Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 617/2026
PDF · 181.49 KB
No categories available
IV. ÚS 617/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa zastúpeného Advokát CIBULKA, s.r.o., Hodžova 1488/53, Trenčín, proti rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 15CoP/210/2025 z 29. júna 2026 a postupu Mestského súdu Bratislava II v bližšie nešpecifikovanom konaní takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 13. októbra 2026 domáha vyslovenia porušenia základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 9 ods. 1, 3 a čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd zrušil rozsudok krajského súdu sp. zn. 15CoP/210/2025 z 29. júna 2026 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiada o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 10 000 eur a náhrady trov konania od mestského súdu.
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh v podstatnom vyplýva, že mestský súd rozsudkom č. k. B3-39P/111/2022-791 z 1. júla 2025 zamietol návrh sťažovateľa ako otca na zmenu zverenia jeho maloletého syna do jeho osobnej starostlivosti a jeho styk s maloletým neupravil (výroky I a II). Mestský súd zároveň rozhodol o ďalších súvisiacich návrhoch matky a otca týkajúcich sa starostlivosti o maloletého a o náhrade trov konania (výroky III až VIII). Na margo styku sťažovateľa so synom mestský súd skonštatoval, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu právoplatných rozhodnutí, ktorými bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a nebol upravený styk s otcom (rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 9P/72/2012-1259 zo 4. marca 2014 v spojení s rozsudkom Krajského sudu v Bratislave sp. zn. 11CoP/221/2014 z 8. júla 2014 a rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 37P/234/2015-756 z 28. marca 2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 20CoP/177/2019
z 11. novembra 2020) v zmysle § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a rovnako sa nezistila existencia takých okolností, keď by bola zmena pomerov v najlepšom záujme maloletého. Mestský súd detailne zreprodukoval skutkové zistenia, na základe ktorých bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, poukazujúc na správy kolízneho opatrovníka, viacero správ príslušných osôb poskytujúcich psychologickú podporu pre maloletého, ako aj viacero skutkových zistení vyplývajúcich zo súvisiacich trestných konaní, argumentoval, prečo k úprave styku medzi sťažovateľom a jeho synom nedošlo ani v tomto konaní.
3. Proti rozsudku mestského súdu podal sťažovateľ odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) Civilného sporového poriadku. Sťažovateľ v odvolaní spochybnil skutkové zistenia uvedené v napadnutom rozsudku, polemizoval nad jeho zákonnosťou a navrhoval, aby krajský súd na prechodný čas zveril maloletého do špecializovaného zariadenia, kde sa psychicky stabilizuje a budú s ním prebiehať asistované styky a následne bude zverený do jeho osobnej starostlivosti. Sťažovateľ namietal nevykonanie viacerých navrhovaných dôkazov, nepochopenie dôkazov, ktoré vykonané boli, nesprávne skutkové zistenia v dôsledku deformácie dôkazov a zároveň poprel tvrdenia, že by maloletému v minulosti fyzicky ubližoval. O odvolaní rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že rozsudok v zhode s návrhom kolízneho opatrovníka i zástupcu Okresnej prokuratúry Bratislava III ako vecne správny potvrdil (výrok I). Krajský súd zároveň zrušil uznesenie krajského súdu č. k. 12CoPno/5/2023-22 z 10. októbra 2023 o vydaní neodkladného opatrenia (výrok II), keďže bolo naviazané na rozhodnutie vo veci samej a splnilo svoj účel, a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok III).
4. Argumentácia uvedená v ústavnej sťažnosti je založená na nesúhlase sťažovateľa s neupravením jeho styku medzi ním a jeho maloletým synom. Sťažovateľ zrekapituloval priebeh predchádzajúcich civilných i súvisiacich trestných konaní. Poukázal na skutočnosť, že jeho styk s maloletým do septembra 2021 prebiehal na pravidelnej báze a v rozsahu zodpovedajúcom súdnej úprave. Spochybnil, že by maloletému v minulosti ubližoval, a je toho názoru, že odmietavý postoj maloletého je spôsobený najmä manipuláciou zo strany matky. Je toho názoru, že v dôsledku nedostatočnej činnosti zo strany súdu boli porušené jeho základné práva podľa čl. 19 ods. 2 a čl. 41 ods. 4 ústavy, ako aj práva podľa čl. 9 ods. 1, 3 a čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa.
II. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a preskúmal, či ústavná sťažnosť obsahuje zákonom ustanovené náležitosti a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
6. Podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody, b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva
a slobody, c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí, d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
7. V zmysle § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde musí ústavná sťažnosť okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd. Inak povedané, je úlohou sťažovateľa, aby odôvodnenie ústavnej sťažnosti obsahovalo čo najpresnejší opis skutkového stavu a najmä logickú ústavnoprávnu argumentáciu, z ktorej možno vyvodiť existenciu príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom, resp. rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a porušením v ústavnej sťažnosti označených práv garantovaných ústavou, resp. kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou, ktorého vyslovenia sa sťažovateľ v petite svojej ústavnej sťažnosti domáha (napr. IV. ÚS 574/2018, II. ÚS 346/2021).
8. Ústavný súd dospel analýzou ústavnej sťažnosti k záveru, že v podobe, v akej bola ústavnému súdu doručená, nespĺňa zákonom predpísané náležitosti. Z ústavnej sťažnosti je zrejmé len to, že sťažovateľ nesúhlasí s tým, že nedochádza k styku medzi ním a jeho maloletým synom. Sťažovateľom predostretá argumentácia je však celkom všeobecná, tvrdenia v nej obsiahnuté sú v prevažnej miere rekapituláciou skutkového stavu a opisom súdnych konaní, ktoré v minulosti prebiehali, resp. prebiehajú, a všeobecným nesúhlasom sťažovateľa so skutkovými zisteniami a s právnymi závermi súdov, kolízneho opatrovníka či odborníkov z oblasti psychológie a psychiatrie, ktoré sa premietli do obsahu vydaných rozhodnutí. Z obsahu ústavnej sťažnosti nie je možné ani len zistiť, ktorý orgán verejnej moci mal porušiť práva sťažovateľa. V úvodnej časti ústavnej sťažnosti je porušovateľ označený ako „Mestský súd Bratislava II/Krajský súd v Trnave“ s uvedením adresy Drieňová 5, Bratislava, pričom je úplne evidentné, že takto označený všeobecný súd neexistuje a nie je úlohou ústavného súdu odstraňovať elementárne vady podania sťažovateľa zastúpeného advokátom. V petite ústavnej sťažnosti sťažovateľ len vymenúva práva, ktoré mali byť porušené, ale neuvádza, ktorý orgán verejnej moci ich mal porušiť. V druhej časti petitu síce navrhuje zrušenie rozsudku krajského súdu z 29. júna 2026, ale v ďalšej časti zas žiada o priznanie finančného zadosťučinenia i trov konania od mestského súdu. Z pohľadu ústavného súdu ide o zmätočný petit, ktorý neumožňuje ustáliť ani len rozsah ústavnoprávneho prieskumu, ktorého sa sťažovateľ dožaduje.
9. Ústavný súd dodáva, že aj keby si sám ustálil ako predmet prieskumu v petite výslovne označený rozsudok krajského súdu z 29. júna 2026, z argumentácie obsiahnutej v ústavnej sťažnosti nie je možné vyvodiť, v čom konkrétne má spočívať ústavne neudržateľný zásah do označených práv sťažovateľa, ktorý nepredložil žiadnu relevantnú ústavnoprávnu polemiku smerovanú proti čiastkovým meritórnym záverom napadnutého rozsudku, čo predstavuje nesplnenie osobitných náležitostí ústavnej sťažnosti podľa už citovaného § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde.
10. Ústavný súd uzatvára, že ústavná sťažnosť v podobe, v akej bola ústavnému súdu doručená, nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, čo dáva podklad na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde, pretože nemá náležitosti ustanovené zákonom.
11. Nad rámec uvedeného v súvislosti s označenými článkami Dohovoru o právach dieťaťa, ktorých vyslovenia porušenia sa sťažovateľ taktiež dožaduje, ústavný súd uvádza, že sťažovateľ ako rodič maloletého dieťaťa nie je v tejto časti aktívne legitimovaný na podanie ústavnej sťažnosti, keďže
ustanovenia Dohovoru o právach dieťaťa nesmerujú k ochrane práv rodičov, ale detí. To by v prípade riadne odôvodnenej ústavnej sťažnosti bolo dôvodom na jej odmietnutie v častiach namietajúcich porušenie čl. 9 ods. 1 a 3 a čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa ako návrhu podaného neoprávnenou osobou podľa § 56 ods. 2 písm. e) zákona o ústavnom súde, keďže nositeľom týchto práv nemôže byť rodič maloletého dieťaťa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. októbra 2026
Libor Duľa
predseda senátu