Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 121/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-51

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. júla 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej, sudcu Petra Brňáka a sudcu Milana

Ľalíka o sťažnosti

, zastúpených advokátom

JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, ktorou namietajú

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo , , ,

, a na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod

sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. , , ,

, a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

každej v sume po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý

vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý nahradiť ,

, , , a

trovy konania v sume 1 547,28 € (slovom tisícpäťstoštyridsaťsedem eur a dvadsaťosem

centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. Jána Vajdu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca

2018 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľky“),

ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „namietané

konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na okresnom súde je pod sp. zn.

od 29. mája 2012 do súčasnosti vedené konanie o určenie, či nehnuteľnosť,

ktorá je predmetom žaloby, patrí do dedičstva. Sťažovateľky vystupujú v namietanom

konaní v procesnom postavení žalovaných. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo

23. septembra 2013, bol vyhlásený rozsudok. Proti rozsudku okresného súdu bolo podané

odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k.

-189 zo 7. augusta 2014, pričom krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil

a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Od nadobudnutia právoplatnosti zrušujúceho

rozsudku krajského súdu do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo v namietanom

konaní okresného súdu meritórne rozhodnuté.

3. Podľa názoru sťažovateliek v namietanom konaní okresného súdu „nejde o právne

zložitú vec. Ide o vec určenia, že nehnuteľnosť patri do dedičstva. Takáto vec tvorí

štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti odporcu ako všeobecného súdu prvého stupňa.

V tejto oblasti existuje rozsiahla súdna judikatúra, ktorá je stabilná a preto túto vec

z právneho hľadiska nemožno považovať za zložitú. Táto vec nie je ani skutkovo zložitá.“.

4. V súvislosti so svojím správaním v priebehu namietaného konania sťažovateľky

uviedli, že „prieťahy v tomto konaní spôsobujú žalobcovia v 1. a 2. rade a najmä

odporca /Okresný súd Námestovo/, ktorý správanie žalobcov v 1. a 2. rade toleruje“.

Sťažovateľky zároveň poukázali na skutočnosť, že „žiadne pojednávanie v tejto veci nebolo

odročené z dôvodu neúčasti nás, sťažovateľov v 1. - 6. rade s výnimkou pojednávania

konaného dňa 17.6.2013, ktoré bolo odročené pre nevykázané doručenie u sťažovateľky v 5.

rade z dôvodu jej nesprávnych identifikačných údajov uvedených žalobcami v 1. a 2. rade“.

5. Poukazujúc na judikatúru ústavného súdu, týkajúcu sa prieťahov v súdnom konaní,

ako aj na príslušné ustanovenia a Civilného sporového

poriadku sťažovateľky konštatovali, že „... odporca tieto zákonné ustanovenia v tomto

konaní nerešpektuje, čím sa toto konanie zbytočne predlžuje. Samotná skutočnosť, že toto

konanie trvá 5 rokov a 9 mesiacov preukazuje porušenie nášho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Takáto dĺžka konania predlžuje stav našej

právnej neistoty do tej miery, že naše právo na súdnu ochranu sa stáva iba iluzórnym

právom.“.

6. Sťažovateľky zhodnotili, že namietanému konaniu okresného súdu „chýba

účelnosť a efektívnosť, čo má výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku tohto občianskeho súdneho

konania... Táto vec sa stala reštančnou vecou a napriek tomu sa vo veci riadne nekoná.“.

7. Keďže sťažovateľky postup okresného súdu v namietanom konaní hodnotia ako

postup porušujúci ich základné právo podľa a právo podľa

dohovoru, navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo sťažovataliek , ,

, , a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 a právo na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Okresnému súdu Námestovo prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,-EUR, ktoré

je jej Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,-EUR, ktoré

je jej Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,-EUR, ktoré je

jej Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,-EUR, ktoré je

jej Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,-EUR, ktoré je jej

Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,-EUR, ktoré

je jej Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

Okresný súd Námestovo je povinný zaplatiť ,

, , , a

trovy konania v sume 1.414,74 EUR na účet advokáta JUDr. Jána Vajdu... do 2 mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

8. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sú splnené všetky

ústavné a zákonné predpoklady na prijatie sťažnosti sťažovateliek na ďalšie konanie, a preto

ju uznesením č. k. -29 z 12. apríla 2018 prijal na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1

a 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“)].

9. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 13. apríla 2018

predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,

a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti.

10. Predsedníčka okresného súdu vo svojom stanovisku sp. zn. Spr 295/18

doručenom ústavnému súdu 27. apríla 2018 uviedla:

„Po preštudovaní spisu som zistila, že žaloba o určenie, že nehnuteľnosť patrí do

dedičstva, v ktorej sťažovatelia vystupujú ako žalovaná strana, bola Okresnému súdu

Námestovo doručená dňa 29. 5. 2012. Vo veci už bolo jedenkrát rozhodnuté rozsudkom

zo dňa 23. 9. 2013, ktorý rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Žiline

-189 zo dňa 7. 8. 2014 a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.

Následne bolo zo strany žalovanej 1/ podané dovolanie voči uzneseniu KS v Žiline zo dňa

7. 8. 2014, ktoré dovolanie Najvyšší súd SR odmietol uznesením zo dňa

26. 4. 2016. Vo veci došlo v súlade s Dodatkom č. 2 k Rozvrhu práce Okresného súdu

Námestovo na rok 2015 dňa 02.04.2015 k zmene zákonného sudcu. Po zmene zákonného

sudcu a po vrátení spisu z Najvyššieho súdu SR sa vo veci priebežne koná, vo veci bolo

vytýčené pojednávanie 10.1.2017, 11.4.2017, 20. 6. 2017, 7.9.2017, 14.11.2017, 18.1.2018,

13.3.2018 (ktoré bolo zrušené pre neprítomnosť svedkýň) - preložené na 26.04.2018 -

preložené pre ospravedlnenie zástupcu žalobcov - PN na 24.05.2018.

Ako predsedníčka súdu som v roku 2016 vybavovala aj sťažnosť sťažovateľov na

prieťahy v predmetnom súdnom konaní, kde v sťažnostnom konaní Spr 4578/16 som

nezistila neodôvodnené subjektívne prieťahy v konaní, avšak vzhľadom na dĺžku konania

som vo veci nariadila dohľad, ktorého účelom je zabezpečiť plynulosť konania, ktorý

dohľad je v pravidelných trojmesačných lehotách stále vykonávaný.

Zároveň Vám oznamujem, že súhlasím s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti.“

11. Na vyjadrenie predsedníčky okresného súdu písomne reagoval právny zástupca

sťažovateliek. Tento vo svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 13. júla

2018, uviedol:

„...Vyjadrenie odporcu zo dňa 23.4.2018 je všeobecné vyjadrenie. Odporca sa

vo svojom vyjadrení vôbec nevyjadril k príčinám zbytočných prieťahov v tomto civilnom

konaní a neodôvodnil, prečo toto civilné konanie trvá viac ako 6 rokov, hoci nejde

o skutkovo a právne zložitú vec. Toto civilné konanie začalo dňa 29.5.2012 a do dnešného

dňa nie je právoplatne skončené.

Na pojednávaní konanom dňa 22.6.2018 bol vyhlásený rozsudok, ktorý bol zároveň

osobne doručený nášmu advokátovi JUDr. Jánovi Vajdovi, pretože predchádzajúce

pojednávanie konané dňa 24.5.2018 bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na deň

22.6.2018...

... Rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. zo dňa 22.6.2018 je

takmer totožný ako rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. zo dňa

23.9.2013, hoci medzi dátumami vyhlásenia týchto rozsudkov je časový odstup takmer 5

rokov. V rozsudku zo dňa 22.6.2018 pribudli iba citácie výpovedí tých svedkov, ktorí boli

vypočutí po vydaní predchádzajúceho rozsudku odporcu zo dňa 23.9.2013.

Vo výroku č. I. rozsudku Okresného súdu Námestovo sp.zn. zo dňa

22.6.2018 odporcu je chyba, keďže sa v ňom 2 x uvádza slovo „zamieta“. Túto chybu

rozsudku budeme my, sťažovateľky v 1. - 6. rade žiadať opraviť vydaním opravného

uznesenia podľa . Odporca výrokom č. III. tohto rozsudku nám, sťažovateľkám

v 2. - 6. rade nepriznal žiadnu náhradu trov konania a to bez akéhokoľvek skutkového

a právneho odôvodnenia. Odôvodnene predpokladáme že je to preto, lebo sme podali túto

ústavnú sťažnosť. Odporcovi bolo známe, že my sťažovateľky v 2. - 6. rade sme sa počas

tohto konania dali zastupovať advokátom JUDr. Jánom Vajdom, keďže túto skutočnosť

uviedol aj v záhlaví tohto rozsudku...

... Naša písomná sťažnosť na prieťahy v tomto konaní zo dňa 18.9.2016 adresovaná

JUDr. Gabriele Kyseľovej, predsedníčke všeobecného súdu odporcu a naše opakované

písomné žiadosti a urgencie neviedli k odstráneniu zbytočných prieťahov v tomto konaní.

Táto vec sa stala reštančnou vecou a napriek tomu odporca vo veci riadne nekonal. Až

potom čo odporca zistil, že sme vo veci podali ústavnú sťažnosť tak na pojednávaní

konanom dňa 22.6.2018 vo veci rozhodol.

Toto konanie nie je do dnešného dňa právoplatne skončené, keďže my, sťažovateľky

v 2. - 6. rade podáme odvolanie proti výroku č. III. rozsudku odporcu zo dňa 22.6.2018

a my, sťažovateľky v 1.-6. rade podáme návrh na vydanie opravného uznesenia k výroku

č. I. rozsudku odporcu zo dňa 22.6.2018.

Odôvodnene predpokladáme, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa znovu odvolajú proti

rozsudku odporcu zo dňa 22.6.2018...

... V tomto civilnom konaní boli dlhodobé prieťahy, ktoré sme my, sťažovateľky v 1.-

6. rade nezavinili. Odporca vo svojom vyjadrení netvrdil že my, sťažovateľky v 1.-6. rade

sme zapríčinili nejaké prieťahy v tomto konaní. Tieto prieťahy zapríčinil odporca už tým, že

akceptoval všetky bezdôvodné návrhy žalobcov v 1. a 2. rade na vykonanie dokazovania.

Odporca sa pritom vôbec nezaoberal dôvodnosťou týchto návrhov na vykonanie

dokazovania výsluchom svedkov a ani rozpornosťou výpovedí žalobcu v I. rade oproti

výpovediam žalobcu v 2. rade v priebehu tohto civilného konania, keďže každý z nich tvrdil

niečo iné, hoci boli zastúpení tým istým advokátom...

... My, sťažovateľky v 1.-6. rade sme sa nepodieľali na žiadnych prieťahoch v tomto

civilnom konaní. V konaní sme boli aktívne, osobne alebo prostredníctvom nášho advokáta

JUDr. Jána Vajdu sme sa zúčastnili sa všetkých nariadených pojednávaniach. Tomuto

civilnému konania sme pripisovali veľký význam a preto sme sa dali zastupovať advokátom

JUDr. Jánom Vajdom. Dĺžka trvania tohto civilného konania teda nebola vyvolaná naším

správaním, ale správaním žalobcov v 1. a 2. rade a najmä konaním odporcu. My,

sťažovateľky v 1.- 6. rade sme riadne a včas reagovali na výzvy súdu, podávali sme

vyjadrenia a navrhovali sme dôkazy, hoci dôkazné bremeno mali v tomto civilnom konaní

žalobcovia v 1. a 2. rade. Žalobcovia v 1. a 2. rade podali na súd žalobu bez predloženia

dôkazov a preto ich žaloba mala byť v súlade s zamietnutá na prvom

pojednávaní vo veci uskutočnenom dňa 5.11.2012. Od pojednávania konaného dňa

5.11.2012 sú v tomto konaní zbytočné prieťahy...

... Odporca opakovane vykonával zbytočné dokazovanie výsluchom svedkov, ktorí

nemali priame a bezprostredné vedomosti o udalostiach z minulosti, ktoré sú podstatné pre

právne posúdenie tejto veci. Žalobcovia v 1. a 2. rade tvrdili, že rodinný dom

má viac ako 100 rokov a že k 2 prevodom tohto rodinného domu došlo v čase

kedy nimi navrhnutí svedkovia nežili. Výsluchy svedkov teda nič podstatné v tomto konaní

nepriniesli, čo je zrejmé i z odôvodnenia rozsudku odporcu zo dňa 22.6.2018.

Cieľom žalobcov v 1. a 2. rade bolo maximálne predlžovať toto civilné konanie,

pretože sa spoliehajú na to, že po úmrtí niektorej z nás, sťažovateliek v I. - 4. rade sa zmení

situácia v ich prospech. My, sťažovateľky v 1.-4. rade máme vysoký vek a zlý zdravotný

stav, ktorý nám bránil v osobných účastiach na nariadených pojednávaniach....

... V konaní boli opakované prieťahy pri nariaďovaní pojednávaní a prieťahy pri

vypočúvaní svedkov. Odporca nevyužíval donucovacie prostriedky voči žalobcom v 1. a 2.

rade, advokátovi a svedkom, ktorí nepreberali predvolania na

pojednávania a v prípade prevzatia sa bez ospravedlnenia nedostavili na pojednávania.

V tomto konaní sa prejavila neschopnosť sudcu ukončiť dokazovanie a meritórne rozhodnúť

a nesústredená činnosť odporcu, čoho dôkazom je zrušenie rozsudku odporcu zo dňa

23.9.2013 odvolacím súdom...

... Nesprávny je právny názor odporcu, že keď sa vo veci koná tak vo veci nie sú

prieťahy. Odporca v konaní koná neefektívne, nesústredene a len preto aby mohol vykázať

že vo veci sa koná...“

12. Právny zástupca sťažovateliek zároveň súhlasil s upustením od ústneho

pojednávania v danej veci. Vzhľadom na to, že okresný súd v konaní rozhodol, upravil petit

sťažnosti tak, že navrhovaný výrok, v ktorom by ústavný súd prikázal okresnému súdu

konať bez zbytočných prieťahov, vzal späť.

13. Vzhľadom na uvedené ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, keďže dospel k záveru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

14. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

15. Sťažovateľky sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného

práva upraveného v a práva upraveného v dohovoru

postupom okresného súdu v ich právnej veci.

16. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

17. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. , ).

18. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

).

19. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva

z v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1

, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo

a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania

(obdobne predtým a účinného

do 30. júna 2016).

20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (m. m. , , ).

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateliek.

21. V súvislosti s posudzovaním prvého kritéria ústavný súd zdôrazňuje, že pojem

„zbytočné prieťahy“ je potrebné v každom druhu konania vykladať autonómne, pričom

práve druh konania je určujúcou esenciou majúcou nevyhnutný vplyv na výklad tohto

pojmu. Druh konania v sebe zahŕňa samotnú procesnú náročnosť prejednávanej veci, ktorá

je dotváraná zložitosťou veci z hmotnoprávneho hľadiska. Ústavný súd konštatuje, že

namietané konanie z hľadiska predmetu patrí do štandardnej civilnoprávnej agendy

všeobecných súdov. Na druhej strane po analýze súdneho spisu okresného súdu ústavný súd

zdôrazňuje, že určitá faktická zložitosť konania bola spôsobená tým, že okresný súd musel

pred samotným posudzovaním uplatňovaného právneho nároku ustáliť, čo presne tvorí

predmet konania, keďže z dôvodu nezrovnalostí v katastri nehnuteľností okresný súd

opakovane musel žiadať o súčinnosť Správu katastra Námestovo, ako aj obec

Následne, taktiež pred samotným meritórnym rozhodovaním, sa musel okresný súd

vysporiadať s otázkou pasívnej vecnej legitimácie a následným rozšírením účastníkov

konania na strane odporcov. Ústavný súd konštatuje, že aj tieto skutočnosti negatívne

ovplyvnili dĺžku namietaného konania.

22. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri

rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa , resp. práva podľa

dohovoru. Ústavný súd konštatuje, že dĺžku namietaného súdneho konania značne

ovplyvnili aj početne podané procesné návrhy zo strany právneho zástupcu sťažovateliek

(najmä doplnenia podania spočívajúce v navrhovaní nových dôkazov). Ústavný súd

zohľadňuje, že sťažovateľky ako účastníčky konania majú nesporne právo na procesné

úkony, ktoré prostredníctvom svojho právneho zástupcu urobili, na druhej strane však

poukazuje na to, že za prieťahy vzniknuté v dôsledku uplatnenia procesných práv

účastníkom konania nemožno pripísať zodpovednosť na vrub súdu konajúcemu vo veci.

Poukazujúc na doterajšiu judikatúru, čas, ktorý bol nevyhnutný na rozhodnutie

o procesných návrhoch sťažovateliek, ústavný súd nezapočítal do doby zbytočných

prieťahov v konaní okresného súdu (m. m. , ).

23. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateliek podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní.

Ústavný súd pred samotnou analýzou postupu okresného súdu v napadnutom konaní

považuje za nevyhnutné uviesť, že telefonickým dopytom na okresnom súde bolo zistené,

že okresný súd v konaní meritórne rozhodol 22. júna 2018 rozsudkom, ktorým žalobu

zamietol. O danej skutočnosti informoval ústavný súd aj právny zástupca sťažovateliek,

ktorý ako prílohu k svojmu vyjadreniu doručil ústavnému súdu aj meritórny rozsudok

okresného súdu.

24. Ústavný súd po dôkladnom rozbore sťažnosti, vyjadrení účastníkov konania

a zapožičaného súdneho spisu okresného súdu konštatuje, že postup okresného súdu

v namietanom konaní bol poznačený značnou neefektívnosťou a nesústredenou činnosťou.

Pozornosti ústavného súdu neuniklo uznesenie krajského súdu č. k. -189

zo 7. augusta 2014, ktorým bol zrušený rozsudok okresného súdu, pričom v odôvodnení

zrušujúceho uznesenia krajský súd okresnému súdu vytkol nevykonanie viacerých

navrhovaných dôkazov zo strany navrhovateľov. V tejto súvislosti ústavný súd postup

okresného súdu charakterizuje ako neefektívny.

25. Neefektívnosť v postupe okresného súdu je indikovaná nielen celkovou dĺžkou

konania (6 rokov), ale aj tým, že prvý rozsudok okresného súdu z 23. septembra 2013 (ktorý

bol krajským súdom zrušený) bol písomne vyhotovený a následne doručený účastníkom

konania až po šiestich mesiacoch, t. j. v marci 2014. Ústavný súd v danej súvislosti

konštatuje, že šesť mesiacov pre vyhotovovanie rozhodnutia okresného súdu (ktoré má byť

vyhotovené do 30 dní) nemožno akceptovať. Ústavný súd zároveň upozorňuje, že

predsedníčka okresného súdu síce žiadosti zákonného sudcu o predĺženie lehoty na

vyhotovenie rozhodnutia vyhovela, avšak predĺžená lehota na vyhotovenie rozhodnutia

zákonnému sudcovi uplynula už 23. decembra 2013.

26. V súvislosti s uvedeným ústavný súd, poukazujúc na svoju rozsiahlu konštantnú

judikatúru, pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená činnosť

štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala

k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na

štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (m. m. , , ,

).

27. Ústavný súd po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu

z hľadiska predmetu konania, správania sťažovateliek a postupu okresného súdu,

zohľadňujúc celkovú dĺžku konania a skutočnosť, že okresný súd vo veci meritórne

rozhodol až po šiestich rokoch, dospel k záveru, že v postupe okresného súdu došlo

k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, a preto rozhodol, že bolo porušené základné

právo sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru. Ústavný

súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.

III.

28. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

29. Vzhľadom na to, že v konaní bolo medzičasom (22. júna 2018) meritórne

rozhodnuté a na rozhodnutie o prípadne podanom opravnom prostriedku bude príslušný

krajský súd (keďže právny zástupca sťažovateliek avizoval podanie odvolania vo vzťahu

k výroku o trovách konania), ústavný súd v aktuálnej fáze konania okresnému súdu konať

neprikázal.

30. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

31. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

32. Sťažovateľky vo svojej sťažnosti požadovali finančné odškodnenie v sume

každej po 3 000 €, ktoré odôvodňovali právnou neistotou, ako aj tou skutočnosťou, že

doterajší priebeh konania vykazuje znaky zbytočných prieťahov.

33. Ústavný súd pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení vzal do úvahy najmä

charakter predmetu konania, obdobie právnej neistoty sťažovateliek, ich správanie, ako aj

správanie ich právneho zástupcu počas predmetného konania, celkovú dĺžku namietaného

konania a skutočnosť, že okresný súd medzičasom v konaní meritórne rozhodol. Ústavný

súd zároveň aplikoval zásadu spravodlivosti a riadil sa úvahou, že cieľom priznania

primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia

základných práv alebo slobôd zaručených , resp. záväznou medzinárodnou zmluvou.

34. Berúc do úvahy aj tú skutočnosť, že dĺžka namietaného konania bola výrazne

ovplyvnená početnými procesnými podaniami zo strany právneho zástupcu sťažovateliek,

ústavný súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľkám podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde primerané finančné zadosťučinenie každej v sume po 1 000 € (bod 2

výrokovej časti nálezu).

35. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Pri výpočte trov právneho

zastúpenia sťažovateliek ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“).

36. Ústavný súd priznal sťažovateľkám ( ) úhradu

trov konania z dôvodu ich právneho zastúpenia advokátom. Základná sadzba odmeny za

úkon právnej služby uskutočnený v roku 2018, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní

dvoch alebo viacerých osôb, je 76,75 € (§ 11 ods. 3 v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky)

a hodnota režijného paušálu je 9,21 €.

37. S poukazom na výsledok konania vznikol každej zo sťažovateliek nárok

na úhradu trov za tri úkony právnej služby uskutočnené v roku 2018 (prevzatie a príprava

zastúpenia, vypracovanie a podanie sťažnosti ústavnému súdu, vypracovanie a podanie

vyjadrenia k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu) v sume 257,88 € vrátane režijného

paušálu, t. j. spolu u šiestich sťažovateliek spolu v sume 1 547,28 €. Priznanú úhradu trov

konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateliek (§ 31a

ods. 1 v spojení s ).

38. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júla 2018