Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 486/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslav Duriša a sudcov Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Miloša Maďara v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľov , , a , , obaja , zastúpených advokátkou Mgr. Natáliou Kočanovou, Vojtecha Tvrdého 1, Žilina, proti postupu Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

1. Postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Sťažovateľom p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému 300 eur, ktoré im j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

4. Náhradu trov konania pred ústavným súdom sťažovateľom n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci

1. Ústavný súd uznesením č. k. -19 z 8. septembra 2026 podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) prijal na ďalšie konanie v poradí štvrtú ústavnú sťažnosť sťažovateľov doručenú mu 20. júla 2026 v časti namietajúcej porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a ich práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania (ďalej aj „napadnuté konanie“). Zároveň žiadali o priznanie finančného zadosťučinenia 10 000 eur a o náhradu trov konania pred ústavným súdom.

2. Vo zvyšnej časti – vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 23. januára 2024 – ústavnú sťažnosť odmietol pre nedostatok zákonom ustanovených náležitostí.

3. Z ústavnej sťažnosti, jej príloh a obsahu celého na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu vrátane vlastnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že sťažovatelia v procesnom postavení žalovaných boli stranami sporu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a odstránenie oplotenia vedeného na okresnom súde pod sp. zn. od 27. júna 2011 na základe žaloby a (ďalej len „žalobcovia“). Okresný súd rozsudkom č. k. -642 z 28. mája 2019 žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Na základe odvolania žalobcov krajský súd rozsudkom č. k. -1036 z 23. januára 2024 rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny a sťažovateľom priznal proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť 24. marca 2024, napadli žalobcovia 21. mája 2024 dovolaním.

4. Ešte počas odvolacieho konania sťažovatelia podali ústavnú sťažnosť proti postupu krajského súdu. Ústavný súd nálezom č. k. -38 z 9. novembra 2023 tejto ústavnej sťažnosti v prevažnej časti vyhovel, keď vyslovil, že krajský súd postupom v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné právo sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Krajskému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a každému zo sťažovateľov priznal finančné zadosťučinenie 2 000 eur (namiesto požadovaných 10 000 eur) a náhradu trov konania pred ústavným súdom. Predmetný nález nadobudol právoplatnosť 13. novembra 2023.

5. Druhú ústavnú sťažnosť sťažovatelia podali 17. júna 2025 a namietali postup krajského súdu po právoplatnosti nálezu sp. zn. z dôvodu, že nevrátil spis ani po viac ako roku naspäť okresnému súdu na účely vydania rozhodnutia o výške náhrady trov konania. O tejto ústavnej sťažnosti ústavný súd rozhodol nálezom č. k. -26 zo 7. augusta 2025, ktorým vyslovil, že krajský súd postupom v odvolacom konaní aj po právoplatnosti nálezu sp. zn. porušil základné právo sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Krajskému súdu znova prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a každému zo sťažovateľov priznal finančné zadosťučinenie 500 eur i náhradu trov konania; vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti nevyhovel.

6. Dňa 20. októbra 2025 sťažovatelia podali v poradí tretiu ústavnú sťažnosť. Tentoraz namietali prieťahový postup okresného súdu vo fáze rozhodovania o výške náhrady trov konania. Ústavný súd uznesením č. k. -13 z 12. februára 2026 túto ústavnú sťažnosť sťažovateľov

odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti, lebo charakter postupu všeobecného súdu (okresného súdu pri rozhodovaní o akcesorickej otázke výšky náhrady trov konania) sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v takom rozsahu, ktorý vyvolal ústavne neudržateľnú intenzitu zásahu do označených práv sťažovateľov).

7. Okresný súd 14. novembra 2025 predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o dovolaní bez toho, aby predtým rozhodol o výške náhrady trov konania. Nesprávny postup okresného súdu sťažovatelia namietali ešte pred podaním v poradí tretej ústavnej sťažnosti a následne vo výzve adresovanej okresnému súdu z 2. marca 2026. Okresný súd na urgenciu sťažovateľov reagoval tak, že súdnym spisom aktuálne nedisponuje, a preto o výške náhrady trov konania nemôže rozhodnúť.

8. Podaním č. KP 3/2026-300, z 26. augusta 2026 najvyšší súd oznámil aktuálny stav dovolacieho konania a uviedol, že vec je od 19. novembra 2025 vedená pod sp. zn. . Súdny spis bol 26. augusta 2026 vrátený okresnému súdu v súvislosti s nerozhodnutím o výške trov konania. Uznesením č. k. -1118 z 1. októbra 2026 vydaným vyšším súdnym úradníkom okresný súd zaviazal žalobcov nahradiť sťažovateľom trovy konania 199 eur z titulu súdneho poplatku za podané odvolanie a 2 533,93 eur z titulu náhrady trov právneho zastúpenia. Uznesenie sa v súčasnosti doručuje sporovým stranám, resp. ich advokátom.

II. Argumentácia sťažovateľov

9. Sťažovatelia s poukazom na to, že od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu sp. zn. z 24. januára 2024 uplynuli viac ako dva roky, tvrdia, že nesprávnym postupom okresného súdu došlo k vzniku zbytočných prieťahov a neoprávnenému zásahu do ich subjektívnych práv. Intenzita tohto zásahu je podľa sťažovateľov umocnená skutočnosťou, že dosiaľ nie je rozhodnuté o výške náhrady trov konania, ktoré im boli priznané právoplatným súdnym rozhodnutím. V dôsledku toho nemôžu disponovať s finančnými prostriedkami, ktoré im podľa právoplatného rozhodnutia patria. Celkovou dĺžkou konania a absenciou rozhodnutia o výške priznanej náhrady trov konania odôvodňujú aj výšku požadovaného finančného zadosťučinenia 10 000 eur.

III. Vyjadrenie okresného súdu

10. Okresný súd vo svojom vyjadrení sp. zn. zo 14. augusta 2026, ktoré si ústavný súd vyžiadal ešte v rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti ( veta za bodkočiarkou ), nerozhodnutie o výške trov konania ospravedlňoval uprednostnením predloženia súdneho spisu najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní, a to na základe záveru z rokovania občianskoprávneho grémia okresného súdu v roku 2025, ktorý (záver) sa na základe uznesenia ústavného súdu č. k. -13 z 12. februára 2026 ukázal ako nesprávny.

11. Podaním č. 1SprS/108/2026 z 1. októbra 2026 okresný súd oznámil, že o výške náhrady trov rozhodol a následne 10. októbra 2026 zaslal ústavnému súdu aj príslušné uznesenie. 11.1. Ústavný súd nepovažoval za nevyhnutné zasielať vyjadrenie okresného súdu ani jeho doplnenie sťažovateľom na repliku, keďže neobsahuje žiadne také skutočnosti, ktoré by im neboli známe a ktoré by ovplyvnili rozhodnutie v jeho esenciálnej časti.

IV. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

12. V súlade s ústavný súd upustil od ústneho pojednávania vo veci ústavnej sťažnosti, keďže na základe podaní správneho súdu a sťažovateľa, ako aj predloženého súdneho spisu vzťahujúceho sa na danú vec dospel k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

13. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. , ).

14. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) a jeho význam pre sťažovateľa (, ).

15. Aj vo fáze rozhodovania o výške náhrady trov konania je súd povinný rešpektovať základný princíp hospodárnosti konania vyjadrený v (ďalej len ,P“) (). V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na rozsudok v prípade Čičmanec proti Slovenskej republike (rozsudok z 28. 6. 2016 o sťažnosti č. 65302/11), ktorým ESĽP rozhodol okrem iného aj o tom, že dĺžka konania napadnutého sťažnosťou nespĺňala požiadavku primeranej lehoty podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (a to aj napriek skutočnosti, že toto konanie v čase podania ústavnej sťažnosti prebiehalo podobne ako v tomto prípade už len vo fáze týkajúcej sa trov konania). V bode 50 uvedeného rozsudku ESĽP konštatoval, že čl. 6 ods. 1 dohovoru vyžaduje, aby všetky stupne konania týkajúce sa rozhodovania o občianskych právach a záväzkoch vrátane konania nasledujúceho po rozsudku v merite veci (čo zahŕňa aj fázu konania týkajúcu sa trov) boli rozhodnuté v primeranej lehote.

16. Napadnuté konanie bolo v čase podania ústavnej sťažnosti vo veci samej právoplatne skončené (24. marca 2024). Dovolacie konanie iniciované žalobcami síce ešte prebieha, právna istota sťažovateľov týkajúca sa práva, ktoré bolo proti nim uplatnené na súde, bola však čiastočne dosiahnutá ešte pred podaním ústavnej sťažnosti a napadnuté konanie prebiehalo už len vo fáze týkajúcej sa rozhodovania o výške náhrady trov konania, keď okresný súd vychádzal z premisy, že o nej rozhodne až po rozhodnutí najvyššieho súdu o dovolaní.

17. Všeobecný súd rozhoduje o náhrade trov konania podľa vopred ustanovených zásad a podľa úkonov, ktoré boli v konaní vykonané stranami sporu a ich právnymi zástupcami, preto ústavný súd postup pri rozhodovaní o trovách konania nepovažuje za právne zložitý a vykazujúci osobitnú náročnosť. Rozhodovanie o trovách konania je rutinnou záležitosťou každodennej praxe súdov, takže výrazné predĺženie postupu súdu v napadnutom konaní aj vzhľadom na lehotu 60 dní na rozhodnutie nie je dôvodné a nie je ani dôvodné vyčkávať na skončenie dovolacieho konania. S poukazom na uvedené je potrebné dospieť k záveru, že dĺžka napadnutého konania vo fáze rozhodovania o výške náhrady trov konania podľa nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci.

18. Pri hodnotení správania sťažovateľov v posudzovanej časti napadnutého konania ústavný súd nezistil okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v priebehu konania k zbytočným prieťahom, naopak, sťažovatelia sa aktívne dožadovali rozhodnutia o výške priznaných trov.

19. Okresný súd po právoplatnom skončení konania vo veci samej (24. marca 2024) do podania ústavnej sťažnosti (15. augusta 2024) o výške náhrady trov konania nerozhodol. Urobil tak až uznesením č. k. -1118 z 1. októbra 2024 (k tomu bod 9 druhá a tretia veta odôvodnenia tohto nálezu). Rozhodovanie okresného súdu o výške náhrady trov konania trvalo od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku vo veci samej do podania ústavnej sťažnosti 2 a pol roka a dosiaľ nie je právoplatne skončené.

20. Nemožno sa stotožniť s obranou okresného súdu, že s rozhodnutím o výške trov vyčkával do vrátenia spisu z najvyššieho súdu po rozhodnutí o dovolaní. Zákonná lehota na rozhodnutie o výške trov konania (60 dní), ktorá je v zásade totožná s lehotou na podanie dovolania (2 mesiace), je koncipovaná tak, aby súd počas plynutia lehoty strane konania na podanie dovolania mal časový priestor o tomto nároku rozhodnúť. Preto neobstojí argumentácia súdu, že z dôvodu podaného dovolania malo zmysel na základe záverov občianskoprávneho grémia okresného súdu čakať s rozhodnutím o výške trov konania. Aj v prípade, ak by dovolací súd dovolaniu vyhovel, nič mu nebráni zrušiť vo výroku uznesenie súdu o výške trov konania.

21. Ústavný súd preto vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní (bod 1 výroku tohto nálezu).

V. Príkaz konať a primerané finančné zadosťučinenie

22. Hoci vec sťažovateľov nie je ako celok právoplatne skončená, ústavný súd nedoplnil ochranu aj o uloženie príkazu vo veci konať bez zbytočných prieťahov podľa v spojení s , pretože sťažovatelia sa tejto ochrany v ústavnej sťažnosti nedomáhali (pozri ).

23. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti žiadali o priznanie finančného zadosťučinenia 10 000 eur (5 000 eur každému z nich) z dôvodov uvedených v bode 10 odôvodnenia tohto nálezu. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva

v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. , ). Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

24. Zohľadniac konkrétne okolnosti posudzovanej veci, ústavný súd v neprospech okresného súdu hodnotil predovšetkým trvanie absencie rozhodnutia o výške náhrady trov 2 a pol roka a prihliadol aj na výšku náhrady trov konania, na ktorej úhradu boli žalobcovia zaviazaní voči sťažovateľom. Pretože priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernením ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených alebo záväznou medzinárodnou zmluvou a nemôže primárne slúžiť na získanie iného majetkového prospechu (m. m. , ), ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade je spravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci primerané priznať sťažovateľom v zmysle a finančné zadosťučinenie po 300 eur každému zo sťažovateľov (bod 2 výroku tohto nálezu) a vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti nevyhovieť (bod 3 výroku tohto nálezu).

VI. Trovy konania

25. V tejto veci nebolo dôvodné priznať sťažovateľom náhradu trov konania pred ústavným súdom (bod 4 výroku tohto nálezu). Vychádzajúc z , ktorý nestavia právo na náhradu trov konania do nárokovateľnej polohy, ako je to v iných druhoch regulovaných právno- aplikačných procesoch (napr. civilné sporové konanie, správne súdne konanie, exekučné konanie a ďalšie), ústavný súd disponuje širokým priestorom na úvahu o tom, či vôbec priznať náhradu trov konania, a ak áno, v akom rozsahu (, , , ). Pri svojom rozhodnutí ústavný súd zohľadnil najmä skutočnosť, že ústavná sťažnosť bola prevažne koncipovaná ako opakovanie predchádzajúcej ústavnej sťažnosti vo veci sp. zn. , pričom v časti namietaného porušenia vo vzťahu k porušeniu práv sťažovateľov rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 23. januára 2024 neobsahovala nijaké relevantné dôvody, a preto aj bola v tejto časti odmietnutá (bod 2 odôvodenia tohto nálezu). Navyše, ústavný súd zohľadnil opakované nesprávne odkazy na viac ako sedem rokov neúčinný o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2026

Miroslav Duriš predseda senátu