Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 60 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (65)IV. ÚS 155/09
PDF · 248.39 KB
No categories available
IV. ÚS 155/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júla 2009 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho a Ladislava
Orosza v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti H., a. s., K., zastúpenej advokátkou
JUDr. D. H., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na
prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom
pod sp. zn. 32 Cb 66/2003, za účasti Okresného súdu Košice II, takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti H., a. s., na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom
pod sp. zn. 32 Cb 66/2003 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
32 Cb 66/2003 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti H., a. s., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume
2 500 € [slovom dvetisícpäťsto eur (75 315 Sk)], ktoré jej j e Okresný súd Košice II
p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti H., a. s.,
trovy konania v sume 245,70 € [slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov (7 401,
96 Sk)] na účet jej právnej zástupkyne JUDr. D. H., K., do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.
IV. ÚS 155/09 z 30. apríla 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti H., a. s., (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
32 Cb 66/2003 (ďalej aj „namietané konanie“).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 24. augusta 2001 osobne do podateľne
okresného súdu žalobu o zaplatenie sumy 33 715,40 Sk s prísl.
Sťažovateľka uviedla, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebola jej právna
vec právoplatne skončená.
V sťažnosti sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy
rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň sa domáhala aj uloženia
príkazu okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon
požadovala aj priznanie finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € (90 378 Sk) a úhradu
trov konania.
Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním
sp. zn. 1 Spr V/386/2009 doručeným ústavnému súdu 11. júna 2009 (ďalej len „vyjadrenie
okresného súdu“), v ktorom sa okrem iného uvádza:
„V súlade s ustanovením § 29 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, po oboznámení s predloženou
sťažnosťou a so spisom nášho súdu, v ktorom sú namietané prieťahy v konaní, predkladám
nasledovné vyjadrenie spolu s chronológiou vo veci vykonaných procesných úkonov
- návrh na zaplatenie 33.715,40 Sk s prísl. bol podaný na tunajšom súde dňa
24. 9. 2001, sťažovateľ má v konaní procesné postavenie navrhovateľa,
- súdny poplatok za podaný návrh bol zaplatený až na základe výzvy súdu dňa
5. 10. 2001,
- dňa 10. 10. 2001 bol vo veci registra Rob, do ktorého bol návrh zapísaný,
vydaný platobný rozkaz,
- odporca podaním, doručeným dňa 7. 12. 2001, označeným ako oznámenie,
oznámil prevzatie záväzkov,
- výzvou tunajšieho súdu zo dňa 19. 12. 2001 bol odporca vyzvaný na
oznámenie, či jeho oznámenie zo dňa 7. 12. 2001 možno považovať za odpor proti
platobnému rozkazu,
- odporca podaním doručeným súdu 5. 2. 2002 oznámil, že jeho podanie má súd
považovať za odpor proti platobnému rozkazu,
- uznesením zo dňa 14. 2. 2002 bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť
súdny poplatok za podaný odpor,
- proti uzneseniu o zaplatení súdneho poplatku za odpor podal odporca dňa
16. 5. 2002 odvolanie,
- do registra Cb bola vec prevedená dňa 28. 2. 2003,
- vo veci konajúci zákonný sudca vydal 10. 4. 2003 pokyn kancelárii na
vyhotovenie predkladacej správy na odvolací súd,
- odvolaciemu súdu bola vec na rozhodnutie o odvolaní predložená 22. 4. 2003,
- odvolací súd uznesením zo dňa 23. 5. 2003, doručeným tunajšiemu súdu
9. 6. 2003, odvolanie odporcu odmietol, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12. 9. 2003,
- podaním doručeným súdu 2. 5. 2003 sťažovateľ navrhol pristúpenie ďalšieho
účastníka do konania,
- po vykonaní úkonov súvisiacich s prípravou pojednávania nariadil vo veci
konajúci zákonný sudca 2. 5. 2008 pojednávanie na 17. 6. 2008,
- pojednávanie dňa 17. 6. 2008 bolo odročené za účelom doplnenia
dokazovania,
- z dôvodu prevzatia právneho zastúpenia sa k predmetu konania vyjadril
odporca podaním doručeným súdu 4. 7. 2008,
- uznesením tunajšieho súdu zo dňa 15. 1. 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 25. 2. 2009, bolo rozhodnuté o návrhu navrhovateľa na pripustenie ďalšieho účastníka,
- vo veci konajúci zákonný sudca 12. 3. 2009 nariadil pojednávanie na
16. 6. 2009,
- vec doposiaľ nie je právoplatne skončená.
S poukazom na vyššie uvedenú chronológiu úkonov vo veci možno konštatovať, že
v konaní došlo k prieťahom v období od septembra 2003 do mája 2008, posúdenie
zbytočnosti prieťahov ponechávam na zváženie ústavnému súdu. V súčasnosti sa vo veci
plynulo koná.
Vzhľadom na doposiaľ vykonané dokazovanie nemožno hovoriť o skutkovej a právnej
zložitosti konania, v konaní neboli zistené ani prekážky postupu konania podľa § 107 a nasl.
K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka v stanovenej lehote a ani do dňa
rozhodnutia ústavného súdu nezaujala stanovisko.
Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení,
a preto ústavný súd poukazuje len na úkony uvedené v tomto vyjadrení, ktoré považuje
za preukázané.
Ústavný súd z podania okresného súdu z 19. júna 2009 zistil, že jeho ostatným
úkonom v napadnutom konaní bolo odročenie pojednávania, ktoré sa malo uskutočniť
16. júna 2009, na 8. september 2009.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého
každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety
OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa
zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná
povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže
odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,
predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové
pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
1. Predmetom konania pred okresným súdom, v ktorom sťažovateľka namieta
zbytočné prieťahy, je nárok na zaplatenie istiny v sume 33 715,40 Sk s prísl. Ústavný súd
konštatuje, že napadnutá vec zo skutkového ani právneho hľadiska nevykazuje žiadne také
znaky mimoriadnej zložitosti, ktoré by ospravedlňovali skutočnosť, že predmetné konanie
nebolo právoplatne skončené ani po takmer ôsmich rokoch od jeho začatia.
2. Ústavný súd nezistil žiadne závažné skutočnosti, ktoré by v súvislosti s prieťahmi
v napadnutom konaní mali byť pripísané na ťarchu sťažovateľky.
3. Napokon ústavný súd z hľadiska posudzovania, či v právnej veci sťažovateľky
došlo k zbytočným prieťahom, hodnotil samotný postup okresného súdu.
Ústavný súd v zhode s vyjadrením okresného súdu zistil, že okresný súd v období
od septembra 2003 do mája 2008 nevykonal bez relevantného dôvodu žiaden procesný
úkon. Toto obdobie bolo preto potrebné vyhodnotiť ako zbytočné prieťahy, ktoré
nepochybne musia byť pripísané na ťarchu okresného súdu.
V súvislosti s hodnotením doterajšej dĺžky konania ústavný súd už vo svojej
predchádzajúcej judikatúre vyslovil, že z ústavnoprávneho hľadiska je neprijateľná samotná
skutočnosť, aby právna neistota v konaní pred všeobecným súdom nebola odstránená ani
po takmer ôsmich rokoch od jeho začatia (m. m. napr. IV. ÚS 260/04, IV. ÚS 127/08).
Pretože ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 66/2003 došlo k zbytočným prieťahom, bolo
nevyhnutné vysloviť zároveň aj porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
III.
Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu,
aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa
nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
3 000 € (90 378 Sk) z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázala najmä na to, že
„doba, ktorá uplynula od podania návrhu, je neprimerane dlhá a ničím
neospravedlniteľná“.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.
32 Cb 66/2003 a berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, to, čo je pre
sťažovateľku v tomto konaní v stávke, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo
do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie
sumy 2 500 € (75 315 Sk) za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona
o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľky,
ktoré jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom
advokátkou JUDr. D. H. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému
účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, ktorá
bola 695,41 € (20 949,92 Sk). Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie
a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1
písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“) v sume 2 x 115,90 € (za jeden úkon právnej služby)
a 2 x 6,95 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada bola priznaná v celkovej sume
245,70 € (7 401, 96 Sk).
Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto
rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. júla 2009