Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 4/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. marca 2003 v senáte

zloženom z predsedu Jána Klučku a zo sudcov Alexandra Bröstla a Ľudmily Gajdošíkovej

v konaní o sťažnosti D. K., bytom B., zastúpenej advokátom JUDr. P. Z., B., vo veci

porušenia jej základného práva podľa a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo D. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod

sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. D. K. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20 000,-- Sk

(slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý nahradiť D. K. do 15 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia trovy konania vo výške 12 400,-- Sk (slovom

dvanásťtisícštyristo slovenských korún) na účet advokáta JUDr. P. Z., B.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 10. decembra

2002 doručené podanie D. K. (ďalej len „sťažovateľka“), bytom B., zastúpenej advokátom

JUDr. P. Z., B., označené ako „Sťažnosť proti porušovaniu základných práv a slobôd“.

Sťažovateľka ním namietala zbytočné prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava II

(ďalej len „okresný súd“) o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, náhradu

mzdy a vyplatenie mzdy vedenom pod sp. zn. . Sťažovateľka žiadala, aby

ústavný súd po uskutočnenom konaní rozhodol, že postupom okresného súdu vo veci sp. zn.

16 C 497/01 došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Svojou

sťažnosťou sa sťažovateľka ďalej domáhala, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu

konať v označenej veci bez zbytočných prieťahov, priznal jej finančné zadosťučinenie

v sume 300 000 Sk do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia a uložil okresnému

súdu nahradiť trovy právneho zastúpenia tak, ako budú vyčíslené právnym zástupcom.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí 15. januára

2003 a rozhodol o jej prijatí na ďalšie konanie.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla:

„Dňa 20. 11. 2001 som podala na Okresnom súde Bratislava II, návrh na začatie

konania o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru, náhradu mzdy a vyplatenie

mzdy proti spoločnosti Z. S., s. r. o. so sídlom B., ktoré sa vedie na tomto súde pod spis. zn.

16 C 497/01. ...

Odporcom v predmetnom konaní je spoločnosť Z. S., s. r. o. so sídlom B.

Všeobecným súdom odporcu je teda Okresný súd Bratislava II. V zmysle vyššie uvedeného

Okresný súd Bratislava II. je vecne a miestne príslušný konať v predmetnej veci. ...

Po uplynutí troch mesiacov od podania návrhu som sa informovala na príslušnom

súde, či bol vykonaný nejaký úkon zo strany súdu. Zistila som, že v tom čase došlo iba

k prideleniu veci sudkyni, ktorá bola dlhodobo PN, a následne mala nastúpiť na materskú

dovolenku. Z tohto dôvodu som dňa 20. 02. 2002 prostredníctvom svojho právneho zástupcu

podala sťažnosť pre prieťahy v konaní a zároveň som žiadala o pridelenie veci inému

zákonnému sudcovi.

Moju sťažnosť porušovateľ označil v odpovedi zo dňa 15. 03. 2002, mne doručenej

dňa 21. 03. 2002, za dôvodnú. Zároveň mi oznámil, že zákonná sudkyňa nastúpila na

materskú dovolenku. Uviedol, že po vyriešení personálneho obsadenia súdu bude spis

pridelený na vybavenie inému sudcovi.

Napriek tomu, že porušovateľ uznal moju sťažnosť za dôvodnú, nedošlo k náprave,

a preto som dňa 04. 04. 2002 znovu podala sťažnosť pre prieťahy konaní. Keďže som na

túto sťažnosť žiadnu odpoveď nedostala, dňa 08. 10. 2002 som podala ďalšiu sťažnosť.

Dňa 21. 10. 2002 mi bola doručená odpoveď, v ktorej mi predsedníčka Okresného

súdu Bratislava II. oznamuje, že oddelenie 16 C nebolo obsadené zákonným sudcom od

novembra 2001 z dôvodu odchodu sudkyne na materskú dovolenku. Zároveň ma ubezpečila,

že do konca októbra bude moja vec pridelená zákonnému sudcovi. Podľa mojich informácií

do dnešného dňa nebola však vec pridelená žiadnemu sudcovi.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vo veci

rozhodol nasledovne:

„1. Základné právo D. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v znení protokolov bolo postupom Okresného súdu Bratislava II

v konaní vedenom pod spisovou značkou porušené.

2. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava II, aby v konaní vedenom pod

spisovou značkou konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd priznáva D. K. primerané finančné zadosťučinenie v sume 300.000,-

Sk (slovom tristotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Ústavný súd ukladá Okresnému súdu Bratislava II nahradiť trovy právneho

zastúpenia, tak ako budú vyčíslené právnym zástupcom.“

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie sa ústavný súd podľa § 29 ods. 6 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) 16. januára 2003 obrátil na predsedu

okresného súdu so žiadosťou o písomné vyjadrenie k prijatej sťažnosti. JUDr. M. Š.

poverená zastupovaním predsedníčky okresného súdu vo svojom vyjadrení z 23. januára

2003 (Spr. 2008/03) uviedla:

„Po oboznámení sa s obsahom sťažnosti ako aj s obsahom predmetného spisu si

dovoľujem uviesť, že vo veci sp. zn. sa nekonalo z dôvodu nástupu zákonnej

sudkyne Mgr. A. Č. na materskú dovolenku (riziková gravidita) od novembra 2001.

Zároveň si dovoľujem uviesť, že vzhľadom na opakované personálne zmeny

tunajšieho súdu nebolo možné vec prideliť na vybavenie inému sudcovi.“

Žiaden z účastníkov konania netrval na ústnom pojednávaní ústavného súdu.

II.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva

priznaného v , podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Sťažovateľka zároveň namietala porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

„Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...“.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a dohovoru vychádza zo svojej ustálenej

judikatúry, pričom pri posudzovaní otázky, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a dohovoru,

zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníkov súdneho konania a postup samotného súdu.

V danom prípade ústavný súd ako z podanej sťažnosti, tak aj vyjadrenia okresného

súdu zistil, že vo veci sp. zn. neboli od podania žalobného návrhu uskutočnené

žiadne úkony. Bolo preto bez právneho významu zaoberať sa týmito kritériami

podrobnejšie, keďže k prieťahom v konaní došlo v dôsledku nečinnosti okresného súdu.

Z predloženého spisu okresného súdu sp. zn. , ako aj dokladov

predložených sťažovateľkou ústavný súd zistil, že sťažovateľka podala 20. novembra 2001

na okresný súd návrh na začatie konania o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného

pomeru, náhradu mzdy a vyplatenie mzdy proti spoločnosti Z. S., spol. s r. o., B. Vec bola

pridelená zákonnej sudkyni, ktorá však v čase pridelenia bola dlhodobo práceneschopná

(rizikové tehotenstvo) a očakával sa jej nástup na materskú dovolenku. Dňa 13. februára

2002 podal právny zástupca JUDr. P. Z. v mene sťažovateľky sťažnosť predsedovi

okresného súdu, v ktorej namietal prieťahy v konaní vo veci sp. zn. a žiadal

o jej pridelenie inému zákonnému sudcovi. V odpovedi na uvedenú sťažnosť ju predseda

okresného súdu uznal za dôvodnú, právnemu zástupcovi sťažovateľky oznámil, že zákonná

sudkyňa Mgr. A. Č., ktorej bola vec pridelená, nastúpila na materskú dovolenku a vec bude

pridelená inému sudcovi na vybavenie (pridelenie však podmienil vyriešením personálneho

obsadenia súdu).

Opakovanou sťažnosťou na prieťahy v konaní sa na okresný súd obrátil právny

zástupca sťažovateľky znovu 4. apríla 2002 a následne 8. októbra 2002, pretože v konaní

nedošlo k žiadnej zmene. Predsedníčka súdu v odpovedi Spr. 2019/02 z 15. októbra 2002

oznámila právnemu zástupcovi sťažovateľky, že vec bude pridelená na vybavenie

zákonnému sudcovi v priebehu októbra 2002. Nahliadnutím do spisu okresného súdu sp. zn.

16 C 497/01, ktorý bol ústavnému súdu zaslaný 30. januára 2003, ako aj následným

overením v súdnej kancelárii okresného súdu 3. marca 2003 bolo zistené, že spis ani do

uvedeného času nebol pridelený zákonnému sudcovi a vo veci sp. zn. od

podania žaloby 20. novembra 2001 do 3. marca 2003 nebol za obdobie 15 mesiacov

vykonaný žiadny úkon.

Prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a

dohovoru je základným ľudským právom a jedným z procesných princípov, ktoré majú

garantovať širšie ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu a odstrániť stav právnej

neistoty. Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (), pričom „Stav neistoty ohľadne

trvania pracovného pomeru závažne ovplyvňuje zabezpečovanie životných potrieb

účastníka konania. Ústavný súd spor o trvanie pracovného pomeru hodnotí ako predmet

konania, ktorý je právne významný pre rozhodnutie ústavného súdu o tom, či v konaní pred

všeobecným súdom došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

priznaného ... Uplatnenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov nemôže byť zmarené len preto, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase

konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov súdu na súde, ktorý

oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty“ ().

Čas na konanie bez zbytočných prieťahov spravidla nemožno vyjadriť numericky.

Obvykle neexistuje časová hranica, uplynutím ktorej postup súdu môže mať povahu

prieťahov v konaní (). V danom prípade však okresný súd vec po odchode

zákonnej sudkyne na materskú dovolenku nepridelil ďalšiemu sudcovi, v dôsledku čoho

doteraz nebola pridelená zákonnému sudcovi a od podania žalobného návrhu nebol vo veci

vykonaný jediný úkon. Je vecou štátu a organizácie práce súdov, aby v situácii, keď tomu

nebráni žiadna zákonná prekážka, nedochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní

().

Na základe uvedených skutočností dospel ústavný súd k záveru, že konanie vedené

na okresnom súde pod sp. zn. je konaním, v ktorom došlo k porušeniu čl. 48

ods. 2 , ako aj dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opomenutím alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127

ods. 3 ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené,

rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

1. Ústavný súd v súlade so svojím rozhodnutím o porušení základného práva

sťažovateľky podľa a dohovoru v zmysle zákona

o ústavnom súde prikázal okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. konal bez

zbytočných prieťahov.

2. Podľa : „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.“

Podľa „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha“. Z ustanovenia vyplýva, že primerané

finančné zadosťučinenie má povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Sťažovateľka požadovala finančné zadosťučinenie vo výške 300 000,-- Sk, pričom

jeho výšku odôvodnila nasledovne: „Prebiehajúce konanie má dopad na moje majetkové

pomery a iné právne vzťahy, nakoľko táto nečinnosť trvá už 12 mesiacov. Keďže do

dnešného dňa nemám žiadne iné zamestnanie, nemám žiadny stály zdroj príjmov.

Zamestnanie – pracovný pomer pre mňa predstavuje istotu, že mám zabezpečený zdroj

príjmov, z ktorých môžem uhrádzať náklady na zabezpečenie svojich životných potrieb. Iné

zamestnanie si neviem nájsť práve z dôvodu existencie právneho sporu a z toho

vyplývajúcej právnej neistoty, v ktorej sa momentálne nachádzam. Pri hľadaní iného

zamestnania sa stretávam z odmietavým postojom zamestnávateľa zamestnať ma, práve po

tom ako uvediem, že som v pracovnoprávnom spore zo svojim bývalým zamestnávateľom,

a že sa súdim o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru. Do dnešného dňa sa

mi nepodarilo získať prácu ani na dobu určitú. Keďže som cvičiteľkou aerobiku je pre mňa

veľmi dôležité byť neustále v dobrej kondícii, psychickej pohode a v stálom kontakte

s predcvičovaním. Nakoľko však nemám prácu a ani neviem či ju budem mať do skončenia

pracovno-právneho sporu, som mimo kontakt s predcvičovaním z tohto dôvodu klesá aj

moja výkonnosť. Nakoľko mám obmedzený zdroj príjmov nemám finančné prostriedky na to,

aby som bola schopná udržiavať sa v kondícii ani cvičením vo fittness-centrách. Ak

nastúpim späť do zamestnania budem musieť vynaložiť veľké úsilie, aby som sa dostala

naspäť do formy. O čo dlhšie nebudem pracovať ako cvičiteľka o to dlhšie mi bude trvať

pokiaľ budem podávať také výkony ako predtým. Pre moju ďalšiu kariéru je veľmi potrebné

začať precvičovať a cvičiť čo najskôr. Tým, že už rok nepracujem prichádzam o potrebnú

prax, a tým aj o klientov.“

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo

zásad spravodlivosti, ktoré uplatňuje Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného

zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie aj prípadná náhrada škody.

Hoci ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v označenom súdnom konaní konal

bez zbytočných prieťahov, vychádzal z názoru, že porušenie základného práva sťažovateľky

podľa a dohovoru nemožno účinne odstrániť len uplatnením

tejto jeho právomoci.

Vzhľadom na celkovú dobu nečinnosti okresného súdu v konaní sp. zn. ,

berúc do úvahy, že sťažovateľka sa o jej dĺžku nijakým spôsobom nepričinila,

a zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu vrátane pozície sťažovateľky sprevádzanej

pocitom neistoty a nedostatku finančných prostriedkov na zabezpečenie každodenných

potrieb, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti ústavný súd považoval priznanie sumy

20 000,-- Sk za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom

súde.

3. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. P. Z., ktoré

vyčíslil sumou 12 400,-- Sk (§ 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 a § 25 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb), pričom vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2001, ktorá bola 11 963,-- Sk.

Náhrada bola priznaná za dva úkony vykonané v roku 2002 po 3 900,-- Sk a po 100,-- Sk

režijný paušál. Za II. polrok 2002 bola mesačná mzda pracovníka národného hospodárstva

12 811,-- Sk, náhrada bola priznaná za jeden úkon vykonaný v roku 2003 v čiastke 4 270,--

Sk a 130,-- Sk režijný paušál.

Náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

( v spojení s Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. marca 2003