Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 306/09
PDF · 162.27 KB
No categories available
I. ÚS 306/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 306/09-17
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. októbra 2009
predbežne prerokoval sťažnosť doc. MUDr. J. M., M., zastúpeného advokátom JUDr. V. K.,
M., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 242/08, ako aj postupom
Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Stred v
konaní vedenom pod ČVS: PPZ-145/BPK-S-2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť doc. MUDr. J. M. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júna 2009
doručená sťažnosť doc. MUDr. J. M., M. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom
JUDr. V. K., M., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „špeciálna
prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 242/08, ako aj postupom Prezídia
Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Stred (ďalej len
„vyšetrovateľ“) v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-145/BPK-S-2008.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 8. decembra 2008 vydal vyšetrovateľ
v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-145/BPK-S-2008 uznesenie o začatí trestného stíhania
a o vznesení obvinenia proti sťažovateľovi. Sťažovateľ podal proti tomuto uzneseniu
15. decembra 2008 v rámci zákonnej lehoty sťažnosť a zároveň aj žiadosť o vyrozumenie
o úkonoch prípravného konania. Vyšetrovateľ v rámci predmetného konania 22. decembra
2008 vypočul sťažovateľa a 15. januára 2009 vykonal výsluch dvoch svedkov, od tohto
dátumu nevykonal v uvedenej veci žiadne úkony.
O sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu v jeho časti o vznesení obvinenia
z 8. decembra 2008 dozorujúci prokurátor špeciálnej prokuratúry rozhodol až po podaní
sťažnosti proti prieťahom v konaní uznesením sp. zn. VII/2 Gv 242/08 z 27. marca 2009,
ktoré bolo sťažovateľovi doručené až 22. apríla 2009.
Sťažovateľ podal 17. apríla 2009 vyšetrovateľovi návrh na zastavenie trestného
stíhania a zároveň odstránenie prieťahov v konaní. Do dňa podania sťažnosti ústavnému
súdu sťažovateľ zo strany vyšetrovateľa a ani zo strany špeciálnej prokuratúry nedostal
žiadnu odpoveď alebo vyrozumenie o akomkoľvek procesnom úkone, hoci už 8. júna 2009
uplynula lehota na skončenie vyšetrovania obzvlášť závažných zločinov (§ 209 ods. 2
Trestného poriadku). Táto lehota „nemá veľkú relevanciu pre posúdenie tejto sťažnosti“,
avšak podľa sťažovateľa „ustanovenie § 2 ods. 7 Trestného poriadku v aktuálnom znení sa
vzťahuje aj na prípravné konanie. V opačnom prípade by to umožňovalo neodôvodniteľné
invazívne zásahy do základných práv a slobôd, proti ktorým by právny poriadok právneho
štátu neposkytoval ochranu (a tak by bol zbavený materiálneho obsahu tohto pojmu). Aj
v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa termín primeranosti
(ako aj ostatných záruk vyplývajúcich z článku 6 Dohovoru o ochrane základných práv
a slobôd ako súčasti nášho právneho poriadku) nevzťahuje sticto sensu iba na súdne
konania, ale aj na štádiá, ktoré im predchádzajú (napr. rozsudok ESĽP zo dňa 24. 11. 1993
Imbroscia v. Švajčiarsko – záruka primeranej lehoty začína plynúť dňom vznesenia
obvinenia, čo vyplýva z logiky veci, pretože význam poskytovania záruk o. i. aj
bezprieťahovosti na konanie pred súdom bez ich garancie v prípravnom konaní je potom
bezobsažný).“.
Z uvedeného podľa sťažovateľa vyplýva, že tak postupom vyšetrovateľa v konaní
vedenom pod ČVS: PPZ-145/BPK-S-2008, ako aj konaním špeciálnej prokuratúry v konaní
vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 242/08 došlo k zbytočným prieťahom.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti požiadal o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia, ktorú odôvodnil tým, že vyšetrovateľ a špeciálna prokuratúra „svojím
postupom spôsobili iný zásah do mojich základných práv a slobôd, kedy nie bez zbytočných
prieťahov a v primeranej lehote nerozhodli vo veci samej. Ide podľa môjho názoru
v súčasnosti (za daného stavu veci) o neospravedlniteľný a devastujúci zásah do sféry
základných práv a slobôd a to závažnej povahy (stíhanie bez zákonných dôvodov,
nereagovanie na návrh a podnety a v konečnom dôsledku faktická konverzácia stavu zásahu
do sféry autonómie jednotlivca).“.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález,
v ktorom vysloví, že postupom vyšetrovateľa vo veci vedenej pod ČVS: PPZ-145/BPK-S-
2008 a postupom špeciálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. VII/2 Gv 242/08 došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikáže vyšetrovateľovi i špeciálnej prokuratúre konať v uvedených
veciach, prizná mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € a náhradu trov
konania, ktoré mu zaplatia spoločne a nerozdielne vyšetrovateľ i špeciálna prokuratúra.
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Sťažovateľ v predmetnej veci namietal porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na
prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
vyšetrovateľa vo veci vedenej pod ČVS: PPZ-145/BPK-S-2008, ako aj postupom špeciálnej
prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. VII/2 Gv 242/08.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).
Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovil, že základné právo na
konanie bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy (podobne čl. 6 ods. 1
dohovoru) sa v prípade konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní chráni po začatí
trestného stíhania, keď sa občan stáva účastníkom tohto konania buď ako obvinený, alebo
poškodený (II. ÚS 41/98, II. ÚS 20/02). Účel základného práva na konanie bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorým je predovšetkým odstránenie stavu právnej
neistoty obvineného, sa aj v prípravnom trestnom konaní sleduje konaním a rozhodovaním
príslušných orgánov v primeranej lehote (III. ÚS 99/02).
I. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom vyšetrovateľa v konaní vedenom pod
ČVS: PPZ-145/BPK-S-2008
Vo vzťahu k postupu vyšetrovateľa, resp. policajta v trestnom konaní sa za účinný
prostriedok nápravy považuje žiadosť o preskúmanie postupu policajta podľa § 210
Trestného poriadku. V rámci preskúmavaného konania bolo vyšetrovateľovi 22. apríla 2009
doručené podanie označené ako „Návrh na zastavenie trestného stíhania – odstránenie
prieťahov v konaní“ zo 17. apríla 2009 (ďalej aj „žiadosť zo 17. apríla 2009“). Toto podanie
bolo vyšetrovateľom v súlade s § 62 Trestného poriadku podľa jeho obsahu posúdené ako
žiadosť o preskúmanie postupu policajta podľa § 210 Trestného poriadku. Vyšetrovateľ
následne žiadosť sťažovateľa zo 17. apríla 2009 predložil spolu s vyšetrovacím spisom
v tejto veci na preskúmanie prokurátorovi špeciálnej prokuratúry (doručené 30. apríla
2009).
V § 210 Trestného poriadku je stanovená povinnosť prokurátorovi žiadosť
o preskúmanie postupu policajta preskúmať a následne o výsledku upovedomiť žiadateľa.
Zo spisového materiálu v predmetnej veci vyplýva, že prokurátor špeciálnej prokuratúry
sťažovateľa aj jeho právneho zástupcu podaním z 18. júna 2009 upovedomil o preskúmaní
žiadosti zo 17. apríla 2009. Podanie prokurátora špeciálnej prokuratúry z 18. júna 2009 bolo
riadne doručené sťažovateľovi aj jeho právnemu zástupcovi 29. júna 2009 (t. j. 10 dní po
spísaní sťažnosti ústavnému súdu) a z jeho obsahu vyplýva, že postup vyšetrovateľa
v predmetnom konaní nie je poznačený prieťahmi ani žiadnymi inými nedostatkami
a prebieha v súlade s Trestným poriadkom.
Zo spisu v predmetnej veci vyplýva, že následne boli podaním z 2. júla 2009
sťažovateľ aj jeho právny zástupca v súlade s § 208 Trestného poriadku predvolaní na
preštudovanie spisu, ktoré sa uskutočnilo 14. júla 2009, a v ten istý deň vyšetrovateľ
predložil vyšetrovací spis ČVS: PPZ-145/BPK-S-2009 prokurátorovi špeciálnej prokuratúry
spolu s návrhom na zastavenie trestného stíhania proti sťažovateľovi, pretože bolo
nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie v tom čase viedlo (doručené
špeciálnej prokuratúre 20. júla 2009). Prokurátor špeciálnej prokuratúry uznesením č. k.
VII/2 Gv 242/08-40 z 18. augusta 2009 trestné stíhanie proti sťažovateľovi zastavil
(uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29. augusta 2009).
Z uvedeného vyplýva, že po využití účinného prostriedku nápravy s cieľom
odstránenia prieťahov v konaní vyšetrovateľa sťažovateľom (žiadosť zo 17. apríla 2009)
a vrátení spisu zo špeciálnej prokuratúry 29. júna 2009 bolo konanie v predmetnej veci pred
vyšetrovateľom skončené 14. júla 2009, keď bol spis v tejto veci spolu s návrhom
rozhodnutia odstúpený špeciálnej prokuratúre.
Aj v prípade ak sťažovateľ s vybavením svojej sťažnosti špeciálnou prokuratúrou
nesúhlasil, vzhľadom na krátkosť času, v ktorom bolo následne vyšetrovateľom skončené
vyšetrovanie v predmetnej veci, možno podľa ústavného súdu uzavrieť, že jeho žiadosť zo
17. apríla 2009 bola účinná a sťažovateľ ňou sledovaný účel – urýchlenie konania, resp.
prípadné odstránenie prieťahov spôsobených vyšetrovateľom v predmetnom konaní
dosiahol.
Ústavný súd preto s ohľadom na tieto skutočnosti sťažnosť sťažovateľa v časti
namietajúcej porušenie v sťažnosti označených práv postupom vyšetrovateľa pri jej
predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne
neopodstatnenú.
II. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom špeciálnej prokuratúry v konaní
vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 242/08
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o prokuratúre“) nadriadený prokurátor je oprávnený
a) vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri
plnení úloh,
b) vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný
podriadený prokurátor.
Podľa § 6 ods. 2 zákona o prokuratúre pokyn vydaný podriadenému prokurátorovi
musí mať písomnú formu. Podriadený prokurátor je povinný ho splniť, ak ďalej nie je
ustanovené inak.
Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,
vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
V spisovom materiáli sa podľa zistenia ústavného súdu podnet sťažovateľa na
preskúmanie zákonnosti postupu prokurátora špeciálnej prokuratúry rozhodujúceho
v predmetnej veci nenachádzal.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa
§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa v tejto časti z dôvodu nevyužitia
účinného prostriedku nápravy porušenia jeho základného práva (podnetu podľa § 31 ods. 1
zákona o prokuratúre) odmietol podľa § 25 ods. 2 uvedeného zákona pre jej neprípustnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. októbra 2009