Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 164/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. októbra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Marianny Mochnáčovej a sudcov Petra Brňáka

a Milana Ľalíka (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201,

Námestovo, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .

3. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov), ktoré j e Okresný súd

Námestovo p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta JUDr. Jána Vajdu, Hviezdoslavovo

námestie 201, Námestovo, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -13 zo 16. mája 2018 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že napadnuté konanie, predmetom

ktorého je nárok Všeobecnej zdravotnej poisťovne (ďalej len „žalobca“) voči sťažovateľovi

na zaplatenie sumy 13 944,08 € s príslušenstvom, začalo 20. marca 2013 doručením návrhu

žalobcu okresnému súdu. Podľa sťažovateľa v napadnutom konaní, ktoré do podania

sťažnosti nebolo právoplatne skončené, dochádza k prieťahom v dôsledku nečinnosti

a neefektívneho postupu okresného súdu.

3. Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti predovšetkým uviedol:

„V konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. nejde

o právne zložitú vec, keďže ide o vec regresného nároku poisťovne voči tretej osobe. Takáto

vec tvorí súčasť bežnej rozhodovacej činnosti odporcu ako všeobecného súdu. Ani

zo skutkového hľadiska nemožno túto vec považovať za zložitú.

... Zo spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. je zrejmé že ja,

sťažovateľ som v konaní nespôsobil žiadne prieťahy. Z dôvodu mojej neúčasti

na pojednávaní nebolo odročené žiadne pojednávanie.

Na začiatku konania boli prieťahy v súvislosti s nemožnosťou doručenia platobného

rozkazu mojej osobe, pretože som nemal vedomosť o tomto súdnom konaní. Ihneď potom

ako som sa dozvedel o tomto súdnom konaní zaslal som odporcovi moje vyjadrenie zo dňa

27.4.2014 vo veci samej.

... Samotná skutočnosť, že toto konanie trvá už takmer 5 rokov preukazuje porušenie

môjho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Takáto dĺžka

konania predlžuje stav mojej právnej neistoty do tej miery, že moje právo na súdnu ochranu

sa stáva iba iluzórnym právom.

Odporca koná spôsobom, ktorému chýba účelnosť a efektívnosť, čo má výrazný vplyv

na doterajšiu dĺžku tohto občianskeho súdneho konania... Táto vec sa stala reštančnou

vecou a napriek tomu sa vo veci riadne nekoná.

Je všeobecne známou skutočnosťou, že žalobca /Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s.

Bratislava/ podáva na všeobecné súdy blanketové žaloby bez relevantných dokladov, čím

bráni žalovaným riadne sa brániť voči žalobám žalobcu a porušuje práva žalovaných na

spravodlivé súdne konanie. Žalobca má v tomto občianskom súdnom konaní dôkazné

bremeno, ktoré do dnešného dňa neuniesol. Odporca preto opakovane žiadal od žalobu

predloženie listinných dokladov, ktoré mal žalobca zaslať súdu spolu s podanou žalobou.

I napriek zásade koncentrácie konania žalobca do dnešného dňa nepredložil súdu všetky

listinné doklady preukazujúce oprávnenosť jeho žaloby a výšku žalovanej sumy.

... Z dôvodov na strane žalobcu došlo k odročeniu 2 nariadených pojednávaní,

pričom odporca bezdôvodne akceptoval žiadosti žalobcu o odročenie týchto pojednávaní.

Zodpovednosť za prieťahy v tomto konaní nesie odporca, ktorý toleruje toto správanie

žalobcu a vo veci riadne nekoná.

Odporca v tejto veci nekonal v období odo dňa 14.5.2014 do dňa 29.10.2014,

odo dňa 31.10.2014 do dňa 4.11.2015 a odo dňa 7.12.2016 do súčasnosti.

Posledné pojednávanie vo veci sa konalo dňa 6.12.2016. Odvtedy sa i napriek mojim

opakovaným žiadostiam v tejto veci nekoná.

Odporca dňa 5.11.2015 vydal meritórny rozsudok vo veci... Výroky č. I. a č. III. tohto

rozsudku boli zrušené uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. -282 zo dňa

29.6.2016 preto lebo rozsudok odporcu bol nedostatočne odôvodnený a odporca vec

nesprávne právne posúdil ako nárok na náhradu škody.

Moja sťažnosť zo dňa 12.10.2016 na prieťahy v tomto konaní neviedla k urýchleniu

tohto občianskeho súdneho konania.“

Od Ústavného súdu Slovenskej republiky... požadujem priznať finančné

zadosťučinenie v sume 3.000,-EUR ako náhradu nemateriálnej ujmy, ktorá mi bola

spôsobená nekonaním odporcu v tomto súdnom konaní.

... Už takmer 5 rokov pretrváva stav mojej právnej neistoty ohľadom tohto súdneho

konania. Som nezamestnaný, nemám žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok. Suma

13.944,08 EUR s prísl., ktorú odo mňa žiada žalobca je pre mňa suma, ktorú nie som a ani

v budúcnosti nebudem schopný zaplatiť. Dňa 27.8.2010 som fyzicky nenapadol

, ... a nespôsobil som mu žiadne zranenia, na následky ktorých bol

liečený a bola mu poskytnutá zdravotná starostlivosť, ktorú uhradila

Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s. Bratislava. K spáchania tohto skutku som sa priznal

na nátlak polície, s tým že inak skončím vo vyšetrovacej väzbe“

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom rozhodol

o porušení jeho v záhlaví označených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní,

aby prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov

a sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € a náhradu trov konania

v sume 325,42 €.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja

účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr 447/18

z 10. júla 2018 a právny zástupca sťažovateľa podaniami zo 16. júla 2018

a 13. augusta 2018.

5.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom stanovisku k sťažnosti okrem

chronológie úkonov vykonaných okresným súdom v napadnutom konaní k veci uviedla:

„Zo spisu som zistila, že konanie je v súčasnej dobe právoplatne skončené, a to

nadobudnutím právoplatnosti rozsudku okresného súdu zo dňa 23.3.2018. K samotnej

sťažnosti sťažovateľa môžem uviesť len toľko, že na začiatku konania viac ako rok trvalo

súdu, kým došlo k doručeniu žaloby žalovanému, ktorému bol problém doručovať akékoľvek

súdne písomnosti. K samotnému predĺženiu konania prispela aj skutočnosť, že v konaní

dvakrát došlo k zmene zastupujúceho sudcu, kedy v roku 2014 odišla na materskú

dovolenku zákonná sudkyňa a v roku 2017 následne zastupujúci sudca bol preložený na iný

okresný súd, čo samozrejme malo za následok, že ďalší zastupujúci sudca sa musel s vecou

oboznámiť, naštudovať ju, aby mohol vo veci ďalej konať.“

Zároveň oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania pred ústavným

súdom.

5.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku doručenom ústavnému súdu

23. júla 2018 k veci uviedol, že „Až potom čo sa odporca odo mňa dozvedel, že som vo veci

podal ústavnú sťažnosť tak na pojednávaní konanom dňa 23.3.2018 vo veci rozhodol.

Do dnešného dňa odporca nerozhodol o trovách tohto konania. Z uvedeného je zrejmé že

k odstráneniu zbytočných prieťahov v tomto konaní do dnešného dňa nedošlo.“.

V súvislosti s odôvodnením žiadosti o priznanie finančného zadosťučinenia v sume

3 000 € poukázal najmä na „doterajšiu dĺžku namietaného konania, ako aj...

na jednoduchosť veci, moje správanie počas konania a spôsob, akým odporca v konaní

postupoval“.

Zároveň uviedol, že netrvá na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom a súhlasí

s jeho upustením.

5.3 Podaním doručeným ústavnému súdu 15. augusta 2018 právny zástupca

sťažovateľa zaujal tiež stanovisko k vyjadreniu okresného súdu, v ktorom zotrval

na dôvodoch ústavnej sťažnosti, a na doplnenie uviedol:

„Toto konanie nie je právoplatne skončené, ako to tvrdí odporcu vo svojom vyjadrení

zo dňa 10.7.2018. Uznesením Okresného súdu Námestovo sp. zn. zo dňa

18.7.2018 odporca určil výšku náhrady trov konania vzniknutých žalobcovi vo výške

233,76 Eur, ktoré mi uložil nahradiť do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia...

Proti tomuto uzneseniu odporcu som podaním zo dňa 13.8.2018 podal sťažnosť...

Výrok tohto uznesenia odporcu je neurčitý a nevykonateľný, pretože je v rozpore

s a s platnou súdnou judikatúrou.

... Na pojednávaní konanom dňa 23.3.2018 odporca vydal rozsudok vo veci samej.

Tento rozsudok odporcu je síce právoplatný, ale nie je vykonateľný vzhľadom na jeho vady,

čo sa preukáže v konaní o výkon rozhodnutia.“

Zároveň navrhol, aby mu ústavný súd okrem uplatnených trov konania

v sume 325,42 € priznal aj ďalšie trovy konania v sume 162,71 € za písomné vyjadrenia

zo 16. júla 2018 a 13. augusta 2018, teda trovy konania v celkovej sume 488,13 €.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1 a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

8. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

10. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo

na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , ).

11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,

účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom tento účel

možno dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím (mutatis mutandis ,

, ).

12. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala

predtým z niektorých ustanovení (ďalej len „OSP“), a to

, , a , ktorý platil do 30. júna 2016,

a v súčasnosti vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“).

V zmysle „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“, a v zmysle § 157

ods. 1 „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.

13. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj

na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj

v danom prípade.

14. Posúdením napadnutého konania podľa prvého kritéria ústavný súd dospel

k záveru, že preskúmavané konanie nemožno hodnotiť ako skutkovo či právne zložité.

Konanie, predmetom ktorého je regresný nárok žalobcu z titulu nákladov za poskytnutú

zdravotnú starostlivosť, je súčasťou štandardnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov.

Napokon na zložitosť veci nepoukázala ani predsedníčka okresného súdu vo svojom

vyjadrení k sťažnosti.

15. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v napadnutom konaní,

ústavný súd zohľadnil aj okolnosti, na ktoré poukázala predsedníčka okresného súdu.

Z pohľadu celkovej dĺžky napadnutého konania je potrebné uviesť, že sa na nej do určitej

miery podieľal aj samotný sťažovateľ, keďže v počiatočnom štádiu konania z dôvodu jeho

neznámeho pobytu v zahraničí mu nebolo možné riadne doručiť platobný rozkaz a z tohto

dôvodu mu bol ustanovený aj opatrovník. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj

na ustanovenie o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky

a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, podľa ktorého

občan, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorý sa pripravuje

na vycestovanie do zahraničia na dobu dlhšiu ako 90 dní, pred vycestovaním ohlási túto

skutočnosť ohlasovni v mieste trvalého pobytu; v ohlásení uvedie štát a miesto pobytu

a predpokladanú dobu pobytu. Dôsledkom nesplnenia uvedenej povinnosti sťažovateľa bolo

predlženie konania o viac ako jeden rok. Uvedené skutočnosti nepochybne mali dopad

na celkovú dĺžku trvania konania, na čo ústavný súd prihliadol pri úvahe o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia.

16. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu, pričom

pri hodnotení jeho postupu bol ústavnému súdu podkladom prehľad procesných úkonov

v danej veci spracovaný a predložený okresným súdom. Z uvedeného prehľadu vyplýva, že

napadnuté konanie začalo 20. marca 2013 doručením návrhu okresnému súdu. Okresný súd

9. apríla 2013 vydal platobný rozkaz, ktorý sa však nepodarilo doručiť sťažovateľovi

z dôvodu jeho neznámeho pobytu. Okresný súd uznesením zo 17. septembra 2013 platobný

rozkaz zrušil. Dňa 30. októbra 2013 okresný súd vyzval matku sťažovateľa na oznámenie

pobytu sťažovateľa a uznesením okresného súdu z 3. januára 2014 bol sťažovateľovi

ustanovený opatrovník. Uznesenie sa však nepodarilo doručiť ustanovenému opatrovníkovi.

Sťažovateľ 24. apríla 2014 doručil okresnému súdu splnomocnenie na zastupovanie

v konaní a 28. apríla 2014 vyjadrenie k návrhu na začatie konania. Okresný súd uznesením

z 13. mája 2014 zrušil uznesenie o ustanovení opatrovníka sťažovateľovi. Okresný súd

2. júla 2014 vyzval žalobcu na preukázanie nákladov na zdravotnú starostlivosť

poškodeného. Pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 30. októbra 2014, bolo odročené

na 27. november 2014. Dňa 27. novembra 2014 sa pojednávanie uskutočnilo, ale bolo

odročené na neurčito pre účel doplnenia dokazovania. Výzvou z 28. novembra 2014

okresný súd vyzval žalobcu na predloženie dokladov v lehote dvoch mesiacov, ktoré boli

súdu predložené 16. februára 2015. Okresný súd 23. marca 2015 zaslal sťažovateľovi

stanovisko žalobcu na vyjadrenie. Dňa 26. mája 2015 bolo stanovisko sťažovateľa zaslané

žalobcovi na vyjadrenie. Dňa 13. októbra 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo

odročené na 5. november 2015 pre účel výsluchu svedka. Na pojednávaní 5. novembra 2015

bol vyhlásený rozsudok, proti ktorému sťažovateľ podal odvolanie. Z dôvodu odvolania bol

spis 12. mája 2016 predložený odvolaciemu súdu, ktorý uznesením z 29. júna 2016

rozsudok okresného súdu vo výroku I a III zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Spis

bol vrátený okresnému súdu 12. augusta 2016. Dňa 6. decembra 2016 sa uskutočnilo

pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito pre účel pripojenia spisu. Dňa 27. decembra

2016 okresný súd nariadil pojednávanie na 16. február 2017, ktoré bolo na žiadosť žalobcu

odročené na neurčito. Dňa 3. apríla 2017 bol spis pridelený novej zákonnej sudkyni.

Dňa 24. januára 2018 okresný súd nariadil pojednávanie na 23. marec 2018. Dňa 23. marca

2018 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd meritórne rozhodol. Rozsudok

okresného súdu nadobudol právoplatnosť 26. mája 2018.

17. Z prehľadu procesných úkonov v napadnutom konaní ústavný súd zistil v postupe

okresného súdu opakovanú nečinnosť v období od 26. mája 2015 do 13. októbra 2015

(4 a pol mesiaca), v období od 12. augusta 2016 do 6. decembra 2016 (takmer 4 mesiace)

a v období od 16. februára 2017 do 24. januára 2018 (11 mesiacov). Uvedené obdobia

nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať

za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné.

18. Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto

rozhodnutia.

19. Vzhľadom na to, že 23. marca 2018 bola predmetná vec na okresnom súde

meritórne rozhodnutá a toho času je už právoplatne skončená, neprichádzalo do úvahy

v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa .

20. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Sťažovateľ

žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € poukazujúc

na „doterajšiu dĺžku namietaného konania, ako aj... na jednoduchosť veci, moje správanie

počas konania a spôsob, akým odporca v konaní postupoval“.

21. Priznanie finančného zadosťučinenia, ktoré má povahu nemajetkovej ujmy

vyjadrenej v peniazoch, podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade neprichádza

do úvahy, vzhľadom na podiel sťažovateľa na vzniknutých prieťahoch, celkovú dobu

trvania konania, ako aj skutočnosť, že napadnuté konanie je toho času v merite právoplatne

skončené. Ústavný súd tiež zohľadnil predmet sporu vedeného pred okresným súdom,

ktorým je regresný nárok žalobcu z titulu nákladov na zdravotnú starostlivosť poskytnutú

v dôsledku škody na zdraví spôsobenej trestným činom sťažovateľa. V tejto súvislosti je

potrebné uviesť, že rozsudkom okresného súdu č. k. -173 z 28. júla 2011, ktorý

nadobudol právoplatnosť 28. júla 2011, bol sťažovateľ ako obvinený v predmetnom

trestnom konaní uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157

ods. 1 . Sťažovateľ v dohode o vine a treste uzatvorenej 13. júna 2011

medzi sťažovateľom ako obvineným a prokurátorom a schválenej súdom rozsudkom

Okresného súdu Námestovo č. k. -173 z 28. júla 2011 dobrovoľne priznal

a uznal vinu za spáchaný skutok a uviedol, že poškodenému nahradí škodu spôsobenú mu

týmto trestným činom v rozsahu dohody. Vzhľadom na uvedené sa ústavnému súdu javí byť

postoj sťažovateľa, ktorý zákonný nárok žalobcu v napadnutom konaní spochybňoval,

dokonca odmieta svoju zodpovednosť za spáchanie uvedeného trestného činu, v rozpore

s dobrými mravmi.

22. V okolnostiach danej veci preto ústavný súd považoval výrok o porušení

základného práva sťažovateľa podľa a jeho práva podľa

dohovoru za dostatočnú ochranu jeho práv a finančné zadosťučinenie mu nepriznal

(bod 2 výroku tohto rozhodnutia).

23. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. Jánom

Vajdom, a s poukazom na výsledok konania podľa

uložil okresnému súdu povinnosť uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 325,42 €

za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2018 (prevzatie a prípravu zastúpenia,

podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Ústavný súd sťažovateľovi nepriznal nárok na úhradu trov konania za písomné vyjadrenia

zo 16. júla 2018 a 13. augusta 2018, pretože ich obsah nepriniesol žiadne nové poznatky

k meritórnemu prerokovaniu veci. Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

) podľa bodu 3 výroku tohto rozhodnutia.

24. Vzhľadom na znenie toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť

dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. októbra 2018