Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 121/2018
PDF · 263.77 KB
No categories available
I. ÚS 121/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. júla 2018 v senáte
zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej, sudcu Petra Brňáka a sudcu Milana
Ľalíka o sťažnosti
, zastúpených advokátom
JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, ktorou namietajú
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 63/2012, takto
rozhodol:
1. Základné právo , , ,
, a na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod
sp. zn. 8 C 63/2012 p o r u š e n é b o l i .
2. , , ,
, a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie
každej v sume po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý
vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý nahradiť ,
, , , a
trovy konania v sume 1 547,28 € (slovom tisícpäťstoštyridsaťsedem eur a dvadsaťosem
centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. Jána Vajdu do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca
2018 doručená sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľky“),
ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 63/2012 (ďalej len „namietané
konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na okresnom súde je pod sp. zn.
8 C 63/2012 od 29. mája 2012 do súčasnosti vedené konanie o určenie, či nehnuteľnosť,
ktorá je predmetom žaloby, patrí do dedičstva. Sťažovateľky vystupujú v namietanom
konaní v procesnom postavení žalovaných. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo
23. septembra 2013, bol vyhlásený rozsudok. Proti rozsudku okresného súdu bolo podané
odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k.
9 Co 270/2014-189 zo 7. augusta 2014, pričom krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil
a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Od nadobudnutia právoplatnosti zrušujúceho
rozsudku krajského súdu do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo v namietanom
konaní okresného súdu meritórne rozhodnuté.
3. Podľa názoru sťažovateliek v namietanom konaní okresného súdu „nejde o právne
zložitú vec. Ide o vec určenia, že nehnuteľnosť patri do dedičstva. Takáto vec tvorí
štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti odporcu ako všeobecného súdu prvého stupňa.
V tejto oblasti existuje rozsiahla súdna judikatúra, ktorá je stabilná a preto túto vec
z právneho hľadiska nemožno považovať za zložitú. Táto vec nie je ani skutkovo zložitá.“.
4. V súvislosti so svojím správaním v priebehu namietaného konania sťažovateľky
uviedli, že „prieťahy v tomto konaní spôsobujú žalobcovia v 1. a 2. rade a najmä
odporca /Okresný súd Námestovo/, ktorý správanie žalobcov v 1. a 2. rade toleruje“.
Sťažovateľky zároveň poukázali na skutočnosť, že „žiadne pojednávanie v tejto veci nebolo
odročené z dôvodu neúčasti nás, sťažovateľov v 1. - 6. rade s výnimkou pojednávania
konaného dňa 17.6.2013, ktoré bolo odročené pre nevykázané doručenie u sťažovateľky v 5.
rade z dôvodu jej nesprávnych identifikačných údajov uvedených žalobcami v 1. a 2. rade“.
5. Poukazujúc na judikatúru ústavného súdu, týkajúcu sa prieťahov v súdnom konaní,
ako aj na príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a Civilného sporového
poriadku sťažovateľky konštatovali, že „... odporca tieto zákonné ustanovenia v tomto
konaní nerešpektuje, čím sa toto konanie zbytočne predlžuje. Samotná skutočnosť, že toto
konanie trvá 5 rokov a 9 mesiacov preukazuje porušenie nášho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Takáto dĺžka konania predlžuje stav našej
právnej neistoty do tej miery, že naše právo na súdnu ochranu sa stáva iba iluzórnym
právom.“.
6. Sťažovateľky zhodnotili, že namietanému konaniu okresného súdu „chýba
účelnosť a efektívnosť, čo má výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku tohto občianskeho súdneho
konania... Táto vec sa stala reštančnou vecou a napriek tomu sa vo veci riadne nekoná.“.
7. Keďže sťažovateľky postup okresného súdu v namietanom konaní hodnotia ako
postup porušujúci ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo sťažovataliek , ,
, , a na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 C 63/2012 porušené bolo.
Okresnému súdu Námestovo prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
8 C 63/2012 konal bez zbytočných prieťahov.
sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,-EUR, ktoré
je jej Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,-EUR, ktoré
je jej Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,-EUR, ktoré je
jej Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,-EUR, ktoré je
jej Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,-EUR, ktoré je jej
Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,-EUR, ktoré
je jej Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
Okresný súd Námestovo je povinný zaplatiť ,
, , , a
trovy konania v sume 1.414,74 EUR na účet advokáta JUDr. Jána Vajdu... do 2 mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.“
8. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sú splnené všetky
ústavné a zákonné predpoklady na prijatie sťažnosti sťažovateliek na ďalšie konanie, a preto
ju uznesením č. k. I. ÚS 121/2018-29 z 12. apríla 2018 prijal na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1
a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].
9. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 13. apríla 2018
predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,
a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti.
10. Predsedníčka okresného súdu vo svojom stanovisku sp. zn. Spr 295/18
doručenom ústavnému súdu 27. apríla 2018 uviedla:
„Po preštudovaní spisu som zistila, že žaloba o určenie, že nehnuteľnosť patrí do
dedičstva, v ktorej sťažovatelia vystupujú ako žalovaná strana, bola Okresnému súdu
Námestovo doručená dňa 29. 5. 2012. Vo veci už bolo jedenkrát rozhodnuté rozsudkom
zo dňa 23. 9. 2013, ktorý rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Žiline
9Co/270/2014-189 zo dňa 7. 8. 2014 a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.
Následne bolo zo strany žalovanej 1/ podané dovolanie voči uzneseniu KS v Žiline zo dňa
7. 8. 2014, ktoré dovolanie Najvyšší súd SR odmietol uznesením 7Cdo/302/2015 zo dňa
26. 4. 2016. Vo veci došlo v súlade s Dodatkom č. 2 k Rozvrhu práce Okresného súdu
Námestovo na rok 2015 dňa 02.04.2015 k zmene zákonného sudcu. Po zmene zákonného
sudcu a po vrátení spisu z Najvyššieho súdu SR sa vo veci priebežne koná, vo veci bolo
vytýčené pojednávanie 10.1.2017, 11.4.2017, 20. 6. 2017, 7.9.2017, 14.11.2017, 18.1.2018,
13.3.2018 (ktoré bolo zrušené pre neprítomnosť svedkýň) - preložené na 26.04.2018 -
preložené pre ospravedlnenie zástupcu žalobcov - PN na 24.05.2018.
Ako predsedníčka súdu som v roku 2016 vybavovala aj sťažnosť sťažovateľov na
prieťahy v predmetnom súdnom konaní, kde v sťažnostnom konaní Spr 4578/16 som
nezistila neodôvodnené subjektívne prieťahy v konaní, avšak vzhľadom na dĺžku konania
som vo veci nariadila dohľad, ktorého účelom je zabezpečiť plynulosť konania, ktorý
dohľad je v pravidelných trojmesačných lehotách stále vykonávaný.
Zároveň Vám oznamujem, že súhlasím s upustením od ústneho pojednávania
o prijatej sťažnosti.“
11. Na vyjadrenie predsedníčky okresného súdu písomne reagoval právny zástupca
sťažovateliek. Tento vo svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 13. júla
2018, uviedol:
„...Vyjadrenie odporcu zo dňa 23.4.2018 je všeobecné vyjadrenie. Odporca sa
vo svojom vyjadrení vôbec nevyjadril k príčinám zbytočných prieťahov v tomto civilnom
konaní a neodôvodnil, prečo toto civilné konanie trvá viac ako 6 rokov, hoci nejde
o skutkovo a právne zložitú vec. Toto civilné konanie začalo dňa 29.5.2012 a do dnešného
dňa nie je právoplatne skončené.
Na pojednávaní konanom dňa 22.6.2018 bol vyhlásený rozsudok, ktorý bol zároveň
osobne doručený nášmu advokátovi JUDr. Jánovi Vajdovi, pretože predchádzajúce
pojednávanie konané dňa 24.5.2018 bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na deň
22.6.2018...
... Rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 8 C 63/2012 zo dňa 22.6.2018 je
takmer totožný ako rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 8 C 63/2012 zo dňa
23.9.2013, hoci medzi dátumami vyhlásenia týchto rozsudkov je časový odstup takmer 5
rokov. V rozsudku zo dňa 22.6.2018 pribudli iba citácie výpovedí tých svedkov, ktorí boli
vypočutí po vydaní predchádzajúceho rozsudku odporcu zo dňa 23.9.2013.
Vo výroku č. I. rozsudku Okresného súdu Námestovo sp.zn. 8 C 63/2012 zo dňa
22.6.2018 odporcu je chyba, keďže sa v ňom 2 x uvádza slovo „zamieta“. Túto chybu
rozsudku budeme my, sťažovateľky v 1. - 6. rade žiadať opraviť vydaním opravného
uznesenia podľa § 224 CSP. Odporca výrokom č. III. tohto rozsudku nám, sťažovateľkám
v 2. - 6. rade nepriznal žiadnu náhradu trov konania a to bez akéhokoľvek skutkového
a právneho odôvodnenia. Odôvodnene predpokladáme že je to preto, lebo sme podali túto
ústavnú sťažnosť. Odporcovi bolo známe, že my sťažovateľky v 2. - 6. rade sme sa počas
tohto konania dali zastupovať advokátom JUDr. Jánom Vajdom, keďže túto skutočnosť
uviedol aj v záhlaví tohto rozsudku...
... Naša písomná sťažnosť na prieťahy v tomto konaní zo dňa 18.9.2016 adresovaná
JUDr. Gabriele Kyseľovej, predsedníčke všeobecného súdu odporcu a naše opakované
písomné žiadosti a urgencie neviedli k odstráneniu zbytočných prieťahov v tomto konaní.
Táto vec sa stala reštančnou vecou a napriek tomu odporca vo veci riadne nekonal. Až
potom čo odporca zistil, že sme vo veci podali ústavnú sťažnosť tak na pojednávaní
konanom dňa 22.6.2018 vo veci rozhodol.
Toto konanie nie je do dnešného dňa právoplatne skončené, keďže my, sťažovateľky
v 2. - 6. rade podáme odvolanie proti výroku č. III. rozsudku odporcu zo dňa 22.6.2018
a my, sťažovateľky v 1.-6. rade podáme návrh na vydanie opravného uznesenia k výroku
č. I. rozsudku odporcu zo dňa 22.6.2018.
Odôvodnene predpokladáme, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa znovu odvolajú proti
rozsudku odporcu zo dňa 22.6.2018...
... V tomto civilnom konaní boli dlhodobé prieťahy, ktoré sme my, sťažovateľky v 1.-
6. rade nezavinili. Odporca vo svojom vyjadrení netvrdil že my, sťažovateľky v 1.-6. rade
sme zapríčinili nejaké prieťahy v tomto konaní. Tieto prieťahy zapríčinil odporca už tým, že
akceptoval všetky bezdôvodné návrhy žalobcov v 1. a 2. rade na vykonanie dokazovania.
Odporca sa pritom vôbec nezaoberal dôvodnosťou týchto návrhov na vykonanie
dokazovania výsluchom svedkov a ani rozpornosťou výpovedí žalobcu v I. rade oproti
výpovediam žalobcu v 2. rade v priebehu tohto civilného konania, keďže každý z nich tvrdil
niečo iné, hoci boli zastúpení tým istým advokátom...
... My, sťažovateľky v 1.-6. rade sme sa nepodieľali na žiadnych prieťahoch v tomto
civilnom konaní. V konaní sme boli aktívne, osobne alebo prostredníctvom nášho advokáta
JUDr. Jána Vajdu sme sa zúčastnili sa všetkých nariadených pojednávaniach. Tomuto
civilnému konania sme pripisovali veľký význam a preto sme sa dali zastupovať advokátom
JUDr. Jánom Vajdom. Dĺžka trvania tohto civilného konania teda nebola vyvolaná naším
správaním, ale správaním žalobcov v 1. a 2. rade a najmä konaním odporcu. My,
sťažovateľky v 1.- 6. rade sme riadne a včas reagovali na výzvy súdu, podávali sme
vyjadrenia a navrhovali sme dôkazy, hoci dôkazné bremeno mali v tomto civilnom konaní
žalobcovia v 1. a 2. rade. Žalobcovia v 1. a 2. rade podali na súd žalobu bez predloženia
dôkazov a preto ich žaloba mala byť v súlade s § 114 OSP zamietnutá na prvom
pojednávaní vo veci uskutočnenom dňa 5.11.2012. Od pojednávania konaného dňa
5.11.2012 sú v tomto konaní zbytočné prieťahy...
... Odporca opakovane vykonával zbytočné dokazovanie výsluchom svedkov, ktorí
nemali priame a bezprostredné vedomosti o udalostiach z minulosti, ktoré sú podstatné pre
právne posúdenie tejto veci. Žalobcovia v 1. a 2. rade tvrdili, že rodinný dom
má viac ako 100 rokov a že k 2 prevodom tohto rodinného domu došlo v čase
kedy nimi navrhnutí svedkovia nežili. Výsluchy svedkov teda nič podstatné v tomto konaní
nepriniesli, čo je zrejmé i z odôvodnenia rozsudku odporcu zo dňa 22.6.2018.
Cieľom žalobcov v 1. a 2. rade bolo maximálne predlžovať toto civilné konanie,
pretože sa spoliehajú na to, že po úmrtí niektorej z nás, sťažovateliek v I. - 4. rade sa zmení
situácia v ich prospech. My, sťažovateľky v 1.-4. rade máme vysoký vek a zlý zdravotný
stav, ktorý nám bránil v osobných účastiach na nariadených pojednávaniach....
... V konaní boli opakované prieťahy pri nariaďovaní pojednávaní a prieťahy pri
vypočúvaní svedkov. Odporca nevyužíval donucovacie prostriedky voči žalobcom v 1. a 2.
rade, advokátovi a svedkom, ktorí nepreberali predvolania na
pojednávania a v prípade prevzatia sa bez ospravedlnenia nedostavili na pojednávania.
V tomto konaní sa prejavila neschopnosť sudcu ukončiť dokazovanie a meritórne rozhodnúť
a nesústredená činnosť odporcu, čoho dôkazom je zrušenie rozsudku odporcu zo dňa
23.9.2013 odvolacím súdom...
... Nesprávny je právny názor odporcu, že keď sa vo veci koná tak vo veci nie sú
prieťahy. Odporca v konaní koná neefektívne, nesústredene a len preto aby mohol vykázať
že vo veci sa koná...“
12. Právny zástupca sťažovateliek zároveň súhlasil s upustením od ústneho
pojednávania v danej veci. Vzhľadom na to, že okresný súd v konaní rozhodol, upravil petit
sťažnosti tak, že navrhovaný výrok, v ktorom by ústavný súd prikázal okresnému súdu
konať bez zbytočných prieťahov, vzal späť.
13. Vzhľadom na uvedené ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, keďže dospel k záveru, že od neho
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
14. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.
15. Sťažovateľky sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného
práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v ich právnej veci.
16. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
17. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú
odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).
18. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až
právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.
19. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva
z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1
CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo
a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania
(obdobne predtým § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného
do 30. júna 2016).
20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú
právna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie
účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný
súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom
konaní a jeho význam pre sťažovateľa (m. m. I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).
Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateliek.
21. V súvislosti s posudzovaním prvého kritéria ústavný súd zdôrazňuje, že pojem
„zbytočné prieťahy“ je potrebné v každom druhu konania vykladať autonómne, pričom
práve druh konania je určujúcou esenciou majúcou nevyhnutný vplyv na výklad tohto
pojmu. Druh konania v sebe zahŕňa samotnú procesnú náročnosť prejednávanej veci, ktorá
je dotváraná zložitosťou veci z hmotnoprávneho hľadiska. Ústavný súd konštatuje, že
namietané konanie z hľadiska predmetu patrí do štandardnej civilnoprávnej agendy
všeobecných súdov. Na druhej strane po analýze súdneho spisu okresného súdu ústavný súd
zdôrazňuje, že určitá faktická zložitosť konania bola spôsobená tým, že okresný súd musel
pred samotným posudzovaním uplatňovaného právneho nároku ustáliť, čo presne tvorí
predmet konania, keďže z dôvodu nezrovnalostí v katastri nehnuteľností okresný súd
opakovane musel žiadať o súčinnosť Správu katastra Námestovo, ako aj obec
Následne, taktiež pred samotným meritórnym rozhodovaním, sa musel okresný súd
vysporiadať s otázkou pasívnej vecnej legitimácie a následným rozšírením účastníkov
konania na strane odporcov. Ústavný súd konštatuje, že aj tieto skutočnosti negatívne
ovplyvnili dĺžku namietaného konania.
22. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri
rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj
k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru. Ústavný súd konštatuje, že dĺžku namietaného súdneho konania značne
ovplyvnili aj početne podané procesné návrhy zo strany právneho zástupcu sťažovateliek
(najmä doplnenia podania spočívajúce v navrhovaní nových dôkazov). Ústavný súd
zohľadňuje, že sťažovateľky ako účastníčky konania majú nesporne právo na procesné
úkony, ktoré prostredníctvom svojho právneho zástupcu urobili, na druhej strane však
poukazuje na to, že za prieťahy vzniknuté v dôsledku uplatnenia procesných práv
účastníkom konania nemožno pripísať zodpovednosť na vrub súdu konajúcemu vo veci.
Poukazujúc na doterajšiu judikatúru, čas, ktorý bol nevyhnutný na rozhodnutie
o procesných návrhoch sťažovateliek, ústavný súd nezapočítal do doby zbytočných
prieťahov v konaní okresného súdu (m. m. III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04).
23. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateliek podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní.
Ústavný súd pred samotnou analýzou postupu okresného súdu v napadnutom konaní
považuje za nevyhnutné uviesť, že telefonickým dopytom na okresnom súde bolo zistené,
že okresný súd v konaní meritórne rozhodol 22. júna 2018 rozsudkom, ktorým žalobu
zamietol. O danej skutočnosti informoval ústavný súd aj právny zástupca sťažovateliek,
ktorý ako prílohu k svojmu vyjadreniu doručil ústavnému súdu aj meritórny rozsudok
okresného súdu.
24. Ústavný súd po dôkladnom rozbore sťažnosti, vyjadrení účastníkov konania
a zapožičaného súdneho spisu okresného súdu konštatuje, že postup okresného súdu
v namietanom konaní bol poznačený značnou neefektívnosťou a nesústredenou činnosťou.
Pozornosti ústavného súdu neuniklo uznesenie krajského súdu č. k. 9 Co 270/2014-189
zo 7. augusta 2014, ktorým bol zrušený rozsudok okresného súdu, pričom v odôvodnení
zrušujúceho uznesenia krajský súd okresnému súdu vytkol nevykonanie viacerých
navrhovaných dôkazov zo strany navrhovateľov. V tejto súvislosti ústavný súd postup
okresného súdu charakterizuje ako neefektívny.
25. Neefektívnosť v postupe okresného súdu je indikovaná nielen celkovou dĺžkou
konania (6 rokov), ale aj tým, že prvý rozsudok okresného súdu z 23. septembra 2013 (ktorý
bol krajským súdom zrušený) bol písomne vyhotovený a následne doručený účastníkom
konania až po šiestich mesiacoch, t. j. v marci 2014. Ústavný súd v danej súvislosti
konštatuje, že šesť mesiacov pre vyhotovovanie rozhodnutia okresného súdu (ktoré má byť
vyhotovené do 30 dní) nemožno akceptovať. Ústavný súd zároveň upozorňuje, že
predsedníčka okresného súdu síce žiadosti zákonného sudcu o predĺženie lehoty na
vyhotovenie rozhodnutia vyhovela, avšak predĺžená lehota na vyhotovenie rozhodnutia
zákonnému sudcovi uplynula už 23. decembra 2013.
26. V súvislosti s uvedeným ústavný súd, poukazujúc na svoju rozsiahlu konštantnú
judikatúru, pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená činnosť
štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala
k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na
štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (m. m. IV. ÚS 22/02, IV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09,
27. Ústavný súd po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu
z hľadiska predmetu konania, správania sťažovateliek a postupu okresného súdu,
zohľadňujúc celkovú dĺžku konania a skutočnosť, že okresný súd vo veci meritórne
rozhodol až po šiestich rokoch, dospel k záveru, že v postupe okresného súdu došlo
k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, a preto rozhodol, že bolo porušené základné
právo sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný
súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.
III.
28. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej
osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,
opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.
29. Vzhľadom na to, že v konaní bolo medzičasom (22. júna 2018) meritórne
rozhodnuté a na rozhodnutie o prípadne podanom opravnom prostriedku bude príslušný
krajský súd (keďže právny zástupca sťažovateliek avizoval podanie odvolania vo vzťahu
k výroku o trovách konania), ústavný súd v aktuálnej fáze konania okresnému súdu konať
neprikázal.
30. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
31. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
32. Sťažovateľky vo svojej sťažnosti požadovali finančné odškodnenie v sume
každej po 3 000 €, ktoré odôvodňovali právnou neistotou, ako aj tou skutočnosťou, že
doterajší priebeh konania vykazuje znaky zbytočných prieťahov.
33. Ústavný súd pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení vzal do úvahy najmä
charakter predmetu konania, obdobie právnej neistoty sťažovateliek, ich správanie, ako aj
správanie ich právneho zástupcu počas predmetného konania, celkovú dĺžku namietaného
konania a skutočnosť, že okresný súd medzičasom v konaní meritórne rozhodol. Ústavný
súd zároveň aplikoval zásadu spravodlivosti a riadil sa úvahou, že cieľom priznania
primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia
základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou.
34. Berúc do úvahy aj tú skutočnosť, že dĺžka namietaného konania bola výrazne
ovplyvnená početnými procesnými podaniami zo strany právneho zástupcu sťažovateliek,
ústavný súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľkám podľa § 56 ods. 4 zákona
o ústavnom súde primerané finančné zadosťučinenie každej v sume po 1 000 € (bod 2
výrokovej časti nálezu).
35. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Pri výpočte trov právneho
zastúpenia sťažovateliek ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“).
36. Ústavný súd priznal sťažovateľkám (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu
trov konania z dôvodu ich právneho zastúpenia advokátom. Základná sadzba odmeny za
úkon právnej služby uskutočnený v roku 2018, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní
dvoch alebo viacerých osôb, je 76,75 € (§ 11 ods. 3 v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky)
a hodnota režijného paušálu je 9,21 €.
37. S poukazom na výsledok konania vznikol každej zo sťažovateliek nárok
na úhradu trov za tri úkony právnej služby uskutočnené v roku 2018 (prevzatie a príprava
zastúpenia, vypracovanie a podanie sťažnosti ústavnému súdu, vypracovanie a podanie
vyjadrenia k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu) v sume 257,88 € vrátane režijného
paušálu, t. j. spolu u šiestich sťažovateliek spolu v sume 1 547,28 €. Priznanú úhradu trov
konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateliek (§ 31a
ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP).
38. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. júla 2018