Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 190/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. októbra 2014

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti

MAGNET TRADE spol. s r. o., Hradná 10, Bratislava, právne zastúpenej advokátkou

JUDr. Janou Fridrichovou, Jakubovo námestie 9, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Základné právo obchodnej spoločnosti MAGNET TRADE spol. s r. o.,

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é n e b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-15 z 24. apríla 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti MAGNET TRADE

spol. s r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej

len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie sa týka exekučného konania, v ktorom

„Oprávnený: EURO-BUILDING, a. s., inicioval exekučné konania voči sťažovateľovi. (...)

Sťažovateľka v postavení povinného subjektu doručila súdom poverenej exekútorke

JUDr. Soni Stodolovej dňa 20. 05. 2013 námietky voči predmetnej exekúcii a tie boli dňa

22. 05. 2013 odoslané na OS Ba IV. Súd ich prevzal 27. 05. 2013. Odo dňa doručenia súdu

sa exe lege ráta šesťdesiat dní zákonnej, neprekročiteľnej doby pre rozhodnutie súdu.“.

Okresný súd však „dodnes o námietkach sťažovateľky nerozhodol“. Nečinnosťou okresného

súdu „je sťažovateľka uvedená do kritickej, jej legitímne záujmy priamo a výrazne

poškodzujúcej situácie. Pritom ide o čas pasivity všeobecného súdu, ktorú nečinnosť zákon

priamo zakazuje.“.

Pokiaľ ide o zložitosť veci, podľa sťažovateľky „v predmetnom exekučnom konaní

nebadať žiadny moment výraznej právnej a faktickej zložitosti veci a zákonom definovaná

doba, v ktorej má všeobecný súd povinnosť rozhodnúť nepodlieha žiadnej diskusii“.

Sťažovateľka vôbec neprispela k evidentným prieťahom v napadnutom konaní. Pre

„výraznú intenzitu zásahov do práv sťažovateľky žiada sťažovateľka: firma MAGNET

TRADE, aby jej bolo priznané primerané/spravodlivé finančné zadosťučinenie“.

3. Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sa sťažovateľka domáha toho, aby

ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.:

porušil právo MAGNET TRADE spol. s r. o.(...), aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných

prieťahov, zaručené v .

2. Okresnému súdu Bratislava IV sa v konaní vedenom pod sp. zn.:

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke: MAGNET TRADE spol. s r. o.(...), sa priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 500,- €(...), ktoré je Okresný súd Bratislava IV povinný vyplatiť jej

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava IV je povinný uhradiť sťažovateľke: MAGNET TRADE

spol. s r. o.(...), trovy konania tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do 15

dní od doručenia tohto nálezu na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Jany Fridrichovej(...)“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, prípisom sp. zn. Spr. 3283/2014

z 30. mája 2014 a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu zo 16. júna 2014.

4.1 Predsedníčka okresného súdu popísala chronologický prehľad úkonov

vykonaných okresným súdom v napadnutom konaní a uviedla tieto relevantné skutočnosti:

„(...) V predmetnej exekučnej veci, sa sťažovateľka sťažuje, že nebolo rozhodnuté

o námietkach a o návrhu na odklad, v lehote zákonom stanovenej a je názoru, že námietky

z jej pohľadu sú jednoduchou záležitosťou pre rozhodnutie.

Máme za to, že tieto tvrdenia sú v protiklade so zisteným skutkovým stavom

a skutočnosťami uvedenými v námietkach, pre ktoré súd musel vykonávať dopyty na

jednotlivé inštitúcie a preto nemohol rozhodnúť v 60 dňovej zákonnej lehote, ktorá tak

nemohla plynúť, keďže podané námietky povinného na súd prostredníctvom súdneho

exekútora neboli podložené skutkovými okolnosťami.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinný v zastúpení svojho právneho zástupcu si

neplnil dobrovoľne svoje povinnosti uložené právoplatným súdnym rozhodnutím. Naopak

i v exekučnom konaní využíval všetky možné prostriedky, aby sa vyhol plneniu, či už

vo forme námietok voči exekúcii a trovám, ale aj návrhom na odklad, z dôvodov podaných

v dovolaní alebo v podnete na podanie mimoriadneho dovolania.

Súd vo veci konal a s ohľadom na povahu veci nebola preukázaná nečinnosť

exekučného súdu, i nakoľko vo veci boli vykonávané úkony smerujúce k rozhodnutiu vo

veci. Právna faktická zložitosť - námietok a návrhu na odklad nevykazovala znaky typov

rozhodnutí, ktoré je možné rozhodnúť v lehote 60 dní zákonom stanovenej.

Súd vykonával všetky úkony smerujúce k veci bez zbytočných prieťahov a súd

realizoval úkony potrebné na rozhodnutie vo veci i vzhľadom na zaťaženosť sudcu

v exekučnom oddelení.

Je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že sťažovateľka v konaní nevyužila účinný

právny prostriedok (sťažnosť na prieťahy), ktorým by umožnila súdu urobiť nápravu

a odstrániť nečinnosť súdu, pričom nepreukázala ani dôvody hodné osobitného zreteľa.

Záverom konštatujem, že napadnuté konanie, vzhľadom k okolnostiam prípadu,

nebolo poznačené zbytočnými prieťahmi.

Navrhujeme preto Ústavnému súdu Slovenskej republiky, aby ústavnú sťažnosť

v tomto konaní vo vzťahu k Okresnému súdu Bratislava IV ako nedôvodnú zamietol.

Zároveň súhlasíme, aby ústavný súd podľa

o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním, a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov, upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

(...)“

4.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu uviedla tieto podstatné skutočnosti (pokiaľ ide o repliku sťažovateľky

súvisiacu s nepodaním sťažnosti na zbytočné prieťahy v napadnutom konaní, vzhľadom

na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie táto argumentácia už stratila svoju relevanciu):

«(...)

> Pre rozhodnutie súdu o žiadosti povinného subjektu o odklade exekúcie Exekučný

poriadok ustanovuje tridsaťdňovú lehotu (§ 56 ods. 4). Pre rozhodnutie súdu o námietkach

povinného subjektu voči exekúcii je fixovaná šesťdesiatdňová lehota (§ 50 ods. 2). Obe

lehoty OS Ba IV nedodržal, ba masívne prekročil. V právne kultivovanom štáte sa z pozície

justície samozrejme nediskutuje o zákonoch, tie sa dodržujú. Podčiarkujeme, že obe lehoty

sú tzv. zákonné (ergo neprekročiteľné); nejde o lehoty sudcovské (s aspektom „istej“

úvahy). Na úrovni ústavného súdu považujeme za úplne zbytočné argumentovať, že úcta

k zákonom a ich striktné dodržiavanie tvoria pre súdnictvo bázu pre elementárny chod.

Dnešná celospoločenská, voči súdnictvu a sudcom výrazne negatívne orientovaná,

mienka občianstva si o to viac v tomto smere vyžaduje rigídnosť a konzekventnosť.

Účastníkov súdnych konaní netrápia ani tak „boje sudcov o platy“, obsadzovanie pozícií

vo vedení justície a v súdnej rade, ani výsledky „previerok“ integrity toho ktorého sudcu,

ako reálny výsledok jeho práce. Opakujeme, že rozvrat štátu sa nezačína nepokojom

obyvateľstva, ale anarchiou v jeho inštitúciách a jeho systéme.

Bolo by kuriózne žiadať účastníka súdneho konania, aby on upozornil vedenie súdu,

že ním riadení jednotliví činovníci súdu porušujú zákony Slovenskej republiky. Presný opak

je realitou: predsedovia všeobecných súdov majú povinnosť zabezpečiť riadenie súdov

výkonom dohľadu nad dodržiavaním plynulosti súdneho konania, dohliadať na riadny chod

súdnych oddelení, sledovať a hodnotiť pravidelnosť práce sudcov a senátov v oblasti

organizácie a efektivity práce senátov a oddelení, vykonávať previerky súdnych spisov,

sledovať rozhodovaciu činnosť sudcov z hľadiska plynulosti súdneho konania - § 49 a § 53

ods. 1, resp. o súdoch.

Teda nie firma Magnet Trade mala upozorniť OS Ba IV, že v jej veci je porušený

zákon (že súd nerozhodol v zákonom predpísanej neprekročiteľnej lehote). To vedenie OS

Ba IV mala samo zistiť tento neakceptovateľný stav, urobiť nápravu a ospravedlniť sa firme

Magnet Trade - a minimálne takto sa snažiť tlmiť nevôľu účastníka konania.

> OS Ba IV tvrdí, že svoje námietky firma Magnet Trade nepodložila skutkovými

okolnosťami. To nie je ale pravdou, lebo podanie firmy Magnet Trade z 15. 05. 2013

obsahovalo spisovú značku NS SR. Už z toho teda muselo byť jasné, že uvedená firma

dovolanie voči exekučnému titulu reálne podala.

Pokus vedenia OS BA TV difamovať firmu Magnet Trade insinuáciu, že sa vyhýba

plneniu svojich povinností a „... využíva všetky možné prostriedky...“ sa hrubo prieči

postulátu SR.

Nedodržanie zákona zo strany súdu/porušovateľa je neodškriepiteľným faktom

a predstavuje ireparabilný moment, hrubo sa priečiaci ústavne garantovanému právu

účastníka exekučného konania na súdnu ochranu a spravodlivý proces.

Súčasne zdôrazňujme, že celková naša korektnosť je dokumentovaná napr. aj

Nálezom č. (...)

Poznámka: súhlasíme, aby Ústavný súd SR v konaní postupoval podľa § 30 ods. 2

v platnom znení a prerokoval vec bez ústneho pojednávania, ak dospeje

k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Pre tento

prípade vyčísľujeme trovy právneho zastúpenia sumou 667,18 €. (...)»

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 25. februára 2013 súdna exekútorka JUDr. Soňa Stodolová (ďalej len

„exekútorka“) podala na okresnom súde žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie vo veci oprávneného EURO-BUILDING a. s., Bratislava (ďalej len „oprávnený“),

voči povinnému, teda voči sťažovateľke, o vymoženie pohľadávky vo výške 6 226,97 €

s prísl. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 13. marca 2013 bolo vyšším súdnym úradníkom okresného súdu vydané

poverenie na vykonanie predmetnej exekúcie.

Dňa 6. júna 2013 exekútorka postúpila okresnému súdu podané námietky

sťažovateľky voči exekučnému titulu a trovám exekúcie spolu s návrhom na odklad

exekúcie z dôvodu podaného dovolania a podnetu na podanie mimoriadneho dovolania.

Dňa 10. júla 2013 vyšší súdny úradník okresného súdu požiadal Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) o oznámenie, v akom štádiu sa nachádza

súdne konanie o dovolaní voči súvisiacemu exekučnému titulu. Rovnako bol urobený dopyt

na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), či voči

rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -534

(v spojení s rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III č. k. -463) bolo

podané mimoriadne dovolanie.

Dňa 2. augusta 2013 generálna prokuratúra oznámila okresnému súdu, že podnet

na podanie mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiu krajského súdu č. k.

-534 bol odložený „z dôvodu nesplnenia podmienok uvedených v § 243e

“.

Dňa 10. októbra 2013 okresný súd opätovne požiadal najvyšší súd o oznámenie,

v akom štádiu sa nachádza súdne konanie o dovolaní voči súvisiacemu exekučnému titulu.

Dňa 7. novembra 2013 najvyšší súd oznámil okresnému súdu, že zákonná sudkyňa sa

pokúsi „vec vybaviť v 01/2014“.

Dňa 19. mája 2014 vyšší súdny úradník telefonicky zistil, že v súvisiacej veci bolo

dovolanie najvyšším súdom v konaní vedenom pod sp. zn. a sp. zn.

„zamietnuté a spis bol z Najvyššieho súdu SR expedovaný 4. 4. 2014“.

Dňa 20. mája 2014 okresný súd uznesením č. k. -43 námietky

sťažovateľky proti exekúcii zamietol.

Dňa 27. mája 2014 okresný súd uznesením č. k. -46 námietky

sťažovateľky proti trovám exekúcie zamietol.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádzalo k porušovaniu základného

práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie

základného práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry,

v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani predsedníčka

okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo právnu zložitosť

predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť zohľadnená

na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom období

k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní. Sťažovateľka síce využila právne možnosti

nápravy podľa Exekučného poriadku (námietky proti exekúcii a námietky proti trovám

exekúcie), avšak využitie možností daných procesnými predpismi na uplatňovanie

a presadzovanie jej práv nemožno kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné

prieťahy (mutatis mutandis ).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že

napadnuté konanie od vznesenia námietok sťažovateľkou proti exekúcii a proti trovám

exekúcie (6. júna 2013) až do rozhodnutia o týchto námietkach (20. a 27. mája 2014) trvalo

celkom jedenásť mesiacov.

Sťažovateľka namieta porušenie vo všeobecnosti, a to

s poukazom na § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého o námietkach proti

exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia. Sťažovateľka pritom

nenamietala, že v okolnostiach danej veci by okresný súd nemal dôvod zisťovať, v akom

štádiu sa nachádza súdne konanie o dovolaní voči súvisiacemu exekučnému titulu.

Pri posúdení, či došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v , ústavný súd prihliada síce na

lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje

automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú

rozhodujúce všetky okolnosti danej veci (). Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať

len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž

ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle

().

Niet pochýb o tom, že okresný súd v napadnutom konaní prekročil zákonom

ustanovenú lehotu na rozhodovanie, avšak ako to z chronológie úkonov v bode II tohto

nálezu vyplýva, okresný súd v tomto konaní nebol nečinný a k vybočeniu z medzí zákonnej

lehoty na rozhodovanie došlo evidentne preto, lebo okresný súd pri rozhodovaní

o námietkach uprednostnil právo účastníkov konania na spravodlivé súdne konanie na úkor

práva jedného účastníka (sťažovateľky) na konanie bez zbytočných prieťahov. Celková

doba rozhodovania okresného súdu nebola pritom extrémne dlhá. Vzhľadom na uvedené

ústavný súd konštatuje, že nebolo možné z hľadiska komplexného posúdenia

inkriminovaného konania považovať postup okresného súdu v ňom za porušenie základného

práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 . Postup okresného súdu, aj keď nebol celkom efektívny, sa zjavne

nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle .

Z uvedených dôvodov a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou

ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

4. Sťažovateľka okrem vyslovenia porušenia označených základných práv navrhla,

aby ústavný súd svojím rozhodnutím prikázal okresnému súdu konať vo veci bez

zbytočných prieťahov, a domáhala sa aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia

a trov právneho zastúpenia.

V zmysle ustanovenia ak sa základné

právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie

alebo opatrenie zruší. V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia

môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj

primerané finančné zadosťučinenie. Z uvedeného vyplýva, že tieto výroky sú viazané na

vyhovenie vo veci samej. Keďže v uvedenom prípade ústavný súd vyslovil, že základné

právo, ktorého porušenie sťažovateľka namietala, porušené nebolo, uvedenými návrhmi sa

pri svojom rozhodovaní už nemusel zaoberať.

5. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému z účastníkov, aby úplne alebo sčasti

uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Keďže sťažovateľka v konaní neuspela,

nepripadalo do úvahy zaoberať sa ani jej návrhom na náhradu trov konania.

Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2014