Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 46/96

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Jána Klučku a sudcov JUDr. Viery Mrázovej a JUDr. Richarda Rapanta na

neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 1998 prerokoval ústavnú sťažnosť

, bytom a spol., zastúpených JUDr.

Jozefom Brázdilom, advokátom, Trhová 1, Zvolen, proti mestu Lučenec, zastúpeného

JUDr. Pavlom Lörinčíkom, komerčným právnikom, Rúbanisko III/16, Lučenec, vo

veci porušenia ich základného práva upraveného v Slovenskej

republiky uznesením mestského zastupiteľstva mesta Lučenec č. 35/1996 z 25. apríla

1996 a takto

r o z h o d o l :

1. Ústavnej sťažnosti sa v y h o v u j e .

2. Základné právo sťažovateľov zúčastňovať sa na správe verejných vecí

priamo, upravené v bolo p o r u š e n é

tým, že mesto Lučenec uznesením mestského zastupiteľstva č. 35/1996 z 25. apríla

1996 nevyhlásilo hlasovanie obyvateľov podľa

Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov o odčlenení mestskej časti

Opatová od mesta Lučenec, hoci všetky náležitosti ustanovené v citovanom

ustanovení boli splnené.

3. Uznesenie mestského zastupiteľstva mesta Lučenec č. 35/1996 z 25. apríla

1996 z r u š u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna

1996 doručená ústavná sťažnosť , bytom

, , bytom ,

, bytom a , bytom

, zastúpených JUDr. Jozefom Brázdilom,

advokátom, Trhová 1, Zvolen (ďalej len „sťažovatelia“), proti uzneseniu mestského

zastupiteľstva mesta Lučenec č. 35/1996 z 25. apríla 1996.

Sťažovatelia ako členovia petičného výboru, vytvoreného obyvateľmi

mestskej časti Lučenec - Opatová 23. marca 1996 na základe § 3 ods. 1 zákona č.

o petičnom práve, v ústavnej sťažnosti uviedli, že nespokojnosť

obyvateľov tejto mestskej časti s tým, ako mesto Lučenec pristupuje k riešeniu ich

problémov a k zabezpečovaniu jej občianskej vybavenosti, bola dôvodom pre

realizáciu petičného práva v zmysle o

obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Petíciou chceli vyvolať hlasovanie obyvateľov mestskej časti Opatová o jej

odčlenení od mesta Lučenec, ktoré malo podľa odseku 1 písmena c) citovaného

ustanovenia na základe splnenia zákonných podmienok vyhlásiť mestské

zastupiteľstvo. Tým súčasne chceli ako „plnoprávni občania realizovať právo

vyplývajúce z SR a jej , a to zúčastňovať sa priamo na správe

vecí verejných a najmä spravovať si sami svoje záležitosti k prospechu všetkých

obyvateľov Opatovej“.

Mestské zastupiteľstvo svojím uznesením č. 35/1996 z 25. apríla 1996 zaujalo

stanovisko, v ktorom uviedlo, že pre vyhlásenie verejného hlasovania nie sú splnené

podmienky upravené v ustanovení (v návrhu

nesprávne označenie zákona „č. "). Mesto Lučenec toto stanovisko

oznámilo zástupcovi petičného výboru svojím listom z 26. apríla 1996, v ktorom je

okrem iného uvedené „Vzhľadom k tomu, že petícia obsahuje všetky náležitosti

uvedené v zákone o petičnom práve, primátor mesta predložil petíciu dňa 25. 4. 1996

v súlade so zákonom o obecnom zriadení na rokovanie Mestskému

zastupiteľstvu v Lučenci. Mestské zastupiteľstvo po rozprave, v ktorej umožnilo

vystúpiť aj zástupcom petičného výboru, podľa § 11a ods. 3 zákona č. 369/90 Zb.

rozhodlo, že podmienky uvedené v odstavci 2 citovaného ustanovenia splnené neboli.

Pri tomto rozhodovaní MZ vzalo na zreteľ stanovisko Obvodného úradu životného

prostredia v Lučenci. Následne prijalo , podľa ktorého

nevyhlasuje hlasovanie o odčlenení mestskej časti Opatová, nakoľko neboli splnené

podmienky vyplývajúce z § 11a ods. 2 zákona č. 369/90 Zb. v platnom znení.“.

K oznámeniu bolo priložené stanovisko Obvodného úradu životného prostredia

v Lučenci č. ŽP-V-21/96-Ta z 25. apríla 1996, adresované primátorovi MUDr.

Jozefovi Murgašovi, Mesto Lučenec, ktoré po úvodnej časti obsahuje záver, že:

"Z hľadiska splynutia mestskej časti Opatová s mestom Lučenec je možné

konštatovať, že mestská časť Opatová urbanisticky splynula s mestom Lučenec po

stránke dopravnej, inžinierskych sietí, ako aj ekologickej z nasledujúcich dôvodov:

1) je vybudovaný bezkolízny vstup s nadjazdom nad železničnou traťou do mesta

Lučenec cez túto mestskú časť,

2) cez túto časť mesta ide hlavný kanalizačný oberač odvádzajúci odpadové vody

z Rúbaniska III, ako aj niektorých priemyselných závodov,

3) splaškové vody z priemyselnej zóny bývalej Poľany sú odvedené do mestskej

čističky odpadových vôd,

4) v katastrálnom území Opatová bola vybudovaná skládka komunálneho odpadu

pre mesto Lučenec.“.

Petičný výbor sťažnosťou z 1. mája 1996 č. j. PV-04/Opat.-96 adresovanou

primátorovi mesta Lučenec MUDr. Jozefovi Murgašovi namietal nepravdivosť

uvádzaných dôvodov, menovite:

a) Bezkolízny vstup s nadjazdom ponad železničnú trať je vybudovaný výlučne na

území mesta Lučenec a vôbec nezasahuje na územie Opatovej. Dôvod je podľa

sťažovateľov úplne nepravdivý.

b) Kanalizačný oberač, ktorý je vedený z Rúbaniska III cez katastrálne územie

Opatovej, nemal vplyv na urbanistické splynutie, nakoľko tento nie je umiestnený

nad terénom, ale v podzemí a navonok nevykazuje znaky splynutia. Na tento zberač

nebolo obyvateľom Opatovej umožnené napojiť sa a jeho investorom nebolo mesto

Lučenec, ale bývalý ONV, prostredníctvom Stavoinvesty Banská Bystrica. Ani

splaškové vody z bývalého závodu Poľana a mestskej časti Opatová nevykazujú

znaky urbanistického splynutia, i keď sa tieto vody zlievajú do čističky odpadových

vôd STVAK Lučenec.

c) Skládka komunálneho odpadu v kat. území Opatová má celoregionálnu pôsobnosť,

pričom bola uzavretá dohoda o usporiadaní majetkových a ostatných vzťahov.

Prípadné odčlenenie Opatovej od mesta Lučenec nebude mať žiadny negatívny vplyv

na jej používanie podľa harmonogramu.

Podľa názoru sťažovateľov rozhodnutie mestského zastupiteľstva ako orgánu

územnej samosprávy je rozhodnutím organizačnej povahy, proti ktorému nie je

možné podať opravný prostriedok a nepodlieha ani preskúmaniu všeobecným súdom.

Preto využili možnosť vyplývajúcu z § 49 a nasl. zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. a podali ústavnú sťažnosť na ústavný súd. Vzhľadom na

uvedené skutočnosti navrhli, aby ústavný súd ich ústavnej sťažnosti vyhovel a aby v

náleze „vyslovil, že Mesto Lučenec uznesením mestského zastupiteľstva zo dňa 25.

4. 1996 pod č. 35/1996 porušilo naše právo priamo sa zúčastňovať na správe vecí

verejných priznané v a nevyhlásilo

hlasovanie podľa o obecnom zriadení v znení

neskorších predpisov o odčlenení mestskej časti Opatová od mesta Lučenec hoci

všetky podmienky uvedené v ust. o obecnom

zriadení boli splnené. Aby Ústavný súd SR podľa svojím

uznesením zrušil uznesenie Mestského zastupiteľstva v Lučenci zo dňa 25. 4. 1996

pod čís. 35/1996.“.

Ústavný súd zistil, že ústavná sťažnosť spĺňala všetky náležitosti predpísané

o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v

znení , ktorým sa mení a

dopĺňa tento zákon (ďalej len „“), a preto 4. septembra 1996

rozhodol o jej prijatí na ďalšie konanie.

Ústavný súd zaslal ústavnú sťažnosť mestu Lučenec, zastúpenému MUDr.

Jozefom Murgašom, primátorom mesta, 18. júla 1996 s výzvou, aby sa k nej ako

účastník konania vyjadril v určenej lehote, a súčasne, aby ústavnému súdu predložil

písomné podklady, vrátane rokovacieho poriadku mestského zastupiteľstva mesta

Lučenec, na základe ktorých bolo prijaté napadnuté z 25. apríla

1996. Mesto Lučenec predložilo požadované vyjadrenie ústavnému súdu 7. augusta

1996 a spolu s ním aj rokovací poriadok, vyjadrenie Obvodného úradu životného

prostredia v Lučenci z 25. apríla 1996 a zoznam investičných nákladov skládky

odpadov Čurgov.

Vo svojom vyjadrení mesto Lučenec uviedlo, že mestské zastupiteľstvo pri

posudzovaní požiadavky petičného výboru za odčlenenie Opatovej od mesta Lučenec

vzalo na zreteľ stanovisko Obvodného úradu životného prostredia v Lučenci

z 25. apríla 1996, z ktorého vyplývalo, že do rozvoja mestskej časti Opatová boli

vložené investície, od ktorých je závislá celá obec, t. j. mesto Lučenec. Ďalej uviedlo,

že mesto vybudovalo v katastrálnom území Opatová skládku komunálneho odpadu

s regionálnou pôsobnosťou. Prvá etapa skládky bola vybudovaná v rokoch 1992 -

1994 a výška vloženej investície bola 20 089 504,- Sk. Predpokladané budúce

investície pre ďalšiu výstavbu a následnú rekultiváciu budú asi 70 mil. Sk.

V závere svojho vyjadrenia navrhlo, aby ústavný súd ústavnej sťažnosti

nevyhovel a vyslovil, že základné právo sťažovateľov priamo sa zúčastňovať na

správe verejných vecí upravené v tým, že

mesto Lučenec uznesením svojho orgánu mestského zastupiteľstva č. 35/1996 z 25.

apríla 1996 nevyhlásilo hlasovanie, nebolo porušené, pretože neboli splnené všetky

podmienky ustanovené v o obecnom zriadení

v znení neskorších predpisov.

Na základe výzvy ústavného súdu zo 4. septembra 1996 predložili odborné

stanoviská, prípadne podklady vo veci:

a) prednosta Okresného úradu Lučenec Stanislav Jačmeník 18. septembra 1996 čís.

241/96-Sekr., keďže sa na spracovaní podkladu pre rozhodnutie mestského

zastupiteľstva podieľal odbor životného prostredia a odbor všeobecnej vnútornej

správy okresného úradu. Vo svojom stanovisku uviedol, "že vo veci vyslovenia

záveru o urbanistickom splynutí časti Opatová s mestom Lučenec sa vyskytli

pochybnosti, ktoré vo svojom stanovisku pripúšťa i odbor životného prostredia

Okresného úradu v Lučenci. Súčasne je možné uznať i námietku sťažovateľov, že

nadjazd nad železničnou traťou do mesta Lučenec bol postavený výlučne na území

mesta a nie v zmysle znenia stanoviska zaniknutého Obvodného úradu životného

prostredia v Lučenci". Ďalej uviedol, že tento orgán v liste adresovanom petičnému

výboru nevylúčil zmenu svojho vyjadrenia po odbornom posúdení viacerých

odborníkov. Z vyjadrení i podkladov získaných z mestského zastupiteľstva, štátnych

orgánov i sťažovateľov zistil, že jedinou nezvratnou a objektívnou skutočnosťou je,

že mestská časť Opatová má vlastné katastrálne územie a od mesta Lučenec ju delí

Krivánsky potok, ktorý tvorí hranicu katastrálneho územia. V súvislosti s tým aj

obvodný úrad životného prostredia vyjadril názor, že pojem urbanistického splynutia

obcí nebol presne vymedzený. Posúdenie tejto otázky je závislé od vyhodnotenia

viacerých skutočností.

b) odbor všeobecnej vnútornej správy Krajského úradu v Banskej Bystrici

18. septembra 1996 č. 96/03893.

Stanovisko obsahuje údaje o príprave a schválení územného plánu rozvoja

mesta tak, aby bola zachovaná jeho základná urbanistická koncepcia

s proporcionálnym rozvojom jednotlivých funkcií mesta, stanovené funkčné zóny a

ich plynulé previazanie tak, aby mesto Lučenec spolu so svojimi mestskými časťami

tvorilo jeden kompaktný fungujúci mestský organizmus. I keď v závere stanoviska sa

uvádza, že je možné súhlasiť so stanoviskom bývalého Okresného úradu životného

prostredia Lučenec v tom, že mesto Lučenec a jeho miestna časť urbanisticky zrástli

- splynuli, pre zodpovedné posúdenie celého komplexu otázok spojených s

realizáciou investícií, od ktorých je závislá obec, nemá dostatočné podklady a

nemôže sa preto k tejto problematike odborne vyjadriť. V prílohe zaslal pracovnú

mapku.

c) minister životného prostredia Slovenskej republiky Ing.Jozef Zlocha

27. septembra 1996 č. 1373/96-min.

V stanovisku uviedol, že v spolupráci s Krajským úradom v Banskej Bystrici,

odborom tvorby a ochrany životného prostredia preveril spracovanú a schválenú

územnoplánovaciu dokumentáciu mesta Lučenec a vykonal miestnu obhliadku. Na

základe uvedeného poskytol podklady pre rozhodnutie. V ďalšej časti stanoviska sa

vyjadril o územnom pláne schválenom vládou Slovenskej republiky uznesením č.

219/1975 a jeho prehodnotení v r. 1979 s tým, že mesto sa rozvíjalo od roku 1975

v súlade so schváleným územným plánom. K jednotlivým dôvodom tvrdeného

splynutia uviedol v podstate rovnaké vecné stanoviská ako Krajský úrad v Banskej

Bystrici. V závere stanoviska konštatoval: "Na základe uvedeného vyslovujem

odborný názor, že z hľadiska územno-priestorovej štruktúry mesto Lučenec a jeho

miestna časť Opatová urbanisticky zrástli - splynuli. Požiadavka § 11a ods. 2 zákona

č. o obecnom zriadení v znení noviel, že obecné zastupiteľstvo vyhlási

hlasovanie obyvateľov časti obce, ak ide o odčlenenie časti obce spravidla s

vlastným katastrálnym územím, ktorá urbanisticky nesplynula s obcou, nie je teda

splnená. Posúdenie druhej požiadavky uvedeného ustanovenia, a to, či do rozvoja

obce neboli vložené také investície, na ktorých je závislá celá obec, neprináleží

Ministerstvu životného prostredia. Mesto Lučenec je orgánom územného plánovania

a podľa § 4 ods. 2 písm. ch) zákona o obecnom zriadení obstaráva a schvaľuje

územnoplánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón, koncepcie rozvoja

jednotlivých oblastí života obce. Mesto Lučenec je teda v súčinnosti s uvedenými a

ostatnými ustanoveniami § 4 zákona o obecnom zriadení oprávnené posúdiť, či časti

obce (mesta) urbanisticky splynuli a či investície vložené do rozvoja časti obce sú

takého charakteru, že je od nich závislá celá obec."

Zástupca petičného výboru za odčlenenie mestskej časti Opatová od mesta

Lučenec 16. februára 1998 doručil ústavnému súdu znalecký posudok vo

veci posúdenia, či došlo k urbanistickému splynutiu mestskej časti Opatová s mestom

Lučenec, vypracovaný 12. februára 1998 znalcom , so sídlom

. K jeho písomnému vyhotoveniu bolo

pripojených celkom 7 príloh (2 grafické a 5 písomných). V závere písomnej časti

znaleckého posudku znalec uviedol: „Bývalá obec Opatová

urbanisticky nesplynula s mestom Lučenec. Miestna časť Lučenec - Opatová si

zachovala svoj pôvodný charakter vo veľkej väčšine vidieckej zástavby bez

výraznejších komplexných mestotvorných znakov vo svojej urbanistickej štruktúre.“.

Jedno vyhotovenie tohto znaleckého posudku ústavný súd zaslal, za účelom

oboznámenia sa s ním, primátorovi mesta Lučenec.

Ústavný súd listom z 28. januára 1998 vyzval sťažovateľov, ako aj odporcu -

mesto Lučenec, aby sa vyjadrili, či trvajú na ústnom pojednávaní vo veci samej.

Zástupca sťažovateľov listom zo 14. februára 1998 ústavnému súdu oznámil,

že sťažovatelia na ústnom pojednávaní netrvajú a súhlasia s upustením od neho.

Rovnaký súhlas vyjadril v liste z 5. februára 1998 aj primátor mesta Lučenec. Ďalším

listom doručeným ústavnému súdu 17. marca 1998 oznámil, že po doručení

znaleckého posudku č. 01/1998 z 12. februára 1998 a po zistení, že je v priamom

protiklade so záverom bývalého Obvodného úradu životného prostredia Lučenec z

25. apríla 1996, mesto Lučenec žiada o vytýčenie ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd Slovenskej republiky podľa

rozhoduje o sťažnostiach proti právoplatným rozhodnutiam ústredných a miestnych

orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušené

základné práva a slobody občanov, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd.

Právnym základom konania pred ústavným súdom vo veci ústavnej sťažnosti

sťažovateľov bolo posúdenie, či pre začatie tohoto konania boli splnené podmienky

ustanovené v a v a nasl.

Ako vyplýva z označených ustanovení , prvým

predpokladom prípustnosti konania o ústavnej sťažnosti a rozhodovania o nej je

existencia právoplatného rozhodnutia ústredného alebo miestneho orgánu štátnej

správy alebo orgánu územnej samosprávy. V prípade ústavnej sťažnosti

a spol. je takým rozhodnutím uznesenie mestského zastupiteľstva mesta

Lučenec č. 35/1996 z 25. apríla 1996. V prípravnom konaní, v rámci zabezpečovania

a vyhodnocovania dôkazov potrebných na zistenie stavu veci, sa ústavný súd

zaoberal otázkou, či všeobecne záväzné právne predpisy umožňujú proti

rozhodnutiam orgánov územnej samosprávy podať riadne opravné prostriedky a ak

áno, či boli sťažovateľmi aj využité tak, ako to upravuje ustanovenie § 53 ods. 1

Ústavný súd túto podmienku posúdil s ohľadom na to, že rozhodnutie orgánu

územnej samosprávy podľa je rozhodnutím

organizačnej povahy, proti ktorému nemožno podať riadny opravný prostriedok, čo

možno odvodiť aj z a z konštatovania ústavného súdu

vysloveného v rozhodnutí v obdobnej veci.

Podľa rozhoduje obecné zastupiteľstvo

o tom, či boli splnené podmienky podľa odseku 2 tohto ustanovenia, t. j. či ide o časť

obce spravidla s vlastným katastrálnym územím, ktorá urbanisticky nesplynula s

obcou a do rozvoja ktorej neboli vložené také investície, na ktorých je závislá celá

obec. O tejto otázke, rovnako ako o veciach ustanovených v § 11a ods. 3 písm. a), f),

h), l), rozhoduje obecné (mestské) zastupiteľstvo podľa § 12 ods. 2 uznesením, ktoré

síce podpisuje starosta (primátor) obce (mesta), ale ktoré je rozhodnutím obecného

(mestského) zastupiteľstva. Starosta (primátor) môže podľa § 13 ods. 4 zákona č.

len pozastaviť výkon rozhodnutia obecného zastupiteľstva, ak sa

domnieva, že odporuje zákonu, alebo je pre obec zjavne nevýhodné.

neupravuje možnosť podať žiadny opravný prostriedok

proti uzneseniam obecného zastupiteľstva, ktorými rozhoduje vo veciach mimo

rámca správneho konania.

Z uvedeného vyplýva, že uznesenie obecného zastupiteľstva, prijaté podľa

spĺňa požiadavku právoplatného rozhodnutia

orgánu územnej samosprávy v zmysle . V danej

veci teda nejde o prípad podľa o neprípustnosti

ústavnej sťažnosti, ak sťažovateľ nevyčerpal riadne opravné prostriedky, ktoré mu

zákon na ochranu jeho práva poskytuje, pretože žiaden zákon neupravuje možnosť

uplatnenia, či už riadneho alebo iného opravného prostredku.

Z obsahu ústavnej sťažnosti a z vyhodnotenia spisových podkladov, ktoré boli

ústavnému súdu predložené vyplýva, že sťažovatelia sa ako členovia petičného

výboru obrátili 31. marca 1996 s petíciou obyvateľov mestskej časti Opatová na

príslušné orgány mesta Lučenec, v ktorej žiadali jej odčlenenie od mesta Lučenec z

dôvodu uplatnenia petičného práva podľa o petičnom práve.

Mestské zastupiteľstvo mesta Lučenec uznesením č. 35/1996 z 25. apríla 1996

rozhodlo, že nevyhlási hlasovanie obyvateľov o odčlenení mestskej časti Opatová,

pretože neboli splnené všetky podmienky ustanovené v § 11a ods. 2 zákona č.

Na vyhlásenie hlasovania obyvateľov o odčlenení časti obce je potrebné

súčasné splnenie všetkých troch podmienok uvedených v § 11a ods. 2 zákona č.

Prvá podmienka z nich, t. j. existencia samostatného katastrálneho

územia, bola splnená, čo medzi účastníkmi konania o ústavnej sťažnosti nebolo

sporné. Medzi mestom Lučenec a sťažovateľmi došlo však k sporu o tom, či boli

splnené aj ďalšie dve podmienky ustanovené v citovanom ustanovení. V čase

rozhodovania mestského zastupiteľstva mesta Lučenec o tom, či vyhlási petíciou

požadované hlasovanie obyvateľov mestskej časti Opatová, nebola podľa poslancov

mestského zastupiteľstva mesta Lučenec splnená podmienka jej urbanistického

splynutia, presnejšie nesplynutia s mestom Lučenec (v zápisnici o hlasovaní

mestského zastupiteľstva z 25. apríla 1996 bolo konštatované, že mestská časť

Opatová urbanisticky splynula s mestom Lučenec).

Mestské zastupiteľstvo mesta Lučenec pri prijímaní svojho uznesenia č.

35/1996 z 25. apríla 1996 vzalo na zreteľ iba stanovisko Obvodného úradu životného

prostredia Lučenec z 25. apríla 1996. Podľa neho: „z hľadiska splynutia mestskej

časti Opatová s mestom Lučenec je možné konštatovať, že mestská časť Opatová

urbanisticky splynula s mestom Lučenec po stránke dopravnej, inžinierskych sietí,

ako aj ekologickej, z nasledujúcich dôvodov“ (uvedené na s. 3 odôvodnenia tohto

rozhodnutia).

Z viacerých písomných podkladov, ktoré si ústavný súd v danej veci vyžiadal

od príslušných štátnych orgánov, možno vyvodiť záver, že postup mestského

zastupiteľstva mesta Lučenec, ktoré pri prijímaní uznesenia č. 35/1996 z 25. apríla

1996 bralo do úvahy výlučne iba citované stanovisko, nebol správny. Toto

stanovisko, bez argumentačnej podloženosti konštatovania v ňom obsiahnutého,

nemožno považovať za dostatočné pre nestranné posúdenie takej odborne náročnej a

zložitej záležitosti, akou je vyslovenie záveru o urbanistickom splynutí časti obce s

jej zvyšnou časťou. Vychádzajúc z vyžiadaných odborných písomných podkladov

možno konštatovať, že jeho obsah nemohol poskytnúť poslancom mestského

zastupiteľstva mesta Lučenec odborné a objektívne informácie v záujme ich

kvalifikovaného rozhodovania o predmetnej veci. Odbornú nedostatočnosť, resp.

neujasnenosť stanoviska Obvodného úradu životného prostredia Lučenec z 25. apríla

1996 spôsobila jeho argumentačná nepresvedčivosť pri hodnotení danej

problematiky. vznik pochybností v tomto smere pripustil, ako už bolo uvedené (s. 6

až 7 odôvodnenia tohto rozhodnutia), prednosta Okresného úradu Lučenec. Rovnaké

pochybnosti vyslovil vo svojom vyjadrení aj sám odbor životného prostredia

Okresného úradu Lučenec č. ŽP-V-21/96-Ta zo 16. septembra 1996, keď okrem iného

„z dôvodu väčšej objektívnosti“ navrhol ústavnému súdu, aby požiadal o stanovisko

k problematike urbanistického splynutia mestskej časti Opatová s mestom Lučenec

súdneho znalca z odboru urbanizmu, „nakoľko vysvetlenie tohto pojmu v odbornej

literatúre nie je nám dostupné“.

Mesto Lučenec, resp. mestské zastupiteľstvo v konaní pred ústavným súdom

nijako nepreukázalo, či sa v období pred rozhodnutím o nevyhlásení hlasovania

obyvateľov o odčlenení mestskej časti Opatová, t. j. pred 25. aprílom 1996,

v potrebnom rozsahu zaoberalo, či boli splnené podmienky ustanovené pre tento účel

To malo za následok, že pri rozhodovaní o vyhlásení

hlasovania obyvateľov časti obce podľa mestské

zastupiteľstvo mesta Lučenec vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového

stavu, ktorý v konečnom dôsledku viedol k jeho skreslenému informovaniu o tom, či

došlo alebo nedošlo k urbanistickému splynutiu mestskej časti Opatová s mestom

Lučenec, čo malo za následok vznik zjavného nesúladu medzi skutočným stavom

týkajúcim sa problematiky „urbanistického splynutia“ a výsledkami hlasovania

mestského zastupiteľstva mesta Lučenec 25. apríla 1996.

K otázke "urbanistického splynutia" v prípravnom konaní ústavný súd si

vyžiadal stanoviská štátnych orgánov uvedených v I. časti odôvodnenia tohto

rozhodnutia. Okrem toho ústavný súd požiadal sťažovateľov o zabezpečenie

vypracovania a predloženie odborného stanoviska k tejto problematike, najmä

k vysloveným stanoviskám Okresného úradu Lučenec.

Ako už bolo v rozhodnutí konštatované, sťažovatelia ústavnému súdu

predložili znalecký posudok z 12. februára 1998 vypracovaný znalcom

. Podľa záveru vyplývajúceho z jeho písomnej i grafickej časti, bývalá obec

(v súčasnosti mestská časť) Opatová urbanisticky nesplynula s mestom Lučenec. I

napriek tomu, že sa v roku 1960 proti vôli jej obyvateľov stala časťou mesta Lučenec,

zachovala si svoj pôvodný charakter s prevládajúcou vidieckou zástavbou a bez

výraznejších komplexných mestotvorných znakov v urbanistickej štruktúre.

Podľa vyjadrenia primátora mesta Lučenec k ústavnej sťažnosti

a spol. z 2. augusta 1996, okrem nesplnenia zákonnej podmienky

„urbanistického splynutia“ nebola v čase hlasovania mestského zastupiteľstva mesta

Lučenec splnená ani ďalšia podmienka upravená v

Zb., t .j. „vložené investície, od ktorých je závislá celá obec“. Na potvrdenie tohto

konštatovania uviedol, že mesto Lučenec vybudovalo v katastrálnom území Opatová

skládku tuhého komunálneho odpadu s regionálnou pôsobnosťou. Prvá etapa jej

budovania bola v období 1992 až 1994 s investičnými nákladmi 20 089 504 tis. Sk.

Odhliadnuc od skutočnosti, že tento dôvod, majúci za následok nevyhlásenie

hlasovania obyvateľov časti obce podľa , bol

mestom Lučenec uvádzaný aj ako dôvod pre konštatovanie o urbanistickom splynutí

mestskej časti Opatová s mestom Lučenec, jeho opodstatnenosť vo vzťahu k danej

veci je sporná. Ústavný súd v tejto súvislosti zistil, že skládka tuhého komunálneho

odpadu (TKO Čurgov) má síce regionálnu pôsobnosť, avšak majetkové a ostatné

vzťahy regulujúce jej činnosť boli upravené dohodou medzi mestom Lučenec a

ďalšími účastníkmi. Ani prípadné odčlenenie mestskej časti Opatová od mesta

Lučenec nebude mať negatívny vplyv na jej činnosť. Z uvedených dôvodov preto

ústavný súd nepovažuje tvrdenie mesta Lučenec o nesplnení zákonnej podmienky

„vložené investície, od ktorých je závislá celá obec“ za opodstatnené.

S ohľadom na predchádzajúce konštatovania, ku ktorým ústavný súd dospel na

základe posúdenia predložených písomných podkladov, vyslovuje záver, že tvrdenie

mesta Lučenec o nesplnení dvoch zákonných podmienok pre vyhlásenie hlasovania

obyvateľov o odčlenení časti obce podľa nebolo

opodstatnené. Práve naopak, pre vyhlásenie takéhoto hlasovania boli vo vzťahu

k mestskej časti Opatová podľa názoru ústavného súdu splnené všetky, zákonom

ustanovené náležitosti.

Aktívna účasť občanov na správe verejných vecí sa prejavuje v možnostiach

bezprostredne rozhodovať v ľudovom hlasovaní o určitej otázke, a tým sa

zúčastňovať na správe verejných vecí. Typickým príkladom toho je napr. hlasovanie

obyvateľov o odčlenení časti mesta podľa

Článok 30 ods. 1 spresňuje formy účasti na

správe verejných vecí, a to buď priamo alebo prostredníctvom slobodnej voľby

zvolených zástupcov. Termín „verejné veci“ obsiahnutý v

Slovenskej republiky je treba chápať tak, že zahrňuje veci verejného záujmu, na

správe ktorých sa môžu občania určenými spôsobmi podieľať. Veci

verejného záujmu sú i predmetom výkonu územnej samosprávy podľa

Slovenskej republiky a obyvatelia obcí sa na ich správe podieľajú buď na

zhromaždeniach obyvateľov obcí, miestnym referendom alebo prostredníctvom

orgánov obcí.

Vychádzajúc z občania majú právo

zúčastňovať sa priamo na správe vecí verejných. Uplatňovanie, t. j. napĺňanie tohto

ústavného práva umožňuje taká organizácia a právne usporiadanie územnej

samosprávy, ktorá vytvára predpoklady pre všetkých obyvateľov obce zúčastňovať

sa na jej správe a bezprostredne rozhodovať o verejných záležitostiach obecného

významu, na základe priameho a konkrétneho prejavu vôle všetkých obyvateľov

alebo určitej skupiny obyvateľov obce. Toto právo má obligatórny charakter, pretože

podľa sa základné práva a slobody

zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým.

Formu realizácie ústavného práva účasti obyvateľov obce na veciach

verejných upravuje Nesplnením povinnosti orgánov územnej

samosprávy umožniť obyvateľom obce účasť na hlasovaní (za predpokladu splnenia

zákonných náležitostí), dochádza k znemožneniu uplatnenia ústavného práva

zúčastňovať sa na správe vecí verejných (čl. 12 ods. 1 v nadväznosti na čl. 30 ods. 1

).

Podľa občania majú právo

zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo. Z ustanovenia § 11a ods. 3 zákona

č. pre orgán územnej samosprávy vyplýva povinnosť rozhodnúť o

splnení podmienok podľa odseku 2 tohto ustanovenia, t. j. o vyhlásení hlasovania

obyvateľov. Toto rozhodnutie je jednoznačne organizačnej povahy pre uskutočnenie

základného práva obyvateľov obsiahnutého v Slovenskej

republiky (rozhodnutie orgánu územnej samosprávy je vždy rozhodnutím

organizačnej povahy). Článok 30 ods. 1 nepredpokladá

žiadne zákonné obmedzenia tohto ústavného práva.

Ak rozhodnutím, ktoré treba zaradiť medzi rozhodnutia organizačnej povahy,

orgán územnej samosprávy v konkrétnom prípade nepostupoval v súlade so zákonom

č. (), znemožnilo sa tým obyvateľom mestskej časti

Lučenec - Opatová, aby uplatnili svoje základné právo zúčastňovať sa priamo na

správe verejných vecí, upravené v . Tým

došlo k porušeniu tohto základného práva. Petíciu skupiny obyvateľov mestskej časti

Lučenec - Opatová za jej odčlenenie od mesta Lučenec ústavný súd považoval za

plne kvalifikovanú pre vyhlásenie hlasovania obyvateľov časti obce podľa § 11a

ods. 2 Rovnako podľa jeho názoru boli splnené aj jednotlivé

podmienky upravené v citovanom ustanovení za účelom vyhlásenia hlasovania

obyvateľov vo veci odčlenenia časti obce. Preto Ústavný súd Slovenskej republiky

rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný

prostriedok.

V Košiciach 19. marca 1998

Za správnosť opísaného JUDr. Ján Klučka

textu: predseda senátu