Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 413/2026
PDF · 136.68 KB
No categories available
IV. ÚS 413/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa zastúpeného JUDr. Matejom Oslackým, advokátom, Jarabinková 8E, Bratislava, proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Co/118/2023-310 z 30. októbra 2024 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 32C/14/2022-258 zo 6. apríla 2023 a proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/27/2025 z 29. apríla 2026 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa, skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 17. júna 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom krajského súdu č. k. 7Co/118/2023-310 z 30. októbra 2024 v spojení s rozsudkom okresného súdu č. k. 32C/14/2022- 258 zo 6. apríla 2023 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/27/2025 z 29. apríla 2026 a navrhuje, aby ústavný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj napadnuté uznesenie najvyššieho súdu. Zároveň žiada o náhradu trov konania. Sťažovateľ tiež žiada, aby ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti odložil vykonateľnosť napadnutého rozsudku krajského súdu v spojení s označeným rozsudkom okresného súdu.
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol žalobcom v spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 32C/14/2022. Okresný súd vyporiadal BSM rozsudkom sp. zn. 32C/14/2022 zo 6. apríla 2023. Okresný súd zároveň priznal žalovanej proti sťažovateľovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.
3. Na podklade odvolania sťažovateľa bol rozsudok okresného súdu potvrdený napadnutým rozsudkom krajského súdu sp. zn. 7Co/118/2023 z 30. októbra 2024 a žalovanej bol zároveň proti sťažovateľovi priznaný nárok na náhradu odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Sťažovateľ následne napadol rozsudok krajského súdu dovolaním, ktoré bolo napadnutým uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/27/2025 z 29. apríla 2026 odmietnuté.
4. Sťažnostná argumentácia je založená na tvrdenom porušení označených práv napadnutými rozhodnutiami súdov rozhodujúcich v danej právnej veci. Zo sťažnostnej argumentácie je zrejmé, že sťažovateľ s výsledkom vyporiadania BSM nesúhlasí, spochybňuje spôsob vykonania dôkazov, právne závery okresného súdu vyslovené v celom priebehu konania už od predbežného prerokovania sporu. Sťažovateľ nesúhlasí s ohodnotením sporného bytu okresným súdom ani výškou vyrovnacieho podielu, ktorý musí vyplatiť bývalej manželke. Sťažovateľ namieta, že okresný súd neprihliadal na závery znaleckého posudku na byt, ktorý dal sťažovateľ vypracovať. V dôsledku toho je presvedčený, že mu bolo v konaní odňaté právo konať pred súdom, čím došlo k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu.
II. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a skúmal, či ústavná sťažnosť obsahuje zákonom ustanovené náležitosti a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
6. Podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody, b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody, c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí, d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
7. Odôvodnenie ústavnej sťažnosti je jej podstatnou náležitosťou, na ktorej odstránenie ústavný súd sťažovateľa nevyzýva. Je procesnou zodpovednosťou sťažovateľa, aby odôvodnenie ústavnej sťažnosti obsahovalo nielen čo najpresnejší opis skutkového stavu, ale najmä zrozumiteľnú, jasnú a logickú právnu argumentáciu na úrovni ústavného práva, z ktorej možno vyvodiť existenciu príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom, resp. rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a porušením v ústavnej sťažnosti označených práv garantovaných ústavou, resp. kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou, ktorého vyslovenia sa sťažovateľ v petite svojej ústavnej sťažnosti domáha (napr. IV. ÚS 198/2012, IV. ÚS 574/2018, II. ÚS 346/2021).
8. Ústavný súd po dôkladnom rozbore ústavnej sťažnosti konštatuje, že ústavná sťažnosť v podobe, v akej bola ústavnému súdu doručená, túto zákonom predpísanú náležitosť nemá. Sťažovateľom predložená argumentácia je úplne všeobecná, tvrdenia v nej obsiahnuté sú v prevažnej väčšine rekapituláciou skutkového stavu súdov nižšej inštancie a nesúhlasom sťažovateľa zo skutkovými zisteniami a s právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré sa premietli do jeho obsahu. Sťažovateľ
opomína, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo podrobené prieskumu odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie prieskumu dovolacieho súdu. Právna argumentácia na úrovni podústavného práva je vyjadrením nespokojnosti s výsledkom konania a v ústavnej sťažnosti úplne absentuje akákoľvek ústavnoprávne odôvodnenie, z ktorého by bolo možné určiť príčinnú súvislosť medzi obsahom práv, ktoré sťažovateľ určil v ústavnej sťažnosti a napadnutými rozhodnutiami všeobecných súdov.
9. Ak sťažovateľ žiada okrem vyslovenia porušenia svojho práva zrušiť rozhodnutia najvyššieho súdu a krajského súdu, bolo jeho povinnosťou označiť, ktorými konkrétnymi závermi malo dôjsť k zásahu do ním označených práv, a predložiť relevantnú ústavnoprávnu argumentáciu. Inak nie je možné ani len určiť rozsah ústavnoprávneho prieskumu, ktorého sa sťažovateľ dožaduje.
10. Pretože predmetná ústavná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovujú ústava a zákon o ústavnom súde, a to najmä relevantné odôvodnenie ako východiskový rámec ústavnej sťažnosti, ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti súlade s § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (obdobne napr. IV. ÚS 19/2023, I. ÚS 447/2023).
11. Ústavný súd nerozhodoval o návrhu na odklad vykonateľnosti sťažovateľom označených rozhodnutí, keďže rozhodovanie o ňom je viazané na prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, k čomu v danom prípade nedošlo.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. júla 2026
Libor Duľa
predseda senátu