Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 62/97

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu

konanom 8. októbra 1997 predbežne prerokoval podnet ,

bytom vo veci porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v dovolacom konaní vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Podnet v časti namietajúcej porušenie základného

práva na súdnu ochranu podľa u jeho syna

o d m i e t a , pretože ho podala zjavne neoprávnená osoba.

2. Podnet v časti namietajúcej porušenie základného

práva na súdnu ochranu podľa o d m i e t

a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 21. mája

1997 doručené podanie , bytom , so

6 prílohami. Navrhovateľ svoje podanie označil ako podnet v zmysle čl. 130 ods. 3

, v ktorom požadoval, aby ústavný súd posúdil: „či boli

porušené moje ľudské práva garantované článkom 46 ods. 1 SR, prípadne

článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach“, resp. požiadal „o ochranu

ústavnosti, pretože v konaní, ktoré predchádzalo, ako aj v rozhodnutí Najvyššieho

súdu SR došlo k porušeniu článku 46 ods. 1 SR“.

K porušeniu podľa názoru

navrhovateľa došlo postupom, ako aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky ako súdu dovolacieho orgánu vo veci vedenej pod sp. zn. .

Navrhovateľ k podnetu o. i. priložil aj rozsudok najvyššieho súdu v tejto veci

z 20. februára 1997, v ktorom sú podľa jeho názoru: „obídené všetky konkrétne

skutočnosti uvedené v mojom dovolaní zo dňa 4. 7. 1995, ktoré taktiež prikladám. Za

závažné považujem ods. 2 na str. 10 rozsudku Najvyššieho súdu SR, ktorým

dokladuje sfalšovanie zápisnice zo súdneho pojednávania 14. 12. 1994 na Krajskom

súde v Bratislave. Môj syn odporca III. na súdnom pojednávaní nebol, o čom

prikladám jeho písomné vyjadrenie zo dňa 6. 3. 1996. Písomné predvolanie mu

nebolo doručené a bola mu odňatá možnosť konať pred súdom“.

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený

konať o podnetoch, ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie

svojich práv. Z konania o podnetoch nie je možné vylúčiť ani postup všeobecných

súdov Slovenskej republiky pri rozhodovaní, pokiaľ v jeho dôsledku došlo k

porušeniu základného práva alebo slobody fyzickej alebo právnickej osoby ako

účastníka súdneho konania ( až 50 ) a pokiaľ

tomuto základnému právu alebo slobode neposkytuje právnu ochranu iný orgán

Slovenskej republiky formou opravného prostriedku. Pri predbežnom prerokovaní

každého podnetu ústavný súd skúma, či obsahuje zákonom predpísané náležitosti

upravené v o

organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení , rovnako skúma, či neexistujú dôvody

na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Medzi podmienky,

splnenie ktorých ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní každého podnetu,

patria aj tie, či podnet podala oprávnená osoba a či nie je zjavne neopodstatnený.

Ako ústavný súd už viackrát rozhodol v prípadoch podnetov fyzických alebo

právnických osôb: „Jedným z dôvodov odmietnutia podnetu je jeho zjavná

neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť v prípade, ak Ústavný súd Slovenskej

republiky nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu

štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal pisateľ

podnetu“ (, , , ).

1. V časti namietajúcej porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

u syna navrhovateľa bol podnet

odmietnutý, pretože ho podala zjavne neoprávnená osoba. V konaní o podnetoch

podľa môžu navrhovatelia (fyzické alebo

právnické osoby) namietať výlučne porušenie „svojich práv“. Keďže navrhovateľ

v tejto časti svojho podnetu namietal porušenie iných ako svojich práv, bol podnet

odmietnutý, pretože ho podala zjavne neoprávnená osoba.

2. Navrhovateľ ďalej namietal, že došlo aj k porušeniu jeho základného práva

na súdnu ochranu podľa . K jeho porušeniu

malo dôjsť postupom, ako aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako

súdu dovolacieho, pretože tento „obišiel všetky konkrétne skutočnosti uvedené

v mojom dovolaní zo dňa 4. júla 1995“. Ústavný súd Slovenskej republiky pri

predbežnom prerokovaní tejto časti podnetu preskúmal, či uvedený postup

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je v príčinnej súvislosti so základným právom

na súdnu ochranu podľa a či

nepreskúmaním celého petitu dovolania príslušným dovolacím súdom môže prísť k

porušeniu práva na súdnu ochranu v zmysle citovaného článku a dospel k

záveru, že tomu tak nie je. Článok 46 ods. 1 zaručuje

každému právo, aby sa zákonom ustanoveným postupom mohol domáhať svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde. Obsahom tohto základného práva je preto

povinnosť súdu takémuto právu ochranu poskytnúť (neodňať), ak sú splnené všetky

procesné podmienky súdneho konania. Ako uviedol ústavný súd už predtým:

„K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle Slovenskej

republiky preto dochádza v prípade, keď sa „každý“ a zákonom ustanoveným

postupom domáhal svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, ale súdna ochrana

tomuto právu napriek tomu poskytnutá nebola (). Zmyslom práva na

súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúca

povinnosť súdu o veci konať. Podľa právneho názoru ústavného súdu však

navrhovateľovi súdna ochrana odopretá (odňatá) nebola,

keďže mu bolo umožnené domáhať sa zákonom stanoveným postupom svojho práva

ako na prvostupňovom, tak aj na odvolacom a napokon na dovolacom súde. Žiadny

zo súdnych orgánov, na ktorý sa navrhovateľ postupne obrátil (Okresný súd

Bratislava - vidiek ako súd prvostupňový, Krajský súd Bratislava ako súd odvolací a

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací) totiž navrhovateľovi neuprel

možnosť domáhať sa svojho práva zákonom stanoveným postupom, naopak každý

o jeho veci konal a aj rozhodol.

Hoci nesprávnym postupom súdov v takto začatých a prebiehajúcich súdnych

konaniach môže dôjsť k porušeniu práva účastníkov súdneho konania na spravodlivý

súdny proces (vrátane ich základných práv ako účastníkov súdneho konania),

samotné konania a rozhodnutia súdov sú prejavom toho, že základné právo na súdnu

ochranu podľa bolo rešpektované.

Vychádzajúc z uvedeného preto ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

podnetu zistil, že neexistuje príčinná súvislosť medzi označeným postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý na základe dovolania navrhovateľa

dovolacie konanie v jeho veci začal, vykonal a o nej aj rozhodol a jeho právom na

súdnu ochranu podľa , porušenie ktorého

pred ústavným súdom namietal. Z tohoto dôvodu bol podnet navrhovateľa v tejto

časti odmietnutý ako zjavne neopodstatnený.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný

prostriedok.

V Košiciach 8. októbra 1997

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Richard R a p a n

t

predseda senátu