Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 162 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (167)I. ÚS 210/2018
PDF · 108.19 KB
No categories available
I. ÚS 210/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2018 predbežne
prerokoval sťažnosť , , zastúpenej advokátom
Mgr. Ľubomírom Hagarom, Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., Daniela
Dlabača 35, Žilina, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 40 Pc 8/2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júna 2018
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 40 Pc 8/2017 (ďalej len „namietané
konanie“).
2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že je stranou v namietanom konaní, v ktorom sa
žalobným návrhom z 23. februára 2017 domáhala „vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov“. Napriek jej žiadosti o konanie vo veci zo 16. novembra 2017
nebol do podania sťažnosti (15 mesiacov) ešte nariadený termín pojednávania. Sťažovateľka
podala 28. marca 2018 aj sťažnosť na zbytočné prieťahy do rúk predsedovi okresného súdu,
ktorý ju uznal za čiastočne dôvodnú a v prípise sp. zn. 1 SprS/115/2018 z 9. apríla 2018
uviedol, že po naštudovaní spisu a vykonaní prípravy bude vo veci určený termín
pojednávania.
3. Po opísaní právneho a skutkového stavu sťažovateľka tvrdí, že okresný súd v jej
veci nekoná a namietané konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi, keďže okresný súd
vo veci nenariadil pojednávania, a v dôsledku toho sa domnieva, že bolo porušené jej
základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
4. Sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby vydal nález, ktorým vysloví porušenie
jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy postupom okresného súdu v namietanom konaní, prikáže mu konať bez zbytočných
prieťahov, a súčasne sa domáha aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 2 000 €
a úhrady trov konania
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Predmetom sťažnosti sťažovateľky je námietka porušenia jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
(nečinnosťou) okresného súdu v namietanom konaní z dôvodov uvedených v bodoch 2 a 3.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
9. Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti
sťažovateľky, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy zjavná neopodstatnenosť sťažnosti môže vyplývať aj z toho, že
porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,
ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať
o zbytočných prieťahoch (napr. III. ÚS 59/05, IV. ÚS 434/08), prípadne ak argumenty
v sťažnosti sťažovateľky nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia
označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie (II. ÚS 93/03,
II. ÚS 177/04, I. ÚS 192/2015).
10. Reagujúc na argumentáciu sťažovateľky v sťažnosti, ústavný súd zistil, že
samotné konanie, ktoré začalo 23. februára 2017, ku dňu podanej sťažnosti (1. jún 2018)
trvá celkovo 15 mesiacov, a už len z tohto pohľadu sa jej námietky javia ako (v tom čase)
nedôvodné. Je pravdou, že okresný súd nekonal pre práceneschopnosť sudcov, ale túto
nečinnosť nemožno ešte považovať za opakovanú nečinnosť, ale len za ojedinelý prieťah.
Neprichádza preto podľa názoru ústavného súdu do úvahy, aby doterajší namietaný postup
okresného súdu reálne znamenal možnosť kvalifikovať ho po prijatí návrhu na ďalšie
konanie ako porušenie označeného základného práva sťažovateľky. V tejto súvislosti
ústavný súd podotýka, že z jeho stabilizovanej judikatúry tiež vyplýva, že nie každý zistený
prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (III. ÚS 199/02,
I. ÚS 38/04, I. ÚS 375/08). Ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov,
sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie sťažovateľom označeného základného práva
(I. ÚS 42/01, III. ÚS 59/05, I. ÚS 191/2015). Na kratšie obdobia nečinnosti ústavný súd
spravidla prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom
ovplyvnili dĺžku súdneho konania (I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01), čo však nie je
ešte prípad sťažovateľky, a podľa názoru ústavného súdu celková doba konania pred
okresným súdom aj so zistenou nečinnosťou je na hranici ústavnej akceptovateľnosti a iba
15-mesačné konanie ešte nemá potrebný ústavný rozmer.
11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosť
sťažovateľky bola odmietnutá pre zjavnú neopodstatnenosť.
12. Ústavný súd považuje v tejto veci zatiaľ za dostačujúce aj opatrenie podpredsedu
okresného súdu do budúcna, že bude vo veci nariadené pojednávanie (bod 2). To však
nevylučuje, že ak okresný súd nebude naďalej efektívne konať, môže sa sťažovateľka
v budúcnosti opakovane obrátiť na ústavný súd so sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. júna 2018