Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14C-134-2012.pdf
PDF · 163.26 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/134/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Dubovskou, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.09.2012 sa žalobca domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III.
2. Uznesením č. k. 14C/134/2012 - 27 zo dňa 01.08.2013 (právoplatné dňa 05.08.2013) súd spojil na spoločné konanie veci vedené na tunajšom súde pod spisovými značkami: 14C/134/2012, 14C/102/2012, 14C/105/2012, 14C/106/2012, 14C/107/2012, 14C/108/2012, 14C/109/2012, 14C/111/2012, 14C/112/2012, 14C/113/2012, 14C/117/2012, 14C/118/2012 s tým, že uvedené spojené veci budú vedené pod spoločnou sp. zn. 14C/134/2012.
3. Žalobu vo všetkých veciach žalobca odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere, navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka, povinného. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu, Okresnému súdu Bratislava III a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Žalobca podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku, resp. od 01.12.2006 podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, ktorý nerozhodol o podanom návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora napriek tomu, že podaný návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené Exekučným poriadkom. Postup exekučného súdu žalobca hodnotil ako nesprávny a v rozpore so zákonom, keď neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal.
4. Majetková ujma podľa žalobcu predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Keďže exekučný súd po podaní návrhu na zmenu súdneho exekútora bol nečinný, musel obdobie nečinnosti prekrývať žalobca svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovaním exekútora aj ďalších účastných orgánov a to predpokladalo aktívnu systémovú správu pohľadávky žalobcom a tona administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Žalobca vyčíslil majetkovú škodu ako náklady, ktoré vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov 70,- Eur, na udržiavanie a správu informačného systému 40,- Eur, na administráciu listí na komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom 50,- Eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje sumu 15,- Eur, spolu 175,- Eur. Táto suma by nezaťažila žalobcu ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora dodržal zákonom stanovenú dobu.
5. Nemajetkovú ujmu v peniazoch si žalobca uplatnil preto, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy slovenskej republiky a práve na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a došlo k vyvolaniu rizík, že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom dôjde k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a k insolvencii povinného. Žalobca uviedol aj ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy v súvislosti s vyvolaným zásahom do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, ktorá vyvolala u žalobcu, u členov riadiacich orgánov spoločnosti ako aj u jej majiteľov po city frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, časové omeškanie v rozhodnutí exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a že vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov a že nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
6. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane zákonom v čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo na spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu). Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádza žalobca pre možnú analógiu z doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000 Sk t. j. cca 663,88 Eur (663,88 Eur za rok : 12 mesiacov = 55,32 Eur za mesiac).
7. V jednotlivých konaniach si žalobca uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane zákonom v čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo na spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) nasledovne:
- v konaní spisovej značky 14C/134/2012 - viac ako 238 dní, preto si uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy sumu 387,24 Eur (55,32 Eur za mesiac)
- v konaní spisovej značky 14C/102/2012 - viac ako 134 dní, preto si uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy sumu 221,28 Eur (55,32 Eur za mesiac)
- v konaní spisovej značky 14C/105/2012 - viac ako 182 dní, preto si uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy sumu 331,92 Eur (55,32 Eur za mesiac)
- v konaní spisovej značky 14C/106/2012 - viac ako 229 dní, preto si uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy sumu 387,24 Eur (55,32 Eur za mesiac)
- v konaní spisovej značky 14C/107/2012 - viac ako 238 dní, preto si uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy sumu 387,24 Eur (55,32 Eur za mesiac)
- v konaní spisovej značky 14C/108/2012 - viac ako 238 dní, preto si uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy sumu 387,24 Eur (55,32 Eur za mesiac)
- v konaní spisovej značky 14C/109/2012 - viac ako 66 dní, preto si uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy sumu 110,64 Eur (55,32 Eur za mesiac)
- v konaní spisovej značky 14C/111/2012 - viac ako 230 dní, preto si uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy sumu 387,24 Eur (55,32 Eur za mesiac)
- v konaní spisovej značky 14C/112/2012 - viac ako 230 dní, preto si uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy sumu 387,24 Eur (55,32 Eur za mesiac)
- v konaní spisovej značky 14C/113/2012 - viac ako 96 dní, preto si uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy sumu 165,96 Eur (55,32 Eur za mesiac)
- v konaní spisovej značky 14C/117/2012 - viac ako 189 dní, preto si uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy sumu 331,92 Eur (55,32 Eur za mesiac)
- v konaní spisovej značky 14C/118/2012 - viac ako 313 dní, preto si uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy sumu 553,20 Eur (55,32 Eur za mesiac).
8. Na preukázanie uvedených skutočností žalobca žiadal pripojiť exekučné spisy Okresného súdu Bratislava III sp. zn. EX3373/2011, EX14155/2010, EX3248/2011, EX10917/2011, EX3370/2011, EX3269/2011, EX10941/2011, EX3371/2011, EX3386/2011, EX6522/2012, EX3342/2011, EX3061/2011 a znalecký posudok preukazujúci výšku majetkovej škody spôsobenej v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vypracovaný znaleckým ústavom Ekonomická univerzita v Bratislave, ktorý sa nachádza v origináli na tunajšom súde pod Spr. 3272/2014.
9. Žalobca preto žiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III, pretože tento v namietaných exekučných konaniach nerozhodol o návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora v zákonnom stanovenej 30-dňovej lehote. Ďalej mal súd zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi príslušnú majetkovú škodu a náhradu nemajetkovej ujmy ako aj trovy konania.
10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe, žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú, poukazujúc na zmätočnosť podania, ktoré neobsahujú potrebné označenie povinných (odlišné dátumy narodenia), spisovú značku dotknutého exekučného konania, ďalšie relevantné údaje (dátumy doručenia podaní na súd a kedy sa žalobca o škode dozvedel) potrebné pre posúdenie veci a tiež to, že žalobca nepriložil k návrhu žiaden relevantný dôkaz na preukázanie existencie predmetných exekučných konaní, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy atď., a len odkazuje na exekučný spis a v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd a absencia uvedených náležitostí, bola aj jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu(napr. rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV. ÚS 366/2012, sp. zn. IV. ÚS 374/2012). Žalovaný poukázal, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keď žalobca sú uplatňuje nárok jednak z titulu nesprávneho postupu z dôvodu prieťahov, na druhej strane i z dôvodu nezákonného rozhodnutia. K uvádzaným prieťahom v konaní žalovaný poukázal na nečinnosť
žalobcu, ktorý ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovaného neuviedol, či využil možnosť sťažnosti na zbytočné prieťahy predsedovi súdu, resp. možnosť ústavnej sťažnosti a teda všetky účinné prostriedky nápravy k dosiahnutiu urýchlenia konania, poukazujúc v tomto na judikatúru Ústavného súdu SR ( nález č. k. III. ÚS 69/2011 - 25 z 03.05.2011) a tiež na to, že všeobecný súd nie je oprávnený v konaní o náhrade škody, posudzovať prieťahy v konaní súdu, ktorá právomoc prislúcha iba predsedovi súdu, alebo Ústavnému súdu SR. Žalovaný vo vyjadrení v súvislosti s uplatnením nárokov podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uviedol, že v zmysle § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 tohto zákona, poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku z 23.04.2012 boli žalovanému doručené v totožný deň (23.04.2012). Žaloba bola doručená súdu dňa 27.09.2012 a preto ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalovaný ďalej poukázal, že žalobca napriek opakovaným výzvam žalovaného neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, čím zmaril akúkoľvek možnosť predbežného prerokovania, preto nároky žalobcu nepovažuje za predbežne prerokované. Žalovaný uviedol, že pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne, a to nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
11. K nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu v údajnom porušení povinnosti vydať rozhodnutie v zákonnej lehote žalovaný odkázal na ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho je výlučne možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, pričom žalobca dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky nepredložil. Podľa žalovaného všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. V praxi je zaužívaný model, podľa ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie a na vyčíslenie doterajších trov konania, pričom súd v rozhodnutí po zmene exekútora zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Žalovaný pripustil, že v niektorých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej tridsaťdňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu, v prípadoch, ak exekučný súd nekonal o návrhu žalobcu ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora, žalobcovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým bezpochyby bolo podanie sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak žalobca tento prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť, keďže si nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku.
12. Zároveň žalovaný poukazuje na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02, ktorá konštatuje, že „Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy, Ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave alebo v zákone (porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 64/97, na ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje), ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy (I. ÚS 63/00).“ Z uvedeného vyplýva, že ani samotné nedodržanie lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní.
13. K uvádzaným prieťahom v konaní žalovaný uviedol, že pri posudzovaní existencie prieťahov v súdnom konaní, je možné vychádzať len z výsledkov vybavenej žiadosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, právoplatného rozhodnutia európskeho súdu pre ľudské práva alebo rozhodnutia Ústavného súdu o ústavnej sťažnosti. Z toho vyplýva, že nesprávny úradný postup exekučného súdu nebol preukázaný a efektívnosť a rýchlosť súdneho konania, nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR, čo konštatoval napr. aj Krajský
súd v Nitre (sp. zn. 9Co 285/2011). Nemôže konajúci súd o náhrade škody hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie prípadných prieťahov, nakoľko nemôže všeobecný súd preskúmavať či iný všeobecný súd ( a to nielen okresný súd ale aj krajský súd, príp. Najvyšší súd SR), neporušil právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalovaný preto vyjadril záver, že konajúci súd by mohol pri posudzovaní predmetného nároku vychádzať výlučne z existencie prieťahov v súdnom konaní, pokiaľ by boli konštatované predsedom súdu alebo Ústavným súdom SR a túto argumentáciu podporil odkazom na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu, napr. sp. zn. I. ÚS 476/2012-12,sp. zn. IV. ÚS 92/04, sp. zn. III. ÚS 168/05.
14. Žalovaný s poukazom na § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a vzhľadom na žalobcom tvrdené skutkové okolnosti, vzniesol námietku premlčania vo všetkých tých prípadoch, že k nesprávnemu úradnému postupu súdu malo dôjsť v období pred marcom 2009, a to pri každom návrhu zo strany žalobcu, kedy mu mala vzniknúť škoda nesprávnym úradným postupom a to zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Premlčacia lehota uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009 (t.j. 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).
15. K vyčísleniu náhrady škody žalovaný namieta, že žalobca v tomto konaní nepreukázal ani vznik a ani výšku škody, ktorú si uplatňuje. Uviedol, že žalobca vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívali v administratívnych výdajov, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajov spojených so stratou času zamestnanca a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov, t. j. v celkovej sume 175,- Eur. Požadované paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti považoval žalovaný za nesprávne a účelové. Žalovaný nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu, tak ako bola uplatnená, pretože žalobca nepreukázal vznik ani výšku škody.
16. K uplatnenej nemajetkovej ujme žalovaný uviedol, že žalobca v žalobe poukázal na viacero ústavných nálezov, kde Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy. Poskytovaná výška finančného zadosťučinenia nie je automatická, táto podlieha podrobnému skúmaniu zo strany súdu a je nesprávne vychádzať z paušálnej sumy 663,88 Eur za každý rok prieťahov, nakoľko každé prípadové okolnosti sú osobitné. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pričom žalobcom uvádzané pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v predmetnom konaní, keď náhradu škody si uplatňuje právnická osoba. Žalovaný uviedol, že žalobca zjavne opomína, že pri uplatnení nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, toto zo žaloby nevyplýva a žalovaný teda nemá za preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.
17. Napokon žalovaný žiadal vo vyjadrení v danom prípade zohľadniť aj ustanovenie § 3 ods. Občianskeho zákonníka a § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a to vzhľadom na povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, poukazujúc na povahu podnikateľskej činnosti žalobcu v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov, ktorá práve podmienila zvýšenú pozornosť štátnej moci na ochranu spotrebiteľských práv a aj na negatívne povedomie, ktoré je okolo žalobcu v súvislosti s touto činnosťou vytvorené, upozorňujúc na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010), množstvo sťažností od slovenských spotrebiteľov a slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, o ktorých informovala Európska komisia stáleho predstaviteľa SR pri EÚ a nečestné praktiky žalobcu pri tejto podnikateľskej činnosti prezentované aj v médiách (článok denníka SME z 16.07.2012).
18. Vzhľadom na uvedené dôvody žalobca podľa žalovaného nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, že by činnosťou súdu v namietaných konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, prípadnej nemajetkovej ujmy a tým nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.
19. S účinnosťou od 01.07.2016 došlo k rekodifikácii procesných predpisov, týkajúcich sa civilného konania pred súdom, okrem iných do účinnosti vstúpil aj zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
20. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
21. Podľa ust. čl. 17 Základných princípov CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
22. Podľa ust. § 179 ods. 1 CSP, pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.
23. Podľa ust. § 180 CSP, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
24. Podľa ust. § 215 ods. 1 a 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
25. Súd na prejednanie veci nariadil na deň 25.09.2019 pojednávanie, na ktoré boli obe strany sporu riadne a včas predvolané. Žalobcu podaním zo dňa 20.09.2019 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania a žiadal vec prejednať v neprítomnosti a s poukazom na označené a predložené dôkazy vyhovieť žalobe v zmysle petitu žaloby. Žalovaný podaním zo dňa 20.09.2019 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania a žiadal vec prejednať v neprítomnosti a z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení, žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
26. Súd spor prejednal a vo veci rozhodol bez prítomnosti strán, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobami spojenými na spoločné konanie, s vyjadrením žalovaného k podaným žalobám žalobcu, obsahom pripojených exekučných spisov Okresného súdu Bratislava III, listom Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST /A3/RM/kb/D/2010 1360, znaleckým posudkom vypracovaným znaleckým ústavom Ekonomická univerzita v Bratislave pod Spr. 3272/2014, a za preukázané mal nasledovné skutkové zistenia, rozhodné pre posúdenie veci:
27. Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 36Er/3131/2002, EX 1416/2002, povinného: N. C., pre vymoženie 7.800 Sk istiny s príslušenstvom súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 18.11.2002. Dňa 14.10.2009 žalobca ako oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Podaním doručeným súdu 15.04.2010 súdny exekútor JUDr. Ladislav Mikeska doručil súdu exekučný spis a presný rozpis vzniknutých trov exekúcie s tým, že si uplatňuje náhradu trov exekúcie vo výške 964,07 Eur. Uznesením č. k. 36Er/3131/02-11, EX 1416/02 zo dňa 03.06.2010 súd návrhu oprávneného vyhovel tak, že vykonaním súdnej exekúcie vedenej pôvodne u exekútora JUDr. Ladislava Mikesku poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom úradu Záhradnícka 62, Bratislava, ktorému sa vec postúpila na ďalšie konanie s tým, že pôvodnému súdnemu exekútorovi súd určil náhradu trov exekúcie vo výške 964,07 Eur. Predmetné rozhodnutie nadobudlo v časti zmeny súdneho exekútora a v časti trov exekúcie právoplatnosť dňa 12.08.2010.
28. Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 36Er/947/2002, EX 475/2002, povinného: V. F., pre vymoženie 9.360 Sk istiny s príslušenstvom súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 30.05.2002. Dňa 02.11.2009 žalobca ako oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Podaním doručeným súdu 02.02.2010 súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica doručil súdu exekučný spis. Uznesením č. k. 36Er/947/2002-11, EX 475/2002 zo dňa 11.03.2010 súd návrhu oprávneného vyhovel tak, že vykonaním súdnej exekúcie vedenej pôvodne u exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom úradu Záhradnícka 62, Bratislava, ktorému sa
vec postúpila na ďalšie konanie s tým, že pôvodnému súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Predmetné rozhodnutie nadobudlo v časti zmeny súdneho exekútora a v časti trov exekúcie právoplatnosť dňa 01.07.2010.
29. Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 36Er/2139/2002, EX 1067/2002, povinného: V. K., pre vymoženie 13.500 Sk istiny s príslušenstvom súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 05.09.2002. Dňa 02.11.2009 žalobca ako oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Podaním doručeným súdu 28.01.2010 súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica doručil súdu exekučný spis a presný rozpis vzniknutých trov exekúcie s tým, že si uplatňuje náhradu trov exekúcie vo výške 46,94 Eur. Uznesením č. k. 36Er/2139/2002-12, EX 1067/2002 zo dňa 28.04.2010 súd návrhu oprávneného vyhovel tak, že vykonaním súdnej exekúcie vedenej pôvodne u exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom úradu Záhradnícka 62, Bratislava, ktorému sa vec postúpila na ďalšie konanie s tým, že pôvodnému súdnemu exekútorovi súd určil náhradu trov exekúcie vo výške 46,94 Eur. Predmetné rozhodnutie nadobudlo v časti zmeny súdneho exekútora a v časti trov exekúcie právoplatnosť dňa 03.07.2010.
30. Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 36Er/2567/2002, EX 1077/2002, povinného: V. W., pre vymoženie 18.900 Sk istiny s príslušenstvom súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 10.10.2002. Dňa 14.10.2009 žalobca ako oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Podaním doručeným súdu 15.03.2010 súdny exekútor JUDr. Ladislav Mikeska doručil súdu exekučný spis a presný rozpis vzniknutých trov exekúcie s tým, že si uplatňuje náhradu trov exekúcie vo výške 77,02 Eur. Uznesením č. k. 36Er/2567/02-11, EX 1077/02 zo dňa 25.05.2010 súd návrhu oprávneného vyhovel tak, že vykonaním súdnej exekúcie vedenej pôvodne u exekútora JUDr. Ladislava Mikesku poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom úradu Záhradnícka 62, Bratislava, ktorému sa vec postúpila na ďalšie konanie s tým, že pôvodnému súdnemu exekútorovi súd určil náhradu trov exekúcie vo výške 77,02 Eur. Predmetné rozhodnutie nadobudlo v časti zmeny súdneho exekútora a v časti trov exekúcie právoplatnosť dňa 25.11.2010.
31. Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 36Er/1822/2002, EX 755/2002, povinného: V. V., pre vymoženie 7.920 Sk istiny s príslušenstvom súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 12.08.2002. Dňa 14.10.2009 žalobca ako oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Podaním doručeným súdu 10.05.2010 súdny exekútor JUDr. Ladislav Mikeska doručil súdu exekučný spis a presný rozpis vzniknutých trov exekúcie s tým, že si uplatňuje náhradu trov exekúcie vo výške 77,50 Eur. Uznesením č. k. 36Er/1822/02-12, EX 755/02 zo dňa 03.06.2010 súd návrhu oprávneného vyhovel tak, že vykonaním súdnej exekúcie vedenej pôvodne u exekútora JUDr. Ladislava Mikesku poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom úradu Záhradnícka 62, Bratislava, ktorému sa vec postúpila na ďalšie konanie s tým, že pôvodnému súdnemu exekútorovi súd určil náhradu trov exekúcie vo výške 77,50 Eur. Predmetné rozhodnutie nadobudlo v časti zmeny súdneho exekútora a v časti trov exekúcie právoplatnosť dňa 12.08.2010.
32. Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 36Er/2911/2002, EX 1331/2002, povinného: T. A., pre vymoženie 2.000 Sk istiny s príslušenstvom súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 29.10.2002. Dňa 14.10.2009 žalobca ako oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Podaním doručeným súdu 26.03.2010 súdny exekútor JUDr. Ladislav Mikeska doručil súdu exekučný spis a presný rozpis vzniknutých trov exekúcie s tým, že si uplatňuje náhradu trov exekúcie vo výške 177,41 Eur. Uznesením č. k. 36Er/2911/02-10, EX 1331/02 zo dňa 03.06.2010 súd návrhu oprávneného vyhovel tak, že vykonaním súdnej exekúcie vedenej pôvodne u exekútora JUDr. Ladislava Mikesku poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom úradu Záhradnícka 62, Bratislava, ktorému sa vec postúpila na ďalšie konanie s tým, že pôvodnému súdnemu exekútorovi súd určil náhradu trov exekúcie vo výške 177,41 Eur. Predmetné rozhodnutie nadobudlo v časti zmeny súdneho exekútora a v časti trov exekúcie právoplatnosť dňa 13.07.2010.
33. Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 36Er/1641/2004, EX 460/2004, povinného: M. H., pre vymoženie 21.000 Sk istiny s príslušenstvom súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 06.12.2004. Dňa 06.10.2010 žalobca ako oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Podaním doručeným súdu 24.11.2010 súdny exekútor JUDr. Vladimír Sucháček doručil súdu exekučný spis a presný rozpis vzniknutých trov exekúcie s tým, že si uplatňuje náhradu trov exekúcie vo výške 56,54 Eur. Uznesením č. k. 36Er/1641/2004-13, EX 460/2004 zo dňa 10.12.2010 súd návrhu
oprávneného vyhovel tak, že vykonaním súdnej exekúcie vedenej pôvodne u exekútora JUDr. Vladimíra Sucháčeka poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom úradu Záhradnícka 62, Bratislava, ktorému sa vec postúpila na ďalšie konanie s tým, že pôvodnému súdnemu exekútorovi súd určil náhradu trov exekúcie vo výške 56,64 Eur. Predmetné rozhodnutie nadobudlo v časti zmeny súdneho exekútora a v časti trov exekúcie právoplatnosť dňa 01.02.2011.
34. Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 36Er/2913/2002, EX 1337/2002, povinného: V. V., pre vymoženie 15.730 Sk istiny s príslušenstvom súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 29.10.2002. Dňa 14.10.2009 žalobca ako oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Podaním doručeným súdu 26.04.2010 súdny exekútor JUDr. Ladislav Mikeska doručil súdu exekučný spis a presný rozpis vzniknutých trov exekúcie s tým, že si uplatňuje náhradu trov exekúcie vo výške 285,08 Eur. Uznesením č. k. 36Er/2913/02-12, EX 1337/2002 zo dňa 26.05.2010 súd návrhu oprávneného vyhovel tak, že vykonaním súdnej exekúcie vedenej pôvodne u exekútora JUDr. Ladislava Mikesku poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom úradu Záhradnícka 62, Bratislava, ktorému sa vec postúpila na ďalšie konanie s tým, že pôvodnému súdnemu exekútorovi súd určil náhradu trov exekúcie vo výške 285,08 Eur. Predmetné rozhodnutie nadobudlo v časti zmeny súdneho exekútora a v časti trov exekúcie právoplatnosť dňa 12.08.2010.
35. Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 36Er/2595/2002, EX 1050/2002, povinného: W. K., pre vymoženie 15.730 Sk istiny s príslušenstvom súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 10.10.2002. Dňa 14.10.2009 žalobca ako oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Podaním doručeným súdu 10.05.2010 súdny exekútor JUDr. Ladislav Mikeska doručil súdu exekučný spis a presný rozpis vzniknutých trov exekúcie s tým, že si uplatňuje náhradu trov exekúcie vo výške 71,19 Eur. Uznesením č. k. 36Er/2595/02-11, EX 1050/02 zo dňa 26.05.2010 súd návrhu oprávneného vyhovel tak, že vykonaním súdnej exekúcie vedenej pôvodne u exekútora JUDr. Ladislava Mikesku poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom úradu Záhradnícka 62, Bratislava, ktorému sa vec postúpila na ďalšie konanie s tým, že pôvodnému súdnemu exekútorovi súd určil náhradu trov exekúcie vo výške 71,19 Eur. Predmetné rozhodnutie nadobudlo v časti zmeny súdneho exekútora a v časti trov exekúcie právoplatnosť dňa 12.08.2010.
36. Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 36Er/3029/2002, EX 1540/2002, povinného: W. W., pre vymoženie 8.100 Sk istiny s príslušenstvom súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 11.11.2002. Dňa 02.11.2009 žalobca ako oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Podaním doručeným súdu 05.02.2010 súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica doručil súdu exekučný spis. Uznesením č. k. 36Er/3029/2002-9, EX 1540/2002 zo dňa 05.05.2010 súd návrhu oprávneného vyhovel tak, že vykonaním súdnej exekúcie vedenej pôvodne u exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom úradu Záhradnícka 62, Bratislava, ktorému sa vec postúpila na ďalšie konanie s tým, že pôvodnému súdnemu exekútorovi súd trovy exekúcie nepriznal. Predmetné rozhodnutie nadobudlo v časti zmeny súdneho exekútora a v časti trov exekúcie právoplatnosť dňa 14.08.2010.
37. Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 34Er/3041/2002, EX 1579/2002, povinného: T. L., pre vymoženie 15.000 Sk istiny s príslušenstvom súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 11.11.2002. Dňa 02.11.2009 žalobca ako oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Podaním doručeným súdu 16.06.2010 súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica doručil súdu exekučný spis a presný rozpis vzniknutých trov exekúcie s tým, že si uplatňuje náhradu trov exekúcie vo výške 55,95 Eur. Uznesením č. k. 34Er/3041/02-12, EX 1579/2002 zo dňa 06.09.2010 súd návrhu oprávneného vyhovel tak, že vykonaním súdnej exekúcie vedenej pôvodne u exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom úradu Záhradnícka 62, Bratislava, ktorému sa vec postúpila na ďalšie konanie s tým, že pôvodnému súdnemu exekútorovi súd určil náhradu trov exekúcie vo výške 55,95 Eur. Predmetné rozhodnutie nadobudlo v časti zmeny súdneho exekútora a v časti trov exekúcie právoplatnosť dňa 06.10.2010.
38. Podľa ust. § 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len ako „cit. zák.“ alebo „zákon č. 514/2003 Z.z.“ ), tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejne moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
39. Podľa ust. § 3 ods. 1 cit. zák., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a)nezákonným rozhodnutím d)nesprávnym úradným postupom.
40. Podľa ust. § 3 ods. 2 cit. zák., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
41. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a) cit. zák., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní ak tento zákon neustanovuje inak.
42. Podľa ust. § 9 ods. 1 cit. zák., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
43. Podľa ust. § 9 ods. 2 cit. zák., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
44. Podľa ust. § 15 ods. 1 cit. zák., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
45. Podľa ust. § 16 ods. 1 cit. zák., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
46. Podľa ust. § 17 ods. 1 cit. zák., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
47. Podľa ust. § 17 ods. 2 cit. zák., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
48. Podľa ust. § 17 ods. 3 cit. zák., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
49. Podľa ust. § 17 ods. 5 cit. zák., žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.
50. Podľa ust. § 18 ods. 2 cit. zák., náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.
51. Podľa ust. § 18 ods. 3 cit. zák., súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
52. Podľa ust. § 19 ods. 1 cit. zák., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
53. Podľa ust. § 19 ods. 2 cit. zák., najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
54. Podľa ust. § 19 ods. 3 cit. zák., lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
55. Podľa ust. § 36 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ (ďalej len ako „Exekučný poriadok“), exekučné konanie sa začína na návrh.
56. Podľa ust. § 44 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.08.2005, ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
57. Podľa ust. § 44 ods. 7 Exekučného poriadku účinného od 01.09.2005, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
58. Podľa ust. § 238 ods. 1 prechodných a záverečných ustanovení Exekučného poriadku účinného od 01.09.2005, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
59. Podľa ust. § 238 ods. 2 prechodných a záverečných ustanovení Exekučného poriadku účinných od 01.09.2005, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
60. Zodpovednosť štátu za nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci súd posudzoval podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je objektívna, bez ohľadu na zavinenie ktorej sa nemožno zbaviť. Pre vznik zodpovednosti sa vyžaduje podľa súdnej praxe splnenie troch podmienok a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Ak nie je splnená čo i len jedna z uvedených podmienok, základ nároku na náhradu škody nie je daný.
61. Zákon nedefinuje nesprávny úradný postup, z obsahu tohto pojmu vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup je možné považovať i iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu.
62. Nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného s príslušným orgánom podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ide o podmienku pre uplatnenie nároku na náhradu škody v konaní pred súdom.
63. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012 boli doručené žalovanému dňa 23.04.2012. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody má obligatórny charakter podľa ktorého nárok na náhradu škody na súde nie je možné uplatniť skôr než uplynie šesťmesačná lehota od uplatnenia nároku poškodeným pred príslušným orgánom, neúspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je predpokladom uplatneného nároku na súde.
64. Žalobca podal žaloby na tunajší dňa 27.09.2012, teda pred uplynutím šesť mesačnej lehoty od podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, žalovaný neuznal nárok žalobcu čo vyplynulo z vyjadrenia žalovaného, do šiestich mesiacov od podania žiadosti neuspokojil nárok na náhradu škody, preto mal súd za to, že šesťmesačná lehota v čase rozhodovania súdu uplynula, žalobu nemožno považovať za predčasne podanú a preto je daná právomoc súdu vec prejednať a rozhodnúť.
65. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v súdnom exekučnom konaní v zákonom stanovenej lehote.
66. Z obsahu pripojených exekučných spisov mal súd preukázané, že exekučné konania sa začali pred 01.09.2005.
67. V danom prípade je potrebné aplikovať ust. § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, podľa ktorého ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
68. Vyššie uvedená právna norma neustanovovala povinnosť exekučnému súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora ako tvrdil žalobca, k tomuto došlo až s účinnosťou od 01.09.2005 s poukazom na ust. § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého konania začaté pred 01.09.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.08.2005, ak ods. 2 neustanovuje inak. Ustanovenie § 238 ods. 2 Exekučného poriadku taxatívne vymedzuje ustanovenia Exekučného poriadku, ktoré sa použijú aj na konania začaté pred 01.09.2005, avšak s výnimkou ustanovenia § 44 ods. 7 Exekučného poriadku.
69. Súd s poukazom na uvedené dôvody nemal preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v predmetných exekučných konaniach) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
70. Súd ďalej navyše uvádza, že z judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného Ústavou v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (II.ÚS 57/01, I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05). Pojem zbytočné prieťahy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (I. ÚS 63/00). Nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na rozhodnutie neznamená v zmysle platnej judikatúry automaticky zbytočné prieťahy v súdnom konaní.
71. Pri posudzovaní nároku na náhradu škody z dôvodu existencie prieťahov v súdnom konaní, môže súd vychádzať len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následky prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie vecí bez zbytočným prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočným prieťahov.
72. Pokiaľ by aj súd považoval za nesprávny úradný postup skutočnosť, že exekučný súd pri rozhodovaní o zmene exekútora konal so zbytočnými prieťahmi, teda nesprávny úradný postup by predstavoval vydanie rozhodnutia nie v primeranej lehote, žaloba žalobcu na náhradu majetkovej škody nie je rovnako dôvodná. Všeobecný súd nie je v konaní o náhradu škody pri výkone verejnej moci oprávnený skonštatovať prieťahy, na to je oprávnený len Ústavný súd SR alebo predseda súdu, pričom žalobca nevyužil tento prostriedok nápravy. Súd má tiež za to, že v konaniach po návrhu na zmenu exekútora pôvodný exekútor vykonával úkony v predmetných exekučných veciach až do rozhodnutia súdu o zmene exekútora, keďže účinky pôvodného návrhu oprávneného vykonanie exekúcie zostali zachované (v zmysle cit. ust. § 44 ods. 6 Exekučného poriadku).
73. Ako bolo uvedené vyššie, v súdnom spise sa ani nenachádza sťažnosť oprávneného na prieťahy v konaní. Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 03.10.2012, I. ÚS 476/2012-12 rozhodoval o sťažnostiach žalobcu, pričom konštatoval, že doterajšia dĺžka predmetných konaní sama o sebe nie je ešte takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané porušenie práv sťažovateľa, resp. že doba konaní vedených okresným súdom zasiahla samotnú podstatu a účel základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd takým závažným spôsobom, že by to odôvodňovalo prijatie sťažnosti na ďalšie konanie /m.m. II.ÚS 93/03/. Súd nie je oprávnený v konaní o náhradu škody preskúmavať efektívnosť a rýchlosť súdneho konania, ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti, alebo predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy v konaní. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov, všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušenie inštančného prístupu v súdnictve. Námietku žalobcu, že postupom súdu bol vystavený riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania súd uvádza, že exekútor môže začať vykonávať exekúciu udelením poverenia súdu na jej vykonanie. Súd po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora, ktorý bol oprávnený vykonávať exekúciu a preto zmena exekútora nemala ani bezprostredný vplyv na povinného. Pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, preto v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemôže len z titulu uvedenej procesnej nesprávnosti bez ďalšieho, zodpovedať za všetko čo nastalo v čase po uplynutí primeranej lehoty, v ktorej mal súd rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora do rozhodnutia a nemohlo ani dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody.
74. Žalobca si uplatnil náhradu škody vo výške 175,- Eur predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutie o ňom z dôvodu, že poškodený vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,- Eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- Eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- Eur, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- Eur.
75. Škoda je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom, spočíva v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu.
76. Žalobca v konaní skutočnú škodu predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré podľa neho uplynulo súdu ničím nepreukázal. Súd na listinný dôkaz žalobcu, znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa 01.03.2013 vypracovaný Ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave ktorý bol zaregistrovaný pod Spr. č. 3272/2014 neprihliadol, nakoľko sa jedná o všeobecný znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný za obdobie rokov 2009-2012, neuvádza sa presný výpočet škody na konkrétne jednotlivé uplatnené nároky v jednotlivých konaniach, z uvedeného dôvodu posudok hodnoverným, relevantným spôsobom neuviedol presné vyčíslenie škody, ku ktorej by malo dôjsť v konkrétnom exekučnom konaní, navyše posudok je výrazne jednostranný, vychádza iba z údajov poskytnutých zadávateľom a výpočty sa riadili voľnou úvahou. Žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov súd nepovažoval za zmenšenie majetku poškodeného ani za ušlý majetkový prospech.
77. Žalobca vo vzťahu k celému uplatnenému nároku na náhradu škody nepreukázal priamu a bezprostrednú príčinnú súvislosť, medzi škodou a konaním exekučného súdu, nakoľko vzťah príčiny a následku musí byť podľa súdnej praxe priamy, bezprostredný, neprerušený nestačí ak je sprostredkovaný. Žalobca k svojej činnosti využíva informačný systém na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcii, výška nákladov prevádzkovania na správu informačného systému a udržiavanie systému patrí do podnikateľskej činnosti, ktorú musí žalobca vykonávať. Nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil povinný tým, že neplnil svoj dlh a oprávnený musel vymáhať pohľadávku formou exekúcie, ide o náklady, ktoré by bolo možné zahrnúť do náhrady trov exekúcie. Súd mal za to, že žalobca nepreukázal vznik škody ani výšku škody v zmysle ust§ 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
78. Žaloba si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v jednotlivých konaniach ktoré boli spojené v predmetnej veci vo výške tak ako je to popísané v skutkovej časti rozsudku a to alikvotným pomerom 55,32 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, nakoľko podľa jeho názoru bol v danej veci exekučný súd bezdôvodne nečinný. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy žalobca vychádzal z analógie Ústavného súdu SR, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88 Eur.
79. Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.
80. Súd poukazuje na judikatúru podľa ktorej odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo (rozsudok NS ČR sp. zn. 30 Cdo 675/2011).
81. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že postup súdu nevykazoval znaky zbytočných prieťahov ako je vyššie uvedené, tvrdenie žalobcu v podanom návrhu, že v danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný je navyše nepravdivé.
82. Žalobca v konaní pri uplatňovanom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nepreukázal, že by povinný subjekt zanikol, že by dochádzalo ku konaniu smerujúcemu k zániku subjektu, dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť, ide o všeobecne známe riziká ktoré sú i rizikom podnikateľského subjektu. Súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch a preto nie je možné vychádzať z paušálnej sumy pri uplatňovanom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.
83. Vzhľadom na vykonané dokazovanie zhodnotením dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súvislosti s prihliadnutím na všetko čo vyšlo za konania najavo, mal súd preukázané, že v danej veci neboli splnené všetky zákonné podmienky uplatneného nároku žalobcom na náhradu škody a nemajetkovej ujmy a preto v zmysle citovaných zákonných ustanovení návrh v celom rozsahu zamietol.
84. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
85. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
86. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
87. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP a trovy konania žalovanému ako úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 CSP nepriznal, pretože si ju v konaní neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 CSP, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 CSP, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov)