Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 427/2018
PDF · 108.15 KB
No categories available
I. ÚS 427/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. decembra 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 43 C 177/2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
14. novembra 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
43 C 177/2014, ktoré začalo 29. marca 2014 a do podania sťažnosti nebolo právoplatne
skončené.
2. Sťažovateľ žiadal vysloviť porušenie v záhlaví označených práv, prikázať
okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a zakázať okresnému súdu pokračovať
v porušovaní označených práv, priznať mu finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €
a nahradiť trovy konania.
3. Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
4. Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy,
na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
5. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov a práva na prejednanie jeho veci v primeranej lehote postupom
okresného súdu v namietanom konaní (bod 1).
6. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého
princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.
Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť
tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten
orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu
7. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný
súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak
sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
8. V konaní o sťažnosti vo veci namietaného porušenia označených práv nečinnosťou
všeobecného súdu považuje ústavný súd za účinný prostriedok nápravy namietaného
protiprávneho stavu, ktorý má sťažovateľ k dispozícii pred podaním sťažnosti ústavnému
súdu, sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(I. ÚS 241/2013, I. ÚS 568/2017 a podobne).
9. Sťažovateľ mohol na ochranu svojich práv využiť a podať sťažnosť na prieťahy
v konaní predsedovi okresného súdu v súlade so zákonom č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o súdoch“).
Podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosť môže podať účastník konania alebo
strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na
verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti
súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy
pri výkone súdnictva. Podľa § 63 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosti vybavuje predseda
príslušného súdu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 2 citovaného
ustanovenia sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa.
10. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,
ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na
konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého
právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj
znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje
povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj
disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)
a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že
„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy
v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia
„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky
skutočnosti“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia
„Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme
a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí
za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“. V súvislosti s tým ústavný
súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych
prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne
poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným
z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania
vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom (obdobne
11. Účelom sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je v súlade s právami,
ktorých porušenie je namietané, ale poskytnutie príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu
a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou
(m. m. II. ÚS 64/97, I. ÚS 20/05). Ústavný súd preto o takej sťažnosti koná iba za
predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok
nápravy podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov
hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
12. Zo sťažnosti nevyplýva, že sťažnosť na prieťahy v konaní adresovaná predsedovi
okresného súdu sťažovateľom podaná bola. Ústavný súd preto v rámci prípravy
predbežného prerokovania sťažnosti na okresnom súde zistil, že sťažovateľ sťažnosť na
prieťahy predsedovi okresného súdu nepodal. Z uvedeného dôvodu ústavný súd konštatuje,
že sťažovateľ nesplnil podmienku prípustnosti sťažnosti vyžadovanú v § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde.
13. Sťažovateľ zároveň v sťažnosti neuvádza žiadne argumenty, ktorými by
preukázal, že podmienku využitia tohto prostriedku ochrany jeho základného práva nesplnil
z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a preto mu ústavný súd nemôže nesplnenie tejto
podmienky v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde odpustiť.
14. Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti konštatoval, že sťažovateľ nevyužil pred podaním sťažnosti ústavnému súdu
účinný právny prostriedok nápravy proti nečinnosti okresného súdu a nepreukázal ani to, že
uvedenú podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona
o ústavnom súde). Uvedené skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti
sťažovateľa pre jej neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
15. Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej neprípustnosť (pozri napr.
16. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi
sťažovateľa nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. decembra 2018