Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 3/2014

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. februára 2014

v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka,

Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho, Lajosa Mészárosa, Marianny

Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika predbežne prerokoval návrh

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a b)

, ktorým navrhol zrušenie ustanovenia zákona

č. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene

a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov v znení v znení neskorších predpisov, zrušenie ustanovení

, a v znení

neskorších predpisov, ako aj zrušenie ustanovení § 14a až § 14c vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a takto

rozhodol:

Návrh Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 22. apríla

2013 doručený návrh Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“

alebo „navrhovateľ“), zastúpeného predsedom senátu Ing. JUDr. Miroslavom Gavalcom,

PhD., označený ako „Návrh podľa článku 125 ods. 1 písm. a) a b) v spojení s čl. 130 ods. 1

písm. d) na zrušenie ustanovenia zákona

č. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene

a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), ustanovenia a

ods. 2 a a ustanovení až vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb“.

2. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol: «V právnej veci vedenej na Najvyššom

súde Slovenskej republiky pod sp. zn. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa –

ústredie, navrhovateľka R. A., zastúpená ustanoveným advokátom, napadla rozsudok

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28. marca 2012 č. k. -32. [...] Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) uznesením sp. zn. zo

17. 07. 2012 vyzval a poučil v zmysle (ďalej len O.s.p)

navrhovateľku, akým spôsobom má svoje odvolanie doplniť. Súčasne ju listom z 25. 09.

2012 odkázal na Centrum právnej pomoci. Navrhovateľka postupne listami z 10. 12. 2012

a 14. 12. 2012 konajúcemu súdu oznamovala priebeh poskytovania právneho zástupcu z

Centra právnej pomoci. Následne listom z 24. 01. 2013 advokát ustanovený na základe

rozhodnutia Centra právnej pomoci požiadal konajúci súd o zaslanie informácie o stave

konania, v čom mu bolo aj vyhovené.»

3. Navrhovateľ ďalej uviedol: «Najvyšší súd počas predbežného prerokovania

prejednávanej veci sp. zn. dospel k záveru, že ustanovenie § 15 ods. 2 zákona

č. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene

a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) - ďalej len

„“; a ustanovenia a a spolu

s ustanoveniami § 14a až § 14c vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

(ďalej len „vyhl. č. “) natoľko závažným spôsobom znižujú úroveň súdnej

ochrany, že sú v rozpore s ústavným poriadkom, konkrétne s článkom 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2,

, , a , a

Slovenskej republiky, ako aj so zásadami obsiahnutými v článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane základných práv a ľudských slobôd a článku 14 ods. 1 Medzinárodného paktu

o občianskych a politických právach (č. ), a preto podáva podľa

písm. d) v spojení s ustanovením

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov návrh na zrušenie uvedených ustanovení právneho poriadku.»

4. Napadnutému ustanoveniu o poskytovaní

právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej

núdzi“) navrhovateľ vytýka, že ním dochádza k nelegitímnemu prenosu súdnej právomoci

na správny orgán, pričom odôvodnenie návrhu týkajúce sa tohto ustanovenia navrhovateľ

uzatvára tým, že najvyšší súd sa „... oprávnene domnieva, že ustanovenie § 15 ods. 2

je v rozpore s článkom 1 ods. 1, , a

ods. 1 a z uvedených dôvodov ho navrhuje zrušiť.“ (bod 25

odôvodnenia návrhu na začatie konania).

5. Napadnutým ustanoveniam v spojení s

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny

poriadok“ alebo „OSP“) navrhovateľ vytýka, že môžu spôsobovať dodatočné prieťahy

v súdnom konaní, ako aj to, že súd môže byť v ich dôsledku postavený do neistej situácie,

či má v prerokúvanej veci ďalej konať, alebo má čakať na informácie od účastníka súdneho

konania, či požiadal Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci (ďalej aj

„centrum“) a určenie advokáta a ak áno, ako bolo o jeho žiadosti s konečnou platnosťou

rozhodnuté. Odôvodnenie návrhu v tejto časti navrhovateľ uzatvára tým, že najvyšší súd sa

„... oprávnene domnieva, že ustanovenie v spojení s je v rozpore

s článkom 1 ods. 1, , a

(alternatívne čl. 6 ods. 1 Dohovoru, či čl. 14 Paktu). Ďalej prijatím uvedených ustanovení

sa neprijateľným spôsobom zasiahlo do nedeliteľnej a celistvej súdnej moci v rozpore

s , a , a preto z uvedených dôvodov ich

navrhuje zrušiť.“ (bod 34 odôvodnenia návrhu na začatie konania).

6. V prípade ustanovenia poukazuje navrhovateľ predovšetkým

na jeho údajný rozpor s ustanovením v kontexte odvolaní podaných advokátmi

ustanovenými pôvodne súdmi za právnych zástupcov v súdnych konaniach, ak napádajú iba

výšku priznanej odmeny za právne zastupovanie. Navrhovateľom tvrdený rozpor vedie

podľa jeho názoru ku „konfliktnej viazanosti odvolacími dôvodmi“. Napadnutému

ustanoveniu navrhovateľ zároveň vytýka aj jeho nesprávne systematické zaradenie

do , keďže podľa jeho názoru toto ustanovenie „patrí do

jeho tretej hlavy označenej rubrikou Platenie trov konania a nie do rubriky Náhrada trov

konania tohto procesného predpisu“. Odôvodnenie návrhu týkajúce sa tohto napadnutého

ustanovenia navrhovateľ uzatvára tým, že najvyšší súd sa „... oprávnene domnieva, že

ustanovenie v spojení s je v rozpore s článkom 1 ods. 1

a (alternatívne Dohovoru). Ďalej

prijatím uvedených ustanovení sa neprijateľným spôsobom zasiahlo do nedeliteľnej

a celistvej súdnej moci v rozpore s , a , a preto

z uvedených dôvodov ich navrhuje zrušiť.“ (bod 46 odôvodnenia návrhu na začatie

konania).

7. Právnej úprave obsiahnutej v napadnutých ustanoveniach § 14a až § 14c vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška o odmenách a náhradách advokátov“) navrhovateľ vytýka, že v jej dôsledku

dochádza k nerovnakosti v odmeňovaní advokátov, pričom odôvodnenie návrhu týkajúce sa

tejto časti navrhovateľ uzatvára konštatovaním, podľa ktorého sa najvyšší súd

„... oprávnene domnieva, že ustanovenia až citovanej vyhl. č.

sú v rozpore s článkom 1 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 36 písm. a) a s dopadom

na kvalitu právnej pomoci v zmysle , a preto z uvedených

dôvodov ich navrhuje zrušiť.“ (bod 52 odôvodnenia návrhu na začatie konania).

8. Najvyšší súd v petite svojho návrhu na začatie konania navrhol, aby ústavný súd

nálezom rozhodol, že „ustanovenia § 15 ods. 2 zákona č. Z. z. o poskytovaní

právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon), ustanovenia § 30 a § 149 ods. 2 a § 372t Občianskeho súdneho

poriadku ako aj ustanovení § 14a až § 14c vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb sa zrušujú dňom, ktorý Ústavný súd v náleze ustanoví“ (bod 53 odôvodnenia návrhu

na začatie konania).

II.

9. Podľa (ďalej len „“) je ústavný súd

nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

10. Podľa rozhoduje ústavný súd o súlade zákonov

s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom.

11. Podľa rozhoduje ústavný súd o súlade nariadení

vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných

orgánov štátnej správy s , s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami,

s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované

a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi.

12. Podľa ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi

právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti,

prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali,

sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich

do súladu s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými

spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c),

aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s nariadeniami

vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných

orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú

platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

13. Podľa ústavný súd začne konanie, ak podá návrh

na začatie konania súd.

14. Podľa ústavný súd rozhoduje o návrhoch podľa

ods. 1 písm. a) a b) v pléne. Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou

väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne.

15. Podľa ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný

právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej

veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo

zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny

názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.

16. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

17. Podľa § 18 ods. 1 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) ústavný súd začne konanie, ak návrh podá súd v súvislosti so svojou rozhodovacou

činnosťou. Podľa sa súdom podľa

uvedeného zákona rozumie príslušný senát alebo samosudca. Podľa § 21 ods. 4 zákona

o ústavnom súde ak je účastníkom konania súd, zastupuje senát jeho predseda.

18. Podľa ak osoby uvedené v

písm. a) až f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej

sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou

zmluvou, môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania.

19. Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ

(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

20. Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať

a) označenie predpisu, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily sa

namieta, s vyjadrením, či navrhovateľ napáda predpis v celom rozsahu alebo v jeho časti,

prípadne v jednotlivom ustanovení,

b) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie

alebo označenie medzinárodnej zmluvy, jej časti, alebo jednotlivého ustanovenia, s ktorým

napadnutý predpis nie je v súlade.

21. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

22. Podľa ústavný súd každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak.

23. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

24. Podľa účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého sú

predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej

pomoci. O tejto možnosti súd účastníka poučí.

25. Podľa ak ide o zastupovanie na základe rozhodnutia Centra

právnej pomoci, náhradu trov právneho zastúpenia upravuje osobitný predpis (pričom

príslušná poznámka pod čiarou odkazuje na ustanovenie § 15 zákona o poskytovaní právnej

pomoci osobám v materiálnej núdzi, pozn.).

26. Podľa – ktorý je prechodným ustanovením k úpravám účinným

od 1. januára 2012 – neskončené konania, v ktorých súd za zástupcu ustanovil advokáta,

sa dokončia podľa doterajších predpisov.

27. Podľa § 15 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej

núdzi ak oprávnenej osobe nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, advokátovi

prizná centrum odmenu za právne zastupovanie (príslušná poznámka pod čiarou odkazuje

na § 14a a § 14b vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov, pozn.) podľa ustanovení

osobitného predpisu [v zmysle príslušnej poznámky pod čiarou sa týmto právnym

predpisom rozumie o správnom konaní (správny poriadok) v znení

neskorších predpisov, pozn.]. To neplatí, ak advokát právo na náhradu trov konania

neuplatnil riadne a včas v konaní pred súdom; v takom prípade advokátovi právo

na priznanie odmeny centrom nevznikne.

28. Ustanovenie § 14a vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov znie:

„(1) Ak ďalej nie je uvedené inak, odmena je 130 eur.

(2) Odmena je

a) vo veciach upravených 200 eur,

b) vo veciach upravených Zákonom o rodine 130 eur,

c) vo veciach upravených 150 eur,

d) vo veciach upravených 200 eur.

(3) Rovnaká odmena ako v odseku 2 patrí advokátovi za zastupovanie v odvolacom

konaní a dovolacom konaní.

(4) Vo veciach obnovy konania je odmena 160 eur za celé konanie o povolenie

obnovy konania vrátane odvolacieho konania.

(5) Vo veciach mimoriadneho dovolania je odmena 130 eur.

(6) Ak je advokát ustanovený za opatrovníka v konaní, patrí mu odmena 15 eur

za celé konanie vrátane odvolacieho konania a dovolacieho konania.“

29. Ustanovenie § 14b vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov znie:

„ (1) Ak je predmetom odvolania alebo dovolania len rozhodnutie o náhrade trov

konania, o určení lehoty na plnenie, o predbežnej vykonateľnosti, o príslušenstve

pohľadávky alebo rozhodnutie procesnej povahy, odmena je 50 eur.

(2) Ak oprávnenú osobu zastupoval advokát v mimoriadne náročnej alebo skutkovo

zložitej veci, Centrum právnej pomoci môže zvýšiť odmenu najviac o 100 %.

(3) Ak advokát zastupuje v rovnakej veci v konaní spoločne dve oprávnené osoby

alebo viac osôb, odmena sa zvýši o 20 % bez ohľadu na počet spoločne zastupovaných

osôb.

(4) Pri spojení dvoch alebo viacerých vecí, ktoré skutkovo súvisia, najvyššia odmena

sa zvyšuje o polovicu; odmena za ostatné veci sa neprizná. To neplatí, ak spojenie veci

vyplýva zo zákona.

(5) Ak je vec vyriešená mimosúdne bez podania návrhu na začatie konania na súd,

odmena je 100 eur.

(6) Ak advokát nezastupoval oprávnenú osobu do právoplatného skončenia veci,

patrí mu 50 % odmeny. Ak došlo k zániku zastupovania v odvolacom konaní alebo

dovolacom konaní, odmena za zastupovanie pred súdom nižšieho stupňa sa neznižuje.“

30. Podľa § 14c vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov sa ustanovenia § 14a

a § 14b nepoužijú, ak náhradu trov advokátovi priznáva súd ako zástupcovi určenému

Centrom právnej pomoci.

III.

31. Ústavný súd návrh navrhovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí

pléna ústavného súdu podľa .

32. V rámci skúmania základných procesných podmienok konania najprv pristúpil

k posúdeniu, či je vo vzťahu k návrhu navrhovateľa oprávnený konať a rozhodnúť. Ústavný

súd teda pristúpil k preskúmaniu toho, či je daná jeho právomoc.

33. V rámci tohto preskúmania ústavný súd zistil neodstrániteľný nedostatok

procesnej podmienky konania, a to nedostatok právomoci v zmysle . Uvedené

odôvodňuje takto:

34. Najvyšší súd podal návrh, ktorým navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol,

že ustanovenie § 15 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej

núdzi, ustanovenia , a , ako aj

ustanovenia § 14a až § 14c vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov sa zrušujú dňom,

ktorý ústavný súd v náleze ustanoví.

35. Nedostatok právomoci ústavného súdu vo všeobecnosti predstavuje situáciu,

keď sa navrhovateľ vo vzťahu k ústavnému súdu domáha niečoho, na čo ústavný súd nie je

oprávnený, a to buď preto, lebo vôbec nie je spôsobilý viesť konanie o takej veci, alebo

preto, že síce je oprávnený viesť také konanie, avšak nie je oprávnený rozhodnúť v tejto

veci spôsobom, aký navrhovateľ požaduje svojím návrhom na začatie konania (obdobne

Wagnerová, E. – Dostál, M. – Langášek, T. – Pospíšil, I. Zákon o Ústavním soudu

s komentářem. Praha : Wolters Kluwer, 2007).

36. V rámci posúdenia, či je daná právomoc ústavného súdu prerokovať a rozhodnúť

vec, ktorej sa návrh navrhovateľa v danom prípade týka, sa ústavný súd najprv zaoberal

otázkou, či je oprávnený viesť taký typ konania, ktorý navrhovateľ mienil svojím návrhom

iniciovať.

Z označenia návrhu samotným navrhovateľom „Návrh podľa článku 125 ods. 1

písm. a) a b) v spojení s článkom 130 ods. 1 písm. d) na

zrušenie...“ vyplýva, že ide o návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa

a a podľa ,

pričom aj z odôvodnenia tohto návrhu vyplýva, že navrhovateľ sa domnieva, že ním

napadnuté ustanovenia právnych predpisov sú „v rozpore“ s právnymi predpismi vyššej

právnej sily.

Pokiaľ teda ide o zodpovedanie otázky, či je ústavný súd oprávnený viesť konanie,

ktoré navrhovateľ mienil svojím návrhom iniciovať, odpoveď je kladná. Navrhovateľ

namieta nesúlad právnych predpisov nižšej právnej sily s právnymi predpismi vyššej

právnej sily, pričom ústavný súd je v zmysle oprávnený viesť takýto typ

konania.

37. Ústavný súd sa následne zaoberal tým, či je zároveň aj oprávnený rozhodnúť

v tejto veci spôsobom, aký navrhovateľ v návrhu na začatie konania požaduje.

Z označenia návrhu, ako aj z jeho petitu, ktorým navrhovateľ žiada, aby ústavný súd

nálezom vyslovil, že napadnuté ustanovenia „sa zrušujú dňom, ktorý Ústavný súd v náleze

ustanoví“, jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ sa svojím návrhom nedomáha, aby ústavný

súd rozhodnutím vyslovil nesúlad napadnutých právnych predpisov nižšej právnej sily

s právnymi predpismi vyššej právnej sily, ale domáha sa toho, aby ústavný súd napadnuté

ustanovenia svojím rozhodnutím priamo zrušil. Napokon aj z odôvodnenia návrhu na

začatie konania je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že navrhovateľ nepožaduje

vyslovenie nesúladu napadnutých ustanovení dotknutých právnych predpisov, ale priamo

ich zrušenie rozhodnutím ústavného súdu.

38. Z však jednoznačne vyplýva, že ak ústavný súd v rámci

konania o súlade právnych predpisov identifikuje nesúlad medzi právnymi predpismi

uvedenými v , svojím rozhodnutím vysloví nesúlad týchto právnych

predpisov, v dôsledku čoho príslušné právne predpisy nižšej právnej sily, ich časti, prípadne

niektoré ich ustanovenia strácajú účinnosť. V prípade, že orgány, ktoré tieto právne predpisy

vydali, neuvedú tieto právne predpisy do súladu s , resp. s iným právnym predpisom

vyššej právnej sily do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu, také

predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia

rozhodnutia ústavného súdu.

39. Ústavný súd teda v rámci konania o súlade právnych predpisov nemôže sám

rozhodnúť o zrušení napadnutého právneho predpisu. Môže „len“ vysloviť (konštatovať)

existenciu nesúladu napadnutého právneho predpisu s , resp. s iným právnym

predpisom vyššej právnej sily. Publikovaním nálezu o nesúlade napadnutého právneho

predpisu s , resp. s iným právnym predpisom vyššej právnej sily v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky nedochádza priamo k zrušeniu tohto právneho predpisu, ale len

k strate jeho účinnosti, a až po márnom uplynutí šesťmesačnej lehoty na uvedenie takéhoto

právneho predpisu do súladu s , resp. s iným právnym predpisom vyššej právnej

sily, dochádza ex constitutione aj k strate platnosti daného právneho predpisu.

K strate platnosti právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení,

ktorých nesúlad s , kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou, prípadne s iným

predpisom vyššej právnej sily ústavný súd zistil, teda nedochádza v Slovenskej republike

rozhodnutím ústavného súdu, ale ex constitutione za podmienok ustanovených v čl. 125

ods. 3 .

40. Z už uvedeného vyplýva, že ústavný súd je síce oprávnený viesť konanie,

na začatie ktorého podal navrhovateľ návrh, avšak nie je oprávnený rozhodnúť v tejto veci

spôsobom, aký navrhovateľ svojím návrhom na začatie konania požaduje, keďže v rámci

konania o súlade právnych predpisov ústavnému súdu nezveruje oprávnenie

rozhodnúť o zrušení napadnutých právnych predpisov, ale „len“ oprávnenie vysloviť

(konštatovať) existenciu nesúladu napadnutých právnych predpisov.

41. Ak by hypoteticky ústavný súd v rámci konania o súlade právnych predpisov

rozhodol o zrušení napadnutých právnych predpisov, atrahoval by tým právomoc, ktorú mu

nepriznáva, a teda by konal mimo právomoci zverenej mu (ultra vires).

42. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 20 ods. 3 zákona

o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania sa pritom obzvlášť vzťahuje na návrh výroku rozhodnutia

(petit), ktorého sa navrhovateľ domáha. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa

navrhovateľ domáha v petite svojho návrhu na začatie konania (m. m. ,

, , , , ).

V rámci konania o súlade právnych predpisov teda ústavný súd nemôže vybočiť

z rámca návrhu na rozhodnutie určeného navrhovateľom, nemôže rozhodnúť o niečom inom

alebo navyše (s výnimkou situácie predpokladanej ustanovením § 40 zákona o ústavnom

súde) a nemôže ani sám vykonať konverziu navrhovateľom chybne formulovaného petitu

návrhu na začatie konania.

V situácii, keď je petit návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov

navrhovateľom z hľadiska práva nesprávne formulovaný, musí ústavný súd – s ohľadom

na viazanosť ústavného súdu petitom – návrh na začatie konania o súlade právnych

predpisov odmietnuť.

43. Ústavný súd, nadväzujúc na už uvedené, považuje za vhodné pripomenúť svoju

doterajšiu judikatúru, v ktorej opakovane a konštantne zdôrazňuje, že nie je povinný

odstraňovať nedostatky v podaniach navrhovateľov. V prípadoch návrhov na začatie

konania podávaných fyzickými osobami a právnickými osobami na taký postup (resp.

na zaistenie podania kvalifikovaného návrhu) slúži inštitút povinného právneho zastúpenia

v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva,

ako ústavný súd posudzuje nedostatky podaní účastníkov konania (napr. ,

, , , , ,

, , , , ,

, a iné).

Zmyslom požiadavky kvalifikovaného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným

súdom je, aby ústavný súd ako špecializovaný súdny orgán ochrany ústavnosti nebol

neúmerne zaťažovaný nekvalifikovanými návrhmi a nekvalifikovaným prístupom

účastníkov ku konaniu.

Aj v tomto ohľade teda naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta

sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to obzvlášť vtedy, ak ide o osoby (navrhovateľov), ktoré sú

zastúpené osobou práva znalou, napr. advokátom, ktorá by svojou profesiou mala zaručovať

naplnenie účelu požiadavky kvalifikovaného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným

súdom (m. m. , , , ,

, ).

Napriek tomu, že spomínaná judikatúra ústavného súdu sa týka vymedzenia úlohy

kvalifikovaného právneho zastúpenia advokátom v zmysle § 20 ods. 2 zákona o ústavnom

súde, je nepochybné, že jej ratio možno v rámci konania o súlade právnych predpisov

primerane uplatniť aj vo vzťahu k navrhovateľovi, ktorým je súd, resp. príslušný senát (§ 19

), zastúpený predsedom senátu ( zákona o ústavnom

súde), teda osobou, ktorú možno z hľadiska znalosti práva nepochybne považovať za

kvalifikovaného zástupcu navrhovateľa.

44. Ústavný súd, majúc na zreteli uvedené skutočnosti, dospel pri predbežnom

prerokovaní podľa k záveru, že nie je

oprávnený rozhodnúť o návrhu navrhovateľa spôsobom, ktorý navrhovateľ požaduje,

a vzhľadom na to predmetný návrh odmietol podľa

pre nedostatok svojej právomoci na rozhodnutie veci.

45. Legitimácia všeobecného súdu na podanie návrhu na začatie konania o súlade

právnych predpisov pred ústavným súdom je navyše podmienená spojitosťou s konaním

pred všeobecným súdom vyjadrenou tak, že podaniu návrhu musí predchádzať

rozhodovacia činnosť takého súdu v zmysle ,

pričom v rámci tejto rozhodovacej činnosti ako zákonom upraveného postupu je podľa

úsudku všeobecného súdu potrebné vyložiť a použiť všeobecne záväzný právny predpis,

ktorého nesúlad s , so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je

Slovenská republika viazaná, mieni všeobecný súd uplatniť pred ústavným súdom.

Rozhodovaciu činnosť všeobecného súdu v zmysle § 18 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom

súde preto ústavný súd chápe ako postup, v ktorom všeobecný súd po začatí konania

smeruje k rozhodnutiu vo veci samej, t. j. k výroku o tom, čo je požadované v návrhu na

začatie konania (v žalobe). Ak v tomto postupe nemá miesto interpretácia a aplikácia

všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorého nesúlad mieni všeobecný súd uplatniť

v návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, potom nie je splnený základný

predpoklad na ochranu ústavnosti poskytovanú ústavným súdom v konaní podľa čl. 125

(m. m. , , ).

46. Zmyslom oprávnenia všeobecného súdu iniciovať konanie o súlade právnych

predpisov pred ústavným súdom je odstránenie pochybnosti všeobecného súdu

o ústavnosti konkrétneho ustanovenia, pred použitím ktorého všeobecný súd stojí, resp.

ktorého aplikácia všeobecným súdom prichádza do úvahy.

47. Účelom oprávnenia všeobecného súdu iniciovať konanie o súlade právnych

prepisov teda nie je odstraňovanie jeho dodatočne vzniknutých pochybností o ústavnosti

procesného ustanovenia, ktoré už v konaní použil a pred bezprostredným použitím ktorého

opätovne nestojí, resp. odstraňovanie pochybností všeobecného charakteru o ústavnej

konformite ustanovení, ktorých bezprostredná aplikácia všeobecným súdom neprichádza do

úvahy.

48. Navrhovateľom napadnuté ustanovenie ustanovuje: „Účastníka, ktorý

požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od

súdnych poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej pomoci. O tejto možnosti súd účastníka

poučí.“

Z návrhu na začatie konania, ako aj zo súdneho spisu týkajúceho sa konania pred

najvyšším súdom vo veci sp. zn. vyplýva, že najvyšší súd listom

z 25. septembra 2012 podľa odkázal navrhovateľku na Centrum právnej pomoci.

Následne listom z 24. januára 2013 advokát zastupujúci navrhovateľku v súlade

s rozhodnutím Centra právnej pomoci o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci

požiadal najvyšší súd o zaslanie informácie o stave konania, v čom mu bolo aj vyhovené.

Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ v čase, keď v rámci konania vedeného

na najvyššom súde nastali zákonom predpokladané podmienky na aplikáciu ustanovenia

, označené ustanovenie aplikoval – odkázal navrhovateľku na Centrum právnej

pomoci, ktorej bol následne právny zástupca (advokát) Centrom právnej pomoci aj

ustanovený.

Pokiaľ ide o ostatné ustanovenia právnych predpisov napadnuté navrhovateľom,

ktoré sa týkajú predovšetkým úpravy vzájomných vzťahov medzi právnym zástupcom

a samotným Centrom právnej pomoci pri priznaní odmeny za právne zastupovanie

v prípadoch, ak účastníkovi konania nebola priznaná náhrada trov konania súdom, v konaní

pred najvyšším súdom nedošlo k procesnej situácii, v ktorej by prichádzala do úvahy ich

aplikácia zo strany najvyššieho súdu.

Z uvedených dôvodov nie je možné považovať najvyšší súd za osobu oprávnenú

napadnúť ústavnú konformitu predmetných ustanovení, keďže nie je splnený nevyhnutný

základný predpoklad oprávňujúci všeobecný súd na podanie návrhu na začatie konania

o súlade právnych predpisov, a to požiadavka súvisu všeobecným súdom napádaných

ustanovení s jeho rozhodovacou činnosťou.

49. Vzhľadom na tieto skutočnosti dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

návrhu podľa k záveru, že návrh navrhovateľa je

potrebné odmietnuť podľa aj z dôvodu jeho podania

zjavne neoprávnenou osobou.

50. Podľa sa k tomuto rozhodnutiu pripája

odlišné stanovisko sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej k výroku a odôvodneniu rozhodnutia

a odlišné stanovisko sudcu Lajosa Mészárosa k odôvodneniu rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. februára 2014