Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 64/97

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dňa 7. januára

1998, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Júliusa Černáka, sudcov JUDr. Ľubomíra

Dobríka a JUDr. Jána Drgonca, vo veci podnetu , bytom

, zastúpeného JUDr. Jozefom Vaškom, advokátom, o porušení

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručeného čl. 48 ods. 2

v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.

zn. takto

r o z h o d o l :

Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené podľa nečinnosťou Slovenskej

republiky, zastúpenej Okresným súdom v Košiciach I v konaní sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 20. 8.

1997 doručený podnet , bytom na začatie

konania pred ústavným súdom pre porušenie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov priznaného (ďalej

len „ústava“), ku ktorému dochádza na Okresnom súde Košice I sp. zn.

v konaní na ochranu osobnosti proti žalovanej Slovenskej informačnej službe

v Bratislave.

podal 11. 12. 1996 na Okresný súd Košice I žalobu proti

SIS v Bratislave vo veci ochrany osobnosti. Po vyjadrení Slovenskej informačnej

služby upresnil žalobu podanú Okresnému súdu Košice I a túto

doručil súdu 10. 2. 1997. Podaním na Okresný súd Košice I zo dňa 28. 5. 1997

požiadal v mene okresný súd o

vytýčenie pojednávania vo veci .

podal sťažnosť podľa o sídlach

a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností

a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov,

a zároveň podal aj podnet na ústavný súd.

Podľa listu zaslaného ústavnému súdu 28. 8. 1997

Okresný súd Košice I vybavil jeho sťažnosť listom Spr. 2363/97 z 13. 8. 1997,

v ktorom konštatoval, že sťažnosť považuje za dôvodnú, príčinou prieťahov bola

zmena vybavujúceho sudcu a v súčasnosti je predpoklad plynulého vybavovania

veci.

Obdobný postoj k veci zaujal Okresný súd Košice I aj vo svojom stanovisku

k podnetu, ktoré predložil na požiadanie ústavného súdu 23. 9. 1997 pod

č. Spr 964/97. V stanovisku sa uvádza, že návrh na začatie konania vo veci

došiel na súd 11. 12. 1996. Podľa rozvrhu práce bola vec pridelená na

vybavenie , ktorý zabezpečil potrebné úkony smerujúce

k príprave pojednávania. Následne došlo od 1. 4. 1997 k prevoleniu sudcu na

Okresný súd Košice II, v dôsledku čoho ostal senát neobsadený, ale veci neboli

pridelené iným senátom, nakoľko sa čakalo na voľbu nových sudcov. V súčasnosti

vybavuje veci . K prieťahom v konaní tak podľa názoru súdu došlo

z objektívnych príčin v čase, keď senát 15 C nebol obsadený.

Ústavný súd vyzval listom z 30. 9. 1997 predsedu Okresného súdu Košice I,

aby oznámil, aké úkony súd vykonal po 15. 8. 1997, keď vec bola pridelená

. Odpoveďou na výzvu ústavného súdu bol list Okresného súdu Košice

I Spr. 964/97 zo 6. 10. 1997, ktorého prílohu tvorilo uznesenie predsedníčky senátu

o nariadení pojednávania vo veci na deň

13. 11. 1997 o 8.30 hod.

Ústavný súd podnet prerokoval 15. 10. 1997 na

neverejnom zasadnutí senátu a uznesením rozhodol o jeho prijatí na konanie. Listom

z 27. 10. 1997 vyzval , aby si pre konanie pred ústavným

súdom zvolil právneho zástupcu. ústavnému súdu 4. 11. 1997

oznámil, že zastupovaním poveril svojho brata , ktorý je

sudcom z povolania. Ústavný súd listom 11. 11. 1997 oznámil , že

právnym zástupcom pre konanie pred ústavným súdom môže byť podľa § 22 zákona

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení iba advokát alebo

komerčný právnik a pre stanovenie právneho zástupcu novo určil lehotu. V súdom

určenej lehote si zvolil za svojho právneho zástupcu

, advokáta Advokátskej kancelárie Košice, Szakkayho 1.

Dňa 27. 11. 1997 vyzval ústavný súd predsedu Okresného súdu Košice I, aby

oznámil, či sa pojednávanie vytýčené na 13. 11. 1997 uskutočnilo a s akým

výsledkom. Zároveň jeho i požiadal, aby sa vyjadrili k potrebe

ústneho pojednávania na ústavnom súde.

Predseda Okresného súdu Košice I ústavnému súdu 2. 1. 1998 oznámil, že

pojednávanie z 13. 11. 1997 bolo odročené na 15. 1. 1998 za účelom vypočutia

svedkov a súhlasil s upustením od ústneho pojednávnia. listom

z 5. 12. 1997 oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania a požiadal,

aby ústavný súd rozhodol podľa ním predloženého návrhu.

II.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota

osoby neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto na

splnenie ústavného práva zaručeného nestačí, aby štátny orgán

vec prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa

splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha

odstránenia právnej neistoty ohľadne svojich práv.

V konaní o podnete osoby namietajúcej porušenie zaručeného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd podnet preskúmava z

troch základných hľadísk, a to z hľadiska zložitosti veci, ktorá môže byť skutková

alebo právna. Ďalej preskúmava správanie účastníka konania a napokon sa zaoberá

otázkou správania štátneho orgánu, ktorého nečinnosť alebo nenáležitú činnosť

predkladateľ podnetu namietol.

Zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. nevyplynula skutková,

ani právna zložitosť veci. Prameňom práva, o ktorom má súd rozhodnúť, je neveľký

počet právnych noriem, ktoré nemožno charakterizovať ako zložité len z dôvodu, že

sa nenachádzajú v jedinom právnom predpise.

Predkladateľ podnetu podal Okresnému súdu Košice I žalobu, ktorá mala

nedostatok. V žalobe namietol svoje neoprávnené vedenie v materiáloch bývalej

Štátnej bezpečnosti podľa , ktorým sa

stanovujú niektoré ďalšie predpoklady pre výkon niektorých funkcií v štátnych

orgánoch a organizáciách Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej

republiky a Slovenskej republiky Slovenská informačná služba ako odporca vo

svojom vyjadrení uviedla, že tento zákon stratil účinnosť 31. 12. 1996. Predkladateľ

podnetu v konaní pred Okresným súdom Košice I, kde má postavenie žalobcu, v

odpovedi na vyjadrenie Slovenskej informačnej služby spresnil návrh výroku

súdneho rozhodnutia tak, aby dosiahol navrátenie do pôvodného stavu, ktorý

existoval predtým, ako došlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv

počas účinnosti Pôvodnú žalobu podal 11. 12. 1996.

Vyjadrenie Slovenskej informačnej služby k žalobe bolo Okresnému súdu Košice I

doručené 28. januára 1997. Stanovisko žalobcu k vyjadreniu žalovaného, v ktorom

predkladateľ podnetu spresnil navrhnutý výrok súdneho rozhodnutia, došiel na

Okresný súd Košice I 10. 2. 1997. Okresný súd Košice I toto stanovisko nehodnotil

ako novú žalobu, ale pokračoval v konaní začatom podľa žaloby z 11. 12. 1996.

Nedostatok v žalobe viedol k úkonu účastníka, na ktorý sa spotreboval čas medzi 28.

1. 1997 a 10. 2. 1997. Ide o časový interval, ktorý v tomto období mohol spomaliť

postup súdu, ale nejde o taký závažný nedostatok v správaní predkladateľa podnetu,

ktorý by bolo možné označiť za príčinu, pre ktorú Okresný súd v Košiciach I v lehote

ustanovenej o žalobe

nerozhodol. Ani svojím ďalším správaním nezapríčinil,

že Okresný súd Košice I o jeho žalobe nerozhodol v zákonom ustanovenej lehote.

V auguste 1997 podal predkladateľ podnetu sťažnosť na nečinnosť súdu

a zbytočné prieťahy v konaní. Sťažnosť podal 8. augusta 1997 predsedovi Okresného

súdu Košice I, 28. 8. 1997 podal ďalšiu predsedovi Krajského súdu v Košiciach.

Uplatnením tohto postupu podľa o sídlach a obvodoch súdov

Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách

prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov

predkladateľ podnetu vykonal všetko, čo mu ukladá zákon, aby dosiahol

rešpektovanie práva, ktoré mu v konaní pred súdom zaručuje .

Správanie Okresného súdu Košice I vo veci nemožno vždy

hodnotiť ako postup v súlade so zákonom.

Čas na konanie bez zbytočných prieťahov spravidla nemožno vyjadriť

numericky. Obvykle neexistuje časová hranica, ktorej uplynutím postup štátneho

orgánu môže mať povahu prieťahov v konaní. Výnimku z tohto pravidla predstavujú

konania o právach, v ktorých alebo zákon ustanovujú súdu lehotu na

rozhodnutie.

Podľa : „Zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno

prevziať osobu do ústavnej zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej

súhlasu. Takéto opatrenie sa musí do 24 hodín oznámiť súdu, ktorý o tomto

umiestnení rozhodne do piatich dní.“ V nadväznosti na to podľa § 191b ods. 4

: „Do piatich dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu

podľa § 191a, súd uznesením rozhodne, či k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov

(§ 191a ods. 1).“

ustanovuje súdom aj ďalšie lehoty na skončenie

konania o práve uplatnenom občanom. Napríklad v konaní vo veciach voličských

zoznamov podľa § 200g ods. 2: „Súd rozhodne bez pojednávania uznesením, a to do

troch dní.“ V konaní vo veciach ochrany osobnosti zákon Národnej rady Slovenskej

republiky č. , ktorým sa mení a dopĺňa ,

o notároch a notárskej činnosti

(Notársky poriadok) a o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov

ustanovuje súdu dve lehoty. Podľa § 200i ods. 2: „Súd je povinný vo veciach

uvedených v odseku 1 konať o veci samej najneskôr do 30 dní od podania žaloby.“

Podľa § 200i ods. 4: „Súd je povinný rozhodnúť vo veci ochrany osobnosti najneskôr

do jedného roka od podania žaloby.“

Predkladateľ podnetu namietol porušenie svojho práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov v konaní o ochranu svojej osobnosti.

Zákon Okresnému súdu Košice I pre konanie o žalobe

vo veci ustanovil lehotu konať najneskôr do 30 dní od podania žaloby.

Zákon neustanovuje súdu povinnosť do 30 dní od podania žaloby určiť termín

pojednávania. Súd má podľa zákona povinnosť konať o veci. Súčasťou konania o

veci je aj postúpenie žaloby na vyjadrenie tomu, proti komu žaloba smeruje. Okresný

súd Košice I potvrdil na žalobe, že ju podal 11. 12. 1996.

Zákonom ustanovená lehota sa skončila v piatok 10. 1. 1997. Okresný súd Košice I

zaslal 8. januára 1997 žalobu na vyjadrenie účastníkovi konania, proti ktorému

žaloba smerovala.

Okresný súd Košice I svoju povinnosť ustanovenú § 200i ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku v znení splnil, a preto neporušil právo

zaručené .

Iný stav nastal v tej časti konania o žalobe , kde vo veci

mal uplatniť postup podľa .

Základné práva, medzi ktoré sa zaraďuje aj právo na konanie bez zbytočných

prieťahov, sa podľa zaručuje všetkým oprávneným osobám.

zaručuje každému právo na súdnu ochranu podľa siedmeho oddielu druhej

hlavy. Slovo „každý“ neoznačuje kohokoľvek, ale iba osobu, ktorá má záujem na

odstránení právnej neistoty. Uplatňovanie tohto práva musí byť v súlade s čl. 12 ods.

2 . V rovnakom čase na identickom súde sa právo na konanie bez zbytočných

prieťahov zaručuje mnohým osobám, ktoré sa v početných konaniach obrátili na súd

s požiadavkou o odstránenie svojej právnej neistoty. S prihliadnutím na túto okolnosť

nikto zo žalobcov a žalovaných nemôže oprávnene žiadať, aby sa súd ihneď zaoberal

jeho vecou. Účastníci konaní, v ktorých zákon ustanovuje súdu povinnosť rozhodnúť

o veci v určenej lehote, majú právo žiadať, aby súd túto lehotu dodržal.

Lehota ustanovená vo veci

začala plynúť 11. 12. 1996, keď podal žalobu.

Účastníci konania mali zákonom priznané právo, aby súd o žalobe v tejto veci

rozhodol do jedného roka od podania žaloby. Povinnosťou Okresného súdu Košice I

bolo zorganizovať si konanie o všetkých veciach tak, aby vo veci splnil

svoju povinnosť uloženú zákonom. V zákonom ustanovenej lehote však súd o tejto

veci nerozhodol.

Podaním z 28. 5. 1997 požiadal v mene

okresný súd o vytýčenie pojednávania vo veci . Podanie

nesporne upozornilo súd na to, že vec nie je právoplatne skončená.

Predseda Okresného súdu Košice I vybavil sťažnosť predkladateľa podnetu listom

Spr 2363/97 z 13. 8. 1997, v ktorom konštatoval, že sťažnosť na prieťahy v konaní

pokladá za dôvodnú.

Účelom sťažnosti na prieťahy v konaní nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je

v súlade s právom zaručeným . Účelom sťažnosti na prieťahy

v konaní pred orgánom súdnej moci je odstránenie protiprávneho stavu, zabezpečenie

uplatnenia nerešpektovaného ústavného práva. Sťažnosťou na prieťahy v konaní

upozornil Okresný súd Košice I na to, že nepostupuje spôsobom

zaručujúcim, že súd v zákonom ustanovenej lehote odstráni jeho právnu neistotu,

kvôli ktorej podal žalobu. Právny účinok podania tejto sťažnosti nedosiahol. Okresný

súd Košice I to potvrdil aj vo vyjadrení k podnetu . Ako

príčinu porušenia zaručeného práva podľa označil objektívne

skutočnosti spôsobné neobsadením senátu 15 C v dôsledku prevolenia sudcu

konajúceho vo veci na Okresný súd Košice II.

Predkladateľ podnetu mal právo, aby Okresný súd Košice I o jeho žalobe

rozhodol do jedného roka od jej podania. Okresný súd Košice I v ustanovenej lehote

o veci nerozhodol, pretože svoju rozhodovaciu činnosť nezorganizoval tak, aby sa

právo zaručené naozaj splnilo. Pre

rozhodnutie o porušení tohto práva nie je podstatné, či k porušeniu práva

došlo iba v dôsledku správania súdu, ktorý mal právomoc o veci

rozhodnúť, alebo či podiel na porušení namietnutého práva majú aj nedostatky v

organizácii súdnictva, ktoré predseda Okresného súdu Košice I označil za objektívne

príčiny. Povahu objektívnych príčin možno priznať právnym udalostiam, ale

uplatnenie zaručeného práva sa nemôže zmariť nenáležitým správaním

štátnych orgánov, ktoré v mene štátu zabezpečujú uplatnenie práv zaručených

občanom. Preto ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Podľa proti tomuto rozhodnutiu nemožno

podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. januára 1998

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Július Č e r n á k

predseda senátu