Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 4/2013
PDF · 148.58 KB
No categories available
I. ÚS 4/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 4/2013-16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2013
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Ľ. P., L., zastúpeného advokátom JUDr. V. M., Z., vo
veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom vo veci vedenej pod sp. zn. 17 C/51/2011 a rozsudkom Okresného súdu Lučenec
č. k. 17 C/51/2011-135 z 13. marca 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. Ľ. P. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
12. novembra 2012 doručená sťažnosť JUDr. Ľ. P. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci
namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“) postupom a rozsudkom Okresného súdu Lučenec (ďalej len
„okresný súd“) č. k. 17 C/51/2011-135 z 13. marca 2012.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 30. marca 2011
žalobu na okresnom súde proti žalovaným: „1/ V. K., L., 2/ J. K., L., 3/ V. I., L., 4/ M. K., L.,
5/ mal. J. K., L. 6/ mal. P. K., L., o určenie vlastníctva. Okresný súd... rozsudkom č. k.
17 C/51/2011-135 zo dňa 13. 3. 2012 rozhodol tak, že žalobu... zamieta a uložil žalobcovi
zaplatiť žalovaným trovy konania... Prvostupňový rozsudok bol doručený žalobcovi dňa
16. 4. 2012...
Proti vyššie uvedenému rozsudku žalobca v zákonnej podal odvolanie na základe
ktorého Krajský súd v Banskej Bystrici bez nariadenia odvolacieho pojednávania
rozsudkom č. k. 16 Co/172/2012 zo dňa 13. 9. 2012 rozhodol tak , že napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu potvrdil a žalobcu zaviazal nahradiť žalovaným v 1. až 4. rade trovy
odvolacieho konania...
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16 Co/172/2012 zo dňa 13. 9. 2012
bol sťažovateľovi doručený dňa 18. 9. 2012...
Na základe uvedeného potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu rozsudok
Okresného súdu... č. k. 17 C/51/2011-135 zo dňa 13. 3. 2012 nadobudol právoplatnosť dňa
18. 9. 2012. Rozsudkom odvolacieho súdu bolo ukončené konanie začaté na základe
určovacej žaloby podanej sťažovateľom ako žalobcom na Okresnom súde... Odvolací súd
ďalší opravný prostriedok proti svojmu rozhodnutiu nepripustil...
Sťažovateľ tvrdí, že zmieneným procesným postupom Okresného súdu... v právnej
veci č. k. 17 C/51/2011 ako aj zákonným využitím procesných ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku bolo porušené jeho základné ľudské právo vlastniť majetok a právo na
jeho súdnu ochranu podľa článku 20 ods. 1, článku 1. Dodatkového dohovoru k Dohovoru
o ochrane základných práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...“
3. Sťažovateľ na základe uvedeného v sťažnosti žiada, aby ústavný súd nálezom
takto rozhodol:
„1/ Okresný súd... postupom vo veci vedenej pod sp. zn. 17 C/51/2011 a rozsudkom
sp. zn. 17 C/51/ 2011-135 zo dňa 13. 3. 2012 porušil základné právo JUDr. Ľ. P... na
ochranu majetku podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článku 1.
Dodatkového dohovoru k Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd, článku 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd.
2/ Zrušuje sa rozsudok Okresného súdu... sp. zn. 17 C/51/2011-135 zo dňa 13. 3.
2012, a vec sa vracia Okresnému súdu... na ďalšie konanie.
3/ Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi právo na náhradu trov
jeho právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd... povinný zaplatiť na účet JUDr. V. M.,
advokáta v rozsahu určenom pri skončení veci do 15 dní od doručenia tohto nálezu.“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) nebránia jeho
prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
6. Zo sťažnosti vyplýva, že podstata kľúčovej námietky sťažovateľa spočíva
v tvrdení, že k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy,
čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu došlo rozsudkom okresného súdu
č. k. 17 C/51/2011-135 z 13. marca 2012, ktorý pri rozhodovaní nesprávne aplikoval zákon
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) .
7. Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje
o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto
práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv
alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich.
Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej
osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa
sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov
nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej
právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02). Z uvedeného vyplýva, že v konaní
o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha právomoc ústavnému súdu zaoberať sa
porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že právna úprava takémuto
právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis I. ÚS 78/99). Podstatou účinnej
ochrany základných práv a slobôd občana je okrem iného aj opravný prostriedok, ktorý má
fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu k tomu základnému právu alebo
slobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý jej umožňuje odstrániť ten stav, v ktorom vidí
porušenie svojho základného práva alebo slobody (I. ÚS 36/96).
8. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v sťažnosti je oddelený petit od jej
ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom
na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku
rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho
sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil
za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy).
9. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ, ktorý je sám advokátom a v konaní
pred ústavným súdom je tiež kvalifikovane právne zastúpený – ako to vyplýva z petitu
uvedenej sťažnosti – predmetnou ústavnou sťažnosťou napadol iba rozsudok okresného
súdu č. k. 17 C/51/2011-135 z 13. marca 2012, ktorý zamietol sťažovateľom podanú žalobu.
Ústavný súd poznamenáva, že proti namietanému porušeniu základných práv a slobôd
napadnutým postupom a rozhodnutím okresného súdu sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany
využitím jemu dostupných a aj účinných prostriedkov nápravy pred odvolacím Krajským
súdom v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“), ktoré sťažovateľ aj využil, a preto
situácia, na ktorú sa sťažovateľ sťažuje v teraz podanej sťažnosti, tkvie v rozhodnutí
odvolacieho krajského súdu (ktorý prvostupňový rozsudok potvrdil, pozn.), a nie
v napadnutom postupe a rozsudku okresného súdu. Právomoc krajského súdu preskúmať
napadnutý postup a rozsudok okresného súdu z hľadiska sťažovateľom namietaného
postupu a rozhodnutia okresného súdu vylučuje právomoc ústavného súdu vo vzťahu
k okresnému súdu v tejto veci. Vzhľadom na právomoc ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1
ústavy (odhliadnuc od ostatných okolností prípadu) by do úvahy prichádzalo predovšetkým
preskúmanie potvrdzujúceho rozhodnutia krajského súdu, nie však (iba) preskúmavanie
postupu a napadnutého rozsudku okresného súdu, ako sa toho domáhal sťažovateľ (mutatis
mutandis III. ÚS 211/03, II. ÚS 223/02). Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva
z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd teda nemá právomoc preskúmavať
napadnutý rozsudok okresného súdu, pretože jeho postup a rozhodnutie v danom prípade
preskúmal krajský súd a rozhodol o ňom rozsudkom sp. zn. 16 Co 172/2012 z 13. septembra
2012, ktorý (rozsudok) však v petite (v sťažnostnom návrhu) ústavnej sťažnosti, ktorým je
ústavný súd viazaný, nie je ani len spomenutý.
9. Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.
10. Ústavný súd ešte dodáva, že sťažovateľ (advokát, pozn.) je kvalifikovane
zastúpený advokátom. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky
právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby tieto úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými
začína konanie pred ústavným súdom (II. ÚS 117/05, IV. ÚS 320/07). Aj v tomto ohľade
naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo,
a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
11. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho
významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. januára 2013