Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 24/97

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu

3. apríla 1997 predbežne prerokoval podnet na začatie konania ,

bytom , zastúpenej advokátkou JUDr. Adrienou Vysudilovou,

Trnava, Vajanského 24, vo veci porušenia jej základných práv podľa čl. 13 ods. 1,

a , ako aj ,

ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd postupmi a rozhodnutiami

orgánu samosprávy mesta Trnava, ako aj Okresného úradu v Trnave a takto

r o z h o d o l :

1. Podnet v časti namietajúcej porušenie jej základných práv

podľa a , ako aj

a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnený.

2. Podnet v časti namietajúcej porušenie základného práva

podľa a Listiny základných

práv a slobôd o d m i e t a z dôvodu svojej nepríslušnosti na prejednanie veci.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) dostal 9.

decembra 1996 podanie , bytom , zastúpenej

JUDr. Adrienou Vysudilovou, advokátkou, Trnava, Vajanského 24, označené ako:

„Návrh na začatie konania o prijatí podnetu“. Z jeho obsahu vyplynulo, že Mestské

zastupiteľstvo v Trnave 10. júna 1991 rozhodlo o pridelení bytu do osobného

užívania pisateľky podnetu (ďalej len „navrhovateľka“) (rozhodnutie Mestského

zastupiteľstva č. 1034/90) potom, čo si na základe svojej žiadosti z roku 1990 a s

využitím vlastných finančných prostriedkov upravila priestor nevyhovujúci na

bývanie na jednoizbový byt. V priebehu roku 1992 však obytno-prevádzkový dom, v

ktorom sa nachádzal aj byt navrhovateľky, mesto Trnava predalo Slovenskej

sporiteľni na prevádzkové účely. V dôsledku nadobudnutia účinnosti zákona č.

, ktorým sa menil a dopĺňal , t. j. od 1. 1. 1992 sa

navrhovateľkino osobné užívanie bytu „ex lege“ zmenilo na jeho nájom (§ 871 ods. 1

zákona) a do tohoto nájomného vzťahu (a na strane prenajímateľa) vstúpila

Slovenská sporiteľňa podľa Na základe

nájomného vzťahu a po nadobudnutí účinnosti o vlastníctve

bytov a nebytových priestorov uzavrela navrhovateľka so Slovenskou sporiteľňou

zmluvu o budúcej kúpnej zmluve k bytu. Keďže Slovenská sporiteľňa a. s. (po svojej

transformácii v marci 1994) nesplnila dobrovoľne záväzok z nej plynúci,

navrhovateľka sa žalobou pred Okresným súdom v Trnave (konanie stále trvá)

dožaduje prikázania jeho plnenia súdnym rozhodnutím.

V priebehu roku 1993 (resp. prvej polovice roku 1994 - termín

nešpecifikovaný) však Slovenská sporiteľňa podala podnet na Okresnú prokuratúru v

Trnave so žiadosťou o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Mestského

zastupiteľstva Trnava o pridelení bytu do osobného užívania navrhovateľky. Mesto

Trnava protestu Okresnej prokuratúry v Trnave vyhovelo a svojím rozhodnutím č.

eu-1786/94/To z 27. septembra 1994 svoje pôvodné rozhodnutie o pridelení bytu do

osobného užívania zrušilo. Toto rozhodnutie potvrdil i Okresný úrad v Trnave svojím

rozhodnutím z 5. júna 1995 č. PRA 95/01925. Navrhovateľka sa obrátila aj na krajský

súd, ktorý v správnom konaní vec (rozhodnutie) preskúmal, ale ponechal ho

v platnosti. Okrem toho využila možnosť preskúmať zákonnosť tohoto rozhodnutia aj

prostredníctvom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ale neúspešne. Na

základe uvedeného navrhovateľka požiadala, aby ústavný súd po prijatí jej podnetu

na ďalšie konanie rozhodol, že: „Konaním orgánu samosprávy - Mesto Trnava,

č. k. /To rozhodnutím zo dňa 27. septembra 1994 a konaním orgánu štátnej

verejnej správy Okresného úradu v Trnave, č. k. rozhodnutím zo dňa

5. júna 1995 došlo k porušeniu práva navrhovateľky priznaného jej článkom 13 ods.

1, článkom 46 ods. 1 a , ako aj ústavného

Listiny základných práv a slobôd článku 4 ods. 1 a

ods. 1“. V časti zdôvodňujúcej potrebu prijatia takéhoto rozhodnutia ústavného súdu

navrhovateľka uviedla, že: „Rozpor s a ústavným zákonom spočíva v tom, že

povinnosti možno ukladať iba na základe zákona, teda zákona platného v čase

vydania rozhodnutia a platného zákona zverujúceho právomoc príslušnému

správnemu orgánu“. Ďalej v zmysle sa osobné

užívanie bytu zmenilo zo zákona na nájom, a tým rozhodovanie o vzniku, zmene a

zániku práv prešlo do právomoci občianskoprávneho súdnictva. Takto prišlo k

odňatiu mi možnosti zaručenej a tiež citovaným ústavným zákonom domáhať

sa ochrany svojich práv na súde a súčasne k odňatiu zákonnému sudcovi, príslušnému

I. stupňovému súdu. Navrhovateľka preto ďalej uviedla, že ako: „jediný spôsob

dosiahnuť ochranu môjho ústavného práva prejednanie veci pred súdom podľa § 80c

vidím v použití článku 130 ods. 3 a par. 18

ods. 2 “

I.

Ústavný súd je podľa oprávnený

konať o podnetoch, ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie

svojich práv. Z konania o podnetoch nie je možné vylúčiť ani postup všeobecných

súdov Slovenskej republiky, pokiaľ v jeho dôsledku došlo k porušeniu základného

práva alebo slobody fyzickej alebo právnickej osoby ako účastníka súdneho konania

( až 50 ) a pokiaľ tomuto základnému právu alebo

slobode neposkytuje právny predpis Slovenskej republiky žiadnu ochranu využitím

opravného prostriedku. Pri predbežnom prerokovaní každého podnetu ústavný súd

skúma jeho zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

Z. z., ako aj prípadné dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného

zákona. Jednou z podmienok, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní

podnetu je, či tento nie je zjavne neopodstatnený. Ako ústavný súd už viackrát

rozhodol v prípadoch podnetov fyzických alebo právnických osôb (odlišných od

ústavných činiteľov): „Jedným z dôvodov odmietnutia podnetu je jeho zjavná

neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť v prípade, ak Ústavný súd Slovenskej

republiky nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu

štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal pisateľ

podnetu“ (, , , ).

1. Ústavný súd preto v prvej časti preskúmal opodstatnenosť predloženého

podnetu v naznačenom smere, t. j. existenciu príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom a rozhodnutiami orgánu samosprávy mesta Trnava z 27. septembra 1994

(č. k. eu-1786/94/To) a Okresného úradu v Trnave z 5. júna 1995 (č. k. PRA

95/01925) so základnými právami, porušenie ktorých navrhovateľka namietala, t. j.

s právom na súdnu ochranu podľa a

právom nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa .

Navrhovateľka totiž uviedla, že v dôsledku označeného postupu, ako aj rozhodnutí

orgánu samosprávy mesta Trnava a Okresného úradu Trnava: „prišlo k odňatiu mi

možnosti zaručenej a tiež citovaným ústavným zákonom domáhať sa ochrany

mojich práv na súde a súčasne k odňatiu zákonnému sudcovi, príslušnému I.

stupňového súdu“. Ústavný súd preto zisťoval, či existuje príčinná súvislosť medzi

označenými postupmi a rozhodnutiami samosprávneho a štátneho orgánu so

základnými právami, porušenie ktorých navrhovateľka namietala a došiel k záveru,

že takáto príčinná súvislosť medzi nimi neexistuje. Podľa

Slovenskej republiky sa každý môže domáhať zákonom stanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, pričom podrobnosti súdnej ochrany

ustanoví zákon. Nevyhnutným predpokladom poskytnutia súdnej ochrany je však

taký prejav fyzickej alebo právnickej osoby, ktorým sa domáha jej poskytnutia,

napríklad vo forme návrhu na začatie konania, žaloby a pod. K odňatiu práva na

súdnu ochranu v zmysle preto dochádza v

prípade, keď sa „každý“ (a zákonom stanoveným postupom) domáhal svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde, ale súdna ochrana tomuto právu napriek tomu

poskytnutá nebola. Súdna ochrana v zmysle predpokladá

predošlé uplatnenie zákonom stanoveného postupu, ktorým sa oprávnená osoba

domáha svojho práva (jeho ochrany) na súde. Uvedený postup je aj základom pre

uplatnenie základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1

. Navrhovateľka vo svojom podnete uviedla, že

k porušeniu jej základného práva podľa a

Slovenskej republiky došlo postupom a rozhodnutiami samosprávneho orgánu a

orgánu štátnej správy, avšak bez toho, že by si svoje právo bola uplatňovala

zákonom stanoveným postupom na súde. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že k

súdnemu preskúmaniu správnych rozhodnutí v jej veci došlo, a to v súlade s čl. 46

ods. 2 . Označené postupy a rozhodnutia orgánu

samosprávy mesta Trnava a Okresného úradu v Trnave vo veci navrhovateľky preto

nemajú žiadnu súvislosť s jej základnými právami podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1

, porušenie ktorých namietala a už vôbec jej neodnímajú možnosť uplatniť si

právo na súdnu ochranu podľa . Z podnetu navrhovateľky tiež

nevyplynulo, že si žalobou na príslušnom súde podľa § 80 písm. c) Občianskeho

súdneho poriadku uplatnila svoje právo na súdnu ochranu, t. j. domáhala sa určenia

toho, či tu určitý právny vzťah je, a to ten, založený na zmluve o nájme bytu medzi

ňou a Slovenskou sporiteľňou a. s. Napriek uvedenému však v podnete uviedla, že

toto právo jej „bolo odňaté“.

Keďže čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd sú

obsahovo totožné s a , ústavný

súd z uvedených dôvodov odmietol podnet v časti namietajúcej

porušenie jej základných práv podľa a Slovenskej

republiky, ako aj čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd ako

zjavne neopodstatnený podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. v znení

2. Navrhovateľka vo svojom podnete tiež namietala, že označeným postupom,

ako aj rozhodnutiami orgánu samosprávy mesta Trnava, ako aj Okresného úradu

v Trnave došlo aj k porušeniu , ako aj

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, v súlade s ktorými povinnosti možno

ukladať len na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv

a slobôd. K zdôvodneniu tejto časti svojho podnetu navrhovateľka uviedla, že:

„Rozpor s a ústavným zákonom spočíva v tom, že povinnosti možno ukladať

iba na základe zákona zverujúceho právomoc príslušnému správnemu orgánu“,

pričom v danom prípade správny orgán postupoval len na základe procesnej, ale nie

aj hmotnoprávnej normy. Ústavný súd aj v tejto časti podnet navrhovateľky

predbežne prerokoval a odmietol ho z dôvodu svojej nepríslušnosti. Ako v prípade

konania o ústavných sťažnostiach podľa , tak aj v

prípade konania o podnetoch podľa

poskytuje ústavný súd ochranu základným právam a slobodám fyzických a

právnických osôb len vtedy, ak im už iný orgán (predovšetkým súdny) neposkytuje

žiadnu ochranu využitím opravného prostriedku. Navrhovateľka uviedla, že ochrany

svojho základného práva podľa sa

domáhala v správnom súdnictve podľa a nasl. ,

hoci neúspešne. Súd v správnom súdnictve a z úradnej povinnosti však skúma nielen

splnenie podmienok konania a prípustnosť žaloby, ale aj to, či príslušný správny

orgán konal v medziach svojej kompetencie. Príslušnosť všeobecného súdu

poskytnúť ochranu základného práva navrhovateľky podľa

Slovenskej republiky však vylučuje ďalšie konanie ústavného súdu o ňom. Z

uvedeného dôvodu bol podnet v časti namietajúcej porušenie

základného práva podľa a

Listiny základných práv a slobôd odmietnutý pre nepríslušnosť ústavného súdu na

prejednanie veci podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný

prostriedok.

V Košiciach 3. apríla 1997

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Richard R a p a n t

predseda senátu