Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 597/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. júna 2018 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť , zastúpenej advokátskou

kanceláriou STEHURA & partners, v. o. s., Fraňa Kráľa 2080, Čadca, v mene ktorej koná

advokát a konateľ JUDr. Celestín Stehura, vo veci namietaného porušenia jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiatjeden centov)

na účet jej právnej zástupkyne advokátskej kancelárie STEHURA & partners, v. o. s.,

Fraňa Kráľa 2080, Čadca, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

uznesením č. k. -13 z 28. septembra 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla: „Dňa 15. 10. 2008 som ja -

sťažovateľka podala na Okresný súd Čadca návrh o určenie, že žalované nehnuteľnosti

patria do dedičstva po neb. v 1/2-ici a po neb.

v 1/2-ici. Účastníkmi konania som ja žalobkyňa a žalovaní v 1. - 9. rade.

Konanie trvá za celé obdobie, t. j. od jeho začiatku k dnešnému dňu 20. 06. 2017 dokopy

viac ako 8 rokov a 8 mesiacov, čo nepochybne predstavuje neúmerne dlhé obdobie

vo vzťahu k právnej a skutkovej zložitosti veci, k správaniu účastníka súdneho konania

a postupu samotného súdu. Proti poslednému rozsudku Okresného súdu v Čadci

o zamietnutí žaloby zo dňa 07. 12. 2016 č. som podala odvolanie

dňa 14. 01. 2016. Do dnešného dňa OS Čadca od podania odvolania, t. j. za jeden rok

aj 5 mesiacov neurobil okrem úkonu doručenia odvolania žalovaným žiaden iný úkon.“

Ďalej sťažovateľka uviedla: „Mám za to, že nečinnosťou Okresného súdu v Čadci

bolo porušené moje základné právo uvedené v druhej hlave v siedmom oddiele článku 48

ods. 2 , aby sa moja vec pred OS v Čadci prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Návrh na súd som podala ešte v roku 2008 a Okresný súd

v Čadci nebol schopný do dnešného dňa vo veci právoplatne rozhodnúť. Predmetná vec

patrí k štandardnej agende všeobecných súdov a nie je právne ani skutkovo zložitá.“

3. Keďže napadnuté konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené, sťažovateľka

sa domáha, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom

konaní bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa .

Ďalej sa domáha, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v jej veci

bez zbytočných prieťahov a aby jej priznal finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €

a úhradu trov konania.

4. Okresný súd sa na základe opakovaných výziev ústavného súdu (12. október 2017,

24. január 2018 a 25. apríl 2018) vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn. Spr 622/18,

doručeným ústavnému súdu 9. mája 2018, v ktorom predsedníčka okresného súdu okrem

iného uviedla: „Z pripojeného prehľadu procesných úkonov vyplýva, že vec je na tunajšom

súde vedená od roku 2008, kde predmetom je určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva.

V predmetnej veci vystupujú účastníci konania na strane odporcov, ktorí majú trvalý pobyt

v Českej republike, alebo ich adresy nie sú známe, s čím sa musel súd vysporiadať, robiť

dopyty do Českej republiky. Nejde teda o zbytočné prieťahy v konaní. Z predloženého

prehľadu procesných úkonov nie je možné jednoznačne určiť, či vo veci boli alebo neboli

spôsobené zbytočné prieťahy v konaní postupom tunajšieho súdu. Túto neistotu je možné

odstrániť vyžiadaním spisu z Krajského súdu v Žiline.“

5. K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti sťažovateľka zaujala svoje stanovisko

v podaní doručenom ústavnému súdu 17. mája 2018, v ktorom okrem iného uviedla,

„že zotrváva na všetkých svojich tvrdeniach uvedených v sťažnosti.“.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

7. Ústavný súd z predloženého súdneho spisu okresného súdu vedeného

pod sp. zn. zistil, že priebeh napadnutého konania bol takýto:

- 16. október 2008 – okresnému súdu bol doručený návrh sťažovateľky, ktorým sa

domáhala určenia, že špecifikované nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej

, ktorá zomrela ,

- 20. október 2008 – okresný súd uznesením vyzval sťažovateľku, aby v lehote 10 dní

uhradila súdny poplatok, a súčasne ju vyzval, aby súdu predložila listinné dôkazy, o ktoré

opiera svoje tvrdenia,

- 6. apríl 2009 – okresný súd požiadal Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky

o pomoc so zistením adresy pobytu odporkyne v 5. rade,

- 1. jún 2009 – opatrením predsedu okresného súdu bola vec v súvislosti s odchodom

pôvodnej zákonnej sudkyne na Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) pridelená

novému zákonnému sudcovi a následne ďalším opatrením predsedu okresného súdu

z 22. júna 2009 bola vec pridelená inej zákonnej sudkyni,

- 14. júl 2009 – právny zástupca sťažovateľky predložil okresnému súdu úradnú

listinu, v ktorej boli osvedčení dedičia (odporcovia v 3. – 8. rade) po zomrelej

,

- 22. júl 2009 – okresnému súdu bol doručený prípis Ministerstva spravodlivosti

Českej republiky, ktorým bolo oznámené, že právnu pomoc s hľadaním občanov Slovenskej

republiky žijúcich v Českej republike už neposkytuje,

- 19. október 2009 – na okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo

odročené na neurčito s cieľom ďalšieho dokazovania,

- 27. november 2009 – okresný súd prípisom požiadal o informáciu správu katastra

nehnuteľností,

- 1. marec 2010 – okresný súd pojednávanie odročil na neurčito s tým,

že sťažovateľke bolo uložené, aby v lehote 15 dní predložila požadované dedičské

dokumenty,

- 4. november 2010 – okresný súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok vo veci samej

a to tak, že návrh sťažovateľky zamietol,

- 17. december 2010 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie sťažovateľky

proti rozsudku sp. zn. zo 4. novembra 2010,

- 15. február 2011 – krajskému súdu bol predložený predmetný súdny spis okresného

súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní, pričom krajský súd napadnutý rozsudok

okresného súdu zrušil (uznesenie z 12. mája 2011) a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- 7. november 2011 – Okresný súd Ostrava zaslal okresnému súdu dedičské

rozhodnutia po a následne aj po jeho zomrelej manželke

,

- 30. január 2012 – okresný súd uznesením pripustil vstup do napadnutého konania

odporkyni v 9. rade ,

- 2. február 2012 – okresný súd pojednávanie odročil na neurčito s cieľom ďalšieho

dokazovania,

- 18. jún 2012 – okresný súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorým opätovne

návrh sťažovateľky zamietol,

- 15. august 2012 – proti rozsudku okresného súdu z 18. júna 2012 podala

sťažovateľka opätovne odvolanie a po vyjadrení odporcov bol súdny spis predložený

krajskému súdu na rozhodnutie. Krajský súd uznesením z 29. júna 2014 opätovne rozsudok

okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a uznesením z toho istého dátumu

rozhodol, resp. zmenil rozhodnutie o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov a priznal

sťažovateľke oslobodenie v rozsahu 30 %,

- 28. august 2014 – okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na tento termín

z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne,

- 28. október 2014 – okresný súd uznesením nariadil dokazovanie súdnym znalcom

z odboru geodézie a kartografie,

- 11. február 2015 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie odporcov v 1. – 3.

rade proti uzneseniu okresného súdu, ktorým im bola uložená povinnosť zaplatiť preddavok

na znalecké dokazovanie,

- 18. február 2015 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie sťažovateľky

proti uzneseniu okresného súdu z 28. októbra 2014,

- 29. máj 2015 – okresný súd vylúčil vyššiu súdnu úradníčku z napadnutého konania

pre jej zaujatosť vo veci,

- 7. august 2015 – okresný súd uznesením nepriznal oslobodenie od súdnych

poplatkov odporkyni v 5. rade a odporkyni v 6. rade,

- 1. november 2015 – okresný súd uznesením upustil od znaleckého dokazovania,

ktoré predtým nariadil svojím uznesením z 28. októbra 2014

- 3. december 2015 – na uskutočnenom pojednávaní okresný súd vyhlásil

dokazovanie vo veci za skončené a pojednávanie odročil na 17. december 2015 s cieľom

vyhlásenia rozsudku vo veci samej,

- 17. december 2015 – okresný súd vyhlásil v merite veci rozsudok, ktorým návrh

sťažovateľky zamietol,

- 20. január 2016 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie sťažovateľky

proti rozsudku okresného súdu zo 17. decembra 2015,

- 19. február 2016 – opatrením predsedníčky okresného súdu bola vec náhodným

výberom pridelená inej zákonnej sudkyni,

- 7. marec 2016 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie sťažovateľky proti

uzneseniu, ktorým ju okresný súd zaviazal zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, pričom

okresný súd uznesením (zo 16. marca 2016) napadnuté uznesenie zrušil,

- 29. september 2016 – okresný súd predložil súdny spis krajskému súdu

na rozhodnutie o odvolaní,

- 7. február 2017 – krajský súd predloženú vec vrátil okresnému súdu

bez rozhodnutia ako predčasne predloženú na odstránenie procesných pochybení.

8. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd po vykonaní jednoduchých

procesných úkonov 6. októbra 2017 opätovne predložil predmetný súdny spis

na rozhodnutie o odvolaní krajskému súdu, kde sa nachádza aj v súčasnosti.

III.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Na splnenie

základného práva podľa preto nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet ().

12. Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho

konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných

záväzkov Slovenskej republiky je garantovať účastníkom súdneho konania právo

na prerokovanie ich veci v primeranej dobe [v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)] a zabezpečiť odstránenie stavu

právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe

(, ).

13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím

súdu (obdobne , ).

14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

15. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

(ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016

zrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového

a správneho súdneho konania predmetom (ďalej aj „“),

(ďalej aj „“) a .

16. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117

ods. 1 , podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z ,

podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia

oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi

deň, v ktorý sa bude konať nové pojednávanie.

17. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v a , podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného

sporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa )

a iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení

, a Správneho súdneho

poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy

týchto poriadkov.

18. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z

o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z ‒ opredbežnom prejednaní

sporu a následkoch neprítomnosti strán aj z , podľa ktorého pojednávanie

vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania a účel tohto zákona, alebo prvej vety , podľa ktorej

pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

19. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného

práva podľa skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania

a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (). Tieto tri kritériá zohľadňuje

pri namietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (, ).

20. Pokiaľ ide o kritérium právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,

že spory o určenie, že špecifikované nehnuteľnosti patria do dedičstva tvoria súčasť bežnej

sporovej agendy všeobecných súdov a o takýto prípad ide aj v predmetnej veci. Ústavný súd

poznamenáva, že napadnuté konanie nie je ani právne ani fakticky zložité, metodika

všeobecných súdov na postup v týchto veciach je dostatočne jasná a je podopretá

aj stabilizovanou judikatúrou.

21. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto

súdneho konania. Ústavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by bolo potrebné pripísať

na jej ťarchu v súvislosti s dĺžkou napadnutého konania.

22. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označeného práva sťažovateľky, bol postup okresného súdu.

Celkovú dĺžku napadnutého konania (takmer 9 rokov od jeho začatia) ústavný súd

v okolnostiach danej veci považuje z ústavnoprávneho hľadiska za neakceptovateľnú.

Keďže krajský súd svojimi uzneseniami sp. zn. z 12. mája 2011

a sp. zn. z 29. januára 2014 zrušil rozsudky okresného súdu

zo 4. novembra 2010 a z 18. júna 2012 a vec bola okresnému súdu opakovane vrátená

na ďalšie konanie, je potrebné túto časť napadnutého konania vyhodnotiť ako neefektívny

postup vo veci.

Aj vrátenie predloženej veci krajským súdom okresnému súdu prípisom

z 2. februára 2017 na odstránenie procesných nedostatkov ústavný súd hodnotí

ako neefektívnosť a nesústredenosť v postupe okresného súdu, v dôsledku čoho došlo

k predĺženiu priebehu napadnutého konania.

23. Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľky podľa .

24. Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom

konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , neprikázal okresnému súdu,

aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov vzhľadom na to, že okresný súd v merite

veci rozhodol rozsudkom zo 17. decembra 2015 a po podaní odvolania vec predložil

6. októbra 2017 krajskému súdu na rozhodnutie.

IV.

25. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

26. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

27. Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €

z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, poukazujúc okrem iného na právnu neistotu

vyvolanú neefektívnym postupom a nečinnosťou okresného súdu v napadnutom konaní.

28. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

29. S prihliadnutím na dĺžku konania okresného súdu vedeného

pod sp. zn. , berúc do úvahy konkrétne okolnosti veci, ústavný súd považoval

priznanie sumy 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde.

30. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré

jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom

advokátskou kanceláriou STEHURA & partners, v. o. s., Fraňa Kráľa 2080, Čadca.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch

podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

31. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá bola

vo výške 884 €.

32. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia,

podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“). Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2017 predstavuje spolu

s režijným paušálom (2 × 8,84 €) sumu 312,34 €. Právny zástupca sťažovateľky je platcom

dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (na základe predloženej fotokópie osvedčenia

o registrácii pre DPH)], a tak uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18

ods. 3 vyhlášky a podľa o dani z pridanej hodnoty v znení

neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného

paušálu boli priznané v celkovej sume 374,81 €.

33. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.

34. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2018