Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 9/00

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-148

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach v senáte zloženom z predsedu

Jána Klučku a sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Alexandra Bröstla na verejnom

zasadnutí 19. apríla 2000 prerokoval ústavnú sťažnosť , bytom

, , bytom

, , bytom , ,

bytom , bytom

, bytom

, bytom , bytom

, bytom

, bytom , bytom

, bytom

, , bytom

, bytom všetci zastúpení

advokátom JUDr. Jánom Uhlíkom, Vranov nad Topľou, Námestie slobody 1000, proti

mestu Vranov nad Topľou, zastúpeného , Sačurov, Dlhá 91,

vo veci porušenia ich základného práva upraveného Slovenskej

republiky uznesením mestského zastupiteľstva Vranov nad Topľou č. 8 z 8. novembra

1999 a takto

rozhodol:

1. Uznesením mestského zastupiteľstva vo Vranove nad Topľou č. 8

z 8. novembra 1999 v časti D bod 2 b o l o p o r u š e n é základné právo

sťažovateľov zúčastňovať sa priamo na správe vecí verejných upravené v čl. 30 ods. 1

.

2. Uznesenie mestského zastupiteľstva vo Vranove nad Topľou č. 8

z 8. novembra 1999 v časti D bod 2 s a z r u š u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

23. decembra 1999 doručená ústavná sťažnosť , bytom

, , bytom

, bytom ,

bytom , bytom

, bytom ,

, bytom , , bytom

, bytom ,

, bytom , , bytom

, bytom

, , bytom

, bytom (ďalej len „sťažovatelia“),

všetci zastúpení advokátom JUDr. Jánom Uhlíkom, Vranov nad Topľou, Námestie

slobody 1000, proti uzneseniu mestského zastupiteľstva vo Vranove nad Topľou č. 8

z 8. novembra 1999, v ktorom bolo rozhodnuté, že nedošlo k splneniu zákonom

predpísanej podmienky podľa o obecnom zriadení

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) (ide

o odčlenenie časti obce, „ktorá urbanisticky nesplynula s obcou“). Vo svojej ústavnej

sťažnosti uviedli:

„Sťažovatelia spolu s ďalšími obyvateľmi mestskej časti Čemerné mesta

Vranov nad Topľou podpísali „Petíciu“ za odčlenenie uvedenej mestskej časti od

mesta Vranov nad Topľou. Petícia adresovaná Mestskému zastupiteľstvu mesta

Vranov nad Topľou bola doručená Mestskému úradu vo Vranove n/T. dňa 31. mája

1999 s požiadavkou, aby do 30. 09. 1999 bolo vyhlásené hlasovanie obyvateľov

mestskej časti Čemerné o odčlenení, s tým, aby príslušný mestský orgán predtým

rozhodol aj o podmienkach ustanovených v ustanovení v paragrafe 11a ods. 2 zákona

č. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

Dňa 08. 11. 1999 uznesením č. 8 mestské zastupiteľstvo v rozpore so

skutočnosťou rozhodlo, že nebola splnená jedna z troch podmienok uvedených vo

vyššie citovanom ustanovení zákona o obecnom zriadení a síce, že mestská časť

Čemerné urbanisticky splynula s mestom Vranov n/T a referendum nebolo vyhlásené.

Keďže mestské zastupiteľstvo rozhodovalo podľa

o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, na základe logického výkladu

citovaného zákona toto rozhodnutie je konečné. Nemožno proti nemu podať žiadny

opravný prostriedok. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť, je nenapadnuteľné žalobou

na preskúmanie jeho zákonnosti podľa .

V zmysle vyššie uvedeného teda plynie právomoc Ústavného súdu Slovenskej

republiky ( ).

Podľa sťažovatelia majú právo

priamo sa zúčastňovať na správe verejných vecí.

Uznesením Mestského zastupiteľstva mesta Vranov nad Topľou číslo 8 zo dňa

08. 11. 1999 došlo k porušeniu citovaného základného práva tým, že nedošlo

k vyhláseniu hlasovania o odčlenení mestskej časti Čemerné od mesta Vranov nad

Topľou. Sťažovatelia tvrdia, že boli splnené všetky predpoklady na vyhlásenie

hlasovania o odčlenení.

Už uznesením č. 23 zo dňa 22. 04. 1997 mestské zastupiteľstvo rozhodlo, že

k splynutiu mestskej časti Čemerné s mestom Vranov nad Topľou nedošlo

a uznesením č. 8 zo dňa 08. 11. 1999 rozhodlo, že boli splnené aj ďalšie dve

podmienky ustanovené v ustanovení paragrafu 11a ods. 2 č. o obecnom

zriadení v znení neskorších predpisov. Skutočnosť, že k splynutiu mestskej časti

Čemerné s mestom Vranov nad Topľou nedošlo, potvrdzuje aj stanovisko Okresného

úradu Vranov nad Topľou zo dňa 18. 08. 1999. V tomto zmysle je aj vyjadrenie

Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Fakulty architektúry.

Sťažovatelia na základe týchto skutočností navrhujú, aby senát Ústavného súdu

Slovenskej republiky po predbežnom prerokovaní túto ústavnú sťažnosť

p r i j a l

na ďalšie konanie a po vykonaní dokazovania vyniesol tento

n á l e z :

Základné právo sťažovateľov priamo sa zúčastňovať na správe verejných vecí

priznané v bolo porušené tým, že mesto

Vranov nad Topľou uznesením jeho orgánu mestského zastupiteľstva č. 8 zo dňa

08. novembra 1999 nevyhlásilo hlasovanie podľa paragrafu 11a ods. 2 zákona

č. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov o odčlenení

mestskej časti Čemerné od mesta Vranov nad Topľou, hoci všetky podmienky

ustanovené v citovanom ustanovení boli splnené.

Uznesenie Mestského zastupiteľstva vo Vranove nad Topľou č. 8/1999

z 11. novembra 1999 sa podľa paragrafu 57 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov zrušuje.“

Nakoľko ústavná sťažnosť sťažovateľov po jej doplnení (na výzvu ústavného

súdu) spĺňala všetky zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 a § 50

o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) a keďže neexistovali ani

žiadne ďalšie dôvody na jej odmietnutie, ústavný súd ju 23. februára 2000 prijal na

konanie.

Ústavný súd vyzval v ten istý deň primátora mesta Vranov nad Topľou

Ing. Milana Mušku, aby sa v súlade s písomne

vyjadril k prijatej ústavnej sťažnosti sťažovateľov. Vo svojom písomnom vyjadrení

z 8. marca 2000 primátor mesta Vranov nad Topľou Ing. Milan Muška uviedol:

„Mesto obdržalo 31. 5. 1999 petíciu obyvateľov mesta Vranov nad Topľou –

mestská časť Čemerné, za odčlenenie tejto mestskej časti od mesta Vranov nad

Topľou. V súlade s platnými právnymi predpismi a rokovacím poriadkom mestských

orgánov, po preverení povahy petície a zabezpečení príslušných stanovísk orgánov

štátnej správy, prerokovalo mestské zastupiteľstvo dňa 8. 11. 1999 petíciu občanov,

pričom vychádzalo z , podľa ktorého obecné

zastupiteľstvo vyhlási hlasovanie obyvateľov obce, ak ide o návrh na zlúčenie,

rozdelenie alebo zrušenie obce, ak ide o odčlenenie časti obce spravidla s vlastným

katastrálnym územím, ktorá urbanisticky nesplynula s obcou a do rozvoja tejto časti

obce neboli vložené také investície, od ktorých je závislá celá obec. Ďalej vychádzalo

z toho, že predtým než obecné zastupiteľstvo vyhlási hlasovanie obyvateľov časti obce

o odčlenení časti obce, rozhodne obecné zastupiteľstvo o tom, či boli splnené

horeuvedené podmienky.

Svojím uznesením č. 8/99 mestské zastupiteľstvo konštatovalo, že nebola

splnená jedna z troch podmienok uvedených v o obecnom

zriadení, na základe čoho nebolo možné uplatniť ďalší postup, s ktorým právna úprava

počíta a vyhlásiť referendum o hlasovaní za odčlenenie uvedenej mestskej časti od

mesta Vranov nad Topľou.

Mestské zastupiteľstvo rozhodovalo podľa o obecnom

zriadení vzhľadom na to, že tento právny predpis obsahuje špeciálnu právnu úpravu

postupu vzťahujúceho sa na tento špecifický prípad výkonu ústavného práva občanov

zúčastňovať sa na správe vecí verejných – teda hlasovania o odčlenení mestskej časti

od mesta.

Máme za to, že platná právna úprava umožňuje mestskému zastupiteľstvu

rozhodnúť o splnení podmienok, za súčasného splnenia ktorých je možné hlasovanie

obyvateľov obce vyhlásiť, neumožňuje však mestskému zastupiteľstvu rozhodnúť

o tom, že „hlasovanie obyvateľov obce nevyhlási“.

Na základe uvedeného považujeme sťažnosť obyvateľov adresovanú

Ústavnému súdu SR za neopodstatnenú a navrhujeme Ústavnému súdu SR, aby túto

sťažnosť ako neopodstatnenú zamietol.“

Ústavný súd vykonal v prípravnom konaní viaceré úkony a na zistenie stavu

veci zabezpečil doklady, z ktorých za závažné považoval predovšetkým: informáciu

primátora mesta Ing. Milana Mušku signatárovi petície

z 2. augusta 1999 o prejednaní petície; materiál určený na prerokovanie mestského

zastupiteľstva č. 2 (bez jednacieho čísla a bez dátumu) označený ako „Petícia občanov

mestskej časti Čemerné o odčlenenie od mesta Vranov nad Topľou“; žiadosť

prednostu Mestského úradu Vranov nad Topľou z 3. augusta 1999 Okresnému úradu,

odboru katastrálnemu, vo Vranove nad Topľou o poskytnutie údajov potrebných pre

posúdenie petície; odpoveď Okresného úradu vo Vranove nad Topľou, katastrálneho

úradu, na žiadosť prednostu mestského úradu z 5. augusta 1999; žiadosť Mestského

úradu vo Vranove nad Topľou Okresnému úradu vo Vranove z 3. augusta 1999

o posúdenie splnenia podmienok pre odčlenenie Čemerného od mesta Vranov nad

Topľou; odpoveď Okresného úradu vo Vranove nad Topľou na žiadosť prednostu

mestského úradu z 18. augusta 1999 označená ako poskytnutie stanoviska; výpis

z uznesenia č. 8 z IX. zasadnutia mestského zastupiteľstva vo Vranove nad Topľou

z 8. novembra 1999, text pod písmenom D.

Na ústnom pojednávaní konanom 19. apríla 2000 ústavný súd vykonal

dokazovanie nevyhnutné na zistenie stavu veci, t. j. na zistenie postupu Mestského

zastupiteľstva vo Vranove nad Topľou pri posudzovaní a rozhodovaní o splnení

zákonnej podmienky upravenej v § 11a ods. 2 zákona o obecnom zriadení „časť obce,

ktorá urbanisticky nesplynula s obcou“, a to ako dôkazmi listinou, tak aj výsluchom

účastníkov konania.

II.

1. Medzi základné úlohy právneho štátu patrí vytvorenie právnych a faktických

garancií uplatňovania a ochrany základných práv a slobôd svojich občanov. V prípade,

ak je rozhodnutie o uplatnení alebo ochrane základného práva alebo slobody občana

potrebné uskutočniť v rámci, resp. prostredníctvom osobitného konania pred štátnym

alebo iným orgánom, úloha štátu spočíva v zabezpečení existencie a právnej úpravy

takýchto konaní dostupných (na nediskriminačnom základe) každému z nositeľov

základných práv a slobôd. Ďalším kritériom kladeným na takéto konania je, aby sa

v ich rámci a ich prostredníctvom zabezpečoval reálny (a nie iba fiktívny) výkon, resp.

ochrana niektorého zo základných práv alebo slobôd občanov. Takéto konania

vytvárajúce nevyhnutné procesné záruky reálneho uplatňovania a ochrany základných

práv a slobôd občanov treba (a z tohto dôvodu) považovať za ich neoddeliteľnú

súčasť. Samotnou existenciou takýchto konaní sa však ústavné požiadavky späté

s uplatňovaním základných práv a slobôd občanov nevyčerpávajú, nakoľko tieto

predpokladajú tiež určitú „kvalitu“ orgánov rozhodujúcich o uplatnení, resp. ochrane

základných práv a slobôd (nezávislosť a nestrannosť rozhodovacích orgánov), ako aj

určitú kvalitu samotného konania o nich. Jednou z podstatných zložiek každého

konania, v ktorom sa rozhoduje o uplatnení, resp. o ochrane niektorého zo základných

práv alebo slobôd občanov (a to bez ohľadu na povahu orgánu, pred ktorým takéto

konanie prebieha), je jeho objektivita, ktorou sa v rozhodovacom procese vylučuje

svojvôľa, ako aj ničím nepodložená možnosť úvahy rozhodovacieho orgánu bez

akýchkoľvek objektívnych limitov. V prípadoch, keď je v konaní o uplatnení alebo

ochrane základného práva alebo slobody občana pred príslušným orgánom nevyhnutné

odborné posúdenie skutočností dôležitých pre jeho rozhodnutie (ktoré však

rozhodovací orgán nie je schopný uskutočniť), sa objektivita jeho konania

a rozhodovania o základnom práve alebo slobode občana spravidla zabezpečuje

vyžiadaním odborných podkladov (stanovísk) nevyhnutných pre jeho rozhodnutie od

orgánov spôsobilých na ich vypracovanie, ako aj ich následným zhodnotením pre

potreby ďalšieho konania a aj rozhodnutia o uplatnení alebo ochrane niektorého zo

základných práv alebo slobôd občanov. V prípade rozhodnutia obsahovo nesúladného

s vyžiadanými odbornými podkladmi treba za neoddeliteľnú súčasť objektivity

konania o uplatnení alebo ochrane základného práva alebo slobody občanov

považovať aj náležité zdôvodnenie takéhoto rozhodnutia. Zákonnú transformáciu

ústavnej požiadavky objektivity konania o ochrane alebo uplatnení niektorého zo

základných práv alebo slobôd občanov v praxi predstavujú procesné predpisy

upravujúce postup tých orgánov v konaniach, pred ktorými sa zabezpečuje ochrana

alebo sa v nich rozhoduje o uplatnení niektorého zo základných práv alebo slobôd

občana. Ako príklad možno uviesť Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje: „Ak závisí rozhodnutie od

posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti...“, § 105 ods. 1 zákona

č. o trestnom konaní súdnom (), podľa ktorého: „Ak sú

na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie potrebné odborné znalosti, ...“

a o správnom konaní (Správny poriadok), v ktorom sa

ustanovuje: „Ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie...“

Úkon rozhodujúceho orgánu, ktorým sa obracia na príslušný orgán so žiadosťou

o zabezpečenie odborného stanoviska (a to bez ohľadu na jeho označenie

v príslušných procesných predpisoch – znalecký posudok, stanovisko, odborný

posudok, odborné vyjadrenie a pod.), preto pravidelne signalizuje, že v konaní

o ochrane alebo o uplatnení niektorého zo základných práv alebo slobôd občana sa

vyskytla taká skutočnosť dôležitá pre jeho rozhodnutie, ktorú je treba odborne

posúdiť, pričom na takéto posúdenie samotný rozhodujúci orgán nemá zodpovedajúce

odborné znalosti.

2. V závislosti od povahy jednotlivých základných práv a slobôd, ako aj

ústavnej a zákonnej úpravy ich garantovania však k rozhodovaniu o ich uplatnení,

resp. ochrane nemusí dochádzať len v rámci rôznych typov konaní pred štátnymi

orgánmi (súdne orgány, orgány štátnej správy), ale aj pred inými orgánmi verejnej

moci (volebné komisie), ako aj orgánmi územnej samosprávy, a to aj mimo rámca

správneho konania. Je len prirodzené, že aj v konaniach pred týmito orgánmi je

potrebné rešpektovať ústavnú požiadavku objektivity konania o uplatnení základného

práva alebo slobody občana, resp. o jeho ochrane (v rozsahu a spôsobom uvedeným

vyššie), v dôsledku čoho napríklad ten úkon orgánu územnej samosprávy, ktorým sa

obracia na príslušný orgán so žiadosťou o zabezpečenie odborného podkladu,

signalizuje, že sa v konaní o ochrane alebo uplatnení niektorého zo základných práv

alebo slobôd občana vyskytla taká skutočnosť dôležitá pre jeho rozhodnutie, ktorú je

potrebné odborne posúdiť, pričom na takéto posúdenie rozhodujúci orgán nemá

zodpovedajúce odborné znalosti. Zabezpečenie rovnakej objektivity konania

o základnom práve alebo slobode občana aj pred inými ako štátnymi orgánmi (a vo

všetkých, nielen právne formalizovaných procesných postupoch) je zdôvodnené

poukazom na skutočnosť, že ani (ďalej len „“)

a ani príslušná zákonná úprava nedovoľujú od tejto ústavnej požiadavky sa odchýliť

v závislosti od povahy orgánu, ktorý o základnom práve alebo slobode občana koná

a aj rozhoduje, resp. v závislosti od povahy konania pred ním. Podľa právneho názoru

ústavného súdu totiž len takýmto prístupom možno zabezpečiť jednotný prístup a aj

spôsob (úroveň) rozhodovania o uplatnení alebo ochrane všetkých základných práv

a slobôd upravených v druhej hlave bez ohľadu na povahu orgánu, ktorý o ich

uplatnení alebo ochrane rozhoduje, a tiež bez ohľadu na povahu konania, v ktorom

o ich ochrane alebo uplatnení rozhoduje, a tým v praxi naplniť ako princíp právnej

istoty ako neoddeliteľnej súčasti právneho štátu, tak aj ústavné zásady rovnosti

občanov v právach a nediskriminácie pri ich uplatňovaní. Ústavnému princípu právnej

istoty, ako aj ústavným zásadám rovnosti občanov v právach a zákazu diskriminácie

pri ich uplatňovaní preto zodpovedá rovnaký princíp objektivity v prístupe rôznych

orgánov pri rozhodovaní o ich uplatňovaní a ochrane vrátane ich jednotného postupu

pri zabezpečovaní odborného posúdenia skutočností dôležitých pre ich rozhodnutia.

S takýmto postupom orgánu územnej samosprávy ostatne ráta aj zákon o obecnom

zriadení, ktorý v § 16 (Obecný úrad) tomuto orgánu o. i. ukladá „zabezpečovať

odborné podklady a iné písomnosti na rokovanie obecného zastupiteľstva a obecnej

rady“ [odsek 3 písmeno b)]. Odborné podklady takto vyžiadané majú obecnému

zastupiteľstvu zabezpečiť odborné posúdenie skutočností dôležitých pre jeho

rozhodovanie, pričom však (a pokiaľ ide o jeho rozhodovanie o uplatnení základného

práva občanov podľa ) je súčasne potrebné zabezpečiť tiež

objektivitu konania o ňom v rozsahu a spôsobom uvedenom vyššie, t. j. následné

zhodnotenie vyžiadaných odborných podkladov pre potreby ďalšieho konania a aj

rozhodovania o označenom základnom práve občanov, resp. náležité zdôvodnenie

rozhodnutia orgánu územnej samosprávy obsahovo rozporného s vyžiadanými

odbornými podkladmi.

3. V prípade základného práva občanov zúčastňovať sa správy vecí verejných

priamo podľa ide o jedno zo základných politických práv občanov

v demokratickej spoločnosti, pričom pod správou vecí verejných je potrebné rozumieť

účasť občana na politickom živote štátu, správe štátu a na správe verejných záležitostí

v obciach. V posledne uvedenom prípade dochádza k rozhodovaniu o jeho uplatňovaní

pred obecným zastupiteľstvom ako orgánom územnej samosprávy (miestne

referendum) spôsobom upraveným predovšetkým v § 11a zákona o obecnom zriadení.

Ústavný súd na margo tohto základného práva už uviedol: «Vychádzajúc z čl. 30

ods. 1 SR občania majú právo zúčastňovať sa priamo na správe vecí verejných.

Uplatňovanie, t. j. napĺňanie tohto ústavného práva umožňuje taká organizácia

a právne usporiadanie územnej samosprávy, ktoré vytvárajú predpoklady pre všetkých

obyvateľov obce zúčastňovať sa na jej správe a bezprostredne rozhodovať o verejných

záležitostiach obecného významu na základe priameho a konkrétneho prejavu vôle

všetkých obyvateľov alebo určitej skupiny obyvateľov. Toto právo má obligatórny

charakter, pretože podľa „sa základné práva a slobody zaručujú na

území Slovenskej republiky všetkým“, pričom „Z ustanovenia § 11a ods. 3 zákona

č. pre orgán územnej samosprávy vyplýva povinnosť rozhodnúť

o splnení podmienok podľa odseku 2 tohto ustanovenia, t. j. o vyhlásení hlasovania

obyvateľov.“» (). K porušeniu základného práva občanov obsiahnutého

v uvedenom článku preto dochádza takým rozhodnutím príslušného orgánu

územnej samosprávy, ktorým bolo toto právo občanovi upreté (odňaté) alebo inak

obmedzené v rozpore s . V prípade hlasovania obyvateľov obce o odčlenení

časti obce od obce podľa § 11a ods. 2 zákona o obecnom zriadení však jeho

vyhláseniu predchádza osobitné rozhodnutie obecného zastupiteľstva o splnení

zákonných podmienok uvedených v § 11a ods. 2 zákona o obecnom zriadení, t. j. že

časť obce, o odčlenenie ktorej ide, má spravidla vlastné katastrálne územie, ktorá

urbanisticky nesplynula s obcou a do rozvoja tejto časti obce neboli vložené také

investície, na ktorých je závislá celá obec. Ako už bolo spomenuté, o splnení týchto

zákonných podmienok rozhoduje obecné zastupiteľstvo v súlade s § 11a ods. 3 zákona

o obecnom zriadení osobitným rozhodnutím a až následne po tom, keď rozhodlo, že

došlo k ich splneniu, možno prikročiť k vyhláseniu hlasovania obyvateľov časti obce

o jej odčlenení od obce. „Pozitívne“ rozhodnutie obecného zastupiteľstva o splnení

zákonných podmienok upravených v § 11a ods. 2 zákona o obecnom zriadení je preto

nevyhnutným predpokladom pre vyhlásenie hlasovania obyvateľov časti obce o jej

odčlenenie od obce, a teda pre uplatnenie základného práva občanov podľa čl. 30

ods. 1 . Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o splnení zákonných podmienok

uvedených v označenom ustanovení zákona o obecnom zriadení je preto treba

(z uvedených dôvodov) považovať za integrálnu súčasť tej právomoci orgánu územnej

samosprávy, v rámci ktorej rozhoduje o uplatnení základného práva občanov podľa

, nakoľko o týchto otázkach rozhoduje výlučne len v rámci tejto

svojej právomoci. Nakoľko ale súčasťou tej právomoci orgánu územnej samosprávy,

v rámci ktorej rozhoduje o uplatnení základného práva občanov podľa čl. 30 ods. 1

, je aj jeho rozhodnutie o splnení zákonných podmienok upravených v

ods. 2 zákona o obecnom zriadení, k porušeniu tohto práva môže dôjsť aj takýmto

rozhodnutím, pretože ide o rozhodnutie, ktorým sa záväzným spôsobom posúdi

(rozhodne o splnení) skutočností dôležitých na rozhodnutie. Ako totiž už bolo

spomenuté, ústavná požiadavka na objektivitu konania o ochrane a/alebo

rozhodovania o uplatnení niektorého zo základných práv alebo slobôd občanov (a to

bez ohľadu na povahu orgánu, pred ktorým takéto konanie prebieha) vyžaduje ich

jednotný prístup ako pri zabezpečení odborného posúdenia skutočností dôležitých pre

rozhodnutie, tak aj následný jednotný postup pri nakladaní s vyžiadanými odbornými

stanoviskami pre potreby ďalšieho konania o základnom práve alebo slobode občanov.

Každému rozhodnutiu prijatému v konaní o uplatnení alebo ochrane niektorého zo

základných práv alebo slobôd občanov pred hociktorým orgánom (štátnym,

samosprávnym alebo iným) preto musí predchádzať taký jeho procesný postup, v

ktorom boli objektívne zistené a posúdené všetky dôležité skutočnosti potrebné pre

rozhodnutie v rozsahu a spôsobom uvedeným vyššie. Rozhodnutie príslušného orgánu,

ktorému ale takéto konanie nepredchádzalo, porušuje to základné právo alebo slobodu

občana, ktoré boli predmetom konania pred ním, a to bez ohľadu na to, či sa ním

priamo a „meritórne“ rozhodovalo o uplatnení alebo ochrane niektorého zo

základných práv a slobôd občana (ako je tomu napríklad v konaniach pred súdmi a

orgánmi štátnej správy) alebo sa ním rozhodlo len o splnení podmienok dôležitých pre

neskoršie meritórne rozhodnutie o uplatnení základného práva alebo slobody občana

(ako je tomu v prípade rozhodnutia obecného zastupiteľstva podľa § 11a ods. 3 zákona

o obecnom zriadení). V naznačenom smere preto treba objektivitu konania o ochrane

a/alebo rozhodovania o uplatnení základného práva alebo slobody občana považovať

za neoddeliteľnú súčasť každého z tých základných práv alebo slobôd (upravených

v druhej hlave ), k ochrane ktorých alebo k rozhodovaniu o uplatnení ktorých

dochádza v konaniach pred rôznymi orgánmi.

Z uvedeného vyplýva, že aj keď vo veciach územnej samosprávy rozhoduje

obec samostatne ( ), v každom konaní a rozhodovaní o uplatnení

základných práv alebo slobôd občanov pred orgánom územnej samosprávy sa musí

garantovať ústavná požiadavka právnej istoty, ako aj ústavné zásady rovnosti občanov

v právach a zákazu diskriminácie pri ich využívaní (ako pred hociktorým iným

orgánom), pričom tieto ústavné požiadavky sa do jeho rozhodovacej činnosti

premietajú o. i. v povinnosti zabezpečiť objektivitu konania v rozsahu a spôsobom

uvedeným vyššie.

III.

Na vyhlásenie hlasovania obyvateľov časti obce o odčlenení časti obce je

potrebné súčasné splnenie všetkých troch podmienok uvedených v § 11a ods. 2 zákona

o obecnom zriadení, avšak medzi sťažovateľmi a mestským zastupiteľstvom vo

Vranove nad Topľou sa predmetom sporu stalo len splnenie podmienky, že „ide

o odčlenenie časti obce, ktorá urbanisticky nesplynula s obcou“. Rozhodnutie o jej

nesplnení sa stalo aj predmetom konania o ústavnej sťažnosti sťažovateľov pred

ústavným súdom.

1. V konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľov ústavný súd predovšetkým zistil,

že mestské zastupiteľstvo vo Vranove nad Topľou (a vo vzťahu k petícii obyvateľov

mestskej časti Čemerné z 31. mája 1999) neposudzovalo splnenie podmienok

uvedených v § 11a ods. 2 zákona o obecnom zriadení bez súčinnosti s inými orgánmi,

keďže sa prostredníctvom svojho výkonného orgánu (mestského úradu) obrátilo na

príslušné štátne orgány so žiadosťou o posúdenie ich splnenia (a tak zabezpečenie

odborných podkladov pre svoje rozhodnutie podľa § 11a ods. 3 zákona o obecnom

zriadení). Pokiaľ ide o splnenie zákonnej podmienky časť obce „spravidla s vlastným

katastrálnym územím“, Mestský úrad vo Vranove nad Topľou sa svojím dožiadaním

č. 27/1999 z 3. augusta 1999 obrátil na Okresný úrad vo Vranove nad Topľou, odbor

katastrálny, pričom uviedol: „Na základe petície obyvateľov MČ Čemerné na

vyhlásenie hlasovania obyvateľov mestskej časti Čemerné za účelom odčlenenia od

Vranova nad Topľou a v súlade s § 11a odsek 2 zákona č. 369/90 Zb. v znení

neskorších predpisov sa na Vás obraciam so žiadosťou o poskytnutie údajov

potrebných pre posúdenie petície.

Jednou zo zákonných podmienok pre vyhlásenie hlasovania obyvateľov MČ je

posúdenie existencie samostatného katastrálneho územia. Žiadam Vás, aby ste sa ku

k. ú. Čemerné písomne vyjadrili v náväznosti na zákon č. 165/95 Z. z. § 3 ods. 8“.

Ďalším listom z toho istého dňa (č. 26/1999) sa Mestský úrad vo Vranove nad

Topľou obrátil so žiadosťou o posúdenie splnenia zákonných podmienok podľa § 11a

ods. 2 zákona o obecnom zriadení aj na Okresný úrad vo Vranove nad Topľou, pričom

uviedol: „...na základe petície obyvateľov MČ Čemerné na vyhlásenie hlasovania

obyvateľov mestskej časti Čemerné za účelom odčlenenia od Vranova nad Topľou

(prikladám v prílohe) a v súlade s § 11a odsek 2 zákona č. 369/90 Zb. v znení

neskorších predpisov sa na Vás obraciam so žiadosťou o posúdenie splnenia

podmienok pre odčlenenie Čemerného od mesta Vranov nad Topľou.

Pred prerokovaním petície obyvateľov MČ Čemerné v mestskom zastupiteľstve

vo Vranove n. T. je potrebné dať odpoveď na otázku, či ide o takú časť, ktorá

urbanisticky splynula, resp. nesplynula s obcou, k čomu je potrebné vychádzať

z osobitných právnych predpisov, najmä zákona č. 50/76 Zb. o územnom plánovaní

a stavebnom poriadku v znení zmien a doplnkov.

Orgánmi oprávnenými zaujať kvalifikované stanovisko k týmto otázkam sú

v súlade s platnou právnou úpravou príslušné úrady životného prostredia.“

Tento postup Mestského úradu vo Vranove nad Topľou napokon potvrdzuje aj

dôvodová správa k materiálu pre rokovanie IX. zasadnutia mestského zastupiteľstva

konaného 8. novembra 1999 (k bodu 8), v ktorej sa uvádza: „K posúdeniu splnenia

podmienok pre odčlenenie v mestskej časti Čemerné bolo vyžiadané stanovisko

príslušného štátneho orgánu – Okresného úradu vo Vranove nad Topľou“, ktorý

potvrdil:

„1. mestská časť Čemerné má vlastné katastrálne územie,

2. nie je možné presne posúdiť, či mestská časť Čemerné urbanisticky splynula

s mestom Vranov nad Topľou (viď príloha č. 2 – novšie stanovisko),

3. mestská časť Čemerné urbanisticky splynula s mestom Vranov nad Topľou (viď

príloha č. 3 – staršie stanovisko)“.

Uvedený postup Mestského úradu vo Vranove nad Topľou ústavný súd posúdil

ako „zabezpečenie odborných podkladov... na rokovanie... zastupiteľstva“ v zmysle

§ 16 ods. 3 zákona o obecnom zriadení. Uvedeným postupom samotné mestské

zastupiteľstvo vo Vranove nad Topľou potvrdilo, že jeho rozhodnutiu o základnom

práve občanov podľa predchádza odborné posúdenie skutočností

dôležitých pre jeho rozhodnutie príslušnými orgánmi, nakoľko vo svojej žiadosti

Okresnému úradu vo Vranove nad Topľou z 3. augusta 1999 výslovne konštatuje:

„Orgánmi oprávnenými zaujať kvalifikované stanovisko k týmto otázkam sú v súlade

s platnou právnou úpravou príslušné úrady životného prostredia“.

Zo zadovážených písomných podkladov, ako aj vykonaných dôkazov mal preto

ústavný súd za preukázané, že mestské zastupiteľstvo vo Vranove nad Topľou

nerozhodlo o splnení zákonných podmienok podľa § 11a ods. 2 zákona o obecnom

zriadení bez zadováženia odborných stanovísk od príslušného štátneho orgánu, takže

(a z tohto dôvodu) nemožno jeho uznesenie z 8. novembra 1999 hodnotiť ako

porušujúce objektivitu konania a v dôsledku toho aj základné právo občanov podľa

.

2. Ako už bolo spomenuté, výkonu právomoci orgánu územnej samosprávy pri

rozhodovaní o uplatnení základného práva občanov podľa však

zodpovedá nielen taký jeho postup, v rámci ktorého zabezpečil odborné stanovisko

(nevyhnutné pre jeho rozhodnutie, či došlo k splneniu zákonných podmienok podľa

§ 11a ods. 2 zákona o obecnom zriadení), ale aj taký, v rámci ktorého toto odborné

stanovisko následne zhodnotil pre potreby ďalšieho konania a aj rozhodovania

o základnom práve občanov, prípadne taký, ktorým náležite zdôvodnil svoje

rozhodnutie obsahovo rozporné s vyžiadaným odborným stanoviskom. Ústavný súd

posúdil objektivitu konania pred mestským zastupiteľstvom vo Vranove nad Topľou

z hľadiska splnenia týchto kritérií a dospel k nasledovným záverom.

2.1. Pri hodnotení splnenia kritéria, ktoré sa následne stalo predmetom sporu

medzi sťažovateľmi a mestským zastupiteľstvom Vranov nad Topľou, si mestské

zastupiteľstvo pred svojím rozhodovaním 8. novembra 1999 vyžiadalo odborné

podklady od Okresného úradu vo Vranove nad Topľou a od Okresného úradu, odboru

katastrálneho, vo Vranove nad Topľou (obe žiadosti z 3. augusta 1999), avšak na

rokovanie mestského zastupiteľstva boli v uvedený deň predložené nielen tieto

odborné podklady, ale aj staršie stanovisko Okresného úradu vo Vranove nad Topľou

z 13. februára 1997. Zatiaľ čo podľa staršieho stanoviska „Mestská časť Čemerné

urbanisticky splynula s mestom Vranov nad Topľou“, v súlade s jeho novším

stanoviskom z 18. augusta 1999: „Aj napriek tomu, že hranica katastrálneho územia

mestskej časti Čemerné prechádza až za riekou Topľa, prirodzenou hranicou medzi

samotným mestom Vranov nad Topľou a mestskou časťou Čemerné je rieka Topľa, na

základe čoho možno konštatovať, že k jednoznačnému urbanistickému splynutiu

týchto dvoch častí nedošlo a nie sú prekážky pre ich urbanistický rozvoj ako

samostatných celkov“.

V konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľov sa ústavný súd podrobne nezaoberal

obsahovými rozdielnosťami týchto odborných stanovísk, ale zisťoval, či objektivite

konania, v ktorom sa (v konečnom dôsledku) rozhoduje o uplatnení základného práva

alebo slobody občanov, zodpovedá stav, kedy sú k posúdeniu rozhodujúcemu orgánu

predložené súčasne dve obsahovo rozdielne odborné stanoviská k tej istej otázke, ktoré

však odrážajú existujúci stav v rôznych časových obdobiach. Podľa právneho názoru

ústavného súdu jediným odborným podkladom plne rešpektujúcim kritérium

objektivity konania, a preto aj relevantným pre rozhodnutie o uplatnení základného

práva alebo slobody občana je odborné stanovisko odrážajúce stav existujúci

bezprostredne pred rozhodnutím orgánu územnej samosprávy.

2.2. Ďalším kritériom objektivity konania, ktoré ústavný súd skúmal, bolo

zhodnotenie vyžiadaného odborného stanoviska mestským zastupiteľstvom vo

Vranove nad Topľou. V materiáli určenom na rokovanie mestského zastupiteľstva vo

Vranove nad Topľou 8. novembra 1999 (Petícia občanov mestskej časti Čemerné

o odčlenenie od mesta Vranov nad Topľou) je „novšie stanovisko“ Okresného úradu

vo Vranove nad Topľou z 18. augusta 1999 kvalifikované tak, že podľa neho „nie je

možné presne posúdiť, či mestská časť Čemerné urbanisticky splynula s mestom

Vranov nad Topľou“. Hoci § 11a ods. 2 zákona o obecnom zriadení ukladá orgánu

územnej samosprávy, aby rozhodol, či „obec urbanisticky nesplynula s obcou“, podľa

odborného podkladu, ktorý si mestské zastupiteľstvo vo Vranove nad Topľou

zadovážilo a aj predložilo na rokovanie o tejto otázke, však „nie je možné presne

posúdiť“, či mestská časť Čemerné urbanisticky nesplynula s Vranovom nad Topľou.

Podľa právneho názoru ústavného súdu však objektivite konania orgánu územnej

samosprávy, v ktorom sa rozhoduje o uplatnení základného práva alebo slobody

občanov, nezodpovedá stav, kedy vyžiadaný odborný podklad jednoznačným

spôsobom odborne nevyhodnotí otázku nevyhnutnú pre rozhodnutie. V opačnom

prípade (t. j. ak by aj odborne nejednoznačné stanovisko mohlo slúžiť ako podklad pre

rozhodnutie orgánu územnej samosprávy) by to boli samotní občania domáhajúci sa

rozhodnutia o uplatnení svojho základného práva podľa , ktorí by

v konečnom dôsledku znášali dôsledky (a v niektorých prípadoch dokonca aj ujmu na

svojom práve) pre nerešpektovanie tejto zložky objektivity konania zo strany

rozhodujúceho orgánu, resp. v dôsledku jeho neschopnosti alebo neochoty zabezpečiť

odborné stanovisko spĺňajúce takúto požiadavku. Občanom, ktorí sa v súlade s

a zákonom upraveným postupom domáhajú vydania rozhodnutia o uplatnení svojho

základného práva podľa , však nie je možné uložiť zodpovednosť

za nerešpektovanie kritérií objektivity konania zo strany orgánu rozhodujúceho o ich

základnom práve. Je preto povinnosťou orgánu územnej samosprávy, ktorý rozhoduje

o základnom práve občanov podľa , aby si zaobstaral také odborné

podklady (stanoviská), ktoré jednoznačným spôsobom odborne hodnotia tú otázku,

o ktorej má v súlade s § 11a ods. 2 zákona o obecnom zriadení rozhodnúť.

2.3. Počas ústneho pojednávania ústavného súdu právny zástupca sťažovateľov

JUDr. Uhlík (ktorý sa na zasadnutí mestského zastupiteľstva vo Vranove nad Topľou

8. novembra 1999 zúčastnil) uviedol, že architekt mesta Vranov nad Topľou sa

jednoznačne vyjadril k otázke splynutia Čemerného s Vranovom nad Topľou, a to tak,

že k ich splynutiu došlo, avšak bez akéhokoľvek vecne podloženého

a argumentačného zdôvodnenia svojho tvrdenia. Ústavný súd sa kritériami odborného

stanoviska určeného pre potreby rozhodovania o otázkach upravených v § 11a ods. 2

zákona o obecnom zriadení už zaoberal predtým a uviedol, že takéto „...stanovisko bez

argumentačnej podloženosti konštatovania v ňom obsiahnutého nemožno považovať

za dostatočné pre nestranné posúdenie takej odborne náročnej a zložitej záležitosti,

ako je vyslovenie záveru o urbanistickom splynutí časti obce s jej zvyšnou časťou“

(). Hoci teda v priebehu zasadnutia mestského zastupiteľstva vo Vranove

nad Topľou architekt mesta jednoznačné odborné stanovisko k splynutiu Čemerného

s Vranovom nad Topľou vyjadril, objektivite konania, v ktorom sa rozhoduje

o uplatnení základného práva alebo slobody občanov, zodpovedá nielen jednoznačné

vyjadrenie, ale aj odborne vyargumentované stanovisko k niektorej z otázok

upravených v § 11a ods. 2 zákona o obecnom zriadení.

Nakoľko v dôsledku takéhoto postupu mestského zastupiteľstva vo Vranove

nad Topľou došlo k narušeniu objektivity konania tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť

základného práva občanov podľa (ako práva, o uplatnení ktorého

sa rozhodovalo v zákonom upravenom konaní pred orgánom územnej samosprávy),

bolo treba uznesenie mestského zastupiteľstva vo Vranove nad Topľou č. 8

z 8. novembra 1999 časť D bod 2 (ktoré bolo prijaté na jeho záver) zrušiť podľa § 57

ods. 1 .

Podľa v rozsahu, v ktorom ústavný súd

uznesenie mestského zastupiteľstva vo Vranove nad Topľou z 8. novembra 1999 zrušil

(časť D bod 2), je mestské zastupiteľstvo vo Vranove nad Topľou povinné vec znovu

prejednať a rozhodnúť, pričom v tomto konaní je viazané právnym názorom ústavného

súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

Vyhlásené v Košiciach 27. apríla 2000