Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 375/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. novembra 2008

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. H. a spol., B., zastúpených advokátom Mgr. P. L.,

Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dolný Kubín

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. M. H. a spol. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. augusta

2008 doručená sťažnosť Ing. M. H. a spol. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovatelia uviedli, že namietanou nečinnosťou okresného súdu vo veci

sp. zn. , v ktorom sa sťažovatelia v postavení navrhovateľov domáhajú proti

odporcovi J. B., B., určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a určenia, že predmetná

nehnuteľnosť patrí do dedičstva, bolo porušené ich základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo podľa dohovoru.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že: „Predmetná právna vec je pritom príslušným

súdom k dnešnému dňu prejednávaná viac ako 2 roky a 1 mesiac bez toho, aby tento vytýčil

čo len jediný termín pojednávania. Jedinú činnosť, ktorú Okresný súd v tejto súvislosti

vyvinul bolo to, že písomnosťou zo dňa 26. 07. 2006, sp. zn.: -21, nás vyzval,

aby sme v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy pod hrozbou zastavenia konania zaplatili

spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 6.000,-Sk, ktorý poplatok sme bezodkladne,

dňa 01. 08. 2006, v kolkoch uhradili.“

Z obsahu sťažnosti a príloh vyplýva, že sťažovatelia svojimi podaniami

z 3. decembra 2007 a 7. apríla 2008 adresovanými okresnému súdu urgovali, aby „odstránil

protiprávny stav, odstránil prieťahy, ktorých sa v uvedenom konaní dopúšťa a aby vytýčil

termín pojednávania za účelom ukončenia predmetnej veci v čo najkratšom možnom

termíne“.

Sťažovatelia taktiež poukázali na skutočnosť, že „s prihliadnutím na celkovú dĺžku

konania je nesporné, že príslušný súd mal dostatok možností a časového priestoru na

vydanie právne konformného - autoritatívneho rozhodnutia vo veci samej, teda na vydanie

konečného rozsudku, ktorý by zároveň nadobudol právoplatnosť. Keďže sa tak

v predmetnom konaní nestalo, a to ani z dôvodu zložitosti veci, ani z dôvodov na strane

účastníkov konania, nakoľko porušovateľ práva je absolútne nečinný, je nepochybné, že štát

objektívne zodpovedá za prieťahy v takom konaní.“.

Podstata námietok sťažovateľov spočíva v ich názore, že nekonaním okresného súdu

vo veci v napadnutom konaní došlo k prieťahom takej intenzity, závažnosti a rozsahu, že ich

nemožno kvalifikovať inak ako zbytočné prieťahy, v dôsledku čoho došlo postupom

zo strany okresného súdu k porušeniu základného práva sťažovateľov upraveného v čl. 48

ods. 2 a v dohovoru, pretože sťažovatelia sa domnievajú, že konanie

vedené pod sp. zn na okresnom súde prebieha neprimerane dlho , t. j. už viac

ako 2 roky a 1 mesiac bez toho, aby okresný súd nariadil pojednávanie, a vec dosiaľ nie je

právoplatne skončená.

Na základe uvedeného sťažovatelia žiadali vysloviť porušenie označených

základných práv, priznať každému zo sťažovateľov primerané finančné zadosťučinenie

v sume 50 000 Sk a náhradu trov ich právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis , ).

Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti

sťažovateľov, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa

podľa ustálenej praxe odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak

„vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného

sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie

základného práva podľa “ (), resp. ak „argumenty

v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia

označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (,

).

Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je nárok

sťažovateľov na ochranu pred postupom okresného súdu, ktorým boli podľa ich názoru

spôsobené zbytočné prieťahy a bolo porušené ich základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov.

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že

sťažnosť je zjavne neopodstatnená.

Právny názor ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti vychádza

z doterajšieho priebehu konania pred okresným súdom, ktoré začalo 10. júla 2006.

Zo sťažnosti, ako aj z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia namietali porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

len vo vzťahu k postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ,

ktorého celková dĺžka od podania návrhu na začatie konania (10. júla 2006) do podania

sťažnosti doručenej ústavnému súdu 27. augusta 2008 nepresiahla 2 a pol roka, čo nie je

doba, v ktorej už musel okresný súd v danej veci rozhodnúť tak, ako si to zrejme

predstavujú sťažovatelia.

Ústavný súd pritom vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru,

že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu

(napr. , , ).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (, ).

Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe skutočností uvedených v sťažnosti

považovať postup okresného súdu v posudzovanom konaní za taký, ktorý by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy v konaní“ v zmysle citovaného článku .

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že zjavná

neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že porušenie

tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré

z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných

prieťahoch (napr. , ).

Ústavný súd v súvislosti s hodnotením efektívnosti postupu okresného súdu

a v súlade so svojou predchádzajúcou judikatúrou, podľa ktorej „... nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa “ (napr. ,

), dospel k záveru, že aj v danej veci ide o takýto prípad.

Podľa ústavného súdu postup okresného súdu nemožno bez ďalšieho považovať za

také porušenie základného práva sťažovateľov zaručeného v a

ods. 1 dohovoru, ktoré by dosiahlo ústavnoprávny rozmer, predovšetkým s prihliadnutím na

ďalšie okolnosti tejto veci, keď okresný súd nebol vo veci absolútne nečinný, ale v rámci

skúmania formálnoprávnych podmienok pre pokračovanie v konaní vyzval sťažovateľa na

zaplatenie súdneho poplatku.

Vzhľadom na uvedené možno teda konštatovať, že ústavný súd nepovažoval ani

doterajší postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. za taký, ktorý

by signalizoval možnosť kvalifikovať ho po prijatí sťažnosti sťažovateľov na ďalšie konanie

ako porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

Vzhľadom na to ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 2

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi uvedenými

v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2008