Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/286/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ing. Ľ. S., bývajúceho

v I., zastúpeného advokátskou kanceláriou K., s.r.o. so sídlom v N., proti odporcovi P., so

sídlom v I., IČO: X., zastúpenému advokátskou kanceláriu S., so sídlom v N., o určenie

neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde

Nitra pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu

v Nitre z 30. apríla 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra uznesením z 28. februára 2013 č.k. -299 zamietol

návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby bola

odporcovi až do právoplatného skončenia konania vo veci samej uložená povinnosť naďalej

navrhovateľa zamestnávať a prideľovať mu prácu. Zamietnutie predmetného návrhu

odôvodnil súd prvého stupňa tým, že navrhovateľ neosvedčil potrebu dočasnej úpravy

pomerov účastníkov konania ( ), pričom „sa domáha nariadenia takého

predbežného opatrenia týkajúceho sa toho, čo je predmetom dokazovania vo veci samej, keď

súd v rámci návrhu odporcu v konaní vo veci samej musí skúmať, či od neho možno

spravodlivo požadovať, aby navrhovateľa ďalej zamestnával“.

2

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Nitre uznesením z 30. apríla 2013 sp. zn.

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne (§ 219

ods. 1 ) s odôvodnením, že toto rozhodnutie spočíva na správnych skutkových

a právnych zveroch.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol navrhovateľ dovolaním, ktoré vyhotovil

dovolateľ osobne a následne doplnila advokátska kancelária, ktorá ho zastupuje v dovolacom

konaní. Navrhovateľ uviedol, že v danom prípade mu bola odňatá možnosť pred súdom konať

( ) tým, že „súd prvého stupňa porušil “ (o jeho návrhu

z 2. januára 2013 rozhodol 28. februára 2013). To isté ustanovenie porušil aj odvolací súd,

ktorý o odvolaní navrhovateľa z 18. marca 2013 rozhodol až 30. apríla 2013. Podľa

dovolateľa spočíva napadnuté rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ). Advokátska kancelária v doplnení dovolania bližšie vysvetlila osobnú

a sociálnu situáciu navrhovateľa a zdôraznila, že súdy nezohľadnili všetky rozhodujúce

skutkové okolnosti a nepriznali náležitý právny význam tvrdeniam navrhovateľa o existencii

dôvodov pre nariadenie predbežného opatrenia. Tvrdenie dovolateľa, že napadnuté

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, doplnila argumentáciou,

v zmysle ktorej súd „striktne odmietol nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu zhodnosti

jeho výroku so žalobným návrhom bez toho, aby skúmal potrebu vydania takéhoto

predbežného opatrenia“. Okolnosť, že odporca odmieta prideľovať navrhovateľovi prácu,

zakladá podľa nej jednoznačne dôvod na to, aby návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

bolo vyhovené. Z týchto dôvodov navrhovateľ žiadal, aby dovolací súd napadnuté uznesenie

zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Odporca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v súlade s

ods. 1 , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym

opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

3

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa Podľa

je dovolanie tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré je v danom prípade napadnuté dovolaním,

nevykazuje znaky uznesení uvedených v os. 1 a 2 Prípustnosť dovolania

navrhovateľa preto z týchto ustanovení nevyplýva. Dovolací súd k tomu poznamenáva, že

vylučuje prípustnosť dovolania [i keby inak išlo o rozhodnutie so znakmi

významnými z hľadiska a (ktoré v tomto prípade nie sú dané)] vtedy,

ak dovolanie smeruje (o. i.) proti uzneseniu odvolacieho súdu o predbežnom opatrení.

Prípustnosť navrhovateľom podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala

do úvahy, len ak by v konaní došlo k niektorej zo závažných procesných vád taxatívne

vymenovaných v Povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či nedošlo k týmto

vadám, vyplýva z Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné

proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania

významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v , možno ním

napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad

R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené

v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, že

pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor

účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne

došlo.

Dovolateľ procesné vady konania v zmysle až e/ netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

V dovolaní sa namieta, že súdy odňali navrhovateľovi možnosť konať pred súdom

v zmysle Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia, je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým

sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné

oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia

účinnej ochrany jeho práv.

1. Dovolateľ tvrdí, že k odňatiu jeho možnosti pred súdom konať došlo tým, že súd

prvého stupňa porušil a odvolací súd

Ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť

dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými

ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz

( veta prvá ).

Rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho

nariadenia. Ak je návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, súd odošle

rozhodnutie do troch dní od jeho vydania ( ).

Súd rozhodne o odvolaní proti rozhodnutiu o návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b/ a g/ do siedmich dní od predloženia veci odvolaciemu

súdu; o odvolaní proti rozhodnutiu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75a

súd rozhodne najneskôr do 24 hodín od predloženia veci odvolaciemu súdu. O odvolaní proti

rozhodnutiu o predbežnom opatrení v ostatných veciach rozhodne bezodkladne najneskôr

do 30 dní. Ak rozhodnutie odvolací súd sám nedoručuje, spis odošle súdu prvého stupňa

do troch dní od vydania rozhodnutia o odvolaní ( ).

Z právnej úpravy lehôt, v ktorých má byť rozhodnuté o návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia ( a ) alebo v ktorých má odvolací súd rozhodnúť

o odvolaní proti rozhodnutiu o návrh na nariadenie predbežného opatrenia (§ 217

ods. 1 ), vyplýva, že tieto lehoty majú (iba) poriadkový, inštruktívny charakter

(porovnaj Števček / Ficová a kolektív, , Komentár, Nakladatelství

C. H. Beck, Praha, 2009 str. 138). Ide teda o lehoty, v rámci ktorých má byť príslušné

rozhodnutie vydané, pokiaľ je to možné. Nedodržanie týchto lehôt nie je (v tom občianskom

súdnom konaní, v ktorom bol podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia)

sankcionované (viď aj Jaroslav Krajčo a kolektív, , Komentár,

I. diel, Eurounion, 2010, str. 273) a nepredstavuje procesnú vadu konania v zmysle

, výlučne ktorá by v danom prípade bola spôsobilá založiť prípustnosť podaného

dovolania. Najvyšší súd Slovenskej republiky to konštatoval aj v rozhodnutí, ktoré bolo

v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky publikované

pod R 53/2012 s právnou vetou, v zmysle ktorej „sama skutočnosť, že súd v zákonom

stanovenej lehote nerozhodol o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemá

za následok odňatie možnosti účastníka konania pred súdom konať“.

Vyššie uvedené uzatvára dovolací súd konštatovaním, že i keby v danom prípade

neboli súdmi dodržané predmetné lehoty (dovolací súd otázku ich dodržania neskúmal),

nezakladalo by to prípustnosť dovolania v zmysle

2. Formulácie zvolené navrhovateľom v dovolaní svedčia o tom, že dovolateľ

v súvislosti s tvrdenou procesnou vadou konania v zmysle spochybňuje

tiež úplnosť a správnosť skutkových zistení súdov. Najvyšší súd Slovenskej republiky k tomu

uvádza, že neúplnosť skutkových zistení súdu nižšieho stupňa môže viesť k vecne

nesprávnemu rozhodnutiu súdu, nemôže ale založiť prípustnosť dovolania, lebo táto

nesprávnosť nie je vadou vymenovanou v

3. Dovolateľ popiera správnosť právnych záverov, na základe ktorých súdy zamietli

jeho návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Tvrdí, že napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Keďže právnym posúdením veci súd neznemožňuje účastníkovi realizáciu žiadneho

jeho procesného práva, nie je nesprávne právne posúdenie veci procesnou vadou konania

v zmysle a nezakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Nesprávne

právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť (iba)

procesne prípustné dovolanie (viď ), samo nesprávne právne

posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 54/2012).

4. Z vyššie uvedených dôvodov (1. až 3.) dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie

navrhovateľa v zmysle prípustné nie je, dovolateľ neopodstatnene namietol

existenciu procesnej vady v zmysle a v dovolacom konaní nevyšla

najavo ani žiadna iná vada konania v zmysle Najvyšší súd Slovenskej republiky

preto odmietol jeho dovolanie podľa v spojení s

písm. c/ ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

O trovách dovolacieho konania súd rozhodol podľa v spojení

s , a

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 3. októbra 2013

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková