Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 597/2017
PDF · 222.1 KB
No categories available
III. ÚS 597/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. júna 2018 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika
prerokoval sťažnosť , zastúpenej advokátskou
kanceláriou STEHURA & partners, v. o. s., Fraňa Kráľa 2080, Čadca, v mene ktorej koná
advokát a konateľ JUDr. Celestín Stehura, vo veci namietaného porušenia jej základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 112/2008
a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 112/2008 p o r u š e n é b o l o .
2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €
(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiatjeden centov)
na účet jej právnej zástupkyne advokátskej kancelárie STEHURA & partners, v. o. s.,
Fraňa Kráľa 2080, Čadca, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)
uznesením č. k. III. ÚS 597/2017-13 z 28. septembra 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného
súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 112/2008
(ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla: „Dňa 15. 10. 2008 som ja -
sťažovateľka podala na Okresný súd Čadca návrh o určenie, že žalované nehnuteľnosti
patria do dedičstva po neb. v 1/2-ici a po neb.
v 1/2-ici. Účastníkmi konania som ja žalobkyňa a žalovaní v 1. - 9. rade.
Konanie trvá za celé obdobie, t. j. od jeho začiatku k dnešnému dňu 20. 06. 2017 dokopy
viac ako 8 rokov a 8 mesiacov, čo nepochybne predstavuje neúmerne dlhé obdobie
vo vzťahu k právnej a skutkovej zložitosti veci, k správaniu účastníka súdneho konania
a postupu samotného súdu. Proti poslednému rozsudku Okresného súdu v Čadci
o zamietnutí žaloby zo dňa 07. 12. 2016 č. 7C/112/2008 som podala odvolanie
dňa 14. 01. 2016. Do dnešného dňa OS Čadca od podania odvolania, t. j. za jeden rok
aj 5 mesiacov neurobil okrem úkonu doručenia odvolania žalovaným žiaden iný úkon.“
Ďalej sťažovateľka uviedla: „Mám za to, že nečinnosťou Okresného súdu v Čadci
bolo porušené moje základné právo uvedené v druhej hlave v siedmom oddiele článku 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, aby sa moja vec pred OS v Čadci prerokovala
bez zbytočných prieťahov. Návrh na súd som podala ešte v roku 2008 a Okresný súd
v Čadci nebol schopný do dnešného dňa vo veci právoplatne rozhodnúť. Predmetná vec
patrí k štandardnej agende všeobecných súdov a nie je právne ani skutkovo zložitá.“
3. Keďže napadnuté konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené, sťažovateľka
sa domáha, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom
konaní bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Ďalej sa domáha, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v jej veci
bez zbytočných prieťahov a aby jej priznal finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €
a úhradu trov konania.
4. Okresný súd sa na základe opakovaných výziev ústavného súdu (12. október 2017,
24. január 2018 a 25. apríl 2018) vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn. Spr 622/18,
doručeným ústavnému súdu 9. mája 2018, v ktorom predsedníčka okresného súdu okrem
iného uviedla: „Z pripojeného prehľadu procesných úkonov vyplýva, že vec je na tunajšom
súde vedená od roku 2008, kde predmetom je určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva.
V predmetnej veci vystupujú účastníci konania na strane odporcov, ktorí majú trvalý pobyt
v Českej republike, alebo ich adresy nie sú známe, s čím sa musel súd vysporiadať, robiť
dopyty do Českej republiky. Nejde teda o zbytočné prieťahy v konaní. Z predloženého
prehľadu procesných úkonov nie je možné jednoznačne určiť, či vo veci boli alebo neboli
spôsobené zbytočné prieťahy v konaní postupom tunajšieho súdu. Túto neistotu je možné
odstrániť vyžiadaním spisu 7C/112/2008 z Krajského súdu v Žiline.“
5. K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti sťažovateľka zaujala svoje stanovisko
v podaní doručenom ústavnému súdu 17. mája 2018, v ktorom okrem iného uviedla,
„že zotrváva na všetkých svojich tvrdeniach uvedených v sťažnosti.“.
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
7. Ústavný súd z predloženého súdneho spisu okresného súdu vedeného
pod sp. zn. 7 C 112/2008 zistil, že priebeh napadnutého konania bol takýto:
- 16. október 2008 – okresnému súdu bol doručený návrh sťažovateľky, ktorým sa
domáhala určenia, že špecifikované nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej
, ktorá zomrela ,
- 20. október 2008 – okresný súd uznesením vyzval sťažovateľku, aby v lehote 10 dní
uhradila súdny poplatok, a súčasne ju vyzval, aby súdu predložila listinné dôkazy, o ktoré
opiera svoje tvrdenia,
- 6. apríl 2009 – okresný súd požiadal Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky
o pomoc so zistením adresy pobytu odporkyne v 5. rade,
- 1. jún 2009 – opatrením predsedu okresného súdu bola vec v súvislosti s odchodom
pôvodnej zákonnej sudkyne na Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) pridelená
novému zákonnému sudcovi a následne ďalším opatrením predsedu okresného súdu
z 22. júna 2009 bola vec pridelená inej zákonnej sudkyni,
- 14. júl 2009 – právny zástupca sťažovateľky predložil okresnému súdu úradnú
listinu, v ktorej boli osvedčení dedičia (odporcovia v 3. – 8. rade) po zomrelej
,
- 22. júl 2009 – okresnému súdu bol doručený prípis Ministerstva spravodlivosti
Českej republiky, ktorým bolo oznámené, že právnu pomoc s hľadaním občanov Slovenskej
republiky žijúcich v Českej republike už neposkytuje,
- 19. október 2009 – na okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo
odročené na neurčito s cieľom ďalšieho dokazovania,
- 27. november 2009 – okresný súd prípisom požiadal o informáciu správu katastra
nehnuteľností,
- 1. marec 2010 – okresný súd pojednávanie odročil na neurčito s tým,
že sťažovateľke bolo uložené, aby v lehote 15 dní predložila požadované dedičské
dokumenty,
- 4. november 2010 – okresný súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok vo veci samej
a to tak, že návrh sťažovateľky zamietol,
- 17. december 2010 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie sťažovateľky
proti rozsudku sp. zn. 7 C 112/2008 zo 4. novembra 2010,
- 15. február 2011 – krajskému súdu bol predložený predmetný súdny spis okresného
súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní, pričom krajský súd napadnutý rozsudok
okresného súdu zrušil (uznesenie z 12. mája 2011) a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
- 7. november 2011 – Okresný súd Ostrava zaslal okresnému súdu dedičské
rozhodnutia po a následne aj po jeho zomrelej manželke
,
- 30. január 2012 – okresný súd uznesením pripustil vstup do napadnutého konania
odporkyni v 9. rade ,
- 2. február 2012 – okresný súd pojednávanie odročil na neurčito s cieľom ďalšieho
dokazovania,
- 18. jún 2012 – okresný súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorým opätovne
návrh sťažovateľky zamietol,
- 15. august 2012 – proti rozsudku okresného súdu z 18. júna 2012 podala
sťažovateľka opätovne odvolanie a po vyjadrení odporcov bol súdny spis predložený
krajskému súdu na rozhodnutie. Krajský súd uznesením z 29. júna 2014 opätovne rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a uznesením z toho istého dátumu
rozhodol, resp. zmenil rozhodnutie o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov a priznal
sťažovateľke oslobodenie v rozsahu 30 %,
- 28. august 2014 – okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na tento termín
z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne,
- 28. október 2014 – okresný súd uznesením nariadil dokazovanie súdnym znalcom
z odboru geodézie a kartografie,
- 11. február 2015 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie odporcov v 1. – 3.
rade proti uzneseniu okresného súdu, ktorým im bola uložená povinnosť zaplatiť preddavok
na znalecké dokazovanie,
- 18. február 2015 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie sťažovateľky
proti uzneseniu okresného súdu z 28. októbra 2014,
- 29. máj 2015 – okresný súd vylúčil vyššiu súdnu úradníčku z napadnutého konania
pre jej zaujatosť vo veci,
- 7. august 2015 – okresný súd uznesením nepriznal oslobodenie od súdnych
poplatkov odporkyni v 5. rade a odporkyni v 6. rade,
- 1. november 2015 – okresný súd uznesením upustil od znaleckého dokazovania,
ktoré predtým nariadil svojím uznesením z 28. októbra 2014
- 3. december 2015 – na uskutočnenom pojednávaní okresný súd vyhlásil
dokazovanie vo veci za skončené a pojednávanie odročil na 17. december 2015 s cieľom
vyhlásenia rozsudku vo veci samej,
- 17. december 2015 – okresný súd vyhlásil v merite veci rozsudok, ktorým návrh
sťažovateľky zamietol,
- 20. január 2016 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie sťažovateľky
proti rozsudku okresného súdu zo 17. decembra 2015,
- 19. február 2016 – opatrením predsedníčky okresného súdu bola vec náhodným
výberom pridelená inej zákonnej sudkyni,
- 7. marec 2016 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie sťažovateľky proti
uzneseniu, ktorým ju okresný súd zaviazal zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, pričom
okresný súd uznesením (zo 16. marca 2016) napadnuté uznesenie zrušil,
- 29. september 2016 – okresný súd predložil súdny spis krajskému súdu
na rozhodnutie o odvolaní,
- 7. február 2017 – krajský súd predloženú vec vrátil okresnému súdu
bez rozhodnutia ako predčasne predloženú na odstránenie procesných pochybení.
8. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd po vykonaní jednoduchých
procesných úkonov 6. októbra 2017 opätovne predložil predmetný súdny spis
na rozhodnutie o odvolaní krajskému súdu, kde sa nachádza aj v súčasnosti.
III.
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne
sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,
dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Na splnenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy preto nestačí, aby štátne orgány vec
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).
12. Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho
konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných
záväzkov Slovenskej republiky je garantovať účastníkom súdneho konania právo
na prerokovanie ich veci v primeranej dobe [v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)] a zabezpečiť odstránenie stavu
právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe
(III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05).
13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím
súdu (obdobne III. ÚS 127/03, IV. ÚS 221/04).
14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
15. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016
zrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového
a správneho súdneho konania predmetom Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“),
Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) a Správneho súdneho poriadku.
16. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
do 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100
ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších
návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117
ods. 1 OSP, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP,
podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia
oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi
deň, v ktorý sa bude konať nové pojednávanie.
17. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového
konania v čl. 17 CSP a čl. 12 CMP, podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná
hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného
sporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa Civilného mimosporového poriadku)
a iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení
Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho
poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy
týchto poriadkov.
18. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z § 157 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,
spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z § 153 CSP
o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z § 168 ‒ § 172 CSP opredbežnom prejednaní
sporu a následkoch neprítomnosti strán aj z § 179 ods. 1 CSP, podľa ktorého pojednávanie
vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím
na povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183 ods. 1 prvej vety CSP, podľa ktorej
pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
19. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania
a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (II. ÚS 74/97). Tieto tri kritériá zohľadňuje
pri namietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).
20. Pokiaľ ide o kritérium právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,
že spory o určenie, že špecifikované nehnuteľnosti patria do dedičstva tvoria súčasť bežnej
sporovej agendy všeobecných súdov a o takýto prípad ide aj v predmetnej veci. Ústavný súd
poznamenáva, že napadnuté konanie nie je ani právne ani fakticky zložité, metodika
všeobecných súdov na postup v týchto veciach je dostatočne jasná a je podopretá
aj stabilizovanou judikatúrou.
21. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní
mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto
súdneho konania. Ústavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by bolo potrebné pripísať
na jej ťarchu v súvislosti s dĺžkou napadnutého konania.
22. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označeného práva sťažovateľky, bol postup okresného súdu.
Celkovú dĺžku napadnutého konania (takmer 9 rokov od jeho začatia) ústavný súd
v okolnostiach danej veci považuje z ústavnoprávneho hľadiska za neakceptovateľnú.
Keďže krajský súd svojimi uzneseniami sp. zn. 10 Co 64/2011 z 12. mája 2011
a sp. zn. 10 Co 175/2013 z 29. januára 2014 zrušil rozsudky okresného súdu
zo 4. novembra 2010 a z 18. júna 2012 a vec bola okresnému súdu opakovane vrátená
na ďalšie konanie, je potrebné túto časť napadnutého konania vyhodnotiť ako neefektívny
postup vo veci.
Aj vrátenie predloženej veci krajským súdom okresnému súdu prípisom
z 2. februára 2017 na odstránenie procesných nedostatkov ústavný súd hodnotí
ako neefektívnosť a nesústredenosť v postupe okresného súdu, v dôsledku čoho došlo
k predĺženiu priebehu napadnutého konania.
23. Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že postupom okresného súdu
v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva
sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
24. Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom
konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, neprikázal okresnému súdu,
aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov vzhľadom na to, že okresný súd v merite
veci rozhodol rozsudkom zo 17. decembra 2015 a po podaní odvolania vec predložil
6. októbra 2017 krajskému súdu na rozhodnutie.
IV.
25. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
26. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
27. Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €
z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, poukazujúc okrem iného na právnu neistotu
vyvolanú neefektívnym postupom a nečinnosťou okresného súdu v napadnutom konaní.
28. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
29. S prihliadnutím na dĺžku konania okresného súdu vedeného
pod sp. zn. 7 C 112/2008, berúc do úvahy konkrétne okolnosti veci, ústavný súd považoval
priznanie sumy 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona
o ústavnom súde.
30. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré
jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom
advokátskou kanceláriou STEHURA & partners, v. o. s., Fraňa Kráľa 2080, Čadca.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch
podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo
sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
31. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej
mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá bola
vo výške 884 €.
32. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia,
podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“). Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2017 predstavuje spolu
s režijným paušálom (2 × 8,84 €) sumu 312,34 €. Právny zástupca sťažovateľky je platcom
dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (na základe predloženej fotokópie osvedčenia
o registrácii pre DPH)], a tak uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18
ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného
paušálu boli priznané v celkovej sume 374,81 €.
33. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľky v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.
34. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. júna 2018