Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 335/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-45

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 4. októbra 2016 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika

v konaní o sťažnosti , zastúpeného ADVOKÁTSKOU

KANCELÁRIOU VAĽO & PARTNERS s. r. o., Konštantínova 3, Prešov, za ktorú koná

JUDr. Konštatnín Vaľo, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv na súdnu

ochranu podľa a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejedanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejedanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Vranov nad Topľou p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom

päťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Vranov nad Topľou p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Vranov nad Topľou j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov) na účet

jeho právneho zástupcu ADVOKÁTSKEJ KANCELÁRII VAĽO & PARTNERS s. r. o.,

Konštantínova 3, Prešov, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. z 31. mája 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojich základných práv na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejedanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania

na strane odporcu vo veci návrhu na určenie neplatnosti darovacej zmluvy a dohody

o vzniku vecného bremena a na určenie, že vec (nehnuteľnosť) patrí do dedičstva. Návrh

na začatie konania bol podaný okresnému súdu 6. apríla 2000.

Sťažovateľ dôvodí, že postupom okresného súdu dochádza k zbytočným prieťahom

v konaní, v čom vidí porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru. V rámci sťažnostnej argumentácie špecificky

poukazuje na skutočnosť, že od podania návrhu okresnému súdu do dňa uplatnenia

sťažnosti adresovanej ústavnému súdu uplynulo pätnásť rokov bez právoplatného ukončenia

jeho veci. Podľa jeho vyjadrenia vec (nehnuteľnosť), ktorá je predmetom sporu, stratila

vďaka dlhému súdnemu konaniu na hodnote minimálne 8 000 €.

Sťažovateľ na základe uvedenej argumentácie navrhuje, aby ústavný súd nálezom

vyslovil porušenie jeho základných práv na súdnu ochranu podľa

a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , priznal mu náhradu trov

právneho zastúpenia a tiež primerané finančné zadosťučinenie v sume 8 000 €.

Na základe výzvy ústavného súdu sa podaním sp. zn.

z 11. júla 2016 doručeným ústavnému súdu 18. júla 2016 k podanej ústavnej sťažnosti

vyjadrila predsedníčka okresného súdu, v ktorom okrem stručného zhrnutia priebehu

konania k nosnej sťažnostnej námietke sťažovateľa poukázala na personálnu

poddimenzovanosť okresného súdu, na skutočnosť, že vo veci bolo nutné vykonať zložité

znalecké dokazovanie a znalci so súdom nedostatočne spolupracovali, a na skutočnosť, že

účastníci konania opakovane vznášajú návrhy na doplnenie dokazovania. V závere

predsedníčka okresného súdu súhlasila s upustením od ústneho pojednávania o prijatej

sťažnosti v zmysle .

V podaní ústavnému súdu doručenom 29. júla 2016 sa právny zástupca sťažovateľa

nestotožnil s vyjadrením predsedníčky okresného súdu sp. zn.

z 11. júla 2016 a poukázal na to, že 10. mája 2016 bol vo veci vyhlásený rozsudok, ktorým

bola žaloba zamietnutá, a sťažovateľ podal proti rozhodnutiu odvolanie. K možnosti

upustenia od ústneho pojednávania v zmysle sa právny

zástupca sťažovateľa vyjadril tak, že «nie je presvedčený o tom, žeby ústavný súd mal

upustiť od ústneho pojednávania len preto, že už nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Naopak, je viac ako pravdepodobné, že zo strany prvostupňového súdu, vrátane žalobcov,

budú vyprodukované i ďalšie „zaujímavé“ produkty, ktoré podporia doterajšiu liknavosť

OS Vranov nad Topľou.».

V podaní ústavnému súdu doručenom 30. septembra 2016 predložil právny zástupca

sťažovateľa fotodokumentáciu nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu.

Vzhľadom na nejednoznačné vyjadrenie k upusteniu od ústneho pojednávania

ústavný súd 22. augusta 2016 telefonicky kontaktoval právneho zástupcu sťažovateľa, aby

sa vyjadril, či trvá na ústnom pojednávaní. Právny zástupca sťažovateľa ústavnému súdu

oznámil, že odpoveď mu zašle mailom. Dňa 23. augusta 2016 právny zástupca sťažovateľa

oznámil ústavnému súdu, že v prejednávanej veci trvá na nariadení ústneho pojednávania,

pretože je to právom sťažovateľa a podľa jeho názoru to bude mať preventívno-výchovný

vplyv na to, aby okresný súd v budúcnosti neprodukoval nezákonné a protiústavné prieťahy

v prejednávanej veci. Navyše, podľa jeho názoru nenariadenie ústneho pojednávania by

pre sťažovateľa znamenalo ďalší hrubý zásah do jeho ústavných práv.

V nadväznosti na uvedené nariadil ústavný súd ústne pojednávanie vo veci

na 4. október 2016. Na ústnom pojednávaní nebolo zistené nič, čo by prispelo k ďalšiemu

objasneniu veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno

v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho

orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza

z ustanovenia (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje,

aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia

významná povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie

môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie

odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné vedomosti, ustanoví

súd podľa po vypočutí účastníkov znalca.

Uvedené ustanovenia sú s účinnosťou od 1. júla 2016

zohľadnené aj v základných princípoch

(ďalej len „CSP“). Podľa súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa (respektíve práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). V rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj

na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, , ).

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

Pri posudzovaní vychádzal zo spisovej dokumentácie, ako aj vyjadrení účastníkov konania.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom ide o určenie neplatnosti

darovacej zmluvy a dohody o vzniku vecného bremena a určenie, že vec (nehnuteľnosť)

patrí do dedičstva, ústavný súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej

agende všeobecného súdnictva.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie účastníkov tohto súdneho konania.

Ústavný súd konštatuje, že nezistil závažné okolnosti na strane sťažovateľa, ktoré

by relevantne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania.

Odročenie pojednávania zo 7. apríla 2016 na 10. máj 2016, sporadické odmlky

účastníkov konania a nereagovanie na súdne výzvy, ako aj námietku, že účastníci konania

opakovane vznášajú návrhy na doplnenie dokazovania, ústavný súd v kontexte celkovej

dĺžky napadnutého konania nemôže hodnotiť ako argument zásadného významu

pre posudzovanú vec, aj keď mohli prispievať k zdržiavaniu plynulého procesného priebehu

veci.

Okrem nejednoznačného vyjadrenia k výzve ústavného súdu, ktoré bolo potrebné

procesne zhojiť opätovnou výzvou na vyjadrenie sa k upusteniu od ústneho pojednávania

v zmysle , sa iracionálnym javí byť aj postoj právneho

zástupcu sťažovateľa, ktorý ani pred ústavným súdom neprispel k urýchlenému rozhodnutiu

o sťažovateľovej veci, ale trval na nariadení ústneho pojednávania, na ktorom nebolo čo

ďalej vecne objasňovať. Zotrvanie na nariadení ústneho pojednávania tak prispelo len

k ďalšiemu zbytočnému predĺženiu už aj tak neprimerane dlhého konania a v konečnom

dôsledku vyznelo iba ako snaha o revanš okresnému súdu.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.

Návrh na začatie konania bol okresnému súdu doručený 6. apríla 2000. Vo veci bolo

nutné vyhotoviť znalecký posudok, pričom prvý znalecký posudok bol okresnému súdu

doručený v roku 2005. Vo veci bolo opakovane vykonané znalecké dokazovanie

a vypracovaný posudok duševného stavu poručiteľa.

Rozsudok bol vo veci vyhlásený až 19. apríla 2011, t. j. po jedenástich rokoch

od doručenia návrhu na začatie konania okresnému súdu. Účastníci sa proti rozhodnutiu

odvolali. Krajský súd v Prešove napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec na doplnenie

dokazovania. Vo veci nariadil vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania. Kontrolné

znalecké dokazovanie však znalecký ústav vzhľadom na nedostatok porovnávacieho

materiálu nebol schopný vykonať. Vzhľadom na uvedené bolo vo veci okresným súdom

nariadené pojednávanie na 7. apríl 2016, ktoré bolo na žiadosť žalobcu odročené

na 10. máj 2016.

Bez toho, aby ústavný súd hodnotil účelnosť a efektivitu znaleckého dokazovania,

ako aj úkony po vyhlásení rozsudku okresného súdu 19. apríla 2011, keď v dôsledku

opravných prostriedkov bola vec opakovane predložená na rozhodnutie krajskému súdu,

v predmetnej veci predovšetkým poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania iba pred

okresným súdom 11 rokov je už samo osebe neprimerané.

Čo sa týka ťažkostí spojených s vykonaním znaleckého dokazovania, ústavný súd

poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej všeobecný súd v súvislosti

s dôsledným zabezpečovaním účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zodpovedá aj za adekvátne a cieľavedomé využitie procesných prostriedkov,

ktoré mu na splnenie tohto zámeru poskytuje zákon (vrátane poriadkových opatrení

v zmysle ), aj vo vzťahu k súdnemu znalcovi. Všeobecný súd v rozsahu svojej

právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca

pri vypracovaní znaleckého posudku (napr. , ).

Ústavný súd ďalej pri hodnotení postupu okresného súdu pri znaleckom dokazovaní

vychádzal aj zo svojej konštantnej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní

môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho

neefektívnou činnosťou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Na skutočnosť, že zbytočné prieťahy mali byť spôsobené aj z dôvodu nedostatočnej

personálnej obsadenosti súdu, na ktorú v danej veci poukázala predsedníčka okresného

súdu, nebolo možné prihliadať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil

(pozri napr. a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že

nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí

zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len

v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. v

zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia

umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných

prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností, na ktoré

predsedníčka okresného súdu poukazuje, sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či

konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti

pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného

v oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity

príslušných súdov (pozri napr. ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva zaručeného v dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia v bode 1.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu sťažovateľovho práva na súdnu ochranu

ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou (m. m. , ,

) konštatuje, že zmyslom a účelom základného práva na súdnu ochranu

podľa je zaručiť každému reálny prístup k súdu. Tomu zodpovedá

povinnosť všeobecného súdu o veci konať a rozhodnúť. K porušeniu základného práva

na súdnu ochranu by došlo vtedy, pokiaľ by komukoľvek bola odmietnutá možnosť

domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a pokiaľ by súd odmietol konať

a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr.

).

Základné právo na súdnu ochranu podľa má kľúčové postavenie

medzi právami ustanovenými v siedmom oddiele druhej hlavy nazvanom „Právo

na súdnu a inú právnu ochranu“ (čl. 46 až čl. 50) a jeho ochrana v zásade predchádza

ochrane priznanej prostredníctvom ďalších základných práv ustanovených v tomto oddiele

. Na základe vzájomnej súvzťažnosti medzi týmito základnými právami možno

dospieť v konkrétnom prípade aj k záveru, podľa ktorého závažné porušenie niektorého

zo základných práv ustanovených v až má za následok aj porušenie

iného základného práva zaručeného v siedmom oddiele druhej hlavy . Osobitne tento

záver podľa názoru ústavného súdu platí o potenciálnom porušení základného práva podľa

, a to vzhľadom na jeho spomínané kľúčové postavenie v tejto skupine

základných práv. Preto ak napr. porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa prekročí takú intenzitu, že to

signalizuje zo strany príslušného všeobecného súdu odmietnutie možnosti domáhať sa

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, tak možno urobiť záver o tom, že takýmto

postupom súdu došlo, resp. dochádza aj k porušeniu základného práva na súdnu ochranu

podľa .

Opierajúc sa o uvedené a berúc do úvahy doterajší priebeh napadnutého konania,

ktoré nebolo právoplatne skončené po viac ako 15 rokoch od jeho začatia, pričom z tejto

doby sa už na prvý pohľad vykazuje viac ako 11 rokov prieťahov bez ústavne

akceptovateľných dôvodov, ústavný súd uzavrel, že konštatované porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru nadobudlo svojou

intenzitou aj charakter porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(m. m. ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na súdnu ochranu zaručeného v , tak ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

8 000 €, ktoré odôvodnil dĺžkou trvania zásahu do jeho práv.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku napadnutého konania, ako aj na neefektívny postup

pri vykonaní znaleckého dokazovania, berúc do úvahy nenáročný predmet konania a tiež

sporadicky zdržujúce procesné správanie účastníkov konania považoval ústavný súd

priznanie sumy 5 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa

si uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 632,54 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) náhradu

trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (príprava a prevzatie veci,

písomné podanie vo veci samej) po 139,83 €. Ďalej má právny zástupca sťažovateľov aj

nárok na náhradu režijného paušálu 8,39 € za jeden úkon podľa vyhlášky. Pokiaľ ide

o stanovisko sťažovateľa k vyjadreniu okresného súdu doručené 29. júla 2016 a stanovisko

doručené 23. augusta 2016, ústavný súd za tieto úkony právnej služby náhradu trov

sťažovateľovi nepriznal, keďže stanoviská neobsahovali nové skutočnosti relevantné

pre posúdenie veci. Pokiaľ ide o účasť na ústnom pojednávaní, ústavný súd za tento úkon

náhradu trov v konaní taktiež nepriznal, pretože na ústnom pojednávaní nedošlo k ďalšiemu

objasneniu veci. Právny zástupca sťažovateľa je zároveň platiteľom dane z pridanej

hodnoty, preto sa odmena a náhrady zvyšujú za jeden úkon právnej služby podľa § 18 ods. 3

vyhlášky o daň z pridanej hodnoty v sume 29,64 €. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd

priznal sťažovateľovi, spolu takto predstavuje sumu 355,73 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. októbra 2016