Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 155/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júla 2009 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho a Ladislava

Orosza v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti H., a. s., K., zastúpenej advokátkou

JUDr. D. H., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Košice II, takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti H., a. s., na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti H., a. s., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

2 500 € [slovom dvetisícpäťsto eur (75 315 Sk)], ktoré jej j e Okresný súd Košice II

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti H., a. s.,

trovy konania v sume 245,70 € [slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov (7 401,

96 Sk)] na účet jej právnej zástupkyne JUDr. D. H., K., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 30. apríla 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti H., a. s., (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „namietané konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 24. augusta 2001 osobne do podateľne

okresného súdu žalobu o zaplatenie sumy 33 715,40 Sk s prísl.

Sťažovateľka uviedla, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebola jej právna

vec právoplatne skončená.

V sťažnosti sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd podľa

rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň sa domáhala aj uloženia

príkazu okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon

požadovala aj priznanie finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € (90 378 Sk) a úhradu

trov konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. 1 Spr doručeným ústavnému súdu 11. júna 2009 (ďalej len „vyjadrenie

okresného súdu“), v ktorom sa okrem iného uvádza:

„V súlade s ustanovením § 29 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, po oboznámení s predloženou

sťažnosťou a so spisom nášho súdu, v ktorom sú namietané prieťahy v konaní, predkladám

nasledovné vyjadrenie spolu s chronológiou vo veci vykonaných procesných úkonov

- návrh na zaplatenie 33.715,40 Sk s prísl. bol podaný na tunajšom súde dňa

24. 9. 2001, sťažovateľ má v konaní procesné postavenie navrhovateľa,

- súdny poplatok za podaný návrh bol zaplatený až na základe výzvy súdu dňa

5. 10. 2001,

- dňa 10. 10. 2001 bol vo veci registra Rob, do ktorého bol návrh zapísaný,

vydaný platobný rozkaz,

- odporca podaním, doručeným dňa 7. 12. 2001, označeným ako oznámenie,

oznámil prevzatie záväzkov,

- výzvou tunajšieho súdu zo dňa 19. 12. 2001 bol odporca vyzvaný na

oznámenie, či jeho oznámenie zo dňa 7. 12. 2001 možno považovať za odpor proti

platobnému rozkazu,

- odporca podaním doručeným súdu 5. 2. 2002 oznámil, že jeho podanie má súd

považovať za odpor proti platobnému rozkazu,

- uznesením zo dňa 14. 2. 2002 bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť

súdny poplatok za podaný odpor,

- proti uzneseniu o zaplatení súdneho poplatku za odpor podal odporca dňa

16. 5. 2002 odvolanie,

- do registra Cb bola vec prevedená dňa 28. 2. 2003,

- vo veci konajúci zákonný sudca vydal 10. 4. 2003 pokyn kancelárii na

vyhotovenie predkladacej správy na odvolací súd,

- odvolaciemu súdu bola vec na rozhodnutie o odvolaní predložená 22. 4. 2003,

- odvolací súd uznesením zo dňa 23. 5. 2003, doručeným tunajšiemu súdu

9. 6. 2003, odvolanie odporcu odmietol, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12. 9. 2003,

- podaním doručeným súdu 2. 5. 2003 sťažovateľ navrhol pristúpenie ďalšieho

účastníka do konania,

- po vykonaní úkonov súvisiacich s prípravou pojednávania nariadil vo veci

konajúci zákonný sudca 2. 5. 2008 pojednávanie na 17. 6. 2008,

- pojednávanie dňa 17. 6. 2008 bolo odročené za účelom doplnenia

dokazovania,

- z dôvodu prevzatia právneho zastúpenia sa k predmetu konania vyjadril

odporca podaním doručeným súdu 4. 7. 2008,

- uznesením tunajšieho súdu zo dňa 15. 1. 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 25. 2. 2009, bolo rozhodnuté o návrhu navrhovateľa na pripustenie ďalšieho účastníka,

- vo veci konajúci zákonný sudca 12. 3. 2009 nariadil pojednávanie na

16. 6. 2009,

- vec doposiaľ nie je právoplatne skončená.

S poukazom na vyššie uvedenú chronológiu úkonov vo veci možno konštatovať, že

v konaní došlo k prieťahom v období od septembra 2003 do mája 2008, posúdenie

zbytočnosti prieťahov ponechávam na zváženie ústavnému súdu. V súčasnosti sa vo veci

plynulo koná.

Vzhľadom na doposiaľ vykonané dokazovanie nemožno hovoriť o skutkovej a právnej

zložitosti konania, v konaní neboli zistené ani prekážky postupu konania podľa § 107 a nasl.

“

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka v stanovenej lehote a ani do dňa

rozhodnutia ústavného súdu nezaujala stanovisko.

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení,

a preto ústavný súd poukazuje len na úkony uvedené v tomto vyjadrení, ktoré považuje

za preukázané.

Ústavný súd z podania okresného súdu z 19. júna 2009 zistil, že jeho ostatným

úkonom v napadnutom konaní bolo odročenie pojednávania, ktoré sa malo uskutočniť

16. júna 2009, na 8. september 2009.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom, v ktorom sťažovateľka namieta

zbytočné prieťahy, je nárok na zaplatenie istiny v sume 33 715,40 Sk s prísl. Ústavný súd

konštatuje, že napadnutá vec zo skutkového ani právneho hľadiska nevykazuje žiadne také

znaky mimoriadnej zložitosti, ktoré by ospravedlňovali skutočnosť, že predmetné konanie

nebolo právoplatne skončené ani po takmer ôsmich rokoch od jeho začatia.

2. Ústavný súd nezistil žiadne závažné skutočnosti, ktoré by v súvislosti s prieťahmi

v napadnutom konaní mali byť pripísané na ťarchu sťažovateľky.

3. Napokon ústavný súd z hľadiska posudzovania, či v právnej veci sťažovateľky

došlo k zbytočným prieťahom, hodnotil samotný postup okresného súdu.

Ústavný súd v zhode s vyjadrením okresného súdu zistil, že okresný súd v období

od septembra 2003 do mája 2008 nevykonal bez relevantného dôvodu žiaden procesný

úkon. Toto obdobie bolo preto potrebné vyhodnotiť ako zbytočné prieťahy, ktoré

nepochybne musia byť pripísané na ťarchu okresného súdu.

V súvislosti s hodnotením doterajšej dĺžky konania ústavný súd už vo svojej

predchádzajúcej judikatúre vyslovil, že z ústavnoprávneho hľadiska je neprijateľná samotná

skutočnosť, aby právna neistota v konaní pred všeobecným súdom nebola odstránená ani

po takmer ôsmich rokoch od jeho začatia (m. m. napr. , ).

Pretože ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom, bolo

nevyhnutné vysloviť zároveň aj porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu,

aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

3 000 € (90 378 Sk) z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázala najmä na to, že

„doba, ktorá uplynula od podania návrhu, je neprimerane dlhá a ničím

neospravedlniteľná“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

a berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, to, čo je pre

sťažovateľku v tomto konaní v stávke, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo

do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie

sumy 2 500 € (75 315 Sk) za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľky,

ktoré jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

advokátkou JUDr. D. H. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, ktorá

bola 695,41 € (20 949,92 Sk). Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie

a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1

písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) v sume 2 x 115,90 € (za jeden úkon právnej služby)

a 2 x 6,95 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada bola priznaná v celkovej sume

245,70 € (7 401, 96 Sk).

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júla 2009