Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 45/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. februára 2003

predbežne prerokoval sťažnosť PhDr. V. K., bytom Š., zastúpeného advokátom

JUDr. O. M., Advokátska kancelária, B., pre namietané porušenie jeho základného práva na

inú právnu ochranu podľa uznesením Okresného

riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II, Obvodného oddelenia Policajného zboru

Ružinov – západ, č. k. ČST: ORP-219/02-16-2002-MS z 29. mája 2002, uznesením

Okresnej prokuratúry Bratislava II č. k. -7 zo 17. júna 2002, stanoviskom

Krajskej prokuratúry Bratislava č. k. -9 z 19. augusta 2002, ako aj

stanoviskom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. -14

z 8. októbra 2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť PhDr. V. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. decembra

2002 doručená sťažnosť PhDr. V. K., bytom Š. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. O. M., Advokátska kancelária, B., ktorou namietal porušenie jeho

základného práva na inú právnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II,

Obvodného oddelenia Policajného zboru Ružinov – západ, č. k. ČST: ORP-219/02-16-

2002-MS z 29. mája 2002, uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava II č. k. -7

zo 17. júna 2002, stanoviskom Krajskej prokuratúry Bratislava č. k. -9

z 19. augusta 2002, ako aj stanoviskom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k.

IV Gn 2792/02-14 z 8. októbra 2002.

Sťažovateľ uviedol, že oznámením podaným 8. januára 2002 ústne do zápisnice

Obvodného oddelenia Policajného zboru v Š. žiadal preveriť, či v konaní konkrétnej

fyzickej osoby (pozn. Ing. P. H., bytom B.) nedošlo k trestnému činu skrátenia dane podľa

a trestného činu neoprávneného podnikania podľa Trestného

zákona. Toto oznámenie sťažovateľ doplnil písomným podaním z 21. januára 2002.

Jeho oznámenie bolo z dôvodu miestnej príslušnosti postúpené Okresnému

riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave II, Obvodnému oddeleniu Policajného zboru

Ružinov – západ, ktoré uznesením č. k. ČVS: ORP-219/02-16-2002 MS z 29. mája 2002

vec podľa odložilo, pretože „nejde o podozrenie

z trestného činu a vec nie je na mieste vybaviť inak“.

Sťažovateľ napadol uvedené rozhodnutie sťažnosťou, ktorú Okresná prokuratúra

Bratislava II uznesením č. k. -7 zo 17. júna 2002 zamietla ako nedôvodnú.

Sťažovateľ sa podnetom z 25. júna 2002 obrátil podľa

o prokuratúre v znení neskorších predpisov na nadriadenú krajskú prokuratúru, aby

preskúmala zákonnosť uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava II č. k. -7 zo

17. júna 2002, ako aj jej postup v uvedenej veci. Krajská prokuratúra Bratislava vo svojom

stanovisku č. k. -9 z 19. augusta 2002 sťažovateľovi oznámila, že rozhodnutie

Okresnej prokuratúry Bratislava II zo 17. júna 2002, ako aj jej postup vo veci sp. zn.

Pn 2277/02 považuje za zákonný a správny. Sťažovateľ sa v uvedenej veci obrátil

opakovaným podnetom na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, ktorá vo svojom

stanovisku č. k. -14 z 8. októbra 2002 sťažovateľovi oznámila, že v postupe

Obvodného oddelenia Policajného zboru Ružinov – západ, Okresnej prokuratúry

Bratislava II ani v postupe Krajskej prokuratúry Bratislava nezistila pochybenie alebo

porušenie zákona.

Sťažovateľ namietal, že orgány činné v trestnom konaní, predovšetkým však

policajný orgán, sa v dôsledku nesprávneho posúdenia jednej z predbežných otázok

v uvedenej veci v konečnom dôsledku ani nezaoberali možnou trestnoprávnou

zodpovednosťou osoby, voči ktorej smerovalo jeho oznámenie.

Sťažovateľ poukazoval na judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej štátny orgán

porušuje právo na inú právnu ochranu vtedy, ak koná inak, ako v rozsahu a spôsobom

ustanoveným zákonom, ale aj vtedy, ak nekoná vôbec, hoci by podľa zákona konať mal

().

Podľa sťažovateľa aj v jeho oznámení z 8. januára 2002 bolo potrebné posúdiť

predbežnú otázku právnej subjektivity konzorcia s názvom Expedícia nežnej revolúcie,

pričom v zmysle pokiaľ sa v konaní vyskytne predbežná

otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol súd, sú orgány činné v trestnom konaní takým

rozhodnutím viazané. Sťažovateľ už v oznámení z 8. januára 2002 upozorňoval, že uvedenú

predbežnú otázku už riešil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich uzneseniach sp. zn.

z 28. apríla 1992 a sp. zn. Ndob 743/98 z 29. septembra 1998. Policajný orgán

napriek tomu vo svojom uznesení č. k. ČVS: ORP-219/02-16-2002 MS z 29. mája 2002 túto

otázku posúdil inak. Keďže tým vytvoril chybné východisko, jeho hodnotenie skutkových

okolností je nesprávne. Rozhodnutie policajného orgánu, ktoré sa opiera o zjavne chybné

hodnotenie faktov, je preto arbitrárne. Sťažovateľ ďalej namietal, že hoci opakovane

upozorňoval prokuratúru na pochybenie policajného orgánu, nedosiahol zrušenie chybného

uznesenia a vydanie nového rozhodnutia v súlade so zákonom.

Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd takto

rozhodol:

„1,Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava – II vo veci vedenej pod sp. zn. ORP – 219/02,

Okresná prokuratúra Bratislava – II vo veci vedenej pod sp. zn. , Krajská

prokuratúra Bratislava vo veci vedenej pod sp. zn. , Generálna prokuratúra SR

vo veci vedenej pod sp. zn. IV Gn 2792/02 porušili právo PhDr. V. K., Š. na inú právnu

ochranu podľa , ods./1 SR.

2,Uznesenie Okresného riaditeľstva PZ Bratislava – II sp. zn. ORP – 219/02 z 29. 5.

2002 sa zrušuje a vec sa vracia tomuto orgánu na ďalšie konanie.

3,Okresnému riaditeľstvu PZ Bratislava – II, Okresnej prokuratúre Bratislava – II,

Krajskej prokuratúre Bratislava a Generálnej prokuratúre SR sa ukladá zaplatiť trovy

konania pred ústavným súdom právnemu zástupcovi sťažovateľa do 15 dní od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd už v náleze sp. zn. vyslovil, že: „Obsah práva na súdnu

a inú právnu ochranu uvedený v nespočíva len

v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho

uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných

orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore

so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu.“

Z vyplýva, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom aj trestnoprávnej ochrany svojho konkrétneho práva u orgánov činných

v trestnom konaní (obdobne napr. ).

Podmienkou poskytnutia inej právnej ochrany podľa je však vždy

existencia subjektívneho práva oprávnenej osoby, ktorého ochrany sa táto zákonom

ustanoveným postupom domáha na príslušnom orgáne Slovenskej republiky. Len v takýchto

prípadoch môže existovať príčinná súvislosť medzi namietaným postupom alebo

rozhodnutím orgánu štátu a porušením základného práva na inú právnu ochranu zaručeného

v .

V danom prípade však sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na inú

právnu ochranu bez toho, že by vo svojej sťažnosti uviedol konkrétne skutočnosti, na

základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že oznámením z 8. januára 2002

o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že iná osoba spáchala trestný čin krátenia dane

podľa a trestný čin neoprávneného podnikania podľa

, sa domáhal ochrany svojich konkrétnych práv v zmysle

. Takýto záver nepotvrdzujú ani listinné dôkazy, ktoré sťažovateľ k svojej sťažnosti

pripojil.

Ustanovenie upravujúce skutkovú podstatu trestného činu

neoprávneného podnikania chráni právne vzťahy vznikajúce v oblasti podnikania v trhovej

ekonomike najmä z hľadiska zabezpečenia kontroly štátu nad dodržiavaním zákonom

ustanovených podmienok výkonu podnikateľskej činnosti. Ustanovenia § 148 až 148ba

chránia verejný záujem na riadnom výbere daní a obdobných povinných

platieb.

Medzi sťažovateľom označeným postupom a rozhodnutiami orgánov činných

v trestnom konaní a porušením jeho základného práva na inú právnu ochranu nie je podľa

názoru ústavného súdu vzhľadom na konkrétne okolnosti tohto prípadu daná príčinná

súvislosť.

Ústavný súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou vyslovil, že ak

navrhovateľ v konaní pred ústavným súdom namietne také porušenie práva alebo slobody,

ktoré podľa okolností prípadu očividne nemohlo nastať, ústavný súd návrh odmietne ako

zjavne neopodstatnený (napr. ).

Na základe vyššie uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní

podľa sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa

uvedeného zákona ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2003