Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 7/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. marca 2014 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka,

Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho, Milana Ľalíka,

Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika predbežne

prerokoval návrh Okresného súdu Bratislava I na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1

písm. a) a podľa zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov o súlade § 13

ods. 1 a 3 v znení účinnom do 30. júna 2004 s

Dohovoru č. 111 Medzinárodnej organizácie práce – Dohovor o diskriminácii (zamestnaní

a povolaní) a takto

rozhodol:

Návrh Okresného súdu Bratislava I na začatie konania o súlade právnych predpisov

o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 18. októbra

2012 doručený návrh Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“ alebo

„navrhovateľ“), zastúpeného sudkyňou JUDr. Helenou Hausleitnerovou, na začatie konania

podľa (ďalej len „“) a podľa

ods. 1 písm. d) o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) o súlade a zákona

č. v znení účinnom do 30. júna 2004 (ďalej len „Zákonník

práce v znení účinnom do 30. júna 2004“) s čl. 2 Dohovoru č. 111 Medzinárodnej

organizácie práce – Dohovor o diskriminácii (zamestnaní a povolaní) uverejneného

v Zbierke (ďalej len „Dohovor č. 111 MOP“).

2. Okresný súd vo svojom návrhu uviedol, že pod sp. zn. vedie

konanie, ktorého predmetom je zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 9 958,17 €

s príslušenstvom žalobcovi J. B. (ďalej len „žalobca“), a to z dôvodu porušenia zákazu

diskriminácie zamestnanca v zmysle v znení účinnom do 30. júna

2004 zo strany žalovaného zamestnávateľa – D. p. B., a. s. (ďalej len „žalovaný“),

v súvislosti s tým, že žalobca bol žalovaným predvolaný na prerokovanie „priestupku“

v zmysle vnútropodnikovej smernice , ku ktorému malo dôjsť 7. mája 2004,

pričom žalovaný postupoval vo vzťahu k žalobcovi v rozpore so zásadou rovnakého

zaobchádzania (v porovnaní s ostatnými zamestnancami žalovaného vykonávajúcimi iný

druh práce, napr. stolármi, elektrikármi, administratívnymi pracovníkmi a pod.).

3. V odôvodnení návrhu okresný súd uviedol: „V prejednávanej veci je potrebné

aplikovať , (zákon číslo ) účinný 7.5.2004, kedy

došlo k prejednaniu tzv. priestupku. Ustanovenie zakazuje

diskrimináciu len podľa pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti,

jazyka, veku, zdravotného stavu, viery a náboženstva, politického alebo iného zmýšľania,

odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo

etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia okrem prípadu, ak to ustanovuje

zákon alebo ak je na výkon prác vecný dôvod, ktorý spočíva v predpokladoch alebo

požiadavkách a v povahe práce, ktorú má zamestnanec vykonávať.

Pritom Čl. 2 Dohovoru č. 111 Medzinárodnej organizácie práce, uverejnený

v zbierke ustanovuje, že každý členský štát, pre ktorý je tento

Dohovor v účinnosti, sa zaväzuje vyhlásiť a vykonávať vnútroštátnu politiku zameranú

na presadzovanie rovnosti príležitostí a zaobchádzania v zamestnaní a povolaní metódami

primeranými vnútroštátnym podmienkam a zvyklostiam tak, aby sa odstránila akákoľvek

diskriminácia v tomto smere.

Teda z Čl. 2 Dohovoru č. 111 vyplýva v zamestnaní potreba dodržiavať všeobecnú

zásadu nediskriminácie keď zakazuje akúkoľvek diskrimináciu v zamestnaní a v povolaní,

kdežto ustanovenie túto zásadu obmedzuje a zakazuje

diskrimináciu len podľa určených kritérií a to len podľa pohlavia, manželského stavu

a rodinného stavu, rasy, farby pleti, jazyka, veku, zdravotného stavu, viery a náboženstva,

politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu

príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Teda podľa názoru súdu ide o rozpor , (zákona číslo

) účinného ku dňu 7.5.2004 s článkom 2 Dohovoru č. 111.

Súd skúmal, či nie je možné priamo aplikovať Dohovor č. 111 v zmysle čl. 154c

SR, avšak dospel k záveru, že v danej veci nejde o základne ľudské práva pretože

uplatňované právo žalobcu nespadá pod 2 oddiel, 2 hlavy ,

keďže predmetom konania je zaplatenie nemajetkovej ujmy [...].

Európska únia ani Európske spoločenstvo nevydalo žiadne Nariadenie, žiaden

Dohovor, ktoré by riešilo ochranu pred diskrimináciou, ponecháva dodržiavanie zásady

rovnakého zaobchádzania na národné štáty. (Dohovor č. 111 je Dohovorom Medzinárodnej

organizácie práce.) Európske spoločenstvo vydalo len Smernicu Rady č. 2000/78/ES, ktorú

môže súd použiť len ako výkladové pravidlo, keďže ustanovenie § 13 ods. 1, 3 Zákonníka

práce účinného dňa 7.5.2004 je jednoznačné, túto smernicu nie je možné v prejednávanej

veci aplikovať.

Podľa článku 2 Dohovoru č. 111 uverejneného v zbierke

Zb. každý členský štát, pre ktorý je tento Dohovor v účinnosti, sa zaväzuje vyhlásiť

a vykonávať vnútroštátnu politiku zameranú na presadzovanie rovnosti príležitostí

a zaobchádzanie v zamestnanosti a povolaní metódami primeranými vnútroštátnym

podmienkam a zvyklostiam tak, aby sa odstránila akákoľvek diskriminácia v tomto smere.

Ako vyplýva z článku 3 vyššie cit. Dohovoru č. 111 každý členský štát, pre ktorý

je tento Dohovor v účinnosti sa zaväzuje

a) usilovať o spoluprácu s organizáciami zamestnávateľov a pracovníkov a s inými

príslušnými orgánmi pri presadzovaní prijatia a uskutočňovania tejto politiky;

b) vydávať zákony a podporovať výchovné programy spôsobilé zabezpečiť prijatie

a uskutočňovanie tejto politiky;

c) zrušiť akékoľvek zákonodarné ustanovenia a zmeniť akékoľvek správne opatrenie

alebo prax, ktoré sú nezlučiteľné s touto politikou.

Podľa Čl. 1 SR ods. 2 Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné

pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie

medzinárodné záväzky.

Podľa názoru súdu, označené ustanovenia uvedené v bode II návrhu sa javia byť

v rozpore s Čl. 2 Dohovoru č. 111 uvedeného v bode III návrhu a vyriešenie tejto otázky

je nevyhnutné pre rozhodnutie súdu vo veci, preto súd prerušil konanie v danej veci podľa

druhej vety a postúpil vec Ústavnému súdu SR.“

4. Vzhľadom na uvedené okresný súd navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že

„Ustanovenia , (zákon číslo ) účinný 7. 5. 2004

nie je v súlade s Čl. 2 Dohovoru č. 111 uverejneného v Zbierke zákonov pod číslom

“.

II.

5. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov

s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o návrhoch podľa

písm. a) a b) v pléne. Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou

všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne.

8. Podľa ústavný súd začne konanie, ak podá návrh

na začatie konania súd.

9. Podľa ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny

predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci,

odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu,

konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor

ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

11. Podľa ústavný súd začne konanie,

ak návrh podá súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou. Podľa § 19 zákona

o ústavnom súde sa súdom podľa § 18 ods. 1 písm. d) uvedeného zákona rozumie príslušný

senát alebo samosudca. Podľa ak je účastníkom

konania súd, zastupuje senát jeho predseda.

12. Podľa ak osoby uvedené v

písm. a) až f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej

sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou

zmluvou, môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania.

13. Podľa návrh na začatie konania

sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho

podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ

(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

14. Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať

a) označenie predpisu, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily sa

namieta, s vyjadrením, či navrhovateľ napáda predpis v celom rozsahu alebo v jeho časti,

prípadne v jednotlivom ustanovení,

b) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie

alebo označenie medzinárodnej zmluvy, jej časti, alebo jednotlivého ustanovenia, s ktorým

napadnutý predpis nie je v súlade.

15. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

16. Podľa ústavný súd každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak.

17. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

18. Podľa čl. 1 ods. 1 Dohovoru č. 111 MOP na účely tohto Dohovoru výraz

„diskriminácia“ zahŕňa:

a) akékoľvek rozlišovanie, vylučovanie alebo dávanie prednosti založené na rase,

farbe pleti, pohlaví, náboženstve, politických názoroch, národnostnom alebo sociálnom

pôvode, ktoré má za následok znemožnenie alebo porušenie rovnosti príležitostí alebo

zaobchádzania v zamestnaní alebo povolaní;

b) akékoľvek iné rozlišovanie, vylučovanie alebo dávanie prednosti, ktoré má

za následok znemožnenie alebo porušenie rovnosti príležitostí alebo zaobchádzania

v zamestnaní alebo povolaní, ktoré môže určiť zúčastnený členský štát po prerokovaní

s reprezentatívnymi organizáciami zamestnávateľov a pracovníkov, pokiaľ také organizácie

existujú, a s inými príslušnými orgánmi.

19. Podľa čl. 2 Dohovoru č. 111 MOP každý členský štát, pre ktorý je tento Dohovor

v účinnosti, sa zaväzuje vyhlásiť a vykonávať vnútroštátnu politiku zameranú

na presadzovanie rovnosti príležitostí a zaobchádzania v zamestnaní a povolaní metódami

primeranými vnútroštátnym podmienkam a zvyklostiam tak, aby sa odstránila akákoľvek

diskriminácia v tomto smere.

20. Podľa v znení účinnom do 30. júna 2004 (t. j.

vrátane 7. mája 2004) zamestnancom patria práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov

bez akýchkoľvek obmedzení a priamej diskriminácie alebo nepriamej diskriminácie podľa

pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, jazyka, veku, zdravotného

stavu, viery a náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti,

národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine,

majetku, rodu alebo iného postavenia okrem prípadu, ak to ustanovuje zákon alebo ak je

na výkon prác vecný dôvod, ktorý spočíva v predpokladoch alebo požiadavkách a v povahe

práce, ktorú má zamestnanec vykonávať.

21. Podľa v znení účinnom do 30. júna 2004 (t. j.

vrátane 7. mája 2004) na účely zásady rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa priamou

diskrimináciou rozumie, ak sa so zamestnancom zaobchádza menej priaznivo, ako sa

zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s iným zamestnancom

v porovnateľnej situácii. Nepriamou diskrimináciou je navonok neutrálny pokyn,

rozhodnutie alebo prax znevýhodňujúce zamestnanca v porovnaní s inými zamestnancami,

ak tento pokyn, rozhodnutie alebo prax nie sú primerané a nevyhnutné a nemožno ich

ospravedlniť objektívnymi skutočnosťami. Za priamu diskrimináciu alebo nepriamu

diskrimináciu sa považuje aj pokyn na diskrimináciu zamestnanca.

III.

22. Ústavný súd návrh navrhovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí

pléna ústavného súdu podľa .

23. Pri predbežnom prerokovaní ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia prijatiu návrhu na začatie

konania na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

24. V rámci predbežného prerokovania ústavný súd zistil, že návrh navrhovateľa

nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, konkrétne neobsahuje odôvodnenie návrhu

na začatie konania, ktoré by spĺňalo ústavno-právne požiadavky (m. m ,

). Uvedené ústavný súd odôvodňuje takto:

25. Ako z citovaného vyplýva, návrh na začatie

konania podaný ústavnému súdu musí obsahovať odôvodnenie, ktoré musí spĺňať

dostatočné ústavno-právne požiadavky (m. m. , ).

26. Okresný súd však tvrdenie o nesúlade ustanovenia

v znení účinnom do 30. júna 2004, ktoré vypočítavalo dôvody zákazu diskriminácie

v pracovnoprávnych vzťahoch demonštratívne (pozri slovné spojenie „iné postavenie“),

s čl. 2 Dohovoru č. 111 MOP, v zmysle ktorého sa všetky členské štáty zaviazali vykonávať

vnútroštátnu politiku zameranú na odstránenie akejkoľvek diskriminácie v zamestnaní

a povolaní, odôvodnil iba tým, že napadnuté ustanovenie

v znení účinnom do 30. júna 2004 nezakazuje výslovne akúkoľvek diskrimináciu

v zamestnaní a povolaní. Podľa navrhovateľa z čl. 2 Dohovoru č. 111 MOP vyplýva

„potreba dodržiavať všeobecnú zásadu nediskriminácie, keď zakazuje akúkoľvek

diskrimináciu v zamestnaní a v povolaní, kdežto ustanovenie

túto zásadu obmedzuje a zakazuje diskrimináciu len podľa určených kritérií a to len podľa

pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, jazyka, veku, zdravotného

stavu, viery a náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti,

národného alebo sociálneho pôvodu príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine,

majetku, rodu alebo iného postavenia. Teda podľa názoru súdu ide o rozpor § 13 ods. 1, 3

(zákona číslo ) účinného ku dňu 7.5.2004 s článkom 2

Dohovoru č. 111.“.

27. Pokiaľ ide o navrhovateľom tvrdený nesúlad ustanovenia § 13 ods. 3 Zákonníka

práce v znení účinnom do 30. júna 2004, ktoré v oblasti pracovnoprávnych vzťahov

vymedzovalo pojem priamej a nepriamej diskriminácie, s čl. 2 Dohovoru č. 111 MOP,

navrhovateľ v odôvodnení svojho návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov

neuviedol absolútne žiadne argumenty, ktorými by podporil svoj návrh na vyslovenie

nesúladu v tejto časti. Navrhovateľom tvrdený nesúlad ustanovenia § 13 ods. 3 Zákonníka

práce v znení účinnom do 30. júna 2004 s čl. 2 Dohovoru č. 111 MOP teda nie je v návrhu

na začatie konania vôbec odôvodnený.

28. Ústavný súd, posudzujúc doručený návrh z ústavno-právneho hľadiska,

nepovažuje za dostatočné také odôvodnenie návrhu na vyslovenie nesúladu namietaných

ustanovení a v znení účinnom do 30. júna 2004 s

Dohovoru č. 111 MOP, v ktorom absentuje podrobnejšie opísanie súvislostí medzi

napadnutými ustanoveniami a v znení účinnom do 30. júna

2004 a ďalšími súvisiacimi ustanoveniami právnych predpisov reglementujúcich podmienky

zákazu diskriminácie vrátane ustanovení medzinárodnej zmluvy, ktoré majú byť v zmysle

návrhu referenčnými normami, ako aj uvedenie dôvodov, na základe ktorých dospel

okresný súd k záveru, že v prípade, ktorý prerokúva a v súvislosti s ktorým sa obrátil na

ústavný súd, nie je možný ústavne súladný výklad a aplikácia relevantných právnych

noriem, keďže len stroho a izolovane prezumuje neústavnosť napadnutých ustanovení § 13

ods. 1 a 3 v znení účinnom do 30. júna 2004.

29. Podľa názoru ústavného súdu okresný súd vo svojom návrhu nepredložil dostatok

dôvodov, ktoré by v čase predbežného prerokovania veci svojou relevanciou preukazovali

možnosť reálneho nesúladu napadnutých ustanovení a

v znení účinnom do 30. júna 2004 s čl. 2 Dohovoru č. 111 MOP. Absencia dôvodov, ktoré

sú podstatnou obsahovou náležitosťou návrhu súdu na začatie konania o súlade ustanovení

zákona s právnymi predpismi vyššej právnej sily (v danom prípade s Dohovorom č. 111

MOP), vedie k celkovej nepresvedčivosti a signalizuje skôr podanie tohto návrhu na začatie

konania o súlade právnych predpisov len z opatrnosti alebo z rezignácie okresného súdu

vykonať v danom prípade ústavne súladný výklad relevantných právnych noriem.

S prihliadnutím na to ústavný súd dospel k záveru, že návrh nespĺňa náležitosti vyžadované

pre takéto druhy návrhu, čo už samo osebe odôvodňuje

odmietnutie návrhu na začatie konania podľa (m. m.

, , ).

30. Nadväzujúc na uvedené, považuje ústavný súd za vhodné pripomenúť aj svoju

doterajšiu judikatúru, v ktorej opakovane a konštantne zdôrazňuje, že nie je povinný

odstraňovať nedostatky v podaniach navrhovateľov. V prípadoch návrhov na začatie

konania podávaných fyzickými osobami a právnickými osobami na taký postup (resp.

na zaistenie podania kvalifikovaného návrhu) slúži inštitút povinného právneho zastúpenia

v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako

ústavný súd posudzuje nedostatky podaní účastníkov konania (napr. ,

, , , , ,

, , , , ,

, a iné).

Zmyslom požiadavky kvalifikovaného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným

súdom je, aby ústavný súd ako špecializovaný súdny orgán ochrany ústavnosti nebol

neúmerne zaťažovaný nekvalifikovanými návrhmi a nekvalifikovaným prístupom

účastníkov ku konaniu.

Aj v tomto ohľade teda naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta

sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to obzvlášť vtedy, ak ide o osoby (navrhovateľov), ktoré sú

zastúpené osobou práva znalou (napr. advokátom), ktorá by svojou profesiou mala

zaručovať naplnenie účelu požiadavky kvalifikovaného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom (m. m. , , , ,

, ).

Napriek tomu, že spomínaná judikatúra ústavného súdu sa týka vymedzenia úlohy

kvalifikovaného právneho zastúpenia advokátom v zmysle § 20 ods. 2 zákona o ústavnom

súde, je nepochybné, že jej ratio možno v rámci konania o súlade právnych predpisov

primerane uplatniť aj vo vzťahu k navrhovateľovi, ktorým je súd, resp. príslušný senát

zastúpený jeho predsedom alebo samosudca ( a ),

teda subjekt, ktorý možno z hľadiska znalosti práva nepochybne považovať

za kvalifikovaný.

31. Ústavný súd, majúc na zreteli uvedené skutočnosti, pri predbežnom prerokovaní

podľa dospel k záveru, že návrh navrhovateľa

na začatie konania o súlade právnych predpisov neobsahuje odôvodnenie, ktoré by spĺňalo

dostatočné ústavno-právne požiadavky (m. m. , ), a vzhľadom

na to predmetný návrh odmietol podľa z dôvodu

nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. marca 2014