Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 64 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (69)IV. ÚS 574/2018
PDF · 170.18 KB
No categories available
IV. ÚS 574/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. novembra 2018
v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša
a sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť
, , ktorou namieta porušenie svojich
základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv
podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Poprad a Okresnej prokuratúry Poprad
v konaní vedenom pod ČVS: ORP-500/2-VYS-PP-2016, a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. mája 2017
doručená sťažnosť , (ďalej
len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 2
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1
a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Poprad (ďalej len „okresné
riaditeľstvo Policajného zboru“) a Okresnej prokuratúry Poprad (ďalej len „okresná
prokuratúra“) v konaní vedenom pod ČVS: ORP-500/2-VYS-PP-2016 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
Sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodňuje najmä takto:
„V trestnej veci pod ČVS: ORP-500/2-VVS-PP-2016 som ako poškodený dňa 23. 02.
2017 požiadal o nazretie do spisového materiálu dňa 28. 02. 2017 medzi 8.00 hod a 8.30
hod. v budove kriminálnej polície OR PZ Poprad. Na nazretie do spisového materiálu som
sa dostavil vo vyššie uvedenom termíne a čase. Vyšetrovateľ PZ ma upovedomil, že originál
spisového materiálu sa nachádza na Okresnej prokuratúre v Poprade.
V trestnej veci pod ČVS: ORP-500/2-VYS-PP-2016 som ako poškodený dňa 28. 03.
2017 požiadal o nazretie do spisového materiálu dňa 29. 03. 2017 medzi 8.00 hod a 8.30
hod. v budove kriminálnej polície OR PZ Poprad. Na nazretie do spisového materiálu som
sa dostavil vo vyššie uvedenom termíne a čase. Okresné riaditeľstvo PZ v Poprade mi
bezdôvodne neumožnilo dňa 29. 03. 2017 v čase medzi 8.00 hod. a 8.30 hod. nazrieť do
spisového materiálu pod ČVS: ORP-500/2-VYS-PP-2016.
Dňa 30. 03. 2017 som Generálnu prokuratúru SR z dôvodu zaujatosti Okresnej
prokuratúry v Poprade požiadal o preskúmanie postupu vyšetrovateľa v konaní
a prokuratúru som požiadal, aby ma informovala, v akom termíne mi umožní nahliadnuť do
spisového materiálu pod ČVS: ORP-500/2-VYS- PP-2016. Doposiaľ mi nebolo umožnené
nahliadnuť do uvedeného spisového materiálu.
Dňa 30. 03. 2017 som uplatnil ďalšiu námietku zaujatosti voči vyšetrovateľovi PZ
z dôvodu, že mi neumožnil nahliadnutie do spisového materiálu pod ČVS: ORP-500/2-VYS-
PP-2016, na základe mojej písomnej žiadosti zo dňa 28. 03. 2017.
Dňa 10. 04. 2017 som prevzal odpoveď od vyšetrovateľa PZ
...
Vyšetrovateľ PZ v upovedomení konštatuje, že v systéme
REGOB sa nenachádza meno . Vyšetrovateľ PZ
rozhodoval moje trestné oznámenia týkajúce sa Matričného úradu v Poprade a má
k dispozícii v spisových materiáloch kópie verejných listín zo zbierky listín Okresného
úradu v Poprade, fotokópiu knihy matrík a krstný list. V týchto verejných listinách a v knihe
narodení je uvedené k rodnému číslu meno a priezvisko
.
Dňa 13. 04. 2017 som Generálnu prokuratúru SR z dôvodu zaujatosti Okresnej
prokuratúry v Poprade požiadal o preskúmanie postupu vyšetrovateľa v konaní, z dôvodu
nezákonného konania vyšetrovateľa PZ . Doposiaľ mi orgány
činné v trestnom konaní neumožnili nahliadnuť do spisového materiálu pod ČVS: ORP-
500/2-VYS-PP-2016.
Vo veci pod ČVS: ORP-500/2-VYS-PP-2016 Okresné riaditeľstvo PZ v Poprade
a Okresná prokuratúra v Poprade neboli vecne a miestne príslušné na konanie.
Boli porušené princípy trestného konania a práva poškodeného v trestnom konaní,
pretože orgány nekonali v snahe preskúmať a vyšetriť prípadný trestný čin, ktorý som
oznámil a boli porušené ustanovenia Trestného poriadku o nahliadnutí do vyšetrovacieho
spisu oprávnenými osobami.
Vyšetrovateľ PZ vedome a úmyselne nezákonne konal,
pretože ignoroval verejné listiny a knihu matrík, a zasiahol do mojich práv a právom
chránených záujmov.
Okresné riaditeľstvo PZ v Poprade v konaní konalo nezákonne a nesprávnym
úradným postupom.
Prokuratúra SR doposiaľ neodstránila nezákonný stav, ktorý naďalej trvá.“
Na základe skutočností uvedených v jeho sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný
súd nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa... na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a ľudské práva a základné slobody podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, konaním Okresného riaditeľstva PZ
v Poprade a Okresnej prokuratúry v Poprade v konaní pod ČVS: ORP-500/2-VYS-PP-2016
porušené boli.
2. Základné právo sťažovateľa... na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a ľudské
práva a základné slobody podľa čl. 8 ods. 1, ods.2 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, konaním Okresného riaditeľstva PZ v Poprade a Okresnej
prokuratúry v Poprade v konaní pod ČVS: ORP-500/2-VYS-PP-2016 porušené boli.“
Sťažovateľ sa tiež domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
1 000 €.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal, či sťažnosť sťažovateľa
obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde (§ 20
a § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde.
II.1 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv postupom
okresného riaditeľstva Policajného zboru v napadnutom konaní
Z už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany
základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom
právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv
a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu
základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhodujú všeobecné súdy, resp. iné na to príslušné orgány verejnej moci. Ak ústavný súd
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných
práv alebo slobôd môže, resp. mohol domôcť (a aj domáha) využitím jemu dostupných
a účinných prostriedkov nápravy pred iným orgánom verejnej moci, musí takúto sťažnosť
odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).
Sťažovateľ v posudzovanej veci namieta, že k porušeniu jeho v sťažnosti označených
práv došlo (aj) postupom okresného riaditeľstva Policajného zboru v napadnutom konaní,
v ktorom vyšetrovateľ neumožnil sťažovateľovi (v procesnom postavení poškodeného)
nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojenej dokumentácie
vyplýva, že sťažovateľ podaniami z 29. marca 2017 a 12. apríla 2017 požiadal
o preskúmanie postupu vyšetrovateľa v napadnutom konaní Generálnu prokuratúru
Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), na ktorú sa obrátil z dôvodu, že
prokurátorov okresnej prokuratúry považoval za zaujatých.
Podľa § 210 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Trestný poriadok“) obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo
kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať prokurátora, aby
bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky
vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť prokurátorovi
bez meškania predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa
upovedomiť.
Z uvedených skutočností vyplýva, že sťažovateľ ako poškodený mal právo namietať
postup okresného riaditeľstva Policajného zboru, resp. vyšetrovateľa v napadnutom konaní
postupom podľa § 210 Trestného poriadku (čo aj urobil), pričom oprávnený a aj povinný
preskúmať namietaný postup policajta bol prokurátor. Právomoc prokurátora rozhodnúť
o žiadosti sťažovateľa o preskúmanie postupu policajta v predmetnej trestnej veci tak
za daných okolností vylučuje právomoc ústavného súdu rozhodnúť o tej časti sťažnosti
sťažovateľa, ktorá smeruje proti postupu okresného riaditeľstva Policajného zboru
v napadnutom konaní. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.
II.2 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv postupom
okresnej prokuratúry v napadnutom konaní
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že nevyhnutnou procesnou
podmienkou prijateľnosti sťažnosti na ďalšie konanie je tiež splnenie zákonom
predpísaných náležitostí, ku ktorým podľa § 20 ods. 1 zákona o sústavnom súde patrí
(okrem iného) aj jej riadne odôvodnenie.
V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že sťažnosť sťažovateľa v časti
smerujúcej proti postupu okresnej prokuratúry v napadnutom konaní (vedenom okresným
riaditeľstvom policajného zboru, pozn.) neobsahuje žiadne skutočnosti, ktorými by
sťažovateľ odôvodňoval porušenie jeho v sťažnosti označených práv. Žiadosti
o preskúmanie postupu vyšetrovateľa v napadnutom konaní sťažovateľ adresoval generálnej
prokuratúre, teda nie okresnej prokuratúre, ktorej prokurátorov považoval voči svojej osobe
za zaujatých. V sťažnosti podanej ústavnému súdu pritom neuvádza, ako sa generálna
prokuratúra s jeho podaniami vysporiadala. Napriek uvedenému sa sťažovateľ v petite
svojej sťažnosti, ktorým je ústavný súd podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde viazaný,
domáha vyslovenia porušenia jeho v sťažnosti označených práv garantovaných ústavou a
dohovorom postupom okresnej prokuratúry, a to bez toho, aby v odôvodnení sťažnosti
akýmkoľvek spôsobom konkretizoval, v čom podľa jeho názoru ústavná
neakceptovateľnosť postupu označeného orgánu verejnej moci spočívala.
Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre opakovane zdôrazňuje (napr.
IV. ÚS 359/08, IV. ÚS 198/2012), že nedostatok odôvodnenia sťažnosti vyvoláva
významné procesné dôsledky. Je základnou povinnosťou sťažovateľa, aby odôvodnenie
sťažnosti obsahovalo čo najpresnejší opis skutkového stavu a najmä logickú právnu
argumentáciu, na základe ktorej možno konštatovať existenciu príčinnej súvislosti medzi
napadnutým postupom, resp. rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a porušením
v sťažnosti označených práv garantovaných ústavou, resp. kvalifikovanou medzinárodnou
zmluvou, ktorého vyslovenia sa sťažovateľ v petite svojej sťažnosti domáha. Subjektívny
názor sťažovateľa o porušení jeho ústavou, resp. dohovorom garantovaných práv postupom
okresnej prokuratúry v predmetnej trestnej veci nemôže byť dostatočným dôvodom
na záver, že mohlo dôjsť k ich namietanému porušeniu, ak chýbajú objektívne okolnosti,
ktoré by umožňovali dospieť k takémuto záveru aspoň na účely prijatia sťažnosti na ďalšie
konanie. Sťažnosť sťažovateľa teda v časti týkajúcej sa postupu okresnej prokuratúry
v napadnutom konaní neobsahuje kvalifikované odôvodnenie, ktoré by ústavnému súdu
umožnilo preskúmať namietané porušenie jeho práv, a preto nespĺňa podstatnú náležitosť
ustanovenú v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd časť sťažnosti sťažovateľa, ktorá
smeruje proti postupu okresnej prokuratúry v napadnutom konaní, odmietol podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu
zaoberať sa návrhom sťažovateľa na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. novembra 2018