Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 288/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-53

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. októbra 2010

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti M., spol. s r. o., B., zastúpenej

advokátkou JUDr. J. F., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní

vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Bratislava III, takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti M., spol. s r. o., na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti M., spol. s r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava III

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti

M., spol. s r. o., trovy konania v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov)

na účet jej právnej zástupkyne JUDr. J. F., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 30. augusta 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti M., spol. s r. o. (ďalej

len „sťažovateľka“), v časti, ktorou namietala porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej aj „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

Vo zvyšnej časti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie svojich základných práv podľa

a v konaniach vedených Krajským súdom v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

a základného práva podľa v namietanom konaní vedenom okresným súdom,

bola sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní odmietnutá.

Zo sťažnosti vyplýva, že právny predchodca sťažovateľky podal 15. októbra 2002

Okresnému súdu Bratislava I žalobu (22. novembra 2002 postúpenú vecne a miestne

príslušnému Okresného súdu Bratislava III), ktorou uplatnil nárok na zaplatenie ceny

za realizáciu dohodnutého diela.

Sťažovateľka uviedla, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie

v jej právnej veci právoplatne skončené.

Okrem toho, že sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , zároveň požadovala prikázať

okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon žiadala

priznanie finančného zadosťučinenia v sume 4 000 € a úhradu trov konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr. 3416/2010 zo 6. júla 2010. V pripojenom stanovisku zákonnej sudkyne sa

okrem chronológie procesných úkonov vykonaných v doterajšom priebehu napadnutého

konania okrem iného uvádza:

„Z prehľadu procesných úkonov je zrejmé, že od 07. 05. 2003, kedy bol spis zapísaný

do môjho oddelenia 25 Cb, do 1. pojednávania veci, ktoré sa uskutočnilo dňa 21. 09. 2004,

prešlo pomerne dlhé obdobie, ktoré ale bolo spôsobené neprimerane veľkým počtom spisov

v oddelení 25 Cb, konkrétne k 01. 10. 2003 756 vecí a k 01. 11. 2004 618 vecí, vzhľadom

k čomu som nebola schopná zabezpečiť plynulosť vybavovania vecí bez prieťahov.

Vzniknutú situáciu som opakovanie signalizovala predsedovi súdu, signalizácia

z 01. 10. 2003 je evidovaná pod Spr. 3117/2003 a signalizácia z 08. 11. 2004 pod

Spr. 3022/2004.

Od septembra 2004 som vo veci konala plynulo, bez prieťahov. Dňa 17. 05. 2010

som určila termín ďalšieho pojednávania na deň 27. 09. 2010 a to z dôvodu plánovaného

čerpania dovolenky v letnom období.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka zaujala stanovisko podaním doručeným

ústavnému súdu 15. októbra 2010, v ktorom okrem iného uvidela:

«K momentom zbytočných prieťahov v činnosti OS Ba III ako inštitúcie, resp. celkovo

neprimeranej dlhému času súdneho konania:

• na splnenie základného práva podľa SR objektívne nestačí,

aby všeobecné súdy vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich

počet (napr. , , , ,

). K vytvoreniu „stavu právnej istoty“ dochádza až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ – , ,

. Sťažovateľ je presvedčený, že vytvoreniu právnej istoty tým, či iným

smerom sa KS v Bratislave cielene vyhýba.

• Dĺžka súdneho konania by mala v „rozumnej miere“ zodpovedať aj intenzite

faktorov, ktoré môžu konanie predlžovať – , resp. . Sťažovateľ

nedokáže akceptovať za rozumný faktor eklatantnú snahu konkrétnych ľudí, pôsobiacich

na KS v Bratislave „donútiť“ OS Ba III, aby ten rozhodol v rozpore s dôkaznou situáciou

a aby sa takto „zabarikádovala“ sťažovateľovi prípadná možnosť voči protirečiacim si

rozsudkom súdu 1. a 2. stupňa podať dovolanie.

• V sťažovateľovej kauze ide o spor o zhotovenie diela – takú kauzu ÚS SR

spravidla nehodnotí ako právne zložitú – . V rozmedzí prijatej ústavnej

sťažnosti je ale smerodajné, že v konaní o predmetnej ústavnej sťažnosti podľa čl. 127

SR, týkajúcej sa namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov na strane súdu, sa posudzuje zodpovednosť súdu, proti ktorému sťažnosť smeruje,

ako orgánu verejnej moci, nie prípadná individuálna zodpovednosť sudcu či iného

pracovníka súdu za zavinenie zbytočných prieťahov. Právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov vytvára pre oprávnené osoby širšiu právnu ochranu ako len pred

úmyselným alebo nedbanlivostným správaním sudcu konajúceho vo veci. Aj v prípade

neexistencie zavinenia na strane sudcu môže teda dôjsť k porušeniu práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov – . Všeobecný súd má povinnosť organizovať

svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená. Vyslovenie

porušenia základného práva podľa SR teda implicitne obsahuje príkaz

pre všetky stupne všeobecného súdnictva, ktoré sú, resp. budú involvované v danej veci,

konať bez zbytočných prieťahov.»

Súčasťou vyjadrenia okresného súdu zo 6. júla 2010 k sťažnosti bol aj prehľad

procesných úkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania, ktorý zodpovedá obsahu

súdneho spisu okresného súdu zapožičaného ústavnému súdu a ktorý bol takýto:

«- žaloba podaná 28. 10. 2002 na Okresný súd Bratislava I

- 22. 11. 2002 spis postúpený tunajšiemu súdu a pridelený do oddelenia Rob, sp. zn.

42 Rob 3273/2002

- 13. 12. 2002 výzva na zaplatenie SP, expedovaná 18. 12. 2002, doručená žalobcovi

– sťažovateľovi 23. 12. 2002

- SP zaplatený 14. 01. 2003

- 21. 01. 2003 vydaný Platobný rozkaz č. k. -58, expedovaný

10. 02. 2003 a doručený 27. 02. 2003 právnemu zástupcovi žalobcu

- 06. 03. 2003 žalovaný E., a. s. podal proti platobnému rozkazu odpor

- 11. 03. 2003 výzva žalobcovi na vyjadrenie sa k odporu, expedovaná 26. 03. 2003,

doručená právnemu zástupcovi žalobcu 27. 03. 2003

- 07. 04. 2003 doručené súdu vyjadrenie žalobcu k podanému odporu

- 07. 05. 2003 spis prevedený od „oddelenia“ 25 Cb pod sp. zn.

- 20. 04. 2004 súd určil termín pojednávania na 21. 09. 2004

- 21. 09. 2004 pojednávanie vo veci

- 30. 11. 2004 pojednávanie odročené na žiadosť žalovaného

- 22. 03. 2005 pojednávanie odročené z dôvodu procesného návrhu žalobcu

na zámenu účastníka konania na strane žalobcu

- 30. 03. 2005 uznesenie č. k. -124, ktorým súd pripustil zámenu

žalobcu, doručené právnemu zástupcovi žalobcu 25. 04. 2005

- 28. 06. 2005 pojednávanie odročené na 19. 09. 2005

- pojednávanie, ktoré sa malo konať 19. 09. 2005. bolo zrušené z dôvodu procesných

návrhov žalobcu na vypočutie svedkov doručeného súdu 30. 08. 2005

- 24. 11. 2005 pojednávanie odročené z dôvodu žiadosti žalovaného

- 09. 02. 2006 pojednávanie

- 27. 04. 2006 pojednávanie

- 19. 06. 2006 pojednávanie

- 23. 10. 2006 pojednávanie; odročené za účelom vyhlásenia rozsudku

- 30. 10. 2006 pojednávanie a vyhlásenie rozsudku, ktorý bol doručený právnemu

zástupcovi žalobcu 11. 12. 2006

- 27. 1 2. 2006 odvolanie žalovaného voči rozsudku

- 05. 01. 2007 spis predložený Krajskému súdu v Bratislave

- 02. 05. 2007 pojednávanie Krajského súdu v Bratislave, odročené na neurčito

- 12. 09. 2007 pojednávanie na Krajskom súde v Bratislave

- 31. 10. 2007 pojednávanie na Krajskom súde v Bratislave; uznesenie č. k.

-279, ktorým bol zrušený rozsudok tunajšieho súdu a vec bola vrátená

na ďalšie konanie

- 28. 12. 2007 spis doručený tunajšiemu súdu Krajským súdom v Bratislave, rozsudok

doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 22. 01. 2008

- 07. 04. 2008 úprava sudcu – určenie termínu pojednávania na 02. 06. 2008

- 02. 06. 2008 pojednávanie

- 22. 09. 2008 pojednávanie, odročené za účelom vyhlásenia rozsudku

- 29. 09. 2008 pojednávanie, vyhlásenie Rozsudku, ktorý bol dňa 11. 11. 2008

doručený právnemu zástupcovi žalobcu

- 13. 11. 2008 odvolanie žalovaného voči rozsudku

- 13. 01. 2009 uznesenie č. k. -346, ktorým súd zrušil uznesenie

tunajšieho súdu č. k. -341 zo dňa 14. 11. 2008, ktorým bola žalovanému

uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie

- 1 7. 03. 2009 spis predložený Krajskému súdu v Bratislave

- 06. 04. 2009 námietka zaujatosti celého Krajského súdu v Bratislave podaná

žalobcom – sťažovateľom

- 17. 02. 2010 pojednávanie na Krajskom súdu v Bratislave, uznesenie č. k.

-361, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok tunajšieho súdu a vec mu vrátil

na ďalšie konanie

- 07. 04. 2010 spis doručený tunajšiemu súdu Krajským súdom v Bratislave

- 14. 04. 2010 doručenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3 Cob 81/2009-

361 právnemu zástupcovi žalobcu

- 1 7. 05. 2010 úprava sudcu – určenie termínu pojednávania na deň 27. 09. 2010.»

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o žalobe právneho

predchodcu sťažovateľky (obchodnej spoločnosti M., spol. s r. o.) pôvodne podanej

15. októbra 2002 Okresnému súdu Bratislava I, ktorou si uplatnil proti odporcovi nárok

na zaplatenie pohľadávky – ceny zhotoveného diela na základe uzavretej zmluvy o dielo.

Predmetná vec bola 22. novembra 2002 postúpená vecne a miestne príslušnému Okresnému

súdu Bratislava III na rozhodnutie, ktorý uznesením sp. zn. z 30. marca

2005 pripustil, „aby z konania vystúpil doterajší navrhovateľ M., spol. s r. o., a na jeho

miesto vstúpil M. spol. s r. o.“.

Ústavný súd konštatuje, že z hľadiska rozhodovacej činnosti všeobecných súdov ide

o štandardnú vec, ktorá nie je po právnej ani po faktickej stránke natoľko zložitá, aby

okresný súd zbavila zodpovednosti za stav, v akom sa napadnuté konanie nachádza v čase

meritórneho prerokovania sťažnosti, vyhodnotený v ďalšej časti tohto nálezu.

2. Ústavný súd hodnotiac priebeh napadnutého konania nezistil relevantné

skutočnosti, ktoré by z aspektu doterajšej dĺžky konania bolo potrebné pripísať na ťarchu

sťažovateľky.

3. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu z hľadiska

posudzovania, či v právnej veci sťažovateľky došlo k zbytočným prieťahom.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka do konania vstúpila namiesto pôvodného

navrhovateľa (zámena účastníka) na základe uznesenia okresného súdu z 30. marca 2005,

ktorý pripustil jej vstup do konania namiesto jej právneho predchodcu, čím došlo k vzniku

nového procesnoprávneho vzťahu, a teda aj k vymedzeniu časti napadnutého konania,

v súvislosti s ktorou sťažovateľka môže relevantne uplatňovať základné právo na konanie

bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na to, že sťažovateľka do konania vstúpila

až na základe uznesenia z 30. marca 2005 v dôsledku singulárnej sukcesie, ústavný súd

nepodrobil preskúmaniu tú časť konania, ktorá sa týkala právneho predchodcu

sťažovateľky.

Postup okresného súdu vo vymedzenom období napadnutého konania sa vyznačoval

najmä neefektívnosťou.

V súvislosti so záverom o neefektívnom postupe okresného súdu poukazuje ústavný

súd na uznesenie krajského súdu sp. zn. a z 31. októbra 2007,

ktorým bol rozsudok okresného súdu z 30. októbra 2006 v napadnutej vyhovujúcej časti

zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. V odôvodnení je okrem iného uvedené:

„Predmetom sporu je zaplatenie 268.504,60 Sk, čo predstavuje nezaplatenú časť

ceny diela. Vykonanie prác, ako i výška vyúčtovanej sumy je medzi účastníkmi nesporná.

Spornou otázkou, ktorá je podstatná pre posúdenie oprávnenosti odvolania, zostalo len to,

či žalovaný 27. 5. 2002 oprávnene započítal svoju pohľadávku 268.505,- Sk z titulu

zmluvnej pokuty voči pohľadávke žalobcu a výška tejto pohľadávky.

Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že žalovanému

nárok na zmluvnú pokutu nevznikol, pretože mešká so stavebnou pripravenosťou,

špecifikáciou dverí a následne aj s úhradou zálohových faktúr, a preto žalobca sa nemohol

dostať do omeškania. Súd prvého stupňa tento záver vyvodil predovšetkým z toho, že podľa

bodu 4.3.1 zmluvy žalobca bol povinný nastúpiť na montáž po uplynutí 6 týždňov

od zaplatenia zálohových faktúr, posledná zálohová faktúra bola zaplatená 16. 11. 2001,

preto žalobca mohol a mal začať s vykonávaním diela až 29. 12. 2001, pričom podľa bodu

3.1 zmluvy mal na vykonanie diela termín 4 mesiace. Súd prvého stupňa taktiež nesprávne

uviedol, že 4 mesiace uplynuli 30. 5. 2002, keď správne malo byť uvedené 30. 4. 2002...

Vzhľadom na uvedené nie je správny právny záver súdu prvého stupňa, že žalobca sa

nemohol dostať do omeškania, pretože svoj záväzok nemohol splniť pre neposkytnutie

dohodnutého spolupôsobenia (omeškanie žalovaného) /§ 370 Obch. zák./. Žalovanému

preto vznikol nárok na zmluvnú pokutu dohodnutú v čl. X bod 10.2 zmluvy. Súd prvého

stupňa v konaní neskúmal, či zmluvná pokuta je vyúčtovaná v správnej výške a ani dĺžku

omeškania zhotoviteľa s dokončením diela vzhľadom na svoj právny názor, a tým odňal

žalovanému možnosť konať pred súdom... V novom konaní súd prvého stupňa vec prejedná

otázku započítania zmluvnej pokuty voči pohľadávke žalobcu a rozhodne v zmysle § 224

ods. 3 i o trovách konania.“

Aj ďalší meritórny rozsudok okresného súdu z 29. septembra 2008 bol uznesením

krajského súdu sp. zn. zo 17. februára 2010 v napadnutej vyhovujúcej časti

zrušený a vec bola okresnému súdu opätovne vrátená na ďalšie konanie. V odôvodnení

zrušujúceho uznesenia krajského súdu bolo okrem iného uvedené:

„Odvolací súd prejednal vec poľa v napadnutej vyhovujúcej

časti prevyšujúcej sumu 10.327,- Sk a a dospel k záveru, že rozsudok

súdu prvého stupňa v napadnutej časti nie je vecne správny, keď súd prvého stupňa

nevyhodnotil správne vykonané dôkazy a vec následne neposúdil správne po právnej

stránke...

Keďže súd prvého stupňa iným spôsobom vyhodnotil vykonané dôkazy a dospel

k nesprávnym právnym záverom o výške zmluvnej pokuty a dĺžke omeškania žalobcu,

odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. b/

zrušil a vec mu podľa vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude

povinný opätovne sa zaoberať zápočtom vzájomných pohľadávok a okamihom, v ktorom sa

stretli.“

Poukázanie zákonnej sudkyne v prílohe vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti

na „neprimerane veľký počet spisov v oddelení 25 Cb“, v dôsledku čoho nebolo možné

zabezpečiť plynulosť vybavovania vecí bez prieťahov, ústavný súd nemohol akceptovať,

keď v súvislosti s uvedeným už v predchádzajúcej judikatúre (napr. ,

) konštatoval, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť

konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania

zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený

subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že namietaným postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa .

IV.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa okresným súdom, prikázal mu,

aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

4 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázala najmä na to, že okresný súd

„svojou neefektívnou procesnou prácou a opakovanou nečinnosťou spôsoboval a stále

spôsobuje sťažovateľke mimoriadne ťažkosti. Treba si uvedomiť, že sťažovateľ osem rokov

nemá zaplatené za vykonané, odovzdané a žalovanou stranou zužitkované dielo, pričom mu

vznikla voči štátu rozsiahla daňová povinnosť (odvod DPH) a zaplatil nemalý súdny

poplatok.“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku relevantnej časti napadnutého konania okresného súdu

vedeného pod sp. zn. a berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného

prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu

právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € za primerané

finančné zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátkou

JUDr. J. F. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2009, ktorá

bola 721,40 €.

Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c)

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 120,23 €, t. j. za dva úkony 240,46 €, čo spolu

s režijným paušálom 2 x 7,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 254,88 €. Keďže

advokátka je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), uvedená suma bola

zvýšená o DPH vo výške 19 % podľa vyhlášky a podľa

Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia

vrátane započítania DPH a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 303,31 €.

Podanie právnej zástupkyne sťažovateľky doručené ústavnému súdu 15. októbra

2010 nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na jeho obsah ako podanie relevantné

na rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal, rovnako nepriznal ani odmenu

za ďalšie úkony uplatnené nad rámec sumy vypočítanej ústavným súdom, keďže ich

nevyhodnotil ako účelne vynaložené.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2010