Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 357/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. októbra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Z., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

JUDr. F. N., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základných práv

zaručených a a 4 a

Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Zvolen z 8. decembra 2009

v konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 15. apríla 2010 v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti Z., s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júla 2010

doručená sťažnosť spoločnosti Z., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva vlastniť majetok zaručeného

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na súdnu ochranu a inú

právnu ochranu zaručeného a 4 a Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) č. k. -22

z 8. decembra 2009 a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský

súd“) č. k. -31 z 15. apríla 2010.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd v exekučnej veci sp. zn.

vydal 8. decembra 2009 rozhodnutie, ktorým vyhovel námietkam

povinného a exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom v prospech oprávneného

(sťažovateľky) zastavil, pričom v odôvodnení označil exekúciu za neprípustnú. Krajský súd

ako súd odvolací uznesením č. k. -31 z 15. apríla 2010 uvedené

prvostupňové rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

Exekučným titulom malo v tomto prípade byť vykonateľné rozhodnutie – platobný

výmer na vymoženie dlžnej pohľadávky zo zákonného poistenia na zdravotnom poistení –

poistného v sume 63 532,23 € s príslušenstvom.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že krajský súd „rozhodoval vo veci na základe

skutočnosti, v ktorej mu zákon nezveroval preskúmavaciu právomoc správneho rozhodnutia,

resp. danú skutočnosť bol za zákonom taxatívne stanovených podmienok oprávnený

posudzovať iný orgán“, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jej označených práv.

Sťažovateľka tvrdí, že všeobecné súdy konali tiež v rozpore s ustanovením čl. 2

ods. 2 , „keďže rozhodovali vo veci, v ktorej im toto oprávnenie právny poriadok

nepriznával, resp. za taxatívne vymedzených zákonných podmienok zveroval túto

rozhodovaciu právomoc inému orgánu“, čím porušili „dôležité zásady právneho štátu, a to

zásadu zákonnej limitácie právomoci orgánov štátnej moci, ako aj zásadu právnej istoty

sťažovateľa“.

Sťažovateľka tiež poukazuje na to, že „Povinný svoje právo domáhať sa súdneho

preskúmania Platobného výmeru v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote nevyužil, ako

aj na skutočnosť, že uvedená lehota je prekluzívna a jej márnym uplynutím toto právo

Povinného zaniklo. OS ZV ako prvostupňový exekučný súd a KS BB ako odvolací exekučný

súd neboli oprávnení ex offo a navyše po uplynutí uvedenej prekluzívnej lehoty dodatočne

preskúmavať Rozhodnutia správneho orgánu – Platobného výmeru.

...

V čase vydania Platobného výmeru bolo na majetok zdravotnej poisťovne vedené

konkurzné konanie. V zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a) Zákona o konkurze tak dňom

vyhlásenia konkurzu prešlo na správcu konkurznej podstaty oprávnenie nakladať

s majetkom konkurznej podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súviseli s

nakladaním s majetkom konkurznej podstaty. Počas trvania konkurzu sa na činnosť a

právny stav úpadcu prioritne aplikoval Zákon o konkurze, ako jednoznačne vyplýva aj z...

ust. § 66e ods. 2 Zákona o konkurze. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a priamej

aplikácie ust. § 14 ods. 1 písm. a) Zákona o konkurze bol správca konkurznej podstaty

zdravotnej poisťovne oprávnený vydať Platobný výmer. Platobný výmer predstavuje

exekučný titul v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku.

...

Pohľadávka z titulu Platobného výmeru bola... postúpená na Sťažovateľa ako

postupníka. Keďže Povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť uloženú Platobným výmerom...

Sťažovateľ inicioval na OS ZV exekučné konanie, predmetom ktorého bolo vymoženie

dlžného poistného...“.

Sťažovateľka ďalej v sťažnosti uvádza:

„Samotné vyhlásenie nulity správneho rozhodnutia by však z pohľadu

hmotnoprávnych účinkov danej absolútnej neplatnosti správneho rozhodnutia nebolo

postačujúce a bolo by potrebné vydanie zrušujúceho rozhodnutia, právoplatnosťou ktorého

by boli účinky Platobného výmeru zrušené ex tunc. Do vydania takéhoto rozhodnutia je

však Platobný výmer považovaný za verejnú listinu a platí prezumpcia jeho správnosti.

…

Uznesením 1 a následne Uznesením 2 tak prvostupňový OS ZV ako aj odvolací KS

BB zasiahli do ústavného vlastníckeho práva Sťažovateľa v zmysle SR,

keďže majetok nepochybne predstavujú aj pohľadávky. V slovenskom právnom poriadku

síce absentuje legálna definícia majetku ako podstatného súkromnoprávneho inštitútu,

avšak zo slovenskej, ako aj európskej judikatúry jednoznačne vyplýva, že pojem majetok

zahrňuje hmotný, nehmotný majetok, ako aj práva spojené s týmto majetkom, ktorými sú

napr. vecné bremená, nájomné práva, ale aj pohľadávky.

...

Prioritne by sme si dovolili poukázať na skutočnosť, že samotný Ústavný súd SR

v Náleze sp. zn. -19 zo dňa 10.12.2008 uvádza v súvislosti s údajnou

neexistenciou oprávnenia správcu konkurznej podstaty zdravotnej poisťovne vydať platobné

výmery ako exekučné tituly voči Povinnému skutočnosť, že ‚absenciu takéhoto oprávnenia

prináležalo skúmať jedine na základe opravného prostriedku smerujúceho voči tomuto

rozhodnutiu príslušným odvolacím orgánom a nie okresnému súdu v posudzovanom

exekučnom konaní.‘.“

Sťažovateľka považuje tiež uznesenia okresného súdu a krajského súdu

za „arbitrárne a ako také ústavne neudržateľné, ako vyplýva z ich odôvodnenia“.

Vzhľadom na už uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -31 zo dňa

15.04.2010 v spojení s Uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. -22 zo dňa

08.12.2009 došlo k porušeniu práva Sťažovateľa na súdnu a inú ochranu, k porušeniu

práva Sťažovateľa na spravodlivý súdny proces, ako aj k porušeniu vlastníckeho práva

Sťažovateľa garantovaných , a ods. 4 SR, ust. ,

ust. čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a ust. čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru

o ľudských právach.

2. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -31 zo dňa

15.04.2010 v spojení s Uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. -22 zo dňa

23.11.2009 (správne mylo byť „08. 12. 2009“, pozn.) sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie

konanie.

3. Ústavný súd SR priznáva Sťažovateľovi náhradu trov konania titulom trov

právneho zastúpenia Sťažovateľa v zmysle ust. . Krajský súd

v Banskej Bystrici a Okresný súd vo Zvolene sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť

trovy právneho zastúpenia Sťažovateľa.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Sťažovateľka namietala porušenie svojich označených základných práv

garantovaných a listinou, ako aj práva garantovaného dohovorom uznesením

okresného súdu sp. zn. z 8. decembra 2009 a uznesením krajského súdu

sp. zn. z 15. apríla 2010.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

K predloženej sťažnosti sťažovateľka nepripojila kópiu právoplatného uznesenia

okresného súdu z 8. decembra 2009 ani kópiu právoplatného uznesenia krajského súdu

z 15. apríla 2010. Tým nielen nesplnila požiadavku plynúcu z § 50 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, ale nesplnila ani svoju dôkaznú povinnosť podľa § 20 ods. 1 toho istého

zákona, pretože ak v konaní podľa sťažovateľka tvrdí porušenie

svojich základných práv a slobôd právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu, dôležitým

dôkazom o ústavne relevantnom zásahu je práve kópia takého rozhodnutia. Sťažovateľka je

pritom zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom.

Ústavný súd v prípade nedostatkov návrhu typických aj pre predloženú sťažnosť

sťažovateľky zásadne pristupuje k výzve na doplnenie návrhu [§ 31a zákona o ústavnom

súde v spojení s v znení

neskorších predpisov (ďalej len „OSP“)]. Záujem na hospodárnosti a efektívnosti konania

bez akýchkoľvek pochybností sa uplatňujúci aj v konaní pred ústavným súdom však za

určitých okolností ústavnému súdu umožňuje odmietnuť sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1

pri jej predbežnom prerokovaní aj bez predchádzajúcej výzvy na doplnenie sťažnosti

sťažovateľa. Takýto postup ústavný súd môže využiť v prípade, keď vzhľadom na obsah

podkladov, ktoré má k dispozícii, niet žiadnych pochybností o tom, že ani prípadné

doplnenie sťažnosti na základe výzvy by nemohlo viesť k meritórnemu prerokovaniu

predloženej sťažnosti. Inými slovami, ak je na základe obsahu doručenej sťažnosti isté, že

ústavný súd napriek vyhoveniu požiadavke na jej doplnenie túto odmietne z procesných

dôvodov, nie je jeho povinnosťou vyzývať sťažovateľa na doplnenie neúplnej sťažnosti.

Odôvodnenie sťažnosti sťažovateľky vychádza zo skutkových a právnych tvrdení

a argumentov, ktoré sú ústavnému súdu známe z jeho predchádzajúcej činnosti. Ústavný súd

už totiž o viacerých sťažnostiach sťažovateľky (viac ako 40) založených v porovnaní

s prerokúvanou sťažnosťou na obdobných skutkových okolnostiach a na rovnakých

právnych argumentoch rozhodoval. Všetky tieto sťažnosti boli pri ich predbežnom

prerokovaní odmietnuté, a to čiastočne pre nedostatok právomoci ústavného súdu na ich

prerokovanie (v častiach namietajúcich porušenie základných práv a slobôd

prvostupňovými súdnymi rozhodnutiami) a čiastočne ako zjavne neopodstatnené (vo vzťahu

k namietaným druhostupňovým súdnym rozhodnutiam). Zjavnú neopodstatnenosť sťažností

ústavný súd zdôvodnil zisteniami, že závery všeobecných súdov o nepríslušnosti správcu

konkurznej podstaty na vydávanie platobných výmerov zdravotnej poisťovne v konkurze,

a teda aj o nulite jeho „rozhodnutí“, ktoré nemohli mať žiadne účinky ani nikoho zaväzovať,

boli úplne správne a celkom logicky a rozumne reflektovali právnu úpravu obsiahnutú

v relevantných právnych predpisoch. Preto ani závery prezentované v odôvodneniach

súdnych rozhodnutí, že platobné výmery vydané správcom konkurznej podstaty úpadcu

nemohli byť exekučnými titulmi, na základe ktorých by bolo možné vykonať exekúciu,

nepovažoval ústavný súd za arbitrárne či zjavne neodôvodnené.

Ústavný súd tak na základe skutočností známych z jeho činnosti (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ) v spojení s obsahom odôvodnenia predloženej

sťažnosti dospel k jednoznačnému záveru, že ani doplnenie sťažnosti sťažovateľky o kópiu

právoplatného uznesenia okresného súdu z 8. decembra 2009 a uznesenia krajského súdu

z 15. apríla 2010 a ani následné preukázanie, že skutkové tvrdenia sťažovateľky

zodpovedajú skutočnosti, by nemohli po predbežnom prerokovaní predloženej sťažnosti

viesť k jej prijatiu na ďalšie konanie.

Z uvedených dôvodov ústavný súd predloženú sťažnosť odmietol bez výzvy na jej

doplnenie pre nesplnenie predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. októbra 2010