Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 7 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)II. ÚS 223/02
PDF · 127.81 KB
No categories available
II. ÚS 223/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. novembra
2002 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. P., CSc., bytom N. Z., zastúpeného advokátom
JUDr. J. D., N. Z., vo veci porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn.
10 C 153/00 a postupom Krajského súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 162/01,
a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. M. P., CSc., o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. októbra 2002
doručená sťažnosť Ing. M. P., CSc., bytom N. Z., (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného
advokátom JUDr. J. D., N. Z., „za porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa a)
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, b) čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd za neprejednanie a nerozhodnutie veci v konaní sp. zn. 10 C
153/00“ Okresného súdu Nové Zámky (sp. zn. 10 C 153/00) a v konaní Krajského súdu
Nitra sp. zn. 8 Co 162/01.
Sťažovateľ podal 21. augusta 2000 Okresnému súdu Nové Zámky žalobu na
vyslovenie neplatnosti návrhu na vykonanie exekúcie č. j. práv 051/1997-37/1997 sp. zn.
10 C 153/00 a 4. októbra 2000 namietol konajúceho sudcu. Krajský súd Nitra uznesením 9
č. k. Nc 37/00-36 z 31. októbra 2000 rozhodol, že sudca nie je vylúčený z prejednávania
a rozhodovania vo veci (rozhodnutie doručené 8. decembra 2000). Okresný súd Nové
Zámky 16. januára 2001 rozsudkom návrh na vyslovenie neplatnosti návrhu na vykonanie
exekúcie zamietol (rozsudok doručený 20. februára 2001). Sťažovateľ podal proti rozsudku
7. marca 2001 odvolanie zn. 00/N/C/06, o ktorom rozhodol Krajský súd Nitra 11. apríla
2002 (rozsudok doručený 16. augusta 2002) tak, že rozsudok Okresného súdu Nové Zámky
potvrdil. Sťažovateľ 16. septembra 2002 podal dovolanie zn. 02/Rc/N/01. Je toho názoru, že
jeho základné práva, ktoré označil, boli rozhodnutím Krajského súdu Nitra porušené tým, že
Krajský súd Nitra o odvolaní sťažovateľa rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu Nové
Zámky potvrdil. Je tiež toho názoru, že boli porušené jeho základné práva aj rozhodnutím
Okresného súdu Nové Zámky tým, že napriek tomu, že Okresný súd Nové Zámky rozhodol
formou rozsudku, vec meritórne neprejednal a meritórne nerozhodol, čo je v rozpore
s Občianskym súdnym poriadkom, Exekučným poriadkom a Občianskym zákonníkom, ako
aj s ním označenými základnými právami.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti od ústavného súdu sťažovateľ požaduje
takéto rozhodnutie:
„Rozsudkom Krajského súdu v Nitre, Štúrova 9, Nitra, č. k. 8 Co 162/01-63 zo dňa
11. 4. 2002 v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 10 C 153/00 bolo
porušené právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a/ alebo čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámnky, Rákócziho 15, Nové Zámky, č. k.
10 C 153/00-43 zo dňa 16. 1. 2001 bolo porušené právo sťažovateľa na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a/ alebo čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.
Ústavný súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre, Štúrova 9, Nitra,
č. k. 8 Co 162/01-63 zo dňa 11. 4. 2002 v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky
pod sp. zn. 10 C 153/0 zrušuje.
Ústavný súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, Rákócziho
15, Nové Zámky, č. k. 10 C 153/00-43 zo dňa 16. 1. 2001 zrušuje.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo
výške 200.000,-Sk“.
II.
Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje podľa § 25 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 cit.
zákona.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) právomoc
ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými
namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv
a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika
ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „základné práva
a slobody“), je daná v prípade, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia základného práva upraveného v čl. 46
ods. 1 ústavy a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
označenými konaniami vyššie uvedených všeobecných súdov tým, že sa meritórne
nezaoberali jeho návrhom.
Súčasťou práva na súdnu ochranu nie je víťazstvo v súdnom konaní (I. ÚS 4/94).
Jeho účelom je zaručiť prístup k súdu (II. ÚS 26/96, II. ÚS 88/01). Prvostupňový rozsudok
Okresného súdu Nové Zámky, ako aj druhostupňový (potvrdzujúci) rozsudok Krajského
súdu Nitra, ktoré tvoria prílohu sťažnosti sťažovateľa, neopodstatňujú záver uplatňovaný
sťažovateľom, t. j. porušenie základného práva na súdnu ochranu v konaní vo veci, o ktorej
sa právoplatne rozhodlo. K námietke formy rozhodnutia označených súdov ústavný súd
uvádza, že Občiansky súdny poriadok ustanovuje pravidlá pre rozhodovanie formou
rozsudku a uznesení. V zmysle týchto pravidiel rozsudok zamietajúci návrh (žalobu) je
výsledkom súdnej ochrany, aj keď nevyznieva v prospech žalobcu. Vzhľadom na tieto
skutočnosti a v súlade s doterajšou rozhodovacou činnosťou ústavného súdu ústavný súd
sťažnosť sťažovateľa odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. Navyše, samotný
sťažovateľ vo svojom podaní uvádza, že podal dovolanie, ktorého prípustnosť zdôvodňuje
tým, že sa mu ako účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
(§ 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku), ako aj tým, že rozhodoval vylúčený sudca
(§ 237 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku), t. j. v čase, keď sa obrátil na ústavný súd
so svojou sťažnosťou, využil svoje právo podať dovolanie, t. j. pokračuje v uplatňovaní
svojho práva na súdnu ochranu.
Bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími skutočnosťami uvedenými
v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. novembra 2002