Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 165/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2009

predbežne prerokoval sťažnosť I. Š., K., a F. Š., K., zastúpených advokátkou JUDr. T. V.,

K., vo veci namietaného porušenia ich práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd prípisom Krajskej

prokuratúry v Košiciach sp. zn. z 2. marca 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. Š. a F. Š. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2009

doručená sťažnosť I. Š. a F. Š. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) prípisom Krajskej prokuratúry v Košiciach

(ďalej len „krajská prokuratúra“) z 2. marca 2009 sp. zn. (ďalej aj „namietaný

prípis krajskej prokuratúry“), ktorým bolo vybavené ich oznámenie nadväzujúce

na sťažnosť proti uzneseniu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Úradu

justičnej a kriminálnej polície (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) sp. zn. ČVS: ORP-2445/6-

OJP-KE-2008 BO z 5. decembra 2008 o odmietnutí veci (podnetu na začatie trestného

stíhania) podľa .

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú minoritnými

spoločníkmi obchodnej spoločnosti P., s. r. o., pričom ich podiel na základnom imaní tejto

obchodnej spoločnosti predstavuje 40 %. Ďalší dvaja spoločníci uvedenej obchodnej

spoločnosti, z ktorých jeden je aj jej konateľom, založili novú obchodnú spoločnosť

s obchodným názvom D., s. r. o., ktorej predmet podnikania sa zhoduje s predmetom

podnikania P., s. r. o. Následne konateľ obchodnej spoločnosti P., s. r. o., začal rozpredávať

jej majetok a ukončil jej výrobnú činnosť bez vedomia a súhlasu sťažovateľov a neskôr dal

jej valnému zhromaždeniu návrh na jej vstup do likvidácie. V reakcii na uvedené podali

sťažovatelia 10. novembra 2008 na konateľa obchodnej spoločnosti P., s. r. o., trestné

oznámenie podľa tvrdiac, že jeho konanie je protiprávne

a zakladá jeho trestnoprávnu zodpovednosť, pretože porušuje povinnosti pri správe

cudzieho majetku. Uznesením okresného riaditeľstva sp. zn. ČVS: ORP-2445/6-OJP-KE-

2008 BO z 5. decembra 2008 bol podnet sťažovateľov odmietnutý s tým, že nie je daný

dôvod na začatie trestného stíhania. Sťažovatelia podali proti uzneseniu okresného

riaditeľstva sťažnosť, ktorú prokurátor krajskej prokuratúry zamietol uznesením sp. zn.

z 2. februára 2009 z dôvodu, že „v právnom štáte nie je prípustné, aby

prostriedky trestnej represie slúžili k uspokojovaniu práv súkromnoprávnej povahy

vyplývajúcej zo zmluvného vzťahu dvoch subjektov“.

Sťažovatelia ďalej v sťažnosti uviedli:

„Pretože sme až z dokladov zistili, že novozaložená spoločnosť D., s. r. o. prevzala

od spoločnosti P., s. r. o. celú výrobu doposiaľ ňou vyrábaných výrobkov s tým istým

obchodným označením, používa tie isté referencie o vyrábaných výrobkoch ako spoločnosť

P., s. r. o. a dodáva i tým istým odberateľom, dvaja zamestnanci, ktorí v spoločnosti

pracovali vo výrobe pri výrobných postupoch už pracujú v spoločnosti D., s. r. o., oznámili

sme tieto skutočnosti dňa 3. 2. 2009 k nášmu predchádzajúcemu oznámeniu a priložili sme

dôkazy. Spolu s týmto oznámením sme teda zaslali obchodné prospekty obidvoch

spoločností, referencie o výrobkoch, certifikáty. Dňa 2. 3. 2009 oznámil porušovateľ

Krajská prokuratúra v Košiciach formou listu pod sp. zn. -9, že sa oboznámil

s našim podaním i s jeho prílohami, ktoré sme adresovali Okresnej prokuratúre Košice I.

a po preskúmaní dospel k záveru, že skutočnosti v nich obsiahnuté neodôvodňujú iný právny

záver ako je to prezentované v jeho uznesení (vyššie uvedené uznesenie z 2. 2. 2009) a týmto

považoval vec za vybavenú.“

Sťažovatelia sa domnievajú, že namietaným prípisom krajskej prokuratúry, ktorý

odkazuje iba na dôvody uvedené v predchádzajúcom uznesení, bez toho, aby bol náležite

preverený skutkový stav a vykonané všetky potrebné a dostupné dôkazy v rozsahu

nevyhnutnom na rozhodnutie, bolo porušené ich právo na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uvedený názor sťažovateľov je založený na tvrdení, že „porušovateľ

nepostupoval dôsledne podľa , ktorý v ustanovení , hovorí

o tom, že ak prokurátor alebo policajt po prijatí trestného oznámenia zistí, že je potrebné ho

doplniť, doplnenie vykoná výsluchom oznamovateľa alebo vyžiadaním písomných

podkladov príslušný prokurátor alebo príslušný policajt tak, aby mohol rozhodnúť podľa

§ 197 alebo § 199 v lehote do 30 dní od prijatia trestného oznámenia. Ak teda sa

porušovateľ rozhodol pre oznámenie len listom, zvolil nesprávny úradný postup a porušil

základné práva sťažovateľov podľa časti II. tejto ústavnej sťažnosti.“.

Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľov I. Š. a F. Š. podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom t. j. listom Krajskej prokuratúry v Košiciach

z 2. 3. 2009 sp. zn. -9 porušené bolo.

2. Krajskej prokuratúre v Košiciach prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn.

-9 konať.

3. Krajská prokuratúra v Košiciach je povinná zaplatiť trovy právneho zastupovania

v sume € 398,60 na účet advokátky JUDr. T. V. do 30 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa (ďalej len

„ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V nadväznosti na ešte predtým, ako sa ústavný

súd začne zaoberať samotnou materiálnou stránku veci, je vždy povinný preskúmať

procesné náležitosti sťažnosti. Z toho vyplýva, že iba v prípade, ak sťažnosť spĺňa všetky

zákonom ustanovené formálne náležitosti a zároveň neexistujú dôvody na jej odmietnutie

podľa , sa ňou môže ústavný súd zaoberať aj z hľadiska

jej vecnej stránky. Jedným zo základných pojmových znakov sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

, resp. podľa ako prostriedku ochrany (alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo slobôd je jej

subsidiarita.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Zmyslom a účelom tohto princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. To znamená, že sťažnosť podľa

možno ústavnému súdu podať spravidla iba vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej

podaním vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práv

poskytuje. V opačnom prípade je sťažnosť neprípustná.

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno podať

na ktorejkoľvek prokuratúre.

Podľa ustanovenia § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť

podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne

o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na vykonanie

ktorých je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu,

pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený

vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Podľa § 54 ods. 1 písm. b) zákona o prokuratúre je nadriadeným prokurátorom

uvedeným v § 6, ak ide o krajského prokurátora, prokurátor generálnej prokuratúry.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa § 34 ods. 2 zákona

o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený

v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa

rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť

s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Z dosiaľ uvedeného už vyplýva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných

právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv

a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov,

je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou

konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Ústavný súd podľa svojej ustálenej judikatúry považuje podnet, ako aj opakovaný podnet

podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúre za účinný prostriedok ochrany

základných práv vrátane toho práva, ktoré uplatnili sťažovatelia v sťažnosti (m. m.

, ). Opakovaný podnet zakladá povinnosť nadriadeného

prokurátora sa ním zaoberať, vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľom.

Súčasťou štandardnej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, že vynechanie

podnetu a opakovaného podnetu ako prostriedku nápravy uplatňovaného v rámci sústavy

orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní

pred ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry

vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať

opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných

alebo faktických prekážok zákonného postupu orgánu činného v prípravnom konaní, resp.

aj pred začatím trestného stíhania (, ).

Z uvedeného vyplýva, že zákon o prokuratúre poskytoval sťažovateľom prostriedok

nápravy – opakovaný podnet (podľa § 34 zákona o prokuratúre), ktorým sa mohli domáhať

preskúmania zákonnosti napadnutého prípisu (postupu) krajskej prokuratúry v predmetnej

veci. Uvedený právny prostriedok umožňoval sťažovateľom dosiahnuť účinnú nápravu

vzhľadom na právomoc generálneho prokurátora Slovenskej republiky záväzným pokynom

nariadiť prijatie efektívnych opatrení v predmetnej veci aj napriek doterajšiemu postupu

krajskej prokuratúry, ak by na základe podnetu sťažovateľov dospel k záveru, že označený

prípis krajskej prokuratúry, príp. postup, ktorý mu predchádzal, bol v rozpore so zákonom.

Využitie všetkých opravných prostriedkov a iných právnych prostriedkov je podľa

podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany

základných práv a slobôd pred ústavným súdom (napr. ).

Ústavný súd posúdil podanie sťažovateľov z 3. februára 2009 adresované okresnej

prokuratúre podľa jeho obsahu ako podnet v zmysle § 31 zákona o prokuratúre.

Zo sťažnosti však nevyplýva, že sťažovatelia podali opakovaný podnet podľa § 34

zákona o prokuratúre na preskúmanie zákonnosti namietaného prípisu krajskej prokuratúry

vo veci svojej sťažnosti proti uzneseniu okresného riaditeľstva sp. zn. ČVS: ORP-2445/6-

OJP-KE-2008 BO z 5. decembra 2008.

Ústavný súd pri posudzovaní prípustnosti sťažnosti, teda pri skúmaní, či

v konkrétnom prípade boli vyčerpané všetky opravné prostriedky alebo iné právne

prostriedky, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd

účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných

predpisov, sa musí vysporiadať aj s tým, či príslušný opravný prostriedok môže podať sám

sťažovateľ a či s podaním takéhoto opravného prostriedku sú bezprostredne spojené určité

konkrétne právne dôsledky, ktoré sa môžu pozitívne prejaviť v právnej sfére sťažovateľa.

V prípade podnetu podľa § 31 a nasl. zákona o prokuratúre možno na obe nastolené otázky

odpovedať kladne.

Sťažovatelia nie sú oprávnení vyberať si orgán verejnej moci, ktorý má poskytnúť

ochranu namietanému porušeniu ich označeného práva. Ústavný súd preto konštatuje, že

sťažovatelia, ak sa domnievajú, že krajská prokuratúra porušila ich uvedené právo,

nevyužili (hoci mohli a mali využiť) právny prostriedok (opakovaný podnet), ktorý im

zákon účinne poskytuje na ich ochranu voči obsahu prípisu krajskej prokuratúry sp. zn.

z 2. marca 2009. Až po jeho vyčerpaní by prípadne mohla vzniknúť, ak by boli

splnené aj ostatné ústavné a zákonné predpoklady, právomoc ústavného súdu (princíp

subsidiarity). Právomoc Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) preskúmať namietaný prípis krajskej prokuratúry vylučuje právomoc

ústavného súdu vo vzťahu ku krajskej prokuratúre v tejto veci. Vzhľadom na právomoc

ústavného súdu podľa (odhliadnuc od ostatných okolností daného

prípadu) by do úvahy prichádzalo len preskúmanie postupu (rozhodnutia) generálnej

prokuratúry, nie však preskúmavanie postupu a napadnutého prípisu krajskej prokuratúry,

ako sa toho domáhali sťažovatelia v petite sťažnosti (m. m. , ).

Pretože sťažovatelia nepožiadali o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho

podnetu opakovaným podnetom podľa § 34 zákona o prokuratúre, ale obrátili sa priamo

na ústavný súd, bola ich sťažnosť pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde odmietnutá pre neprípustnosť (§ 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Nad rámec odôvodnenia treba poznamenať, že citované ustanovenia § 31 a § 36

zákona o prokuratúre sa týkajú všetkých konaní a postupov v ňom vymenovaných orgánov

verejnej moci, ktoré sú pri výkone svojich právomocí povinné priamo aplikovať ústavu ako

prameň práva vrátane úpravy základných práv a slobôd, ktorá je jej obsahom (čl. 152 ods. 4

).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2009