Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 209/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-112

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov

Petra Straku a Roberta Šorla prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , , ,

, , ,

, , , ,

, , , ,

, , ,

, , , ,

, , ,

, , , ,

, , ,

, , , ,

, , , ,

, , ,

, , , ,

, , ,

, , , ,

, ,

, , , ,

, ,

, , , ,

, , , ,

, , ,

, , ,

, , , ,

, , , ,

, , ,

, , , ,

, , ,

, , ,

, , , ,

, , , ,

, , ,

, , ,

, , , , ,

, , ,

, , , ,

, , ,

, ,

, , , ,

, , ,

, , , ,

, , ,

, , ,

, , , ako

právneho nástupcu účastníkov: , a

, , , ,

, , ,

, , ,

, , ,

, , ,

, , ,

, , , ,

, , ,

, , ,

, , , ,

, , ,

, , ,

, , , ,

, , ,

, , , ,

, , , ,

, , ,

, , ,

, , , ,

, , ,

, , ,

, , ,

, , , ,

, , ,

, , ,

, , , ,

, , , ,

, , ,

, , ,

, , , , ,

, , ,

, , ,

, , ,

, , ,

, , , a ,

, , zastúpených obchodnou spoločnosťou

PIHORŇA, LENÁRT, JAŠŠO, s. r. o., Hrnčiarska 29, Košice, v mene ktorej koná konateľ

a advokát JUDr. Peter Lenárt, pre namietané porušenie ich základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , ,

, , , , ,

, , , , , ,

, , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , ,

, , , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , a

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Krajský súd v Košiciach j e p o v i n n ý uhradiť ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , , a

trovy právneho zastúpenia v sume 2 084,06 € (slovom dvetisícosemdesiatštyri eur

a šesť centov) na účet ich právneho zástupcu – obchodnej spoločnosti PIHORŇA,

LENÁRT, JAŠŠO, s. r. o., Hrnčiarska 29, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

3. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-81 z 9. júna 2020 prijal v celom rozsahu na ďalšie konanie ústavnú

sťažnosť , , ,

, , , ,

, , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , ,

, , , ,

, , ,

, , ,

, , , ,

, , ,

, , , ,

, , ,

, , , ,

, , , ,

, , ,

, , ,

, ,

, , , ,

, , ,

, , , ,

, , , ,

, , , ,

, , ,

, , , ,

, , , ,

, , ,

, , ,

, , , ,

, , , ,

, , ,

, , , ,

, , , ,

, , ,

, , ,

, ,

, , , ,

, , ,

, , , ,

, , ,

, , ,

, , , , ako

právneho nástupcu účastníkov: , a

, , , ,

, , ,

, , , ,

, , ,

, , , ,

, ,

, , ,

, , , ,

, , ,

, , ,

, , ,

, , , ,

, , ,

, , , ,

, , , ,

, , ,

, , , ,

, , , ,

, , ,

, ,

, , , ,

, , ,

, , , ,

, , ,

, , ,

, , , ,

, , , ,

, , ,

, , , ,

, , ,

, , ,

, , , ,

, , ,

, , , ,

, , a , ,

(ďalej len „sťažovatelia), podľa § 56 ods. 5 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“), ktorou

namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

2. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti uviedli, že v zmysle § 32 ods. 3 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sa

stali účastníkmi konania v právnej veci žalobcov 1. Slovenský pozemkový fond,

Búdková 36, Bratislava, IČO 17 335 345 (ďalej len „SPF“), 2. Slovenská republika,

v zastúpení SPF, 3. , v zastúpení SPF, 4. v zastúpení

SPF, 5. v zastúpení SPF, 6. v zastúpení SPF,

a žalovaného Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov, Komenského 52,

Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-KE-OOP4-

2016/033634/Nan z 5. augusta 2016.

3. Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím č. OÚ-KE-

OOP4-2016/033634/Nan z 5. augusta 2016 potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice,

pozemkového a lesného odboru č. OÚ-KE-PLO-2016/004378-207-Pr. z 12. júla 2016,

ktorým podľa o užívaní pozemkov v zriadených

záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov

schválil vykonanie projektu pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva pozemkov

v záhradkovej osade , v katastrálnom území

schváleného rozhodnutím Okresného úradu Košice, pozemkového a lesného odboru č. OÚ-

KE-PLO-2016/004378-202-Pr. z 9. júna 2016.

4. Sťažovatelia namietajú, že v napadnutom konaní vedenom krajským súdom

dochádza k zbytočným prieťahom. Poukázali na to, že správna žaloba bola podaná

na krajskom súde 19. augusta 2016, následne krajský súd doručil žalobu účastníkom

konania a vyzval ich, aby si určili spoločného zástupcu. Tí si ho zvolili a 5. októbra 2016

zaslali vyjadrenie vo veci samej. Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov zaslal

vyjadrenie k žalobe 26. septembra 2016. Následne bol krajský súd podľa sťažovateľov

3 roky nečinný a až 25. novembra 2019 rozhodol o návrhu na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe. Pojednávanie vo veci bolo nariadené na 15. január 2020.

5. Ústavný súd v súčinnosti s krajským súdom zistil, že vo veci bolo rozhodnuté

5. februára 2020 a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 26. marca 2020.

6. Sťažovatelia konštatovali, že dĺžka napadnutého konania nie je odôvodnená

právnou a faktickou zložitosťou veci a svojím konaním neprispeli k prieťahom v konaní.

7. Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom

rozhodol, že krajský súd v napadnutom konaní porušil ich základné právo podľa čl. 48

ods. 2 a právo podľa dohovoru, aby prikázal krajskému súdu vo veci

konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľom primerané finančné

zadosťučinenie, každému v sume 3 600 €, ako aj náhradu trov konania.

8. Ústavný súd prijal v celom rozsahu ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie v senáte

zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a zo sudcov Ivana

Fiačana a Petra Straku. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku

č. 1 schváleného 27. mája 2020 a dodatku č. 2 schváleného 1. októbra 2020 bola vec

prerokovaná v treťom senáte ústavného súdu v zložení Martin Vernarský (predseda senátu)

a sudcovia Peter Straka a Robert Šorl.

II.

Vyjadrenie krajského súdu a ďalšie podania sťažovateľov

9. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. z 2. júla 2020

doručeným ústavnému súdu 8. júla 2020 vyjadril k ústavnej sťažnosti podpredseda

krajského súdu, v ktorom uviedol chronologický prehľad jednotlivých úkonov krajského

súdu a konštatoval:

„Vychádzajúc z horeuvedeného obsahu administratívneho konania išlo podľa môjho

názoru o zložitú vec predovšetkým po právnej stránke, a to s možnými právnymi dopadmi

na vlastnícke práva tých účastníkov administratívneho konania, u ktorých nedošlo k úhrade

ceny za nehnuteľnosti nadobudnuté v rámci projektu pozemkových úprav v záhradkovej

osade , katastrálne územie .

V rozhodovacej činnosti správneho kolégia Krajského súdu v Košiciach nebolo

predtým rozhodnuté o žalobe Slovenského pozemkového fondu k tak zásadným právnym

otázkam, a preto aj súdne rozhodnutie v preskúmavanej veci môže mať dopad na riešenie

právnych vzťahov v záhradkových osadách vo všeobecnosti...

V priebehu súdneho preskúmavacieho konania sa nevyskytli žiadne výrazné procesné

prekážky postupu správneho súdu smerujúcemu k meritórnemu rozhodnutiu.

5. Sťažovatelia nezapríčinili vo veci podľa zistení vyplývajúcich z obsahu

elektronického spisu prieťahy v konaní.

6. Pokiaľ ide o prieťahy spôsobené súdom, z obsahu a chronologického usporiadania

úkonov súdu a účastníkov... vyplýva obdobie zhruba od začiatku roku 2017 do 22.10.2019,

ktoré nie je dobou vykonávania procesných úkonov.

7. K otázke ústavného súdu, či zistené prieťahy považuje Krajský súd v Košiciach

za zbytočné prieťahy je potrebné poukázať na obsah bodu 2. tohto vyjadrenia. Senát

v danom predmete súdneho prieskumu nemal ujasnený jednoznačný právny názor na vec,

s čím súvisel aj časový posun pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Nemožno preto

jednoznačne konštatovať, že na strane súdu išlo o zbytočné prieťahy. Preťaženosť

Správneho kolégia Krajského súdu v Košiciach je pritom známou skutočnosťou.

8. Z obsahu elektronického spisu nevyplývajú žiadne iné okolnosti, ktoré majú vplyv

na prieťahy v konaní.

9. Záverom sa k obsahu súdneho konania žiada poznamenať, že v danom prípade

bola sťažnosť sťažovateľov na ústavný súd podaná dňa 20.01.2020. Z obsahu spisu je

zrejmé, že dňa 15.01.2020 sa v predmetnej veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sa

zúčastnili účastníci konania a ich zástupcovia vrátane právneho zástupcu spoločného

zástupcu sťažovateľov, pričom na uvedenom pojednávaní bolo účastníkom konania a ich

zástupcom v zmysle oznámené, že rozsudok vo veci bude vyhlásený dňa

05.02.2020, kedy aj došlo k jeho vyhláseniu. Termín vyhlásenia rozsudku je v zmysle

výkladu tohto zákonného ustanovenia potrebné považovať za pokračovanie

predchádzajúceho v podstate skončeného meritórneho pojednávania. Z uvedeného je

potrebné vyvodiť záver, že v čase podania predmetnej ústavnej sťažnosti stav právnej

neistoty sťažovateľov netrval.“

10. Podpredseda krajského súdu vo svojom vyjadrení zároveň vyslovil súhlas

s upustením od ústneho pojednávania v danej veci v zmysle § 58 ods. 3 zákona o ústavnom

súde.

11. K vyjadreniu krajského súdu zaujali na základe výzvy ústavného súdu stanovisko

aj sťažovatelia. Títo vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu 6. augusta 2020 uviedli:

„Argumentácia Krajského súdu, že sťažovatelia neboli iniciátormi žaloby, keďže sa

stali účastníkmi konania zo zákona, nie je dôvodná, a nemá žiaden vplyv na právo

vyplývajúce z , keďže právo na prejednanie veci

bez zbytočných prieťahov konania je SR garantované pre ktorúkoľvek stranu

sporu.

Dňa 14.01.2020 bola podaná Ústavná sťažnosť podľa

Slovenskej republiky na Ústavný súd Slovenskej republiky prostredníctvom portálu verejnej

správy(slovensko.sk). Nakoľko podanie obsahovalo veľké množstvo príloh - plnomocenstiev,

došlo k overeniu elektronických podpisov až dňa 20.01.2020. Avšak ani táto skutočnosť

nemá vplyv na to, že Krajský súd bol od roku 2016 do novembra 2019 nečinný...

Napriek tomu, že Krajský súd na predmetnom pojednávaní dňa 15.01.2020 vo veci

rozhodol, nemení to nič na tom, že právo sťažovateľov bolo nekonaním súdu porušené...

Pokiaľ ide o zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, po preskúmaní súdneho spisu

a z neho vyplývajúceho postupu súdu sťažovateľ nepovažuje právnu a faktickú zložitosť veci

tohto prípadu za dôvod, pre ktorý má konanie trvať takmer 3 roky bez vykonania

akéhokoľvek úkonu. O tom, že predmetná vec nie je zložitou právnou vecou svedčí aj to,

že Krajský súd dokázal rozhodnúť len na základe vyjadrení, ktoré mu boli doručené v roku

2016 a na prvom pojednávaní, ktoré vo veci vytýčil. Krajský súd nevyzval účastníkov

k doloženiu podkladov, vyjadrení alebo dôkazných prostriedkov, a teda nie je možné brať

do úvahy námietku KS KE, že v danej veci išlo o zložitý prípad. V danom prípade je

na mieste poukázať, že súd v danom prípade ak konal dokázal vo veci rozhodnúť

za 3 mesiace, čo tiež nasvedčuje tomu, že nejde o zložitý prípad.

... Už samotné nekonanie vo veci od októbra 2016 do novembra 2019 zakladá právo

sťažovateľa na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Taktiež nemožno v tomto

prípade argumentovať nadmernou zaťaženosťou súdu...“

12. Sťažovatelia zároveň vyslovili súhlas s upustením od ústneho pojednávania

v konaní o prijatej ústavnej sťažnosti v zmysle .

13. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

14. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

15. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

16. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

17. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

19. Sťažovatelia sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia

základného práva podľa a práva podľa dohovoru,

pričom k porušeniu sťažovateľmi označených práv malo dôjsť postupom krajského súdu

v napadnutom konaní.

20. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

).

21. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

, ).

22. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú

sťažnosť sťažovateľov.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

23. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

24. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z , podľa ktorého správny

súd sám určuje poradie jednotlivých procesných úkonov tak, aby konanie pred ním bolo

rýchle a hospodárne, ďalej z prvej vety , podľa ktorej ak sa konanie začalo,

postupuje v ňom správny súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

rozhodnutá, a tiež z , ktorý určuje, že ak správny súd nariadi pojednávanie,

pripraví ho tak, aby bolo možné rozhodnúť vo veci spravidla na jedinom pojednávaní.

25. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že po právnej

stránke ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Košice, odboru

opravných prostriedkov vo veci vykonania projektu pozemkových úprav na vyporiadanie

vlastníctva pozemkov v záhradkárskej osade, ktoré patrí k štandardnej rozhodovacej

činnosti súdov v správnom súdnictve. Čo sa týka skutkovej stránky, ústavný súd konštatuje,

že možno pripustiť istú mieru skutkovej zložitosti veci vyplývajúcu z väčšieho počtu

účastníkov v konaní pred správnym súdom.

26. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov v napadnutom

konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ich

ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní

k zbytočným prieťahom.

27. Napokon ústavný súd hodnotil postup krajského súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v priebehu napadnutého konania a z vyjadrenia podpredsedu

krajského súdu, chronologického prehľadu jednotlivých úkonov súdu a predloženého

súdneho spisu zistil, že v napadnutom konaní sa nečinnosťou vyznačovalo obdobie

od októbra 2016 do októbra 2019, teda v dĺžke 3 rokov, keď krajský súd nevykonal vo veci

žiaden úkon. Obrana krajského súdu týkajúca sa právnej zložitosti veci nemôže v žiadnom

prípade ospravedlniť jeho trojročnú nečinnosť. Navyše, v tejto súvislosti ústavný súd

poukazuje na to, že až po uvedených troch rokoch nečinnosti, teda v októbri 2019, krajský

súd doručoval žalobcom vyjadrenie žalovaného z 26. septembra 2016 a vyjadrenie

spoločného zástupcu ostatných účastníkov z 5. októbra 2016, pričom na takéto oneskorenie

doručovania vyjadrení nebol nijaký dôvod. Samotný súd pritom vo svojom vyjadrení

konštatoval, že v priebehu konania sa nevyskytli žiadne výrazné procesné prekážky jeho

postupu smerujúceho k meritórnemu rozhodnutiu.

28. Pokiaľ ide o obranu krajského súdu spočívajúcu v argumentácii o preťaženosti

jeho správneho kolégia, ústavný súd tu poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej

nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť,

že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet

sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie

svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú

štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní

(, ).

29. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že postupom krajského

súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

30. Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

31. Hoci ústavný súd zistil, že postupom krajského súdu došlo k porušeniu

označených práv sťažovateľov, neprikázal mu, aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov v zmysle druhej vety , pretože

označená vec už bola v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti

sťažovateľov právoplatne skončená, a to rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 5. februára 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť 26. marca 2020.

32. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

33. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to

požiadal.

34. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

35. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

36. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti žiadali o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia každému v sume 3 600 €, čo odôvodnili predovšetkým trojročným obdobím

nečinnosti krajského súdu, ako aj sťažením ich postavenia tým, že im bol odopretý prístup

k ich nehnuteľnostiam.

37. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

38. Ústavný súd pri rozhodovaní otázky priznania finančného zadosťučinenia

aplikoval zásadu spravodlivosti, zohľadnil konkrétne okolnosti prípadu a zároveň sa riadil

úvahou, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie

ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených , resp.

záväznou medzinárodnou zmluvou.

39. Ústavný súd vychádzal aj z charakteru napadnutého konania pred krajským

súdom, ktorého úlohou bolo preskúmanie zákonnosti právoplatného rozhodnutia správneho

orgánu, na základe ktorého sťažovatelia nadobudli vlastníctvo k pozemkom v záhradkárskej

osade . Miera právnej neistoty sťažovateľov,

ktorí sa stali vlastníkmi pozemkov na základe právoplatného administratívneho rozhodnutia

preskúmavaného pred správnym súdom, je tak v napadnutom správnom súdnom konaní

nepochybne nižšia. Je potrebné tiež poukázať na skutočnosť, že vec bola pred krajským

súdom v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľov právoplatne

skončená.

40. Aj rozhodovacia prax ESĽP v prípadoch porušenia práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zdôrazňuje, že veľký počet účastníkov bude mať veľmi

pravdepodobne dopad na rozsah spravodlivého zadosťučinenia priznaného za nemajetkovú

ujmu. Takýto prístup je založený na skutočnosti, že počet jednotlivcov zúčastnených

na spoločných konaniach pred vnútroštátnymi súdmi nie je bez významu z hľadiska

nemajetkovej ujmy pociťovanej každým z nich v dôsledku dĺžky takého konania,

a to v porovnaní s nemajetkovou ujmou pociťovanou jednotlivcom, ktorý inicioval rovnaké

konanie na individuálnej báze („a high number of participants will very probably have an

impact on the amount of just satisfaction to be awarded in respect of non-pecuniary

damage. Such an approach is based on the fact that the number of individuals participating

in common proceedings before the domestic courts is not neutral from the perspective of the

non-pecuniary damage that may be sustained by each of them as a result of the length of

those proceedings when compared with the non-pecuniary damage that would be sustained

by an individual who had brought identical proceedings on an individual basis.“; rozsudok

Veľkej komory ESĽP z 15. 2. 2008 vo veci Arvanitaki-Roboti a ďalší proti Grécku,

sťažnosť č. 27278/03, bod 29). ESĽP potom redukciu spravodlivého zadosťučinenia

v konkrétnej posudzovanej kauze založil na tvrdení, podľa ktorého 91 žalobcov postupovalo

spoločne pri iniciovaní konaní na správnych súdoch na účel prieskumu zákonnosti

administratívneho rozhodnutia. Nepodávali teda separátne návrhy na príslušných súdoch,

ale všetci sledovali rovnaký cieľ, totiž zrušenie sporného rozhodnutia. Navyše, v konaní

pred správnymi súdmi o zrušení rozhodnutia nemal počet žalobcov akýkoľvek dopad

na výstup týchto konaní, ktorý spočíval výlučne v posúdení zákonnosti sporného

administratívneho rozhodnutia. Preto ESĽP zastával názor, že v porovnaní s konaniami,

v rámci ktorých žalobcovia podávajú paralelne individuálne žaloby o plnenie, spoločný cieľ

napadnutých konaní zmierňoval ťažkosti a neistotu spôsobenú ich oneskorením („... the

ninety-one applicants had acted together in bringing the proceedings in issue before the

administrative courts in order to challenge the lawfulness of an administrative decision.

Thus, they did not lodge separate requests before the competent courts, but were all

pursuing the same objective, namely that of having the disputed decision set aside.

In addition, in proceedings before the administrative courts to have a decision set aside,

the number of claimants has no impact whatsoever on the outcome of the proceedings,

which concern exclusively the lawfulness of the contested administrative decision.

The Court therefore considers that, in comparison with civil proceedings in which

claimants lodge individual claims for compensation simultaneously, the shared objective of

the impugned proceedings was such as to alleviate the inconvenience and uncertainty

experienced on account of their delay.“; bod 34 rozsudku vo veci vo veci Arvanitaki-Roboti

a ďalší proti Grécku).

41. Nadväzne ústavný súd podotýka, že prejednávanú vec sťažovateľov

s rekapitulovaným prípadom ESĽP spája nielen veľký počet účastníkov, ale aj prieskumná

povaha konania v správnom súdnictve.

42. Krajský súd vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti v súvislosti so zistenými

prieťahmi argumentoval najmä právnou zložitosťou veci, na ktorú nemal senát ujasnený

jednoznačný právny názor, a preťaženosťou svojho správneho kolégia. Ústavný súd k tomu

už uviedol, že právna zložitosť veci nemôže v žiadnom prípade ospravedlniť jeho trojročnú

nečinnosť. Pokiaľ ide o obranu krajského súdu spočívajúcu v argumentácii o preťaženosti

jeho správneho kolégia, pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení vzal

ústavný súd túto skutočnosť do úvahy. Ústavný súd v tejto súvislosti už poukázal na svoju

ustálenú judikatúru, podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť

konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania

zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený

subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní (, ). Vo výnimočných prípadoch daných špecifickými

okolnosťami, za ktorých všeobecný súd koná, však enormná zaťaženosť všeobecných súdov

hraničiaca s ich schopnosťou zabezpečiť v relevantnom čase (obvyklý) riadny chod orgánov

verejnej moci môže predstavovať okolnosť hodnú osobitného zreteľa pri rozhodovaní

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia (m. m. ).

43. Vzhľadom na uvedené skutočnosti deklarovanie porušenia práv sťažovateľov

predstavuje podľa názoru ústavného súdu dostatočné zavŕšenie poskytnutej ústavnoprávnej

ochrany, preto im požadované primerané finančné zadosťučinenie nepriznal a v tejto časti

ústavnej sťažnosti nevyhovel.

VI.

Trovy konania

44. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

45. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

46. Ústavný súd priznal sťažovateľom trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

47. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku

2019 v sume 1 062 €. Ústavný súd priznal sťažovateľom náhradu trov konania za dva úkony

právnej služby vykonané v roku 2020 (príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie

ústavnej sťažnosti), pričom hodnota jedného úkonu je 177 €.

48. Vzhľadom na to, že právny zástupca zastupoval 98 osôb, v zmysle § 13 ods. 2

vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony

pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Vychádzajúc z uvedeného, hodnota jedného

spoločného úkonu právnej služby v tomto prípade predstavuje sumu 8 673 €. Ďalej má

právny zástupca sťažovateľov nárok aj na náhradu režijného paušálu 10,62 € za jeden úkon

podľa vyhlášky. Právny zástupca je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa

odmena a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty vo výške

20 %. Náhrada trov právneho zastúpenia vypočítaná ústavným súdom spolu takto

predstavuje sumu 20 840,69 €.

49. Ústavný súd však znížil odmenu za poskytovanie právnych služieb na jednu

desatinu zo sumy vypočítanej ústavným súdom, t. j. na 2 084,06 €. Vzhľadom na to,

že právny zástupca zastupoval sťažovateľov v konaní pred ústavným súdom o jednej

ústavnej sťažnosti, v ktorej sa argumentácia vzťahuje na všetkých sťažovateľov rovnako,

v podstatnej miere boli znížené nároky na prípravu zastupovania a spísanie ústavnej

sťažnosti. Pri tomto znížení náhrady uplatnených trov ústavný súd vychádzal z § 73 zákona

o ústavnom súde regulujúceho trovy konania na ústavnom súde. Predmetné ustanovenie

svojou štruktúrou (vzťah odseku 1 a 3) vytvára koncept založený na východisku,

podľa ktorého účastník konania na ústavnom súde v zásade sám znáša trovy takého konania

a len v odôvodnených (i) prípadoch ústavný súd môže (ii) podľa výsledku konania

uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému

účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. nestavia právo

na náhradu trov konania do nárokovateľnej polohy, ako je to v iných druhoch regulovaných

právno-aplikačných procesov (napr. civilné sporové konanie, správne súdne konanie,

exekučné konanie a ďalšie). Ústavný súd teda disponuje širokým priestorom na úvahu

o tom, či vôbec priznať náhradu trov konania, a ak áno, v akom rozsahu. V posudzovanej

veci tento priestor ústavný súd využil na redukciu uplatnenej náhrady trov konania, a to

vzhľadom na už konštatované špecifiká (veľký počet sťažovateľov zastúpených rovnakým

právnym zástupcom) súdenej veci.

50. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľov ( v spojení s

ods. 1 ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

51. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2020

Martin Vernarský

predseda senátu