Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)I. ÚS 46/96
PDF · 247.11 KB
No categories available
I. ÚS 46/96
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Jána Klučku a sudcov JUDr. Viery Mrázovej a JUDr. Richarda Rapanta na
neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 1998 prerokoval ústavnú sťažnosť
, bytom a spol., zastúpených JUDr.
Jozefom Brázdilom, advokátom, Trhová 1, Zvolen, proti mestu Lučenec, zastúpeného
JUDr. Pavlom Lörinčíkom, komerčným právnikom, Rúbanisko III/16, Lučenec, vo
veci porušenia ich základného práva upraveného v čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky uznesením mestského zastupiteľstva mesta Lučenec č. 35/1996 z 25. apríla
1996 a takto
r o z h o d o l :
1. Ústavnej sťažnosti sa v y h o v u j e .
2. Základné právo sťažovateľov zúčastňovať sa na správe verejných vecí
priamo, upravené v čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky bolo p o r u š e n é
tým, že mesto Lučenec uznesením mestského zastupiteľstva č. 35/1996 z 25. apríla
1996 nevyhlásilo hlasovanie obyvateľov podľa § 11a ods. 2 zákona SNR č. 369/1990
Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov o odčlenení mestskej časti
Opatová od mesta Lučenec, hoci všetky náležitosti ustanovené v citovanom
ustanovení boli splnené.
3. Uznesenie mestského zastupiteľstva mesta Lučenec č. 35/1996 z 25. apríla
1996 z r u š u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna
1996 doručená ústavná sťažnosť , bytom
, , bytom ,
, bytom a , bytom
, zastúpených JUDr. Jozefom Brázdilom,
advokátom, Trhová 1, Zvolen (ďalej len „sťažovatelia“), proti uzneseniu mestského
zastupiteľstva mesta Lučenec č. 35/1996 z 25. apríla 1996.
Sťažovatelia ako členovia petičného výboru, vytvoreného obyvateľmi
mestskej časti Lučenec - Opatová 23. marca 1996 na základe § 3 ods. 1 zákona č.
85/1990 Zb. o petičnom práve, v ústavnej sťažnosti uviedli, že nespokojnosť
obyvateľov tejto mestskej časti s tým, ako mesto Lučenec pristupuje k riešeniu ich
problémov a k zabezpečovaniu jej občianskej vybavenosti, bola dôvodom pre
realizáciu petičného práva v zmysle § 11a ods. 2 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o
obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 369/1990 Zb.“).
Petíciou chceli vyvolať hlasovanie obyvateľov mestskej časti Opatová o jej
odčlenení od mesta Lučenec, ktoré malo podľa odseku 1 písmena c) citovaného
ustanovenia na základe splnenia zákonných podmienok vyhlásiť mestské
zastupiteľstvo. Tým súčasne chceli ako „plnoprávni občania realizovať právo
vyplývajúce z Ústavy SR a jej čl. 30 ods. 1, a to zúčastňovať sa priamo na správe
vecí verejných a najmä spravovať si sami svoje záležitosti k prospechu všetkých
obyvateľov Opatovej“.
Mestské zastupiteľstvo svojím uznesením č. 35/1996 z 25. apríla 1996 zaujalo
stanovisko, v ktorom uviedlo, že pre vyhlásenie verejného hlasovania nie sú splnené
podmienky upravené v ustanovení § 11a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. (v návrhu
nesprávne označenie zákona „č. 389/1990 Zb."). Mesto Lučenec toto stanovisko
oznámilo zástupcovi petičného výboru svojím listom z 26. apríla 1996, v ktorom je
okrem iného uvedené „Vzhľadom k tomu, že petícia obsahuje všetky náležitosti
uvedené v zákone o petičnom práve, primátor mesta predložil petíciu dňa 25. 4. 1996
v súlade so zákonom 369/1990 Zb. o obecnom zriadení na rokovanie Mestskému
zastupiteľstvu v Lučenci. Mestské zastupiteľstvo po rozprave, v ktorej umožnilo
vystúpiť aj zástupcom petičného výboru, podľa § 11a ods. 3 zákona č. 369/90 Zb.
rozhodlo, že podmienky uvedené v odstavci 2 citovaného ustanovenia splnené neboli.
Pri tomto rozhodovaní MZ vzalo na zreteľ stanovisko Obvodného úradu životného
prostredia v Lučenci. Následne prijalo uznesenie č. 35/1996, podľa ktorého
nevyhlasuje hlasovanie o odčlenení mestskej časti Opatová, nakoľko neboli splnené
podmienky vyplývajúce z § 11a ods. 2 zákona č. 369/90 Zb. v platnom znení.“.
K oznámeniu bolo priložené stanovisko Obvodného úradu životného prostredia
v Lučenci č. ŽP-V-21/96-Ta z 25. apríla 1996, adresované primátorovi MUDr.
Jozefovi Murgašovi, Mesto Lučenec, ktoré po úvodnej časti obsahuje záver, že:
"Z hľadiska splynutia mestskej časti Opatová s mestom Lučenec je možné
konštatovať, že mestská časť Opatová urbanisticky splynula s mestom Lučenec po
stránke dopravnej, inžinierskych sietí, ako aj ekologickej z nasledujúcich dôvodov:
1) je vybudovaný bezkolízny vstup s nadjazdom nad železničnou traťou do mesta
Lučenec cez túto mestskú časť,
2) cez túto časť mesta ide hlavný kanalizačný oberač odvádzajúci odpadové vody
z Rúbaniska III, ako aj niektorých priemyselných závodov,
3) splaškové vody z priemyselnej zóny bývalej Poľany sú odvedené do mestskej
čističky odpadových vôd,
4) v katastrálnom území Opatová bola vybudovaná skládka komunálneho odpadu
pre mesto Lučenec.“.
Petičný výbor sťažnosťou z 1. mája 1996 č. j. PV-04/Opat.-96 adresovanou
primátorovi mesta Lučenec MUDr. Jozefovi Murgašovi namietal nepravdivosť
uvádzaných dôvodov, menovite:
a) Bezkolízny vstup s nadjazdom ponad železničnú trať je vybudovaný výlučne na
území mesta Lučenec a vôbec nezasahuje na územie Opatovej. Dôvod je podľa
sťažovateľov úplne nepravdivý.
b) Kanalizačný oberač, ktorý je vedený z Rúbaniska III cez katastrálne územie
Opatovej, nemal vplyv na urbanistické splynutie, nakoľko tento nie je umiestnený
nad terénom, ale v podzemí a navonok nevykazuje znaky splynutia. Na tento zberač
nebolo obyvateľom Opatovej umožnené napojiť sa a jeho investorom nebolo mesto
Lučenec, ale bývalý ONV, prostredníctvom Stavoinvesty Banská Bystrica. Ani
splaškové vody z bývalého závodu Poľana a mestskej časti Opatová nevykazujú
znaky urbanistického splynutia, i keď sa tieto vody zlievajú do čističky odpadových
vôd STVAK Lučenec.
c) Skládka komunálneho odpadu v kat. území Opatová má celoregionálnu pôsobnosť,
pričom bola uzavretá dohoda o usporiadaní majetkových a ostatných vzťahov.
Prípadné odčlenenie Opatovej od mesta Lučenec nebude mať žiadny negatívny vplyv
na jej používanie podľa harmonogramu.
Podľa názoru sťažovateľov rozhodnutie mestského zastupiteľstva ako orgánu
územnej samosprávy je rozhodnutím organizačnej povahy, proti ktorému nie je
možné podať opravný prostriedok a nepodlieha ani preskúmaniu všeobecným súdom.
Preto využili možnosť vyplývajúcu z § 49 a nasl. zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. a podali ústavnú sťažnosť na ústavný súd. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti navrhli, aby ústavný súd ich ústavnej sťažnosti vyhovel a aby v
náleze „vyslovil, že Mesto Lučenec uznesením mestského zastupiteľstva zo dňa 25.
4. 1996 pod č. 35/1996 porušilo naše právo priamo sa zúčastňovať na správe vecí
verejných priznané v čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a nevyhlásilo
hlasovanie podľa § 11a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení
neskorších predpisov o odčlenení mestskej časti Opatová od mesta Lučenec hoci
všetky podmienky uvedené v ust. § 11a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení boli splnené. Aby Ústavný súd SR podľa § 57 zákona č. 38/1993 Z. z. svojím
uznesením zrušil uznesenie Mestského zastupiteľstva v Lučenci zo dňa 25. 4. 1996
pod čís. 35/1996.“.
Ústavný súd zistil, že ústavná sťažnosť spĺňala všetky náležitosti predpísané
zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v
znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z., ktorým sa mení a
dopĺňa tento zákon (ďalej len „zákon č. 38/1993 Z. z.“), a preto 4. septembra 1996
rozhodol o jej prijatí na ďalšie konanie.
Ústavný súd zaslal ústavnú sťažnosť mestu Lučenec, zastúpenému MUDr.
Jozefom Murgašom, primátorom mesta, 18. júla 1996 s výzvou, aby sa k nej ako
účastník konania vyjadril v určenej lehote, a súčasne, aby ústavnému súdu predložil
písomné podklady, vrátane rokovacieho poriadku mestského zastupiteľstva mesta
Lučenec, na základe ktorých bolo prijaté napadnuté uznesenie č. 35/1996 z 25. apríla
1996. Mesto Lučenec predložilo požadované vyjadrenie ústavnému súdu 7. augusta
1996 a spolu s ním aj rokovací poriadok, vyjadrenie Obvodného úradu životného
prostredia v Lučenci z 25. apríla 1996 a zoznam investičných nákladov skládky
odpadov Čurgov.
Vo svojom vyjadrení mesto Lučenec uviedlo, že mestské zastupiteľstvo pri
posudzovaní požiadavky petičného výboru za odčlenenie Opatovej od mesta Lučenec
vzalo na zreteľ stanovisko Obvodného úradu životného prostredia v Lučenci
z 25. apríla 1996, z ktorého vyplývalo, že do rozvoja mestskej časti Opatová boli
vložené investície, od ktorých je závislá celá obec, t. j. mesto Lučenec. Ďalej uviedlo,
že mesto vybudovalo v katastrálnom území Opatová skládku komunálneho odpadu
s regionálnou pôsobnosťou. Prvá etapa skládky bola vybudovaná v rokoch 1992 -
1994 a výška vloženej investície bola 20 089 504,- Sk. Predpokladané budúce
investície pre ďalšiu výstavbu a následnú rekultiváciu budú asi 70 mil. Sk.
V závere svojho vyjadrenia navrhlo, aby ústavný súd ústavnej sťažnosti
nevyhovel a vyslovil, že základné právo sťažovateľov priamo sa zúčastňovať na
správe verejných vecí upravené v čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky tým, že
mesto Lučenec uznesením svojho orgánu mestského zastupiteľstva č. 35/1996 z 25.
apríla 1996 nevyhlásilo hlasovanie, nebolo porušené, pretože neboli splnené všetky
podmienky ustanovené v § 11a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
v znení neskorších predpisov.
Na základe výzvy ústavného súdu zo 4. septembra 1996 predložili odborné
stanoviská, prípadne podklady vo veci:
a) prednosta Okresného úradu Lučenec Stanislav Jačmeník 18. septembra 1996 čís.
241/96-Sekr., keďže sa na spracovaní podkladu pre rozhodnutie mestského
zastupiteľstva podieľal odbor životného prostredia a odbor všeobecnej vnútornej
správy okresného úradu. Vo svojom stanovisku uviedol, "že vo veci vyslovenia
záveru o urbanistickom splynutí časti Opatová s mestom Lučenec sa vyskytli
pochybnosti, ktoré vo svojom stanovisku pripúšťa i odbor životného prostredia
Okresného úradu v Lučenci. Súčasne je možné uznať i námietku sťažovateľov, že
nadjazd nad železničnou traťou do mesta Lučenec bol postavený výlučne na území
mesta a nie v zmysle znenia stanoviska zaniknutého Obvodného úradu životného
prostredia v Lučenci". Ďalej uviedol, že tento orgán v liste adresovanom petičnému
výboru nevylúčil zmenu svojho vyjadrenia po odbornom posúdení viacerých
odborníkov. Z vyjadrení i podkladov získaných z mestského zastupiteľstva, štátnych
orgánov i sťažovateľov zistil, že jedinou nezvratnou a objektívnou skutočnosťou je,
že mestská časť Opatová má vlastné katastrálne územie a od mesta Lučenec ju delí
Krivánsky potok, ktorý tvorí hranicu katastrálneho územia. V súvislosti s tým aj
obvodný úrad životného prostredia vyjadril názor, že pojem urbanistického splynutia
obcí nebol presne vymedzený. Posúdenie tejto otázky je závislé od vyhodnotenia
viacerých skutočností.
b) odbor všeobecnej vnútornej správy Krajského úradu v Banskej Bystrici
18. septembra 1996 č. 96/03893.
Stanovisko obsahuje údaje o príprave a schválení územného plánu rozvoja
mesta tak, aby bola zachovaná jeho základná urbanistická koncepcia
s proporcionálnym rozvojom jednotlivých funkcií mesta, stanovené funkčné zóny a
ich plynulé previazanie tak, aby mesto Lučenec spolu so svojimi mestskými časťami
tvorilo jeden kompaktný fungujúci mestský organizmus. I keď v závere stanoviska sa
uvádza, že je možné súhlasiť so stanoviskom bývalého Okresného úradu životného
prostredia Lučenec v tom, že mesto Lučenec a jeho miestna časť urbanisticky zrástli
- splynuli, pre zodpovedné posúdenie celého komplexu otázok spojených s
realizáciou investícií, od ktorých je závislá obec, nemá dostatočné podklady a
nemôže sa preto k tejto problematike odborne vyjadriť. V prílohe zaslal pracovnú
mapku.
c) minister životného prostredia Slovenskej republiky Ing.Jozef Zlocha
27. septembra 1996 č. 1373/96-min.
V stanovisku uviedol, že v spolupráci s Krajským úradom v Banskej Bystrici,
odborom tvorby a ochrany životného prostredia preveril spracovanú a schválenú
územnoplánovaciu dokumentáciu mesta Lučenec a vykonal miestnu obhliadku. Na
základe uvedeného poskytol podklady pre rozhodnutie. V ďalšej časti stanoviska sa
vyjadril o územnom pláne schválenom vládou Slovenskej republiky uznesením č.
219/1975 a jeho prehodnotení v r. 1979 s tým, že mesto sa rozvíjalo od roku 1975
v súlade so schváleným územným plánom. K jednotlivým dôvodom tvrdeného
splynutia uviedol v podstate rovnaké vecné stanoviská ako Krajský úrad v Banskej
Bystrici. V závere stanoviska konštatoval: "Na základe uvedeného vyslovujem
odborný názor, že z hľadiska územno-priestorovej štruktúry mesto Lučenec a jeho
miestna časť Opatová urbanisticky zrástli - splynuli. Požiadavka § 11a ods. 2 zákona
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení noviel, že obecné zastupiteľstvo vyhlási
hlasovanie obyvateľov časti obce, ak ide o odčlenenie časti obce spravidla s
vlastným katastrálnym územím, ktorá urbanisticky nesplynula s obcou, nie je teda
splnená. Posúdenie druhej požiadavky uvedeného ustanovenia, a to, či do rozvoja
obce neboli vložené také investície, na ktorých je závislá celá obec, neprináleží
Ministerstvu životného prostredia. Mesto Lučenec je orgánom územného plánovania
a podľa § 4 ods. 2 písm. ch) zákona o obecnom zriadení obstaráva a schvaľuje
územnoplánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón, koncepcie rozvoja
jednotlivých oblastí života obce. Mesto Lučenec je teda v súčinnosti s uvedenými a
ostatnými ustanoveniami § 4 zákona o obecnom zriadení oprávnené posúdiť, či časti
obce (mesta) urbanisticky splynuli a či investície vložené do rozvoja časti obce sú
takého charakteru, že je od nich závislá celá obec."
Zástupca petičného výboru za odčlenenie mestskej časti Opatová od mesta
Lučenec 16. februára 1998 doručil ústavnému súdu znalecký posudok vo
veci posúdenia, či došlo k urbanistickému splynutiu mestskej časti Opatová s mestom
Lučenec, vypracovaný 12. februára 1998 znalcom , so sídlom
. K jeho písomnému vyhotoveniu bolo
pripojených celkom 7 príloh (2 grafické a 5 písomných). V závere písomnej časti
znaleckého posudku znalec uviedol: „Bývalá obec Opatová
urbanisticky nesplynula s mestom Lučenec. Miestna časť Lučenec - Opatová si
zachovala svoj pôvodný charakter vo veľkej väčšine vidieckej zástavby bez
výraznejších komplexných mestotvorných znakov vo svojej urbanistickej štruktúre.“.
Jedno vyhotovenie tohto znaleckého posudku ústavný súd zaslal, za účelom
oboznámenia sa s ním, primátorovi mesta Lučenec.
Ústavný súd listom z 28. januára 1998 vyzval sťažovateľov, ako aj odporcu -
mesto Lučenec, aby sa vyjadrili, či trvajú na ústnom pojednávaní vo veci samej.
Zástupca sťažovateľov listom zo 14. februára 1998 ústavnému súdu oznámil,
že sťažovatelia na ústnom pojednávaní netrvajú a súhlasia s upustením od neho.
Rovnaký súhlas vyjadril v liste z 5. februára 1998 aj primátor mesta Lučenec. Ďalším
listom doručeným ústavnému súdu 17. marca 1998 oznámil, že po doručení
znaleckého posudku č. 01/1998 z 12. februára 1998 a po zistení, že je v priamom
protiklade so záverom bývalého Obvodného úradu životného prostredia Lučenec z
25. apríla 1996, mesto Lučenec žiada o vytýčenie ústneho pojednávania.
II.
Ústavný súd Slovenskej republiky podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky
rozhoduje o sťažnostiach proti právoplatným rozhodnutiam ústredných a miestnych
orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušené
základné práva a slobody občanov, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd.
Právnym základom konania pred ústavným súdom vo veci ústavnej sťažnosti
sťažovateľov bolo posúdenie, či pre začatie tohoto konania boli splnené podmienky
ustanovené v čl. 127 ústavy a v § 49 a nasl. zákona č. 38/1993 Z. z.
Ako vyplýva z označených ustanovení zákona č. 38/1993 Z. z., prvým
predpokladom prípustnosti konania o ústavnej sťažnosti a rozhodovania o nej je
existencia právoplatného rozhodnutia ústredného alebo miestneho orgánu štátnej
správy alebo orgánu územnej samosprávy. V prípade ústavnej sťažnosti
a spol. je takým rozhodnutím uznesenie mestského zastupiteľstva mesta
Lučenec č. 35/1996 z 25. apríla 1996. V prípravnom konaní, v rámci zabezpečovania
a vyhodnocovania dôkazov potrebných na zistenie stavu veci, sa ústavný súd
zaoberal otázkou, či všeobecne záväzné právne predpisy umožňujú proti
rozhodnutiam orgánov územnej samosprávy podať riadne opravné prostriedky a ak
áno, či boli sťažovateľmi aj využité tak, ako to upravuje ustanovenie § 53 ods. 1
Ústavný súd túto podmienku posúdil s ohľadom na to, že rozhodnutie orgánu
územnej samosprávy podľa § 11a ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. je rozhodnutím
organizačnej povahy, proti ktorému nemožno podať riadny opravný prostriedok, čo
možno odvodiť aj z § 27 zákona č. 369/1990 Zb. a z konštatovania ústavného súdu
vysloveného v rozhodnutí I. ÚS 76/93 v obdobnej veci.
Podľa § 11a ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. rozhoduje obecné zastupiteľstvo
o tom, či boli splnené podmienky podľa odseku 2 tohto ustanovenia, t. j. či ide o časť
obce spravidla s vlastným katastrálnym územím, ktorá urbanisticky nesplynula s
obcou a do rozvoja ktorej neboli vložené také investície, na ktorých je závislá celá
obec. O tejto otázke, rovnako ako o veciach ustanovených v § 11a ods. 3 písm. a), f),
h), l), rozhoduje obecné (mestské) zastupiteľstvo podľa § 12 ods. 2 uznesením, ktoré
síce podpisuje starosta (primátor) obce (mesta), ale ktoré je rozhodnutím obecného
(mestského) zastupiteľstva. Starosta (primátor) môže podľa § 13 ods. 4 zákona č.
369/1990 Zb. len pozastaviť výkon rozhodnutia obecného zastupiteľstva, ak sa
domnieva, že odporuje zákonu, alebo je pre obec zjavne nevýhodné.
Zákon č. 369/1990 Zb. neupravuje možnosť podať žiadny opravný prostriedok
proti uzneseniam obecného zastupiteľstva, ktorými rozhoduje vo veciach mimo
rámca správneho konania.
Z uvedeného vyplýva, že uznesenie obecného zastupiteľstva, prijaté podľa
§ 11a ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. spĺňa požiadavku právoplatného rozhodnutia
orgánu územnej samosprávy v zmysle čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky. V danej
veci teda nejde o prípad podľa § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o neprípustnosti
ústavnej sťažnosti, ak sťažovateľ nevyčerpal riadne opravné prostriedky, ktoré mu
zákon na ochranu jeho práva poskytuje, pretože žiaden zákon neupravuje možnosť
uplatnenia, či už riadneho alebo iného opravného prostredku.
Z obsahu ústavnej sťažnosti a z vyhodnotenia spisových podkladov, ktoré boli
ústavnému súdu predložené vyplýva, že sťažovatelia sa ako členovia petičného
výboru obrátili 31. marca 1996 s petíciou obyvateľov mestskej časti Opatová na
príslušné orgány mesta Lučenec, v ktorej žiadali jej odčlenenie od mesta Lučenec z
dôvodu uplatnenia petičného práva podľa zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve.
Mestské zastupiteľstvo mesta Lučenec uznesením č. 35/1996 z 25. apríla 1996
rozhodlo, že nevyhlási hlasovanie obyvateľov o odčlenení mestskej časti Opatová,
pretože neboli splnené všetky podmienky ustanovené v § 11a ods. 2 zákona č.
Na vyhlásenie hlasovania obyvateľov o odčlenení časti obce je potrebné
súčasné splnenie všetkých troch podmienok uvedených v § 11a ods. 2 zákona č.
369/1990 Zb. Prvá podmienka z nich, t. j. existencia samostatného katastrálneho
územia, bola splnená, čo medzi účastníkmi konania o ústavnej sťažnosti nebolo
sporné. Medzi mestom Lučenec a sťažovateľmi došlo však k sporu o tom, či boli
splnené aj ďalšie dve podmienky ustanovené v citovanom ustanovení. V čase
rozhodovania mestského zastupiteľstva mesta Lučenec o tom, či vyhlási petíciou
požadované hlasovanie obyvateľov mestskej časti Opatová, nebola podľa poslancov
mestského zastupiteľstva mesta Lučenec splnená podmienka jej urbanistického
splynutia, presnejšie nesplynutia s mestom Lučenec (v zápisnici o hlasovaní
mestského zastupiteľstva z 25. apríla 1996 bolo konštatované, že mestská časť
Opatová urbanisticky splynula s mestom Lučenec).
Mestské zastupiteľstvo mesta Lučenec pri prijímaní svojho uznesenia č.
35/1996 z 25. apríla 1996 vzalo na zreteľ iba stanovisko Obvodného úradu životného
prostredia Lučenec z 25. apríla 1996. Podľa neho: „z hľadiska splynutia mestskej
časti Opatová s mestom Lučenec je možné konštatovať, že mestská časť Opatová
urbanisticky splynula s mestom Lučenec po stránke dopravnej, inžinierskych sietí,
ako aj ekologickej, z nasledujúcich dôvodov“ (uvedené na s. 3 odôvodnenia tohto
rozhodnutia).
Z viacerých písomných podkladov, ktoré si ústavný súd v danej veci vyžiadal
od príslušných štátnych orgánov, možno vyvodiť záver, že postup mestského
zastupiteľstva mesta Lučenec, ktoré pri prijímaní uznesenia č. 35/1996 z 25. apríla
1996 bralo do úvahy výlučne iba citované stanovisko, nebol správny. Toto
stanovisko, bez argumentačnej podloženosti konštatovania v ňom obsiahnutého,
nemožno považovať za dostatočné pre nestranné posúdenie takej odborne náročnej a
zložitej záležitosti, akou je vyslovenie záveru o urbanistickom splynutí časti obce s
jej zvyšnou časťou. Vychádzajúc z vyžiadaných odborných písomných podkladov
možno konštatovať, že jeho obsah nemohol poskytnúť poslancom mestského
zastupiteľstva mesta Lučenec odborné a objektívne informácie v záujme ich
kvalifikovaného rozhodovania o predmetnej veci. Odbornú nedostatočnosť, resp.
neujasnenosť stanoviska Obvodného úradu životného prostredia Lučenec z 25. apríla
1996 spôsobila jeho argumentačná nepresvedčivosť pri hodnotení danej
problematiky. vznik pochybností v tomto smere pripustil, ako už bolo uvedené (s. 6
až 7 odôvodnenia tohto rozhodnutia), prednosta Okresného úradu Lučenec. Rovnaké
pochybnosti vyslovil vo svojom vyjadrení aj sám odbor životného prostredia
Okresného úradu Lučenec č. ŽP-V-21/96-Ta zo 16. septembra 1996, keď okrem iného
„z dôvodu väčšej objektívnosti“ navrhol ústavnému súdu, aby požiadal o stanovisko
k problematike urbanistického splynutia mestskej časti Opatová s mestom Lučenec
súdneho znalca z odboru urbanizmu, „nakoľko vysvetlenie tohto pojmu v odbornej
literatúre nie je nám dostupné“.
Mesto Lučenec, resp. mestské zastupiteľstvo v konaní pred ústavným súdom
nijako nepreukázalo, či sa v období pred rozhodnutím o nevyhlásení hlasovania
obyvateľov o odčlenení mestskej časti Opatová, t. j. pred 25. aprílom 1996,
v potrebnom rozsahu zaoberalo, či boli splnené podmienky ustanovené pre tento účel
zákonom č. 369/1990 Zb. To malo za následok, že pri rozhodovaní o vyhlásení
hlasovania obyvateľov časti obce podľa § 11a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. mestské
zastupiteľstvo mesta Lučenec vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového
stavu, ktorý v konečnom dôsledku viedol k jeho skreslenému informovaniu o tom, či
došlo alebo nedošlo k urbanistickému splynutiu mestskej časti Opatová s mestom
Lučenec, čo malo za následok vznik zjavného nesúladu medzi skutočným stavom
týkajúcim sa problematiky „urbanistického splynutia“ a výsledkami hlasovania
mestského zastupiteľstva mesta Lučenec 25. apríla 1996.
K otázke "urbanistického splynutia" v prípravnom konaní ústavný súd si
vyžiadal stanoviská štátnych orgánov uvedených v I. časti odôvodnenia tohto
rozhodnutia. Okrem toho ústavný súd požiadal sťažovateľov o zabezpečenie
vypracovania a predloženie odborného stanoviska k tejto problematike, najmä
k vysloveným stanoviskám Okresného úradu Lučenec.
Ako už bolo v rozhodnutí konštatované, sťažovatelia ústavnému súdu
predložili znalecký posudok z 12. februára 1998 vypracovaný znalcom
. Podľa záveru vyplývajúceho z jeho písomnej i grafickej časti, bývalá obec
(v súčasnosti mestská časť) Opatová urbanisticky nesplynula s mestom Lučenec. I
napriek tomu, že sa v roku 1960 proti vôli jej obyvateľov stala časťou mesta Lučenec,
zachovala si svoj pôvodný charakter s prevládajúcou vidieckou zástavbou a bez
výraznejších komplexných mestotvorných znakov v urbanistickej štruktúre.
Podľa vyjadrenia primátora mesta Lučenec k ústavnej sťažnosti
a spol. z 2. augusta 1996, okrem nesplnenia zákonnej podmienky
„urbanistického splynutia“ nebola v čase hlasovania mestského zastupiteľstva mesta
Lučenec splnená ani ďalšia podmienka upravená v § 11a ods. 2 zákona č. 369/1990
Zb., t .j. „vložené investície, od ktorých je závislá celá obec“. Na potvrdenie tohto
konštatovania uviedol, že mesto Lučenec vybudovalo v katastrálnom území Opatová
skládku tuhého komunálneho odpadu s regionálnou pôsobnosťou. Prvá etapa jej
budovania bola v období 1992 až 1994 s investičnými nákladmi 20 089 504 tis. Sk.
Odhliadnuc od skutočnosti, že tento dôvod, majúci za následok nevyhlásenie
hlasovania obyvateľov časti obce podľa § 11a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb., bol
mestom Lučenec uvádzaný aj ako dôvod pre konštatovanie o urbanistickom splynutí
mestskej časti Opatová s mestom Lučenec, jeho opodstatnenosť vo vzťahu k danej
veci je sporná. Ústavný súd v tejto súvislosti zistil, že skládka tuhého komunálneho
odpadu (TKO Čurgov) má síce regionálnu pôsobnosť, avšak majetkové a ostatné
vzťahy regulujúce jej činnosť boli upravené dohodou medzi mestom Lučenec a
ďalšími účastníkmi. Ani prípadné odčlenenie mestskej časti Opatová od mesta
Lučenec nebude mať negatívny vplyv na jej činnosť. Z uvedených dôvodov preto
ústavný súd nepovažuje tvrdenie mesta Lučenec o nesplnení zákonnej podmienky
„vložené investície, od ktorých je závislá celá obec“ za opodstatnené.
S ohľadom na predchádzajúce konštatovania, ku ktorým ústavný súd dospel na
základe posúdenia predložených písomných podkladov, vyslovuje záver, že tvrdenie
mesta Lučenec o nesplnení dvoch zákonných podmienok pre vyhlásenie hlasovania
obyvateľov o odčlenení časti obce podľa § 11a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. nebolo
opodstatnené. Práve naopak, pre vyhlásenie takéhoto hlasovania boli vo vzťahu
k mestskej časti Opatová podľa názoru ústavného súdu splnené všetky, zákonom
ustanovené náležitosti.
Aktívna účasť občanov na správe verejných vecí sa prejavuje v možnostiach
bezprostredne rozhodovať v ľudovom hlasovaní o určitej otázke, a tým sa
zúčastňovať na správe verejných vecí. Typickým príkladom toho je napr. hlasovanie
obyvateľov o odčlenení časti mesta podľa zákona č. 369/1990 Zb.
Článok 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky spresňuje formy účasti na
správe verejných vecí, a to buď priamo alebo prostredníctvom slobodnej voľby
zvolených zástupcov. Termín „verejné veci“ obsiahnutý v čl. 30 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky je treba chápať tak, že zahrňuje veci verejného záujmu, na
správe ktorých sa môžu občania ústavou určenými spôsobmi podieľať. Veci
verejného záujmu sú i predmetom výkonu územnej samosprávy podľa čl. 67 Ústavy
Slovenskej republiky a obyvatelia obcí sa na ich správe podieľajú buď na
zhromaždeniach obyvateľov obcí, miestnym referendom alebo prostredníctvom
orgánov obcí.
Vychádzajúc z čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo
zúčastňovať sa priamo na správe vecí verejných. Uplatňovanie, t. j. napĺňanie tohto
ústavného práva umožňuje taká organizácia a právne usporiadanie územnej
samosprávy, ktorá vytvára predpoklady pre všetkých obyvateľov obce zúčastňovať
sa na jej správe a bezprostredne rozhodovať o verejných záležitostiach obecného
významu, na základe priameho a konkrétneho prejavu vôle všetkých obyvateľov
alebo určitej skupiny obyvateľov obce. Toto právo má obligatórny charakter, pretože
podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa základné práva a slobody
zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým.
Formu realizácie ústavného práva účasti obyvateľov obce na veciach
verejných upravuje zákon č. 369/1990 Zb. Nesplnením povinnosti orgánov územnej
samosprávy umožniť obyvateľom obce účasť na hlasovaní (za predpokladu splnenia
zákonných náležitostí), dochádza k znemožneniu uplatnenia ústavného práva
zúčastňovať sa na správe vecí verejných (čl. 12 ods. 1 v nadväznosti na čl. 30 ods. 1
ústavy).
Podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo
zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo. Z ustanovenia § 11a ods. 3 zákona
č. 369/1990 Zb. pre orgán územnej samosprávy vyplýva povinnosť rozhodnúť o
splnení podmienok podľa odseku 2 tohto ustanovenia, t. j. o vyhlásení hlasovania
obyvateľov. Toto rozhodnutie je jednoznačne organizačnej povahy pre uskutočnenie
základného práva obyvateľov obsiahnutého v čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (rozhodnutie orgánu územnej samosprávy je vždy rozhodnutím
organizačnej povahy). Článok 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepredpokladá
žiadne zákonné obmedzenia tohto ústavného práva.
Ak rozhodnutím, ktoré treba zaradiť medzi rozhodnutia organizačnej povahy,
orgán územnej samosprávy v konkrétnom prípade nepostupoval v súlade so zákonom
č. 369/1990 Zb. (§ 11a ods. 2), znemožnilo sa tým obyvateľom mestskej časti
Lučenec - Opatová, aby uplatnili svoje základné právo zúčastňovať sa priamo na
správe verejných vecí, upravené v čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Tým
došlo k porušeniu tohto základného práva. Petíciu skupiny obyvateľov mestskej časti
Lučenec - Opatová za jej odčlenenie od mesta Lučenec ústavný súd považoval za
plne kvalifikovanú pre vyhlásenie hlasovania obyvateľov časti obce podľa § 11a
ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. Rovnako podľa jeho názoru boli splnené aj jednotlivé
podmienky upravené v citovanom ustanovení za účelom vyhlásenia hlasovania
obyvateľov vo veci odčlenenia časti obce. Preto Ústavný súd Slovenskej republiky
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný
prostriedok.
V Košiciach 19. marca 1998
Za správnosť opísaného JUDr. Ján Klučka
textu: predseda senátu