Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 841 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (1584)II. ÚS 64/97
PDF · 144.98 KB
No categories available
II. ÚS 64/97
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dňa 7. januára
1998, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Júliusa Černáka, sudcov JUDr. Ľubomíra
Dobríka a JUDr. Jána Drgonca, vo veci podnetu , bytom
, zastúpeného JUDr. Jozefom Vaškom, advokátom, o porušení
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručeného čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.
zn. 15 C 980/96 takto
r o z h o d o l :
Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nečinnosťou Slovenskej
republiky, zastúpenej Okresným súdom v Košiciach I v konaní sp. zn. 15 C 980/96
p o r u š e n é b o l o .
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 20. 8.
1997 doručený podnet , bytom na začatie
konania pred ústavným súdom pre porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov priznaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“), ku ktorému dochádza na Okresnom súde Košice I sp. zn. 15 C 980/96
v konaní na ochranu osobnosti proti žalovanej Slovenskej informačnej službe
v Bratislave.
podal 11. 12. 1996 na Okresný súd Košice I žalobu proti
SIS v Bratislave vo veci ochrany osobnosti. Po vyjadrení Slovenskej informačnej
služby upresnil žalobu podanú Okresnému súdu Košice I a túto
doručil súdu 10. 2. 1997. Podaním na Okresný súd Košice I zo dňa 28. 5. 1997
požiadal v mene okresný súd o
vytýčenie pojednávania vo veci 15 C 980/96.
podal sťažnosť podľa zákona č. 80/1992 Zb. o sídlach
a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností
a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov,
a zároveň podal aj podnet na ústavný súd.
Podľa listu zaslaného ústavnému súdu 28. 8. 1997
Okresný súd Košice I vybavil jeho sťažnosť listom Spr. 2363/97 z 13. 8. 1997,
v ktorom konštatoval, že sťažnosť považuje za dôvodnú, príčinou prieťahov bola
zmena vybavujúceho sudcu a v súčasnosti je predpoklad plynulého vybavovania
veci.
Obdobný postoj k veci zaujal Okresný súd Košice I aj vo svojom stanovisku
k podnetu, ktoré predložil na požiadanie ústavného súdu 23. 9. 1997 pod
č. Spr 964/97. V stanovisku sa uvádza, že návrh na začatie konania vo veci
15 C 980/96 došiel na súd 11. 12. 1996. Podľa rozvrhu práce bola vec pridelená na
vybavenie , ktorý zabezpečil potrebné úkony smerujúce
k príprave pojednávania. Následne došlo od 1. 4. 1997 k prevoleniu sudcu na
Okresný súd Košice II, v dôsledku čoho ostal senát neobsadený, ale veci neboli
pridelené iným senátom, nakoľko sa čakalo na voľbu nových sudcov. V súčasnosti
vybavuje veci . K prieťahom v konaní tak podľa názoru súdu došlo
z objektívnych príčin v čase, keď senát 15 C nebol obsadený.
Ústavný súd vyzval listom z 30. 9. 1997 predsedu Okresného súdu Košice I,
aby oznámil, aké úkony súd vykonal po 15. 8. 1997, keď vec bola pridelená
. Odpoveďou na výzvu ústavného súdu bol list Okresného súdu Košice
I Spr. 964/97 zo 6. 10. 1997, ktorého prílohu tvorilo uznesenie predsedníčky senátu
o nariadení pojednávania vo veci 15 C 980/96 na deň
13. 11. 1997 o 8.30 hod.
Ústavný súd podnet prerokoval 15. 10. 1997 na
neverejnom zasadnutí senátu a uznesením rozhodol o jeho prijatí na konanie. Listom
z 27. 10. 1997 vyzval , aby si pre konanie pred ústavným
súdom zvolil právneho zástupcu. ústavnému súdu 4. 11. 1997
oznámil, že zastupovaním poveril svojho brata , ktorý je
sudcom z povolania. Ústavný súd listom 11. 11. 1997 oznámil , že
právnym zástupcom pre konanie pred ústavným súdom môže byť podľa § 22 zákona
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred
ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995 Z. z. iba advokát alebo
komerčný právnik a pre stanovenie právneho zástupcu novo určil lehotu. V súdom
určenej lehote si zvolil za svojho právneho zástupcu
, advokáta Advokátskej kancelárie Košice, Szakkayho 1.
Dňa 27. 11. 1997 vyzval ústavný súd predsedu Okresného súdu Košice I, aby
oznámil, či sa pojednávanie vytýčené na 13. 11. 1997 uskutočnilo a s akým
výsledkom. Zároveň jeho i požiadal, aby sa vyjadrili k potrebe
ústneho pojednávania na ústavnom súde.
Predseda Okresného súdu Košice I ústavnému súdu 2. 1. 1998 oznámil, že
pojednávanie z 13. 11. 1997 bolo odročené na 15. 1. 1998 za účelom vypočutia
svedkov a súhlasil s upustením od ústneho pojednávnia. listom
z 5. 12. 1997 oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania a požiadal,
aby ústavný súd rozhodol podľa ním predloženého návrhu.
II.
Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota
osoby neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto na
splnenie ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán
vec prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa
splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha
odstránenia právnej neistoty ohľadne svojich práv.
V konaní o podnete osoby namietajúcej porušenie ústavou zaručeného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd podnet preskúmava z
troch základných hľadísk, a to z hľadiska zložitosti veci, ktorá môže byť skutková
alebo právna. Ďalej preskúmava správanie účastníka konania a napokon sa zaoberá
otázkou správania štátneho orgánu, ktorého nečinnosť alebo nenáležitú činnosť
predkladateľ podnetu namietol.
Zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 15 C 980/96 nevyplynula skutková,
ani právna zložitosť veci. Prameňom práva, o ktorom má súd rozhodnúť, je neveľký
počet právnych noriem, ktoré nemožno charakterizovať ako zložité len z dôvodu, že
sa nenachádzajú v jedinom právnom predpise.
Predkladateľ podnetu podal Okresnému súdu Košice I žalobu, ktorá mala
nedostatok. V žalobe namietol svoje neoprávnené vedenie v materiáloch bývalej
Štátnej bezpečnosti podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 451/1991 Zb., ktorým sa
stanovujú niektoré ďalšie predpoklady pre výkon niektorých funkcií v štátnych
orgánoch a organizáciách Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej
republiky a Slovenskej republiky Slovenská informačná služba ako odporca vo
svojom vyjadrení uviedla, že tento zákon stratil účinnosť 31. 12. 1996. Predkladateľ
podnetu v konaní pred Okresným súdom Košice I, kde má postavenie žalobcu, v
odpovedi na vyjadrenie Slovenskej informačnej služby spresnil návrh výroku
súdneho rozhodnutia tak, aby dosiahol navrátenie do pôvodného stavu, ktorý
existoval predtým, ako došlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv
počas účinnosti zákona č. 451/1991 Zb. Pôvodnú žalobu podal 11. 12. 1996.
Vyjadrenie Slovenskej informačnej služby k žalobe bolo Okresnému súdu Košice I
doručené 28. januára 1997. Stanovisko žalobcu k vyjadreniu žalovaného, v ktorom
predkladateľ podnetu spresnil navrhnutý výrok súdneho rozhodnutia, došiel na
Okresný súd Košice I 10. 2. 1997. Okresný súd Košice I toto stanovisko nehodnotil
ako novú žalobu, ale pokračoval v konaní začatom podľa žaloby z 11. 12. 1996.
Nedostatok v žalobe viedol k úkonu účastníka, na ktorý sa spotreboval čas medzi 28.
1. 1997 a 10. 2. 1997. Ide o časový interval, ktorý v tomto období mohol spomaliť
postup súdu, ale nejde o taký závažný nedostatok v správaní predkladateľa podnetu,
ktorý by bolo možné označiť za príčinu, pre ktorú Okresný súd v Košiciach I v lehote
ustanovenej § 200i ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku o žalobe
nerozhodol. Ani svojím ďalším správaním nezapríčinil,
že Okresný súd Košice I o jeho žalobe nerozhodol v zákonom ustanovenej lehote.
V auguste 1997 podal predkladateľ podnetu sťažnosť na nečinnosť súdu
a zbytočné prieťahy v konaní. Sťažnosť podal 8. augusta 1997 predsedovi Okresného
súdu Košice I, 28. 8. 1997 podal ďalšiu predsedovi Krajského súdu v Košiciach.
Uplatnením tohto postupu podľa zákona č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov
Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách
prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov
predkladateľ podnetu vykonal všetko, čo mu ukladá zákon, aby dosiahol
rešpektovanie práva, ktoré mu v konaní pred súdom zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy.
Správanie Okresného súdu Košice I vo veci 15 C 980/96 nemožno vždy
hodnotiť ako postup v súlade so zákonom.
Čas na konanie bez zbytočných prieťahov spravidla nemožno vyjadriť
numericky. Obvykle neexistuje časová hranica, ktorej uplynutím postup štátneho
orgánu môže mať povahu prieťahov v konaní. Výnimku z tohto pravidla predstavujú
konania o právach, v ktorých ústava alebo zákon ustanovujú súdu lehotu na
rozhodnutie.
Podľa čl. 17 ods. 6 ústavy: „Zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno
prevziať osobu do ústavnej zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej
súhlasu. Takéto opatrenie sa musí do 24 hodín oznámiť súdu, ktorý o tomto
umiestnení rozhodne do piatich dní.“ V nadväznosti na to podľa § 191b ods. 4
Občianskeho súdneho poriadku: „Do piatich dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu
podľa § 191a, súd uznesením rozhodne, či k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov
(§ 191a ods. 1).“
Občiansky súdny poriadok ustanovuje súdom aj ďalšie lehoty na skončenie
konania o práve uplatnenom občanom. Napríklad v konaní vo veciach voličských
zoznamov podľa § 200g ods. 2: „Súd rozhodne bez pojednávania uznesením, a to do
troch dní.“ V konaní vo veciach ochrany osobnosti zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 232/1995 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok,
zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok) a zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov
ustanovuje súdu dve lehoty. Podľa § 200i ods. 2: „Súd je povinný vo veciach
uvedených v odseku 1 konať o veci samej najneskôr do 30 dní od podania žaloby.“
Podľa § 200i ods. 4: „Súd je povinný rozhodnúť vo veci ochrany osobnosti najneskôr
do jedného roka od podania žaloby.“
Predkladateľ podnetu namietol porušenie svojho práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov v konaní o ochranu svojej osobnosti.
Zákon Okresnému súdu Košice I pre konanie o žalobe
vo veci 15 C 980/96 ustanovil lehotu konať najneskôr do 30 dní od podania žaloby.
Zákon neustanovuje súdu povinnosť do 30 dní od podania žaloby určiť termín
pojednávania. Súd má podľa zákona povinnosť konať o veci. Súčasťou konania o
veci je aj postúpenie žaloby na vyjadrenie tomu, proti komu žaloba smeruje. Okresný
súd Košice I potvrdil na žalobe, že ju podal 11. 12. 1996.
Zákonom ustanovená lehota sa skončila v piatok 10. 1. 1997. Okresný súd Košice I
zaslal 8. januára 1997 žalobu na vyjadrenie účastníkovi konania, proti ktorému
žaloba smerovala.
Okresný súd Košice I svoju povinnosť ustanovenú § 200i ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku v znení zákona č. 232/1995 Z. z. splnil, a preto neporušil právo
zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy.
Iný stav nastal v tej časti konania o žalobe , kde vo veci
15 C 980/96 mal uplatniť postup podľa § 200i ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.
Základné práva, medzi ktoré sa zaraďuje aj právo na konanie bez zbytočných
prieťahov, sa podľa čl. 12 ods. 2 ústavy zaručuje všetkým oprávneným osobám.
Ústava zaručuje každému právo na súdnu ochranu podľa siedmeho oddielu druhej
hlavy. Slovo „každý“ neoznačuje kohokoľvek, ale iba osobu, ktorá má záujem na
odstránení právnej neistoty. Uplatňovanie tohto práva musí byť v súlade s čl. 12 ods.
2 ústavy. V rovnakom čase na identickom súde sa právo na konanie bez zbytočných
prieťahov zaručuje mnohým osobám, ktoré sa v početných konaniach obrátili na súd
s požiadavkou o odstránenie svojej právnej neistoty. S prihliadnutím na túto okolnosť
nikto zo žalobcov a žalovaných nemôže oprávnene žiadať, aby sa súd ihneď zaoberal
jeho vecou. Účastníci konaní, v ktorých zákon ustanovuje súdu povinnosť rozhodnúť
o veci v určenej lehote, majú právo žiadať, aby súd túto lehotu dodržal.
Lehota ustanovená § 200i ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku vo veci
15 C 980/96 začala plynúť 11. 12. 1996, keď podal žalobu.
Účastníci konania mali zákonom priznané právo, aby súd o žalobe v tejto veci
rozhodol do jedného roka od podania žaloby. Povinnosťou Okresného súdu Košice I
bolo zorganizovať si konanie o všetkých veciach tak, aby vo veci 15 C 980/96 splnil
svoju povinnosť uloženú zákonom. V zákonom ustanovenej lehote však súd o tejto
veci nerozhodol.
Podaním z 28. 5. 1997 požiadal v mene
okresný súd o vytýčenie pojednávania vo veci 15 C 980/96. Podanie
nesporne upozornilo súd na to, že vec 15 C 980/96 nie je právoplatne skončená.
Predseda Okresného súdu Košice I vybavil sťažnosť predkladateľa podnetu listom
Spr 2363/97 z 13. 8. 1997, v ktorom konštatoval, že sťažnosť na prieťahy v konaní
pokladá za dôvodnú.
Účelom sťažnosti na prieťahy v konaní nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je
v súlade s právom zaručeným čl. 48 ods. 2 ústavy. Účelom sťažnosti na prieťahy
v konaní pred orgánom súdnej moci je odstránenie protiprávneho stavu, zabezpečenie
uplatnenia nerešpektovaného ústavného práva. Sťažnosťou na prieťahy v konaní
upozornil Okresný súd Košice I na to, že nepostupuje spôsobom
zaručujúcim, že súd v zákonom ustanovenej lehote odstráni jeho právnu neistotu,
kvôli ktorej podal žalobu. Právny účinok podania tejto sťažnosti nedosiahol. Okresný
súd Košice I to potvrdil aj vo vyjadrení k podnetu . Ako
príčinu porušenia ústavou zaručeného práva podľa čl. 48 ods. 2 označil objektívne
skutočnosti spôsobné neobsadením senátu 15 C v dôsledku prevolenia sudcu
konajúceho vo veci 15 C 980/97 na Okresný súd Košice II.
Predkladateľ podnetu mal právo, aby Okresný súd Košice I o jeho žalobe
rozhodol do jedného roka od jej podania. Okresný súd Košice I v ustanovenej lehote
o veci nerozhodol, pretože svoju rozhodovaciu činnosť nezorganizoval tak, aby sa
právo zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy naozaj splnilo. Pre
rozhodnutie o porušení tohto práva nie je podstatné, či k porušeniu práva
došlo iba v dôsledku správania súdu, ktorý mal právomoc o veci
rozhodnúť, alebo či podiel na porušení namietnutého práva majú aj nedostatky v
organizácii súdnictva, ktoré predseda Okresného súdu Košice I označil za objektívne
príčiny. Povahu objektívnych príčin možno priznať právnym udalostiam, ale
uplatnenie ústavou zaručeného práva sa nemôže zmariť nenáležitým správaním
štátnych orgánov, ktoré v mene štátu zabezpečujú uplatnenie práv zaručených
občanom. Preto ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Podľa čl. 133 ústavy proti tomuto rozhodnutiu nemožno
podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. januára 1998
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Július Č e r n á k
predseda senátu