Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 427/2013
PDF · 139.74 KB
No categories available
III. ÚS 427/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra
2013 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. K., B., zastúpeného spoločnosťou S. s. r. o., B.,
v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. P. P., pre namietané porušenie jeho základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14 C/47/2012-224 z 5. apríla 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. P. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júna 2013
doručená sťažnosť Ing. P. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“)
č. k. 14 C/47/2012-224 z 5. apríla 2013.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:
«... Odporca Rozhodnutím vylúčil vzájomný návrh sťažovateľa zo dňa 14. 03. 2013,
ktorým si sťažovateľ v konaní vedenom odporcom pod sp. zn. 14 C/47/2012 uplatnil voči
p. RNDr. T. P., bytom Česká republika, (ďalej len „RNDr. T. P.“) z dôvodu porušenia
povinností p. RNDr. T. P. ako záložného veriteľa pri výkone záložného práva na akciu
sťažovateľa v spoločnosti K. a. s., B., zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu
Banská Bystrica... (ďalej len „K.“) nárok na náhradu škody minimálne vo výške
1.060.392,65 EUR.
Pričom odporca svoje rozhodnutie nijako neodôvodnil.
Konanie o vylúčenom vzájomnom návrhu sťažovateľa je vedené na Okresnom súde
Banská Bystrica pod sp. zn. 13 C/143/2013...»
Sťažovateľ je toho názoru, že uznesením okresného súdu č. k. 14 C/47/2012-224
z 5. apríla 2013 bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy. Porušenie svojich práv vidí v tom, že okresný súd vzájomný návrh sťažovateľa,
na základe ktorého má navrhovateľ zaplatiť sťažovateľovi 1 060 392,65 € s prísl. z titulu
náhrady škody, vylúčil na samostatné konanie. Podľa názoru sťažovateľa je namietané
rozhodnutie okresného súdu arbitrárne.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:
„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu (článok 46 Ústavy
Slovenskej republiky) bolo porušené rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica
č. k.: 14 C/47/2012-224 o vylúčení vzájomného návrhu sťažovateľa v konaní vedenom
pod sp. zn.: 14 C/47/2012 na samostatné konanie.
2. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k.: 14 C/47/2012-224 o vylúčení
vzájomného návrhu sťažovateľa v konaní vedenom pod sp. zn.: 14 C/47/2012 na samostatné
konanie sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá Okresnému súdu Banská Bystrica
zastaviť konanie vedené pod sp. zn.: 13 C/143/2013.
4. Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá Okresnému súdu Banská Bystrica
povinnosť uhradiť sťažovateľovi trovy konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky
do 7 dni odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré
by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,
uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy.
Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1
ústavy, ale v odôvodnení riadne neodôvodnil a nekonkretizoval, v čom vidí porušenie
svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Zdôraznil, že „Rozhodnutie Odporcu
vykazuje znaky nezákonného rozhodnutia, pretože (i) vykazuje procesnú vadu, (ii) bolo
vydané hrubo v rozpore so zásadou hospodárnosti, účelnosti a rýchlosti civilného
konania.“.
Takéto vyjadrenie odôvodnenia nie je spôsobilé ústavnoprávnemu prieskumu,
sťažnosť neobsahuje náležitosti požadované § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde napriek
tomu, že je sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným odborníkom spôsobilým na jej riadne
odôvodnenie, inými slovami, odôvodnenie sťažnosti, ktoré sa zaoberá iba právnymi
názormi sťažovateľa na interpretáciu Občianskeho súdneho poriadku, nemožno považovať
za zdôvodnenie ústavnoprávnej námietky.
Ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde [bez toho, aby
preskúmal namietané rozhodnutie (uznesenie) okresného súdu] odmietol pre nesplnenie
zákonom predpísaných náležitostí (obdobne III. ÚS 604/08, III. ÚS 571/2012 a iné).
Nad rámec uvedeného ústavný súd zdôrazňuje, že takýto rozsah nedostatkov
zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný
odstrániť z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia
v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako
ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov
konania (napr. III. ÚS 357/2010, I. ÚS 594/2012 a iné).
V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája
2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,
a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,
aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,
aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie
sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.
Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína
konanie pred ústavným súdom.“ Aj vzhľadom na to naďalej zostáva v platnosti zásada
„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby
práva znalé (napr. advokáta).
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch
sťažovateľa (odloženie vykonateľnosti uznesenia okresného súdu č. k. 14 C/47/2012-224
z 5. apríla 2013, nariadenie dočasného opatrenia spočívajúceho v uložení
povinnosti okresnému súdu zdržať sa akýchkoľvek úkonov v konaní vedenom
pod sp. zn. 13 C/143/2013, zrušenie uznesenia okresného súdu č. k. 14 C/47/2012-224
z 5. apríla 2013 a vrátenie veci na ďalšie konanie, uloženie povinnosti okresnému súdu
zastaviť konanie vedené pod sp. zn. 13 C/143/2013, priznanie náhrady trov konania
sťažovateľovi) v danej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2013