Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 574/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. novembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša

a sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, , ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a a práv

podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Poprad a Okresnej prokuratúry Poprad

v konaní vedenom pod ČVS: ORP-500/2-VYS-PP-2016, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. mája 2017

doručená sťažnosť , (ďalej

len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 2

a (ďalej len „“) a práv podľa

a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Poprad (ďalej len „okresné

riaditeľstvo Policajného zboru“) a Okresnej prokuratúry Poprad (ďalej len „okresná

prokuratúra“) v konaní vedenom pod ČVS: ORP-500/2-VYS-PP-2016 (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodňuje najmä takto:

„V trestnej veci pod ČVS: ORP-500/2-VVS-PP-2016 som ako poškodený dňa 23. 02.

2017 požiadal o nazretie do spisového materiálu dňa 28. 02. 2017 medzi 8.00 hod a 8.30

hod. v budove kriminálnej polície OR PZ Poprad. Na nazretie do spisového materiálu som

sa dostavil vo vyššie uvedenom termíne a čase. Vyšetrovateľ PZ ma upovedomil, že originál

spisového materiálu sa nachádza na Okresnej prokuratúre v Poprade.

V trestnej veci pod ČVS: ORP-500/2-VYS-PP-2016 som ako poškodený dňa 28. 03.

2017 požiadal o nazretie do spisového materiálu dňa 29. 03. 2017 medzi 8.00 hod a 8.30

hod. v budove kriminálnej polície OR PZ Poprad. Na nazretie do spisového materiálu som

sa dostavil vo vyššie uvedenom termíne a čase. Okresné riaditeľstvo PZ v Poprade mi

bezdôvodne neumožnilo dňa 29. 03. 2017 v čase medzi 8.00 hod. a 8.30 hod. nazrieť do

spisového materiálu pod ČVS: ORP-500/2-VYS-PP-2016.

Dňa 30. 03. 2017 som Generálnu prokuratúru SR z dôvodu zaujatosti Okresnej

prokuratúry v Poprade požiadal o preskúmanie postupu vyšetrovateľa v konaní

a prokuratúru som požiadal, aby ma informovala, v akom termíne mi umožní nahliadnuť do

spisového materiálu pod ČVS: ORP-500/2-VYS- PP-2016. Doposiaľ mi nebolo umožnené

nahliadnuť do uvedeného spisového materiálu.

Dňa 30. 03. 2017 som uplatnil ďalšiu námietku zaujatosti voči vyšetrovateľovi PZ

z dôvodu, že mi neumožnil nahliadnutie do spisového materiálu pod ČVS: ORP-500/2-VYS-

PP-2016, na základe mojej písomnej žiadosti zo dňa 28. 03. 2017.

Dňa 10. 04. 2017 som prevzal odpoveď od vyšetrovateľa PZ

...

Vyšetrovateľ PZ v upovedomení konštatuje, že v systéme

REGOB sa nenachádza meno . Vyšetrovateľ PZ

rozhodoval moje trestné oznámenia týkajúce sa Matričného úradu v Poprade a má

k dispozícii v spisových materiáloch kópie verejných listín zo zbierky listín Okresného

úradu v Poprade, fotokópiu knihy matrík a krstný list. V týchto verejných listinách a v knihe

narodení je uvedené k rodnému číslu meno a priezvisko

.

Dňa 13. 04. 2017 som Generálnu prokuratúru SR z dôvodu zaujatosti Okresnej

prokuratúry v Poprade požiadal o preskúmanie postupu vyšetrovateľa v konaní, z dôvodu

nezákonného konania vyšetrovateľa PZ . Doposiaľ mi orgány

činné v trestnom konaní neumožnili nahliadnuť do spisového materiálu pod ČVS: ORP-

500/2-VYS-PP-2016.

Vo veci pod ČVS: ORP-500/2-VYS-PP-2016 Okresné riaditeľstvo PZ v Poprade

a Okresná prokuratúra v Poprade neboli vecne a miestne príslušné na konanie.

Boli porušené princípy trestného konania a práva poškodeného v trestnom konaní,

pretože orgány nekonali v snahe preskúmať a vyšetriť prípadný trestný čin, ktorý som

oznámil a boli porušené ustanovenia o nahliadnutí do vyšetrovacieho

spisu oprávnenými osobami.

Vyšetrovateľ PZ vedome a úmyselne nezákonne konal,

pretože ignoroval verejné listiny a knihu matrík, a zasiahol do mojich práv a právom

chránených záujmov.

Okresné riaditeľstvo PZ v Poprade v konaní konalo nezákonne a nesprávnym

úradným postupom.

Prokuratúra SR doposiaľ neodstránila nezákonný stav, ktorý naďalej trvá.“

Na základe skutočností uvedených v jeho sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa... na súdnu a inú ochranu podľa

Slovenskej republiky a ľudské práva a základné slobody podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, konaním Okresného riaditeľstva PZ

v Poprade a Okresnej prokuratúry v Poprade v konaní pod ČVS: ORP-500/2-VYS-PP-2016

porušené boli.

2. Základné právo sťažovateľa... na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do

súkromného a rodinného života podľa a ľudské

práva a základné slobody podľa čl. 8 ods. 1, ods.2 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, konaním Okresného riaditeľstva PZ v Poprade a Okresnej

prokuratúry v Poprade v konaní pod ČVS: ORP-500/2-VYS-PP-2016 porušené boli.“

Sťažovateľ sa tiež domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

1 000 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal, či sťažnosť sťažovateľa

obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané (

a § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

II.1 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv postupom

okresného riaditeľstva Policajného zboru v napadnutom konaní

Z už citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy, resp. iné na to príslušné orgány verejnej moci. Ak ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných

práv alebo slobôd môže, resp. mohol domôcť (a aj domáha) využitím jemu dostupných

a účinných prostriedkov nápravy pred iným orgánom verejnej moci, musí takúto sťažnosť

odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

Sťažovateľ v posudzovanej veci namieta, že k porušeniu jeho v sťažnosti označených

práv došlo (aj) postupom okresného riaditeľstva Policajného zboru v napadnutom konaní,

v ktorom vyšetrovateľ neumožnil sťažovateľovi (v procesnom postavení poškodeného)

nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojenej dokumentácie

vyplýva, že sťažovateľ podaniami z 29. marca 2017 a 12. apríla 2017 požiadal

o preskúmanie postupu vyšetrovateľa v napadnutom konaní Generálnu prokuratúru

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), na ktorú sa obrátil z dôvodu, že

prokurátorov okresnej prokuratúry považoval za zaujatých.

Podľa v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo

kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať prokurátora, aby

bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky

vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť prokurátorovi

bez meškania predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa

upovedomiť.

Z uvedených skutočností vyplýva, že sťažovateľ ako poškodený mal právo namietať

postup okresného riaditeľstva Policajného zboru, resp. vyšetrovateľa v napadnutom konaní

postupom podľa (čo aj urobil), pričom oprávnený a aj povinný

preskúmať namietaný postup policajta bol prokurátor. Právomoc prokurátora rozhodnúť

o žiadosti sťažovateľa o preskúmanie postupu policajta v predmetnej trestnej veci tak

za daných okolností vylučuje právomoc ústavného súdu rozhodnúť o tej časti sťažnosti

sťažovateľa, ktorá smeruje proti postupu okresného riaditeľstva Policajného zboru

v napadnutom konaní. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol

podľa pre nedostatok svojej právomoci.

II.2 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv postupom

okresnej prokuratúry v napadnutom konaní

Z vyplýva, že nevyhnutnou procesnou

podmienkou prijateľnosti sťažnosti na ďalšie konanie je tiež splnenie zákonom

predpísaných náležitostí, ku ktorým podľa § 20 ods. 1 zákona o sústavnom súde patrí

(okrem iného) aj jej riadne odôvodnenie.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že sťažnosť sťažovateľa v časti

smerujúcej proti postupu okresnej prokuratúry v napadnutom konaní (vedenom okresným

riaditeľstvom policajného zboru, pozn.) neobsahuje žiadne skutočnosti, ktorými by

sťažovateľ odôvodňoval porušenie jeho v sťažnosti označených práv. Žiadosti

o preskúmanie postupu vyšetrovateľa v napadnutom konaní sťažovateľ adresoval generálnej

prokuratúre, teda nie okresnej prokuratúre, ktorej prokurátorov považoval voči svojej osobe

za zaujatých. V sťažnosti podanej ústavnému súdu pritom neuvádza, ako sa generálna

prokuratúra s jeho podaniami vysporiadala. Napriek uvedenému sa sťažovateľ v petite

svojej sťažnosti, ktorým je ústavný súd podľa viazaný,

domáha vyslovenia porušenia jeho v sťažnosti označených práv garantovaných a

dohovorom postupom okresnej prokuratúry, a to bez toho, aby v odôvodnení sťažnosti

akýmkoľvek spôsobom konkretizoval, v čom podľa jeho názoru ústavná

neakceptovateľnosť postupu označeného orgánu verejnej moci spočívala.

Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre opakovane zdôrazňuje (napr.

, ), že nedostatok odôvodnenia sťažnosti vyvoláva

významné procesné dôsledky. Je základnou povinnosťou sťažovateľa, aby odôvodnenie

sťažnosti obsahovalo čo najpresnejší opis skutkového stavu a najmä logickú právnu

argumentáciu, na základe ktorej možno konštatovať existenciu príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom, resp. rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a porušením

v sťažnosti označených práv garantovaných , resp. kvalifikovanou medzinárodnou

zmluvou, ktorého vyslovenia sa sťažovateľ v petite svojej sťažnosti domáha. Subjektívny

názor sťažovateľa o porušení jeho , resp. dohovorom garantovaných práv postupom

okresnej prokuratúry v predmetnej trestnej veci nemôže byť dostatočným dôvodom

na záver, že mohlo dôjsť k ich namietanému porušeniu, ak chýbajú objektívne okolnosti,

ktoré by umožňovali dospieť k takémuto záveru aspoň na účely prijatia sťažnosti na ďalšie

konanie. Sťažnosť sťažovateľa teda v časti týkajúcej sa postupu okresnej prokuratúry

v napadnutom konaní neobsahuje kvalifikované odôvodnenie, ktoré by ústavnému súdu

umožnilo preskúmať namietané porušenie jeho práv, a preto nespĺňa podstatnú náležitosť

ustanovenú v .

Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd časť sťažnosti sťažovateľa, ktorá

smeruje proti postupu okresnej prokuratúry v napadnutom konaní, odmietol podľa § 25

ods. 2 pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu

zaoberať sa návrhom sťažovateľa na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2018