Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 250/2020
PDF · 443.21 KB
No categories available
IV. ÚS 250/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. augusta 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava
Duditša (sudca spravodajca) o prijatej ústavnej sťažnosti
, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Machajom,
Radlinského 47, Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 51/2017 takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 51/2017
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Námestovo p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
11 C 51/2017 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €
(slovom tisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý zaplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý nahradiť trovy
právneho zastúpenia v sume 346,26 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov)
na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Petra Machaja, Radlinského 47, Dolný Kubín,
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Obsah ústavnej sťažnosti a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. októbra
2019 doručená ústavná sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 11 C 51/2017 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a príloh vyplýva, že sťažovateľ je v napadnutom konaní
v postavení žalovaného v prvom rade. Predmetom sporu je určenie vlastníctva
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. Oravice. Sťažovateľ pri rekapitulácii priebehu
konania odkazuje na zistenia uvedené v liste predsedníčky okresného súdu sp. zn.
1 SprS 43/2018 zo 4. februára 2019, ktorá prešetrovala vec na základe jeho druhej sťažnosti
na prieťahy súdu. Prvá sťažnosť predsedníčke súdu na prieťahy z 8. októbra 2018 nebola
vybavená. Sťažovateľ opakovane nahliadal do spisu v apríli, v auguste a v októbri 2019.
Zistil, že sa s ním nič nedeje, resp. zistil nedostatky v žurnalizácii listín, vo vybavovaní
vyjadrení a v ich zaraďovaní do spisu. Dospel k záveru, že k prieťahom dochádzalo nie
od augusta 2018, ale od decembra 2017. Do dňa spísania ústavnej sťažnosti okresný súd
nenariadil ani pojednávanie. V tomto prípade podľa neho vznikli vážne súdne prieťahy a len
ústavný súd môže zabrániť ich ďalšiemu vzniku a poskytnúť primerané zadosťučinenie.
3. Uplatnenú výšku primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil tým, že mu
nečinnosťou vzniká ujma, okresný súd od podania žaloby právoplatne nerozhodol o veci.
Ide o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam a rozhodnutie má význam v čase, pretože
vlastník s predmetom sporu nemôže slobodne nakladať. U sťažovateľa pretrváva dlhodobý
pocit právnej neistoty, márnosti a nespravodlivosti. Od počiatku je činný, reagoval na výzvy
súdu a konal obratom. Predsedníčke okresného súdu viackrát oznamoval, že sa nepostupuje
plynulo. Napriek konštatovaniu o odôvodnenosti sťažnosti v liste predsedníčky súdu
zo 4. februára 2019 to zostalo bez odozvy, pretože sudca v konaní nekoná.
4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní prijal ústavnú
sťažnosť na ďalšie konanie a po jej prijatí nálezom vyslovil, že nečinnosťou okresného súdu
v napadnutom konaní bolo porušené sťažovateľovo základné právo podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Navrhol ústavnému súdu prikázať
okresnému súdu konať v napadnutom konaní a priznať sťažovateľovi primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 4 000 €, ktoré mu vyplatí okresný súd. Napokon navrhol uložiť
okresnému súdu povinnosť uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške
346,26 €.
II.
Procesný postup ústavného súdu, vyjadrenie okresného súdu k ústavnej sťažnosti
a replika sťažovateľa, chronológia úkonov okresného súdu
5. Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 250/2020-8 z 9. júna 2020 ústavnú sťažnosť
prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie
ústavný súd vyzval predsedníčku okresného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti
a oznámenie, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka
okresného súdu podaním sp. zn. Spr 241/20 z 8. júla 2020 oznámila, že súhlasí s upustením
od ústneho pojednávania o ústavnej sťažnosti.
6. Predsedníčka súdu predložila chronológiu úkonov okresného súdu, ktorú ústavný
súd v podrobnostiach doplnil o údaje vyplývajúce z pripojeného spisu takto:
- 14. novembra 2017 doručená žaloba o určenie vlastníctva;
- 4. decembra 2017 súd doručoval žalobu na vyjadrenie žalovaným spolu s poučením
o procesných právach a povinnostiach;
- 21. decembra 2017 vyjadrenie sťažovateľa k žalobe;
- 22. decembra 2017 vyjadrenie žalovaných v 2. a 3. rade;
- 23. apríla 2018 vyjadrenia žalovaných boli zaslané advokátovi žalobcov;
- 10. mája 2018 vyjadrenie (replika) žalobcov;
- 13. júna 2018 replika zaslaná právnym zástupcom žalovaných;
- 19. júna 2018 vyjadrenie (duplika) sťažovateľa (upozorňuje na nedoručenie mu
vyjadrenia žalovaných v 2. a 3. rade a na nedoručenie sťažovateľovho vyjadrenia k žalobe
žalobcom);
- 29. júna 2018 vyjadrenie (duplika) žalovaných v 2. a 3. rade;
- 14. augusta 2018 výzva žalobcom na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu, úhrada
poplatku 24. augusta 2018;
- 9. októbra 2018 sťažnosť sťažovateľa na prieťahy odôvodnená nedoručením mu
vyjadrenia žalovaných v 2. a 3. rade z 20. decembra 2017;
- 21. novembra 2018 urgencia sťažnosti na prieťahy;
- 31. januára 2019 úradný záznam o doručení sťažnosti na prieťahy v konaní
predsedníčke okresného súdu;
- 2. apríla 2019 vec pridelená na konanie zastupujúcemu sudcovi JUDr. Martinovi
Chlebovi v súlade s dodatkom č. 4 k rozvrhu práce okresného súdu;
- 11. apríla 2019 na žiadosť advokáta sťažovateľa okresný súd založil do spisu jeho
podanie z 21. decembra 2017 (vyjadrenie k žalobe označené ako „vyjadrenie k odvolaniu
žalobcov“);
- 12. apríla 2019 na žiadosť advokáta sťažovateľa mu súd doručoval vyjadrenie
žalovaných v 2. a 3. rade z 20. decembra 2017, okresný súd doručoval aj vyjadrenie
sťažovateľa z 21. decembra 2017 žalobcom;
- 30. apríla 2019 vyjadrenie (replika) žalobcov k vyjadreniu sťažovateľa;
- 2. mája 2019 vyjadrenie sťažovateľa k vyjadreniu žalovaných v 2. a 3. rade
k žalobe;
- 1. augusta 2019 stanovisko žalobcov k vyjadreniu sťažovateľa;
- 21. augusta 2019 návrh žalobcov na vypočutie svedka;
- 31. decembra 2019 referát na pripojenie spisu okresného súdu sp. zn. 1 C 45/2016
a Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 8 C 753/2001, 5 C 169/2004, 6 C 350/2002;
- 3. januára 2020 pripojený spis okresného súdu sp. zn. 1 C 45/2016;
- 10. januára 2020 pripojené spisy Okresného súdu Dolný Kubín;
- 13. marca 2020 žiadosť žalobcov o informáciu o stave konania;
- 8. apríla 2020 výzva žalobcom na oznámenie, či trvajú na vykonaní dôkazov –
pripojení ďalších dedičských spisov;
- 15. apríla 2020 odpoveď žalobcov;
- 23. apríla 2020 vyžiadanie spisov Okresného súdu Dolný Kubín (sp. zn. D 497/82,
D 498/82, D 273/99);
- 30. apríla 2020 pripojený spis sp. zn. D 273/1999, odkázanie vo zvyšku na štátny
archív;
- 25. mája 2020 vyžiadanie spisov Okresného súdu Dolný Kubín (sp. zn. D 497/82,
D 498/82) zo štátneho archívu;
- 4. júna 2020 pripojené osvedčené kópie spisov;
- 5. júna 2020 upozornenie sudcu adresované predsedníčke súdu.
7. Predsedníčka súdu k obsahu ústavnej sťažnosti uviedla, že vec nie je právoplatne
skončená, vo veci nie je rozhodnuté. Uviedla, že od augusta 2018 do apríla 2019 a od apríla
2019 do januára 2020 okresný súd nevykonal žiaden úkon smerujúci k ukončeniu konania,
čo bolo spôsobené zmenou zákonného (zastupujúceho) sudcu v súvislosti s odchodom
zákonnej sudkyne na materskú dovolenku, ktorej predchádzala dlhodobá práceneschopnosť.
Zastupujúci sudca potreboval vec naštudovať, pričom po doplnení dokazovania navrhnutého
stranou môže vo veci nariadiť pojednávanie.
7.1 Na základe sťažnosti doručenej 9. októbra 2018 zistila, že sa nekoná plynulo
a bezprieťahovo, preto nariadila dohľad v pravidelných trojmesačných lehotách.
K prieťahom dochádza najmä v súvislosti s veľkým množstvom neskončených vecí v senáte
zastupujúceho sudcu, čo je následok odchodu dvoch sudcov v roku 2018, dlhodobej
práceneschopnosti a následného nástupu zákonnej sudkyne na materskú dovolenku.
Prerozdelenie ich vecí medzi ostatných sudcov súdu spôsobilo nárast počtu nevybavených
vecí v ostatných senátoch. Ich prejednanie a rozhodnutie nie je možné zabezpečiť bez toho,
aby nedochádzalo k prieťahom a ani v súčasnosti nie je súd personálne stabilizovaný.
8. K vyjadreniu predsedníčky okresného súdu sa sťažovateľ napriek výzve ústavného
súdu nevyjadril.
III.
Relevantná právna úprava a východiská ústavného súdu
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je
s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“).
11. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
12. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch.
13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04,
14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
15. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd
postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza
zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní
tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní
s prihliadnutím na povahu konania.
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
16. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru,
podľa ktorých každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov, resp. právo, aby jeho záležitosť bola prerokovaná v primeranej lehote.
K porušeniu ním označených práv malo dôjsť nečinnosťou okresného súdu, v dôsledku
ktorej doteraz nedošlo ani k nariadeniu pojednávania.
17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup
samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len
„ESĽP“) v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa
uvedených kritérií ústavný súd posudzoval aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.
18. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že obdobné
konania o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, predstavujú štandardnú agendu
všeobecných súdov dostatočne rozpracovanú v judikatúre, preto tieto veci nemožno
posudzovať spravidla ako právne zložité (obdobne I. ÚS 568/2012), hoci skutková zložitosť
sa nedá v týchto veciach úplne vylúčiť. Ústavný súd nezistil prítomnosť prvku skutkovej
zložitosti a ani predsedníčka okresného súdu nepredložila takúto argumentáciu.
Z predloženej ústavnej sťažnosti nevyplýva osobitný význam tejto veci pre sťažovateľa
a ústavný súd nezistil, že by išlo o taký druh konania, ktorý si vyžaduje osobitnú rýchlosť.
19. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd posudzoval existenciu zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako strany tohto súdneho
konania. Sťažovateľ pristupoval k uplatňovaniu svojich práv v súdnom konaní aktívnym
spôsobom, viackrát nahliadal do spisu, upozorňoval na vznikajúce prieťahy, reagoval
na výzvy súdu, navyše upozornil súd na nedoručenie písomností. Správanie sťažovateľa
v napadnutom konaní nemožno hodnotiť ako zjavne účelové alebo zjavne obštrukčné.
20. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania. Ústavný súd v súvislosti
s posudzovaním efektivity namietaného konania upriamuje pozornosť na svoju doterajšiu
judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj neefektívna (nesústredená) činnosť štátneho
orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala
k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil
na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. IV. ÚS 380/08, I. ÚS 7/2011).
Ústavný súd vychádzal z prehľadu úkonov uvedeného v bode 6. Z neho už na prvý pohľad
vyplývajú viaceré obdobia nečinnosti súdu kratšieho trvania.
20.1 Prvé krátke obdobie nečinnosti zistil ústavný súd od 22. decembra 2017
do 23. apríla 2018 (4 mesiace). K tomuto obdobiu nečinnosti je potrebné uviesť, že úkon
súdu, ktorý ho ukončil (výzva na vyjadrenie a doručenie vyjadrenia žalovaných žalobcom)
sa nevyznačoval sústredenosťou zo strany okresného súdu. Vyjadrenie sťažovateľa
z 21. decembra 2017 totiž okresný súd nedoručil žalobcom na vyjadrenie, doručil im iba
vyjadrenie žalovaných v 2. a 3. rade. Na žiadosť advokáta sťažovateľa okresný súd
doručoval vyjadrenie sťažovateľa z 21. decembra 2017 žalobcom až 12. apríla 2019
(sťažovateľovi súd zároveň doručoval vyjadrenie žalovaných v 2. a 3. rade z 20. decembra
2017). Uvedené malo za následok, že vzájomná výmena písomných podaní strán musela
prebehnúť opakovane vo vzťahu k tomuto podaniu sťažovateľa, hoci mohla byť už
v ďalšom kroku, ak by súd venoval väčšiu pozornosť doručovaniu. Vznikol tak zbytočný
prieťah takmer jeden rok, rátajúc od 23. apríla 2018 do 12. apríla 2019 (resp. takmer 16
mesiacov, rátajúc od 21. decembra 2017). Okresnému súdu bola následne 30. apríla 2019
doručená replika žalobcov k vyjadreniu sťažovateľa (opakovaná replika bola doručená
1. augusta 2019), avšak túto repliku už okresný súd nedoručoval podľa § 167 CSP
na vyjadrenie sťažovateľovi.
20.2 Zároveň obdobie od 24. augusta 2018 do 12. apríla 2019 je nepochybne možné
označiť za obdobie nečinnosti, keď po zaplatení súdneho poplatku okresný súd nevykonával
vyše 7 mesiacov žiadne úkony smerujúce k nariadeniu pojednávania.
20.3 Ďalšie kratšie obdobia nečinnosti zaznamenal ústavný súd od 2. mája 2019
do 1. augusta 2019 (takmer 3 mesiace), od 1. augusta 2019 do 31. decembra 2019 (takmer 5
mesiacov) a od 10. januára 2020 do 8. apríla 2020 (takmer 3 mesiace). Okresný súd v týchto
obdobiach nevykonal úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa.
21. Nesústredenú činnosť okresného súdu možno badať aj v postupe pri vyrubovaní
súdneho poplatku, ku ktorému došlo až po doručení žaloby na vyjadrenie žalovaným,
po doručení vyjadrení žalovaných, po doručení repliky žalobcov okresnému súdu
a po doručení dupliky žalovaných. Uvedené nie je bežným postupom, pretože poplatok je
obvykle vyrubovaný hneď po podaní žaloby, z ktorej je jasne vymedzený predmet konania.
22. V čase podania ústavnej sťažnosti to boli takmer dva roky po podaní žaloby
bez nariadenia prvého termínu pojednávania. V súčasnosti sú to už vyše 2 roky a 9
mesiacov, a preto je potrebné hodnotiť úkony okresného súdu po doručení žaloby,
pri doručovaní písomností medzi stranami a zabezpečovaní podkladov pred nariadením
pojednávania ako neefektívne.
23. Zistené obdobia nečinnosti okresného súdu v súhrne nesvedčia o snahe okresného
súdu viesť spor ku konečnému rozhodnutiu. Ústavný súd nemôže považovať doterajšiu
dĺžku konania za primeranú. Pokiaľ ide o obranu okresného súdu spočívajúcu
v argumentácii o množstve vecí a o dlhodobom nedostatočnom obsadení okresného súdu,
ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nadmerné množstvo vecí,
v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie
alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov
na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu
byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce
zbytočné prieťahy v súdnom konaní (I. ÚS 35/03, II. ÚS 52/99).
24. Podľa ústavného súdu zistené obdobia nečinnosti okresného súdu (spolu
prevyšujúce 22 mesiacov) a jeho neefektívny postup významne prispeli k dĺžke
namietaného konania. Ústavnú sťažnosť nie je preto možné vyhodnotiť inak ako dôvodnú.
Okresný súd nevyužil prostriedky dané mu procesným predpisom na zabezpečenie, aby
ochrana práv sťažovateľa bola účinná a rýchla. Všetky uvedené okolnosti viedli ústavný súd
k záveru o tom, že postup okresného súdu v okolnostiach tohto prípadu vykazuje znaky
nesústredenosti, neefektívnosti a v konečnom dôsledku zbytočných prieťahov, ktoré
dosahujú až ústavnoprávnu intenzitu.
25. Vychádzajúc z týchto skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 51/2017 došlo k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku).
V.
Príkaz vo veci konať a finančné zadosťučinenie
26. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,
ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
27. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa
svojou nečinnosťou, vo veci konal.
28. V nadväznosti na výrok o porušení označených práv a v záujme efektívnosti
poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal
okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde
konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, zohľadňujúc skutočnosť, že vec
toho času nie je právoplatne skončená a vo veci nie je nariadený termín pojednávania (bod 2
výroku).
29. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
30. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to
požiadal.
31. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi
primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva
a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť
do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
32. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 4 000 €, svoju žiadosť riadne odôvodnil (bod 3).
33. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
34. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie
podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa
pritom riadil zásadou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je reparácia
nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody, ktorá by sa po splnení zákonných
podmienok mohla uplatňovať v konaní pred všeobecnými súdmi (m. m. IV. ÚS 84/02,
35. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k záveru, že len
konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto
uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia
zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky
okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa (obdobie nečinnosti, predmet sporu
a význam napadnutého konania pre sťažovateľa, postoj sťažovateľa pri hájení svojich práv,
mieru zavinenia okresného súdu, zložitosť veci) považuje za primerané vo výške 1 000 €
tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu. Vo zvyšnej časti jeho žiadosti ústavný
súd nevyhovel (bod 5 výroku nálezu). Ústavný súd vychádzal pri stanovení výšky
finančného zadosťučinenia zo svojej judikatúry (napr. II. ÚS 190/2020, III. ÚS 597/2017,
III. ÚS 335/2016, I. ÚS 121/2018, III. ÚS 301/2016).
VI.
Trovy konania
36. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.
37. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
38. Ústavný súd podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľovi náhradu trov konania
v sume 346,26 € ako trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby vykonané
v roku 2019 (príprava a prevzatie veci a písomné podanie na súde) v hodnote po 163,33 €
vrátane dvoch režijných paušálov v hodnote 9,80 €.
39. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť
na účet advokáta (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
40. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. augusta 2020
Miroslav DURIŠ predseda senátu