Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 25 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (30)I. ÚS 594/2012
PDF · 230.98 KB
No categories available
I. ÚS 594/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. decembra
2012 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. E. K., Z., zastúpenej Advokátskou kanceláriou
K. spol. s r. o., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky opatrením Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky č. k. IV Pz 167/12-6 z 27. augusta 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. E. K. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. novembra
2012 doručená sťažnosť MUDr. E. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala
porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) opatrením Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. IV Pz 167/12-6 z 27. augusta 2012 (ďalej
len „napadnuté opatrenie“).
2. Z obsahu sťažovateľkou podanej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že je proti nej
vedené trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 a 2 písm. a) a b)
zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný
zákon“) na skutkovom základe uvedenom v uznesení vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva
Policajného zboru, odboru kriminálnej polície, V., pod sp. zn. ČVS: ORP-171/JP-VK-2010
z 9. februára 2012 (ďalej len „rozhodnutie policajta“). Proti tomuto rozhodnutiu policajta
podala sťažovateľka sťažnosť, o ktorej rozhodla prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen
(ďalej len „okresná prokuratúra“) uznesením č. k. 2 Pv 554/09-45 z 25. apríla 2012 o jej
zamietnutí podľa § 193 ods. 1 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), teda z dôvodu nedôvodnosti podanej
sťažnosti. Ďalej sťažovateľka využila mimoriadny opravný prostriedok podľa § 363 a nasl.
Trestného poriadku, ktorý generálna prokuratúra napadnutým opatrením odložila z dôvodu
oneskorenosti jeho podania. V ostatnom podala sťažovateľka sťažnosť ústavnému súdu.
3. Sťažovateľka v podanej sťažnosti nesúhlasila s právnym záverom generálnej
prokuratúry o nedodržaní lehoty na podanie mimoriadneho opravného prostriedku podľa
§ 363 a nasl. Trestného poriadku, ktorým sa domáhala preskúmania uznesenia okresnej
prokuratúry č. k. 2 Pv 554/09-45 z 25. apríla 2012 ako právoplatného rozhodnutia vydaného
orgánom činným v prípravnom trestnom konaní, pretože „... uznesenie prokurátorky
Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa 25. 04. 2012 spis. zn. 2 Pv 554/09-45 bolo obhajcovi...
doručené dňa 23. 05. 2012 a teda právoplatnosť nadobudlo až týmto doručením, t. j. dňa
23. 05. 2012 a nie už dňa 25. 04. 2012, a preto lehota na podanie návrhu... na postup podľa
§ 363 ods. 1 Trestného poriadku uplynula dňa 23. 08. 2012 a nie už dňa 25. 07. 2012“.
V podanej sťažnosti vyslovila názor, podľa ktorého „Predpokladom právoplatnosti
rozhodnutia, ktoré sa nevyhlasuje, predsa je a musí byť jeho doručenie tomu, koho sa toto
rozhodnutie týka a o koho právach sa ním rozhoduje, a nie len vyznačenie dátumu
na rozhodnutí pri jeho vypracovaní prokurátorom bez ohľadu na to, kedy a či vôbec je
tomu, koho sa týka, doručené, najmä ak od právoplatnosti takéhoto rozhodnutia začína pre
toho, o koho právach sa ním rozhodlo (t. j. obvinenému), plynúť lehota na podanie
mimoriadneho opravného prostriedku.“.
4. Na základe už uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu garantované
v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky opatrením (postupom) Generálnej
prokuratúry... zo dňa 27. 08. 2012 spis. zn. IV Pz 167/12-6 pri preskúmaní veci na základe
návrhu sťažovateľky ako obvinenej na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku
podanom na Generálnu prokuratúru... za účelom zrušenia uznesenia prokurátorky Okresnej
prokuratúry Zvolen zo dňa 25. 04. 2012 spis. zn. 2 Pv 554/09-45 porušené bolo.
2. Ústavný súd... uznesenie prokurátorky Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa 25. 04.
2012 spis. zn. 2Pv 554/09-45 zrušuje a vec vracia Okresnej prokuratúre Zvolen na ďalšie
konanie.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá
právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti
alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene
môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný
súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.
7. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20
ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného
súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ
domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite
svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv
8. Sťažovateľka v texte sťažnosti argumentuje, že k porušeniu jej práva na inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy došlo postupom generálnej prokuratúry, ktorá
„... upovedomením zo dňa 27. 08. 2012 spis. zn. IV Pz 167/12-6 o vybavení podnetu zo
14. 08. 2012 odložila návrh... na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku podaný za
účelom zrušenia uznesenia prokurátorky Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa 25. 04. 2012
spis. zn. 2 Pv 554/09-45..., ktorý bol podaný... na Generálnu prokuratúru... dňa 14. 08.
2012, ako podaný po uplynutí lehoty uvedenej v ustanovení § 364 ods. 1 Trestného
poriadku. Vyššie uvedené upovedomenie Generálnej prokuratúry... zo dňa 27. 08. 2012
spis. zn. IV Pz 167/12-6 bolo... (sťažovateľke, pozn.) doručené prostredníctvom obhajcu
doporučenou poštou dňa 07. 09. 2012“. Týmto postupom generálna prokuratúra podľa jej
názoru „... porušila základné právo... na inú právnu ochranu garantovanú v článku 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko... týmto svojim opatrením (postupom) odňala právo
na inú právnu ochranu spočívajúcu v... práve na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného
poriadku za účelom preskúmania a prípadného zrušenia uznesenia prokurátorky Okresnej
prokuratúry Zvolen zo dňa 25. 04. 2012 spis. zn. 2 Pv 554/09-45 Generálnym prokurátorom
Slovenskej republiky, k zrušeniu ktorého... môže dôjsť len do šiestich mesiacov od
právoplatnosti napadnutého uznesenia“.
II. A
Posúdenie podanej sťažnosti v kontexte právomocí ústavného súdu
9. Ústavný súd konštatuje, že právna vec sťažovateľky sa nachádzala v štádiu
prípravného konania, v rámci ktorého jej bolo rozhodnutím policajta vznesené obvinenie pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 a 2 písm. a) a b) Trestného zákona, ktoré bolo
v odvolacom (sťažnostnom konaní, pozn.) potvrdené okresnou prokuratúrou ako vecne
správne a zákonné. Mimoriadny opravný prostriedok podľa § 363 a nasl. Trestného
poriadku bol napadnutým opatrením generálnej prokuratúry odložený z dôvodu
oneskorenosti jeho podania.
10. Ešte predtým, ako sa ústavný súd začne zaoberať samotnou vecnou stránkou, je
vždy povinný preskúmať procesné náležitosti sťažnosti. Z toho vyplýva, že iba v prípade, ak
sťažnosť spĺňa všetky zákonom ustanovené formálne náležitosti a zároveň neexistujú
dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, sa ňou môže zaoberať
aj z hľadiska jej vecnej stránky. Jedným zo základných pojmových znakov sťažnosti podľa
čl. 127 ods. 1 ústavy, resp. podľa § 49 zákona o ústavnom súde ako prostriedku ochrany
ústavou (alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo
slobôd, je zásada subsidiarity. Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti
nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou
všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd
predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až
v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane
ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci
ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde
11. Ústavný súd v obdobných prípadoch opakovane zdôraznil, že trestné konanie
od svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania
jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov
činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla
až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia
práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu
(napr. III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05, I. ÚS 314/09). Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba
jeho povinnosťou ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej
rozhodovacej právomoci ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov
vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto
povinnosť majú aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr.
12. Ústavný súd teda v okolnostiach danej veci konštatuje, že trestná vec
sťažovateľky sa v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nachádzala v tzv. prípravnom
konaní, keď o dôvodnosti, a teda zákonnosti a ústavnosti jej trestného stíhania meritórne
zatiaľ všeobecný súd nerozhodoval. Z uvedeného okrem iného vyplýva, že platná právna
úprava trestného konania umožňuje sťažovateľke ako obvinenej a prípadne aj v ďalšom
štádiu trestného konania (po prípadnom podaní obžaloby) ako obžalovanej právne účinným
spôsobom namietať porušenie základných práv a slobôd garantovaných ústavou vrátane ňou
označeného práva na inú právnu ochranu, ku ktorým malo dôjsť aj v dôsledku postupu
generálnej prokuratúry v predmetnej trestnej veci. Procesné záruky zabezpečujúce
zákonnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní a všeobecných súdov (prípadne
ochranu pred jej porušením) pritom vyplývajú z II. časti (predsúdne konanie) tretej hlavy
prvého oddielu (dozor prokurátora), ako aj III. časti (súdne konanie) druhej hlavy
(preskúmanie a predbežné prejednanie obžaloby), prípadne šiestej hlavy (odvolanie
a konanie o ňom) alebo ôsmej hlavy (mimoriadne opravné prostriedky) Trestného poriadku.
13. Ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú teda vybudované
predovšetkým na zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť
nemožno napraviť iným spôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami
vyplývajúcimi z príslušných procesných noriem, akou Trestný poriadok nepochybne je.
Navyše je nutné skonštatovať, že aj samotné vyšetrovanie v predmetnej trestnej veci nie je
skončené a postavenie sťažovateľky ako strany trestného konania jej už v rámci prípravného
konania dáva postavenie a tomu korešpondujúcu plnú potenciu aktívne zasahovať do
objasňovania skutkovo relevantných okolností a skutočností jej za vinu kladených. Otázka
dôvodnosti vznesenia obvinenia je predmetom celého trestného konania a ústavnému súdu
v tejto súvislosti náleží zaoberať sa otázkou ochrany základných práv a slobôd zásadne až
po jeho skončení, s výnimkou mimoriadnych situácií, napríklad ak je súčasne dotknutá
osobná sloboda jednotlivca, teda po vyčerpaní všetkých procesných prostriedkov, ktoré
obvinenému/obžalovanému Trestný poriadok poskytuje.
14. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti a s prihliadnutím na to, že platná právna
úprava trestného konania umožňuje sťažovateľke (ako obvinenej či obžalovanej) v ďalšom
priebehu konania v rámci uplatnenia práva na obhajobu právne účinným spôsobom
namietať porušenie svojich základných práv a slobôd garantovaných ústavou v dôsledku
nezákonného postupu orgánov činných v trestnom konaní v štádiu prípravného konania v jej
trestnej veci, ako aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní pri realizácii úkonov trestného
konania, tak aj pred všeobecnými súdmi, a to v prípade podania obžaloby prokurátorom,
dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky týkajúcej sa
namietaného porušenia jej základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy, ktorá nebola v čase podania ústavnej sťažnosti právoplatne skončená, k záveru
o nedostatku svojej právomoci konať a rozhodnúť v uvedenej veci (obdobne
napr. III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05).
II. B
Posúdenie podanej sťažnosti z hľadiska naplnenia formálnych náležitostí sťažnosti
15. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriek
tomu, že sťažovateľka je kvalifikovane zastúpená advokátom, nespĺňa náležitosti
kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1
a 2 a § 50 ods. 1 písm. b) a c) a ods. 2 zákona o ústavnom súde.
16. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa
ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,
prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,
odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa
k návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa
advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že
sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
17. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu
svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom. Ustanovenie § 20 zákona
o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona
o ústavnom súde.
18. Podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných
náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa
tvrdenia sťažovateľa porušili. Podľa § 50 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde musí
sťažnosť ďalej obsahovať označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného
zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody. Podľa písmena c) citovaného
zákonného ustanovenia musí sťažnosť taktiež obsahovať označenie, proti komu smeruje,
pričom sa musí uviesť porušovateľ práva identifikáciou najmä orgánu verejnej moci,
pred ktorým je sťažovateľ účastníkom konania.
19. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany
ústavnosti podľa čl. 124 ústavy, ktorú poskytuje v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení
čl. 125 až čl. 130 ústavy, má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované
právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných
náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom
súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný
návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
20. V nadväznosti na už uvedené a v súvislosti s § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde
poukazuje ústavný súd taktiež na znenie § 12 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii
a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o advokácii“), podľa ktorého advokát
môže vykonávať advokáciu a) samostatne, b) v združení spolu s inými advokátmi, c) ako
spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, d) ako komplementár komanditnej spoločnosti
alebo e) ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa § 12 ods. 4 zákona
o advokácii pri poskytovaní právnych služieb je advokát povinný používať profesijné
označenie advokát alebo advokátka. Ak poskytuje právne služby prostredníctvom
združenia, verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s
ručením obmedzeným, k profesijnému označeniu pripája aj meno združenia alebo obchodné
meno spoločnosti.
21. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že k sťažnosti priložené splnomocnenie
na zastupovanie sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom bolo udelené advokátskej
kancelárii vystupujúcej pod obchodným menom Advokátska kancelária K. spol. s r. o., B.,
čím teda disponuje nedostatkom spočívajúcim v nedostatočnej personifikácii konkrétneho
advokáta, ktorý bude zastupovať sťažovateľku v konaní pred ústavným súdom, a preto trpí
sťažnosť aj nedostatkom nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí, ktorý aj s ohľadom
na ďalej uvedené (body 22 až 24) je dôvodom samým osebe na odmietnutie sťažnosti.
22. Ústavný súd ďalej konštatuje, že aj samotná sťažnosť (jej petit) disponuje
formálnymi nedostatkami. Petit sťažnosti (pozri bod 4) nie je vymedzený presne, určito
a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom na rozhodnutie
ústavného súdu v uvedenej veci. Formulácia návrhu na rozhodnutie vo veci samej (petitu) je
neúplná a v kontexte obsahu sťažnosti nezrozumiteľná. Sťažovateľka síce brojila proti
napadnutému opatreniu generálnej prokuratúry, v rámci ktorého žiadala vysloviť porušenie
v petite označeného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, avšak nežiadala
už jeho zrušenie, ale iba zrušenie predchádzajúceho, resp. právoplatného uznesenia okresnej
prokuratúry č. k. 2 Pv 554/09-45 z 25. apríla 2012, pri ktorom naopak v petite svojej
sťažnosti nežiadala vyslovenie porušenia označeného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
23. Rozhodnutie o zrušení uznesenia okresnej prokuratúry je viazané na vyslovenie
porušenia práva alebo slobody sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy). A keďže
sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom, kvalifikovane zastúpená advokátom, sa
v návrhu na rozhodnutie o sťažnosti nedomáhala vyslovenia porušenia základných práv,
resp. slobôd v napadnutom konaní okresnej prokuratúry, ale iba navrhla zrušiť toto
uznesenie, ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľky na začatie konania v zmysle § 20
ods. 3 zákona o ústavnom súde sa touto časťou sťažnosti nemohol zaoberať (k tomu pozri
24. Ústavný súd pripomína, že takýto rozsah nedostatkov zákonom predpísaných
náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky a jej splnomocnenia ako povinnej prílohy,
nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného
právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej
jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných
náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010,
III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010,
IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). V tejto súvislosti ústavný súd už
vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2
zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát
je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať
práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval
úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli
objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie
konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky
zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj
vzhľadom na to naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j.
bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
25. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie
sťažovateľky konštatuje, že sťažnosť – nad rámec uvedeného v časti II.A tohto odôvodnenia
– vykazuje také nedostatky náležitostí predpísaných ústavou a zákonom o ústavnom súde,
že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným
súdom, a preto ju v tejto časti a z uvedených dôvodov odmietol už pri jej predbežnom
prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom
predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. decembra 2012