Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 35 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (40)I. ÚS 24/97
PDF · 118.34 KB
No categories available
I. ÚS 24/97
Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu
3. apríla 1997 predbežne prerokoval podnet na začatie konania ,
bytom , zastúpenej advokátkou JUDr. Adrienou Vysudilovou,
Trnava, Vajanského 24, vo veci porušenia jej základných práv podľa čl. 13 ods. 1,
čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 4 ods. 1, čl. 36
ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd postupmi a rozhodnutiami
orgánu samosprávy mesta Trnava, ako aj Okresného úradu v Trnave a takto
r o z h o d o l :
1. Podnet v časti namietajúcej porušenie jej základných práv
podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 36 ods. 1
a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnený.
2. Podnet v časti namietajúcej porušenie základného práva
podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 4 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd o d m i e t a z dôvodu svojej nepríslušnosti na prejednanie veci.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) dostal 9.
decembra 1996 podanie , bytom , zastúpenej
JUDr. Adrienou Vysudilovou, advokátkou, Trnava, Vajanského 24, označené ako:
„Návrh na začatie konania o prijatí podnetu“. Z jeho obsahu vyplynulo, že Mestské
zastupiteľstvo v Trnave 10. júna 1991 rozhodlo o pridelení bytu do osobného
užívania pisateľky podnetu (ďalej len „navrhovateľka“) (rozhodnutie Mestského
zastupiteľstva č. 1034/90) potom, čo si na základe svojej žiadosti z roku 1990 a s
využitím vlastných finančných prostriedkov upravila priestor nevyhovujúci na
bývanie na jednoizbový byt. V priebehu roku 1992 však obytno-prevádzkový dom, v
ktorom sa nachádzal aj byt navrhovateľky, mesto Trnava predalo Slovenskej
sporiteľni na prevádzkové účely. V dôsledku nadobudnutia účinnosti zákona č.
509/1991 Zb., ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky zákonník, t. j. od 1. 1. 1992 sa
navrhovateľkino osobné užívanie bytu „ex lege“ zmenilo na jeho nájom (§ 871 ods. 1
zákona) a do tohoto nájomného vzťahu (a na strane prenajímateľa) vstúpila
Slovenská sporiteľňa podľa § 680 ods. 1 zákona č. 509/1991 Zb. Na základe
nájomného vzťahu a po nadobudnutí účinnosti zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov uzavrela navrhovateľka so Slovenskou sporiteľňou
zmluvu o budúcej kúpnej zmluve k bytu. Keďže Slovenská sporiteľňa a. s. (po svojej
transformácii v marci 1994) nesplnila dobrovoľne záväzok z nej plynúci,
navrhovateľka sa žalobou pred Okresným súdom v Trnave (konanie stále trvá)
dožaduje prikázania jeho plnenia súdnym rozhodnutím.
V priebehu roku 1993 (resp. prvej polovice roku 1994 - termín
nešpecifikovaný) však Slovenská sporiteľňa podala podnet na Okresnú prokuratúru v
Trnave so žiadosťou o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Mestského
zastupiteľstva Trnava o pridelení bytu do osobného užívania navrhovateľky. Mesto
Trnava protestu Okresnej prokuratúry v Trnave vyhovelo a svojím rozhodnutím č.
eu-1786/94/To z 27. septembra 1994 svoje pôvodné rozhodnutie o pridelení bytu do
osobného užívania zrušilo. Toto rozhodnutie potvrdil i Okresný úrad v Trnave svojím
rozhodnutím z 5. júna 1995 č. PRA 95/01925. Navrhovateľka sa obrátila aj na krajský
súd, ktorý v správnom konaní vec (rozhodnutie) preskúmal, ale ponechal ho
v platnosti. Okrem toho využila možnosť preskúmať zákonnosť tohoto rozhodnutia aj
prostredníctvom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ale neúspešne. Na
základe uvedeného navrhovateľka požiadala, aby ústavný súd po prijatí jej podnetu
na ďalšie konanie rozhodol, že: „Konaním orgánu samosprávy - Mesto Trnava,
č. k. eu1786/94/To rozhodnutím zo dňa 27. septembra 1994 a konaním orgánu štátnej
verejnej správy Okresného úradu v Trnave, č. k. PRA 95/01925 rozhodnutím zo dňa
5. júna 1995 došlo k porušeniu práva navrhovateľky priznaného jej článkom 13 ods.
1, článkom 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj ústavného
zákona č. 23/1991 Zb. Listiny základných práv a slobôd článku 4 ods. 1 a čl. 36
ods. 1“. V časti zdôvodňujúcej potrebu prijatia takéhoto rozhodnutia ústavného súdu
navrhovateľka uviedla, že: „Rozpor s ústavou a ústavným zákonom spočíva v tom, že
povinnosti možno ukladať iba na základe zákona, teda zákona platného v čase
vydania rozhodnutia a platného zákona zverujúceho právomoc príslušnému
správnemu orgánu“. Ďalej v zmysle § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa osobné
užívanie bytu zmenilo zo zákona na nájom, a tým rozhodovanie o vzniku, zmene a
zániku práv prešlo do právomoci občianskoprávneho súdnictva. Takto prišlo k
odňatiu mi možnosti zaručenej ústavou a tiež citovaným ústavným zákonom domáhať
sa ochrany svojich práv na súde a súčasne k odňatiu zákonnému sudcovi, príslušnému
I. stupňovému súdu. Navrhovateľka preto ďalej uviedla, že ako: „jediný spôsob
dosiahnuť ochranu môjho ústavného práva prejednanie veci pred súdom podľa § 80c
Občianskeho súdneho poriadku vidím v použití článku 130 ods. 3 Ústavy a par. 18
ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z.“
I.
Ústavný súd je podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky oprávnený
konať o podnetoch, ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie
svojich práv. Z konania o podnetoch nie je možné vylúčiť ani postup všeobecných
súdov Slovenskej republiky, pokiaľ v jeho dôsledku došlo k porušeniu základného
práva alebo slobody fyzickej alebo právnickej osoby ako účastníka súdneho konania
(čl. 46 až 50 Ústavy Slovenskej republiky) a pokiaľ tomuto základnému právu alebo
slobode neposkytuje právny predpis Slovenskej republiky žiadnu ochranu využitím
opravného prostriedku. Pri predbežnom prerokovaní každého podnetu ústavný súd
skúma jeho zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995
Z. z., ako aj prípadné dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného
zákona. Jednou z podmienok, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní
podnetu je, či tento nie je zjavne neopodstatnený. Ako ústavný súd už viackrát
rozhodol v prípadoch podnetov fyzických alebo právnických osôb (odlišných od
ústavných činiteľov): „Jedným z dôvodov odmietnutia podnetu je jeho zjavná
neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť v prípade, ak Ústavný súd Slovenskej
republiky nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu
štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal pisateľ
podnetu“ (I. ÚS 53/96, I. ÚS 62/96, I. ÚS 75/96, I. ÚS 20/97).
1. Ústavný súd preto v prvej časti preskúmal opodstatnenosť predloženého
podnetu v naznačenom smere, t. j. existenciu príčinnej súvislosti medzi označeným
postupom a rozhodnutiami orgánu samosprávy mesta Trnava z 27. septembra 1994
(č. k. eu-1786/94/To) a Okresného úradu v Trnave z 5. júna 1995 (č. k. PRA
95/01925) so základnými právami, porušenie ktorých navrhovateľka namietala, t. j.
s právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
právom nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy.
Navrhovateľka totiž uviedla, že v dôsledku označeného postupu, ako aj rozhodnutí
orgánu samosprávy mesta Trnava a Okresného úradu Trnava: „prišlo k odňatiu mi
možnosti zaručenej ústavou a tiež citovaným ústavným zákonom domáhať sa ochrany
mojich práv na súde a súčasne k odňatiu zákonnému sudcovi, príslušnému I.
stupňového súdu“. Ústavný súd preto zisťoval, či existuje príčinná súvislosť medzi
označenými postupmi a rozhodnutiami samosprávneho a štátneho orgánu so
základnými právami, porušenie ktorých navrhovateľka namietala a došiel k záveru,
že takáto príčinná súvislosť medzi nimi neexistuje. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky sa každý môže domáhať zákonom stanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, pričom podrobnosti súdnej ochrany
ustanoví zákon. Nevyhnutným predpokladom poskytnutia súdnej ochrany je však
taký prejav fyzickej alebo právnickej osoby, ktorým sa domáha jej poskytnutia,
napríklad vo forme návrhu na začatie konania, žaloby a pod. K odňatiu práva na
súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky preto dochádza v
prípade, keď sa „každý“ (a zákonom stanoveným postupom) domáhal svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde, ale súdna ochrana tomuto právu napriek tomu
poskytnutá nebola. Súdna ochrana v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy predpokladá
predošlé uplatnenie zákonom stanoveného postupu, ktorým sa oprávnená osoba
domáha svojho práva (jeho ochrany) na súde. Uvedený postup je aj základom pre
uplatnenie základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky. Navrhovateľka vo svojom podnete uviedla, že
k porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky došlo postupom a rozhodnutiami samosprávneho orgánu a
orgánu štátnej správy, avšak bez toho, že by si svoje právo bola uplatňovala
zákonom stanoveným postupom na súde. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že k
súdnemu preskúmaniu správnych rozhodnutí v jej veci došlo, a to v súlade s čl. 46
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Označené postupy a rozhodnutia orgánu
samosprávy mesta Trnava a Okresného úradu v Trnave vo veci navrhovateľky preto
nemajú žiadnu súvislosť s jej základnými právami podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1
ústavy, porušenie ktorých namietala a už vôbec jej neodnímajú možnosť uplatniť si
právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Z podnetu navrhovateľky tiež
nevyplynulo, že si žalobou na príslušnom súde podľa § 80 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku uplatnila svoje právo na súdnu ochranu, t. j. domáhala sa určenia
toho, či tu určitý právny vzťah je, a to ten, založený na zmluve o nájme bytu medzi
ňou a Slovenskou sporiteľňou a. s. Napriek uvedenému však v podnete uviedla, že
toto právo jej „bolo odňaté“.
Keďže čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd sú
obsahovo totožné s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ústavný
súd z uvedených dôvodov odmietol podnet v časti namietajúcej
porušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, ako aj čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd ako
zjavne neopodstatnený podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. v znení zákona č. 293/1995 Z. z.
2. Navrhovateľka vo svojom podnete tiež namietala, že označeným postupom,
ako aj rozhodnutiami orgánu samosprávy mesta Trnava, ako aj Okresného úradu
v Trnave došlo aj k porušeniu čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 4
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, v súlade s ktorými povinnosti možno
ukladať len na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv
a slobôd. K zdôvodneniu tejto časti svojho podnetu navrhovateľka uviedla, že:
„Rozpor s Ústavou a ústavným zákonom spočíva v tom, že povinnosti možno ukladať
iba na základe zákona zverujúceho právomoc príslušnému správnemu orgánu“,
pričom v danom prípade správny orgán postupoval len na základe procesnej, ale nie
aj hmotnoprávnej normy. Ústavný súd aj v tejto časti podnet navrhovateľky
predbežne prerokoval a odmietol ho z dôvodu svojej nepríslušnosti. Ako v prípade
konania o ústavných sťažnostiach podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky, tak aj v
prípade konania o podnetoch podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky
poskytuje ústavný súd ochranu základným právam a slobodám fyzických a
právnických osôb len vtedy, ak im už iný orgán (predovšetkým súdny) neposkytuje
žiadnu ochranu využitím opravného prostriedku. Navrhovateľka uviedla, že ochrany
svojho základného práva podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa
domáhala v správnom súdnictve podľa § 247 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku,
hoci neúspešne. Súd v správnom súdnictve a z úradnej povinnosti však skúma nielen
splnenie podmienok konania a prípustnosť žaloby, ale aj to, či príslušný správny
orgán konal v medziach svojej kompetencie. Príslušnosť všeobecného súdu
poskytnúť ochranu základného práva navrhovateľky podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky však vylučuje ďalšie konanie ústavného súdu o ňom. Z
uvedeného dôvodu bol podnet v časti namietajúcej porušenie
základného práva podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 4 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd odmietnutý pre nepríslušnosť ústavného súdu na
prejednanie veci podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995 Z. z.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný
prostriedok.
V Košiciach 3. apríla 1997
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Richard R a p a n t
predseda senátu