoru. Navrhol ústavnému súdu prikázať

okresnému súdu konať v napadnutom konaní a priznať sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 4 000 €, ktoré mu vyplatí okresný súd. Napokon navrhol uložiť

okresnému súdu povinnosť uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške

346,26 €.

II.

Procesný postup ústavného súdu, vyjadrenie okresného súdu k ústavnej sťažnosti

a replika sťažovateľa, chronológia úkonov okresného súdu

5. Ústavný súd uznesením č. k. -8 z 9. júna 2020 ústavnú sťažnosť

prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie

ústavný súd vyzval predsedníčku okresného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti

a oznámenie, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka

okresného súdu podaním sp. zn. Spr 241/20 z 8. júla 2020 oznámila, že súhlasí s upustením

od ústneho pojednávania o ústavnej sťažnosti.

6. Predsedníčka súdu predložila chronológiu úkonov okresného súdu, ktorú ústavný

súd v podrobnostiach doplnil o údaje vyplývajúce z pripojeného spisu takto:

- 14. novembra 2017 doručená žaloba o určenie vlastníctva;

- 4. decembra 2017 súd doručoval žalobu na vyjadrenie žalovaným spolu s poučením

o procesných právach a povinnostiach;

- 21. decembra 2017 vyjadrenie sťažovateľa k žalobe;

- 22. decembra 2017 vyjadrenie žalovaných v 2. a 3. rade;

- 23. apríla 2018 vyjadrenia žalovaných boli zaslané advokátovi žalobcov;

- 10. mája 2018 vyjadrenie (replika) žalobcov;

- 13. júna 2018 replika zaslaná právnym zástupcom žalovaných;

- 19. júna 2018 vyjadrenie (duplika) sťažovateľa (upozorňuje na nedoručenie mu

vyjadrenia žalovaných v 2. a 3. rade a na nedoručenie sťažovateľovho vyjadrenia k žalobe

žalobcom);

- 29. júna 2018 vyjadrenie (duplika) žalovaných v 2. a 3. rade;

- 14. augusta 2018 výzva žalobcom na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu, úhrada

poplatku 24. augusta 2018;

- 9. októbra 2018 sťažnosť sťažovateľa na prieťahy odôvodnená nedoručením mu

vyjadrenia žalovaných v 2. a 3. rade z 20. decembra 2017;

- 21. novembra 2018 urgencia sťažnosti na prieťahy;

- 31. januára 2019 úradný záznam o doručení sťažnosti na prieťahy v konaní

predsedníčke okresného súdu;

- 2. apríla 2019 vec pridelená na konanie zastupujúcemu sudcovi JUDr. Martinovi

Chlebovi v súlade s dodatkom č. 4 k rozvrhu práce okresného súdu;

- 11. apríla 2019 na žiadosť advokáta sťažovateľa okresný súd založil do spisu jeho

podanie z 21. decembra 2017 (vyjadrenie k žalobe označené ako „vyjadrenie k odvolaniu

žalobcov“);

- 12. apríla 2019 na žiadosť advokáta sťažovateľa mu súd doručoval vyjadrenie

žalovaných v 2. a 3. rade z 20. decembra 2017, okresný súd doručoval aj vyjadrenie

sťažovateľa z 21. decembra 2017 žalobcom;

- 30. apríla 2019 vyjadrenie (replika) žalobcov k vyjadreniu sťažovateľa;

- 2. mája 2019 vyjadrenie sťažovateľa k vyjadreniu žalovaných v 2. a 3. rade

k žalobe;

- 1. augusta 2019 stanovisko žalobcov k vyjadreniu sťažovateľa;

- 21. augusta 2019 návrh žalobcov na vypočutie svedka;

- 31. decembra 2019 referát na pripojenie spisu okresného súdu sp. zn.

a Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. , , ;

- 3. januára 2020 pripojený spis okresného súdu sp. zn. ;

- 10. januára 2020 pripojené spisy Okresného súdu Dolný Kubín;

- 13. marca 2020 žiadosť žalobcov o informáciu o stave konania;

- 8. apríla 2020 výzva žalobcom na oznámenie, či trvajú na vykonaní dôkazov –

pripojení ďalších dedičských spisov;

- 15. apríla 2020 odpoveď žalobcov;

- 23. apríla 2020 vyžiadanie spisov Okresného súdu Dolný Kubín (sp. zn. D 497/82,

D 498/82, D 273/99);

- 30. apríla 2020 pripojený spis sp. zn. D 273/1999, odkázanie vo zvyšku na štátny

archív;

- 25. mája 2020 vyžiadanie spisov Okresného súdu Dolný Kubín (sp. zn. D 497/82,

D 498/82) zo štátneho archívu;

- 4. júna 2020 pripojené osvedčené kópie spisov;

- 5. júna 2020 upozornenie sudcu adresované predsedníčke súdu.

7. Predsedníčka súdu k obsahu ústavnej sťažnosti uviedla, že vec nie je právoplatne

skončená, vo veci nie je rozhodnuté. Uviedla, že od augusta 2018 do apríla 2019 a od apríla

2019 do januára 2020 okresný súd nevykonal žiaden úkon smerujúci k ukončeniu konania,

čo bolo spôsobené zmenou zákonného (zastupujúceho) sudcu v súvislosti s odchodom

zákonnej sudkyne na materskú dovolenku, ktorej predchádzala dlhodobá práceneschopnosť.

Zastupujúci sudca potreboval vec naštudovať, pričom po doplnení dokazovania navrhnutého

stranou môže vo veci nariadiť pojednávanie.

7.1 Na základe sťažnosti doručenej 9. októbra 2018 zistila, že sa nekoná plynulo

a bezprieťahovo, preto nariadila dohľad v pravidelných trojmesačných lehotách.

K prieťahom dochádza najmä v súvislosti s veľkým množstvom neskončených vecí v senáte

zastupujúceho sudcu, čo je následok odchodu dvoch sudcov v roku 2018, dlhodobej

práceneschopnosti a následného nástupu zákonnej sudkyne na materskú dovolenku.

Prerozdelenie ich vecí medzi ostatných sudcov súdu spôsobilo nárast počtu nevybavených

vecí v ostatných senátoch. Ich prejednanie a rozhodnutie nie je možné zabezpečiť bez toho,

aby nedochádzalo k prieťahom a ani v súčasnosti nie je súd personálne stabilizovaný.

8. K vyjadreniu predsedníčky okresného súdu sa sťažovateľ napriek výzve ústavného

súdu nevyjadril.

III.

Relevantná právna úprava a východiská ústavného súdu

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“).

11. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch.

13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ,

).

14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

15. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb, ďalej z , podľa ktorého súd postupuje v konaní

tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní

s prihliadnutím na povahu konania.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

16. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia

základného práva podľa a práva zaručeného dohovoru,

podľa ktorých každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných

prieťahov, resp. právo, aby jeho záležitosť bola prerokovaná v primeranej lehote.

K porušeniu ním označených práv malo dôjsť nečinnosťou okresného súdu, v dôsledku

ktorej doteraz nedošlo ani k nariadeniu pojednávania.

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa , resp. práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“) v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ). Podľa

uvedených kritérií ústavný súd posudzoval aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.

18. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že obdobné

konania o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, predstavujú štandardnú agendu

všeobecných súdov dostatočne rozpracovanú v judikatúre, preto tieto veci nemožno

posudzovať spravidla ako právne zložité (obdobne ), hoci skutková zložitosť

sa nedá v týchto veciach úplne vylúčiť. Ústavný súd nezistil prítomnosť prvku skutkovej

zložitosti a ani predsedníčka okresného súdu nepredložila takúto argumentáciu.

Z predloženej ústavnej sťažnosti nevyplýva osobitný význam tejto veci pre sťažovateľa

a ústavný súd nezistil, že by išlo o taký druh konania, ktorý si vyžaduje osobitnú rýchlosť.

19. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd posudzoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako strany tohto súdneho

konania. Sťažovateľ pristupoval k uplatňovaniu svojich práv v súdnom konaní aktívnym

spôsobom, viackrát nahliadal do spisu, upozorňoval na vznikajúce prieťahy, reagoval

na výzvy súdu, navyše upozornil súd na nedoručenie písomností. Správanie sťažovateľa

v napadnutom konaní nemožno hodnotiť ako zjavne účelové alebo zjavne obštrukčné.

20. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania. Ústavný súd v súvislosti

s posudzovaním efektivity namietaného konania upriamuje pozornosť na svoju doterajšiu

judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj neefektívna (nesústredená) činnosť štátneho

orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala

k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil

na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. , ).

Ústavný súd vychádzal z prehľadu úkonov uvedeného v bode 6. Z neho už na prvý pohľad

vyplývajú viaceré obdobia nečinnosti súdu kratšieho trvania.

20.1 Prvé krátke obdobie nečinnosti zistil ústavný súd od 22. decembra 2017

do 23. apríla 2018 (4 mesiace). K tomuto obdobiu nečinnosti je potrebné uviesť, že úkon

súdu, ktorý ho ukončil (výzva na vyjadrenie a doručenie vyjadrenia žalovaných žalobcom)

sa nevyznačoval sústredenosťou zo strany okresného súdu. Vyjadrenie sťažovateľa

z 21. decembra 2017 totiž okresný súd nedoručil žalobcom na vyjadrenie, doručil im iba

vyjadrenie žalovaných v 2. a 3. rade. Na žiadosť advokáta sťažovateľa okresný súd

doručoval vyjadrenie sťažovateľa z 21. decembra 2017 žalobcom až 12. apríla 2019

(sťažovateľovi súd zároveň doručoval vyjadrenie žalovaných v 2. a 3. rade z 20. decembra

2017). Uvedené malo za následok, že vzájomná výmena písomných podaní strán musela

prebehnúť opakovane vo vzťahu k tomuto podaniu sťažovateľa, hoci mohla byť už

v ďalšom kroku, ak by súd venoval väčšiu pozornosť doručovaniu. Vznikol tak zbytočný

prieťah takmer jeden rok, rátajúc od 23. apríla 2018 do 12. apríla 2019 (resp. takmer 16

mesiacov, rátajúc od 21. decembra 2017). Okresnému súdu bola následne 30. apríla 2019

doručená replika žalobcov k vyjadreniu sťažovateľa (opakovaná replika bola doručená

1. augusta 2019), avšak túto repliku už okresný súd nedoručoval podľa

na vyjadrenie sťažovateľovi.

20.2 Zároveň obdobie od 24. augusta 2018 do 12. apríla 2019 je nepochybne možné

označiť za obdobie nečinnosti, keď po zaplatení súdneho poplatku okresný súd nevykonával

vyše 7 mesiacov žiadne úkony smerujúce k nariadeniu pojednávania.

20.3 Ďalšie kratšie obdobia nečinnosti zaznamenal ústavný súd od 2. mája 2019

do 1. augusta 2019 (takmer 3 mesiace), od 1. augusta 2019 do 31. decembra 2019 (takmer 5

mesiacov) a od 10. januára 2020 do 8. apríla 2020 (takmer 3 mesiace). Okresný súd v týchto

obdobiach nevykonal úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa.

21. Nesústredenú činnosť okresného súdu možno badať aj v postupe pri vyrubovaní

súdneho poplatku, ku ktorému došlo až po doručení žaloby na vyjadrenie žalovaným,

po doručení vyjadrení žalovaných, po doručení repliky žalobcov okresnému súdu

a po doručení dupliky žalovaných. Uvedené nie je bežným postupom, pretože poplatok je

obvykle vyrubovaný hneď po podaní žaloby, z ktorej je jasne vymedzený predmet konania.

22. V čase podania ústavnej sťažnosti to boli takmer dva roky po podaní žaloby

bez nariadenia prvého termínu pojednávania. V súčasnosti sú to už vyše 2 roky a 9

mesiacov, a preto je potrebné hodnotiť úkony okresného súdu po doručení žaloby,

pri doručovaní písomností medzi stranami a zabezpečovaní podkladov pred nariadením

pojednávania ako neefektívne.

23. Zistené obdobia nečinnosti okresného súdu v súhrne nesvedčia o snahe okresného

súdu viesť spor ku konečnému rozhodnutiu. Ústavný súd nemôže považovať doterajšiu

dĺžku konania za primeranú. Pokiaľ ide o obranu okresného súdu spočívajúcu

v argumentácii o množstve vecí a o dlhodobom nedostatočnom obsadení okresného súdu,

ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nadmerné množstvo vecí,

v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie

alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov

na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu

byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce

zbytočné prieťahy v súdnom konaní (, ).

24. Podľa ústavného súdu zistené obdobia nečinnosti okresného súdu (spolu

prevyšujúce 22 mesiacov) a jeho neefektívny postup významne prispeli k dĺžke

namietaného konania. Ústavnú sťažnosť nie je preto možné vyhodnotiť inak ako dôvodnú.

Okresný súd nevyužil prostriedky dané mu procesným predpisom na zabezpečenie, aby

ochrana práv sťažovateľa bola účinná a rýchla. Všetky uvedené okolnosti viedli ústavný súd

k záveru o tom, že postup okresného súdu v okolnostiach tohto prípadu vykazuje znaky

nesústredenosti, neefektívnosti a v konečnom dôsledku zbytočných prieťahov, ktoré

dosahujú až ústavnoprávnu intenzitu.

25. Vychádzajúc z týchto skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku).

V.

Príkaz vo veci konať a finančné zadosťučinenie

26. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

27. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

28. V nadväznosti na výrok o porušení označených práv a v záujme efektívnosti

poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal

okresnému súdu podľa a

konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, zohľadňujúc skutočnosť, že vec

toho času nie je právoplatne skončená a vo veci nie je nariadený termín pojednávania (bod 2

výroku).

29. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

30. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to

požiadal.

31. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

32. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 4 000 €, svoju žiadosť riadne odôvodnil (bod 3).

33. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

34. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa

pritom riadil zásadou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je reparácia

nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody, ktorá by sa po splnení zákonných

podmienok mohla uplatňovať v konaní pred všeobecnými súdmi (m. m. ,

).

35. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k záveru, že len

konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto

uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa (obdobie nečinnosti, predmet sporu

a význam napadnutého konania pre sťažovateľa, postoj sťažovateľa pri hájení svojich práv,

mieru zavinenia okresného súdu, zložitosť veci) považuje za primerané vo výške 1 000 €

tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu. Vo zvyšnej časti jeho žiadosti ústavný

súd nevyhovel (bod 5 výroku nálezu). Ústavný súd vychádzal pri stanovení výšky

finančného zadosťučinenia zo svojej judikatúry (napr. , ,

, , ).

VI.

Trovy konania

36. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

37. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

38. Ústavný súd podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľovi náhradu trov konania

v sume 346,26 € ako trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby vykonané

v roku 2019 (príprava a prevzatie veci a písomné podanie na súde) v hodnote po 163,33 €

vrátane dvoch režijných paušálov v hodnote 9,80 €.

39. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet advokáta ( v spojení s ) v lehote

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

40. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu