Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 287/2022

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky zastúpenej advokátskou kanceláriou Weis & Partners s. r. o., Ivanská cesta 30/B, Bratislava, IČO 47 234 776, v mene ktorej koná advokát JUDr. Peter Weis, proti postupu Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. , postupu Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a postupu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 3. mája 2022 domáha vyslovenia porušenia základných práv podľa , a (ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“), postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. . Sťažovateľka tiež navrhuje, aby ústavný súd vydal nález, ktorým by prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, priznal jej finančné zadosťučinenie v celkovej sume 15 000 eur a náhradu trov konania pred ústavným súdom.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka, ktorá je profesionálnou vojačkou, podala 21. januára 2022 na okresnom súde návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

Okresný súd uznesením a výzvou z 26. januára 2022 vyzval sťažovateľku na opravu a doplnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (na zrozumiteľné označenie žalovaného, pozn.) a doplnenie skutkových tvrdení preukazujúcich právny vzťah k žalovanému. Sťažovateľka podaním 9. februára 2022 doplnila svoj návrh označením žalovaného a predložením personálneho rozkazu.

3. Okresný súd prípisom zo 14. februára 2022 vec sťažovateľky v zmysle v spojení s v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) postúpil krajskému súdu, zastavajúc názor, že predmet sporu nie je súkromnoprávnej povahy. Podľa okresného súdu na prejednanie nárokov sťažovateľky, ako to vymedzila v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vyplývajúcich zo vzťahov v rámci štátnej služby profesionálneho vojaka je príslušný správny súd. Krajský súd prípisom č. k. z 25. februára 2022 vyjadril nesúhlas s postúpením veci a spis predložil kompetenčnému senátu najvyššieho správneho súdu v konaní sp. zn. . Podľa názoru krajského súdu vo veci sťažovateľky ide o neodkladné opatrenie, o ktorom je príslušný rozhodovať civilný súd v civilnom konaní v zmysle . Uvedený prípis s vysloveným nesúhlasom s postúpením veci bol sťažovateľke doručený 14. marca 2022.

4. Sťažovateľka podala 4. marca 2022 predsedovi okresného súdu a predsedovi krajského súdu sťažnosti na prieťahy podľa a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predseda krajského súdu prípisom z 22. marca 2022 a predseda okresného súdu prípisom z 5. apríla 2022 vyhodnotili sťažnosti ako nedôvodné.

5. Najvyšší správny súd uznesením z 21. apríla 2022 vyslovil, že nesúhlas krajského súdu s postúpením veci je dôvodný, preto na konanie a rozhodnutie o návrhu sťažovateľky určil ako kauzálne príslušný okresný súd.

II.

Argumentácia sťažovateľky

6. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti argumentuje tým, že okresný súd v jej veci nepostupoval správne, keďže o jej návrhu mal sám rozhodnúť. Podľa sťažovateľky s nesprávnosťou postupu okresného súdu v súvislosti s postúpením veci sa stotožnil krajský súd, ako aj najvyšší správny súd. Zároveň argumentuje tým, že konanie v jej veci je zdĺhavé a o jej návrhu na neodkladné opatrenie nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote „do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia“ v zmysle .

7. Podľa sťažovateľky konanie o jej návrhu nevykazuje osobitnú skutkovú ani právnu zložitosť a svojím správaním dĺžku konania zásadnejšie neovplyvnila. Celková dĺžka napadnutého konania je neprimerane dlhá, čím boli porušené jej základné práva podľa , a a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

8. Podstatou argumentácie obsiahnutej v ústavnej sťažnosti sťažovateľky je tvrdenie o porušení jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote v dôsledku nerozhodnutia o jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zákonom ustanovenej lehote.

9. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa i práva podľa dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľov (, , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

10. Čas na konanie bez zbytočných prieťahov spravidla nemožno vyjadriť numericky. Obvykle neexistuje časová hranica, ktorej uplynutím postup štátneho orgánu môže mať povahu prieťahov v konaní. Výnimku z tohto pravidla predstavujú konania o právach, v ktorých alebo zákon ustanovujú súdu lehotu na rozhodnutie (). Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno však vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách ().

11. Zákonná lehota na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je 30 dní ( ). Z hľadiska významu ide o poriadkovú, resp. inštruktívnu procesnú lehotu. Začiatok plynutia lehoty na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je vo všeobecnosti viazaný na doručenie úplného návrhu, ktorý spĺňa kritériá podľa . Pri neúplnom návrhu začína zákonná lehota plynúť až odstránením vád, ktoré bránia pokračovaniu v konaní (ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1116.).

Z právnej úpravy lehôt, v ktorých má byť rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, teda vyplýva, že tieto lehoty majú (iba) poriadkový, inštruktívny charakter. Ide teda o lehoty, v rámci ktorých má byť príslušné rozhodnutie vydané, pokiaľ je to možné. Nedodržanie týchto lehôt nie je sankcionované a nepredstavuje procesnú vadu konania (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

12. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že pri posúdení, či došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v , ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci (napr. , , ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s dôrazom na lehoty uvedené v zákone. S prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého orgánu verejnej moci nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle .

13. Pri ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa zjavná neopodstatnenosť sťažnosti môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. , , , ), prípadne ak argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie (, , ).

14. Toto konanie o nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúce v uložení navrhovaných opatrení odporcovi (zákaz vyžadovať od sťažovateľky podrobenie sa očkovaniu proti ochoreniu COVID-19 a s tým súvisiacich ďalších opatrení) nie je stálou súčasťou štandardnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov s ustálenou judikatúrou. V danom prípade teda vzhľadom na špecifický predmet sporu ide skôr o právne zložitejšiu vec. Pri hodnotení podľa kritéria správania sťažovateľky ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľka na základe výzvy okresného súdu dopĺňala návrh na začatie konania a jeho petit. V okolnostiach danej veci poukazuje ústavný súd aj na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej požiadavka na konanie bez zbytočných prieťahov podľa (resp. konanie v primeranej lehote podľa dohovoru) môže mať svoju plnú relevanciu len pri takom návrhu na začatie konania, ktorý spĺňa všetky zákonom predpísané obsahové a formálne náležitosti (napr. , , ). Napriek tomu, že nedostatky náležitostí návrhu samy osebe nemôžu ospravedlniť nečinnosť okresného súdu ani urobiť sťažovateľku zodpovednou za vzniknuté prieťahy, v danom prípade je však evidentné, že okresný súd sa snažil v podstate priebežne odstrániť nedostatky žalobného návrhu, teda sťažovateľka v danej veci tak v určitej miere prispela k celkovej dĺžke napadnutého konania.

15. K samotnej dĺžke napadnutého konania ústavný súd podotýka, že ju vo vzťahu k okresnému súdu zatiaľ nemožno považovať za takú, ktorá by bola zjavne neprimeraná. Okresnému súdu mohol ústavný súd vytknúť iba nesústredený postup o postúpení veci krajskému súdu v súvislosti s určením vecnej príslušnosti súdu, avšak tento zistený ojedinelý prieťah v napadnutom konaní nemá charakter takého ústavne významného pochybenia v postupe okresného súdu, na základe ktorého by reálne mohol ústavný súd dospieť k záveru o porušení označených práv sťažovateľky. Skutočnosť, ktorú ústavný súd pri rozhodovaní vo veci ústavnej sťažnosti zohľadnil, spočíva v samotnom predmete sporu. Postup okresného súdu nebol síce optimálny, avšak formulovaný záver okresného súdu o jeho vecnej nepríslušnosti na konanie o návrhu sťažovateľky korigovaný krajským súdom a najvyšším správnym súdom ústavný súd nepovažuje v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci za pochybenie takej intenzity, na základe ktorého by bolo možné dospieť reálne po prípadnom prijatí tejto časti ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie k záveru o tom, že v dôsledku tohto pochybenia došlo v napadnutom konaní k porušeniu základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru.

16. V súvislosti s namietaným postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ústavný súd poznamenáva, že vec bola krajskému súdu postúpená prípisom okresného súdu zo 14. februára 2022. Krajský súd po posúdení veci vyslovil nesúhlas s postúpením veci a po necelých dvoch týždňoch spis predložil najvyššiemu správnemu súdu. Lehota na rozhodnutie pred krajským súdom nebola neprimeraná.

Napokon sa ústavný súd zaoberal aj postupom najvyššieho správneho súdu a poukazuje na to, že konanie vedené pod sp. zn. na najvyššom správnom súde trvalo necelé 2 mesiace. Ústavný súd nevyhodnotil dĺžku konania pred najvyšším správnym súdom za nezlučiteľnú so základným právom podľa a právom podľa dohovoru.

17. Význam samotného konania a jeho výsledok je nepochybne pre sťažovateľku dôležitý a ústavný súd v žiadnom prípade nemá v úmysle tento význam zľahčovať. Vnímajúc povahu a dĺžku samotného napadnutého konania, ktorú ústavný súd posudzuje v súvislosti so sťažovateľkou označeným základným právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorá v okolnostiach tohto prípadu predstavovala (ku dňu podania ústavnej sťažnosti) 4 a pol mesiaca, ústavný súd konštatuje, že dĺžka tohto posudzovaného obdobia nie je neprimeraná.

18. Na základe uvedeného ústavný súd vyhodnotil ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) odmietol.

19. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta aj porušenie základného práva garantovaného , avšak bez toho, aby špecifikovala, ktoré z jednotlivých práv zaručených týmto článkom malo byť napadnutými postupmi všeobecných súdov porušené. Vo vzťahu k predmetnému základnému právu pritom sťažovateľka nepredniesla žiadnu osobitnú argumentáciu, ale jeho porušenie vyvodzuje rovnako ako v prípade namietaného porušenia práv podľa a podľa dohovoru iba zo skutočnosti, že o jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote. Dôvody, na základe ktorých bol prijatý záver, že k zásahu do práv sťažovateľky (podľa a podľa dohovoru) nedošlo a ústavná sťažnosť bola preto v tejto časti vyhodnotená ako zjavne neopodstatnená, už ústavný súd v predchádzajúcej časti tohto uznesenia podrobne vysvetlil. Na základe uvedeného preto ústavný súd aj túto časť ústavnej sťažnosti podľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

20. Sťažovateľka zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom v petite svojej ústavnej sťažnosti síce všeobecným spôsobom označila porušenie postupom okresného súdu v napadnutom konaní, ako aj postupom krajského súdu a najvyššieho správneho súdu, avšak bez toho, aby z obsahu ústavnej sťažnosti vyplývalo, akým spôsobom sa všeobecné súdy mali dopustiť porušenia základného práva zaručeného v sťažovateľkou označenom článku , čím svoju ústavnú sťažnosť v súvislosti s namietaným porušením neodôvodnila.

21. Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre opakovane uviedol, že je základnou povinnosťou sťažovateľa, aby odôvodnenie ústavnej sťažnosti obsahovalo čo najpresnejší opis skutkového stavu a najmä logickú právnu argumentáciu, na základe ktorej možno konštatovať existenciu príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom či rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a porušením v ústavnej sťažnosti označených práv garantovaných , resp. kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou, ktorého vyslovenia sa sťažovateľ v petite svojej ústavnej sťažnosti domáha (, , , ).

22. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľky v časti namietaného porušenia neobsahuje zákonom predpísané náležitosti podľa , a to konkrétne skutkové a právne dôvody porušenia označeného článku , ústavný súd túto časť ústavnej sťažnosti odmietol podľa z dôvodu nesplnenia zákonom ustanovených náležitostí.

23. Toto rozhodnutie ale nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci a v prípade nečinnosti okresného súdu v ďalšom priebehu napadnutého konania sa sťažovateľka môže obrátiť na ústavný súd s novou ústavnou sťažnosťou.

24. Z dôvodu odmietnutia ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľky nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia označených práv.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júna 2022

Jana Laššáková

predsedníčka senátu