Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 594/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. decembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. E. K., Z., zastúpenej Advokátskou kanceláriou

K. spol. s r. o., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na inú právnu

ochranu podľa opatrením Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky č. k. -6 z 27. augusta 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. E. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. novembra

2012 doručená sťažnosť MUDr. E. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) opatrením Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. -6 z 27. augusta 2012 (ďalej

len „napadnuté opatrenie“).

2. Z obsahu sťažovateľkou podanej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že je proti nej

vedené trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 a 2 písm. a) a b)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

zákon“) na skutkovom základe uvedenom v uznesení vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva

Policajného zboru, odboru kriminálnej polície, V., pod sp. zn. ČVS: ORP-171/JP-VK-2010

z 9. februára 2012 (ďalej len „rozhodnutie policajta“). Proti tomuto rozhodnutiu policajta

podala sťažovateľka sťažnosť, o ktorej rozhodla prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen

(ďalej len „okresná prokuratúra“) uznesením č. k. -45 z 25. apríla 2012 o jej

zamietnutí podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), teda z dôvodu nedôvodnosti podanej

sťažnosti. Ďalej sťažovateľka využila mimoriadny opravný prostriedok podľa § 363 a nasl.

, ktorý generálna prokuratúra napadnutým opatrením odložila z dôvodu

oneskorenosti jeho podania. V ostatnom podala sťažovateľka sťažnosť ústavnému súdu.

3. Sťažovateľka v podanej sťažnosti nesúhlasila s právnym záverom generálnej

prokuratúry o nedodržaní lehoty na podanie mimoriadneho opravného prostriedku podľa

a nasl. , ktorým sa domáhala preskúmania uznesenia okresnej

prokuratúry č. k. -45 z 25. apríla 2012 ako právoplatného rozhodnutia vydaného

orgánom činným v prípravnom trestnom konaní, pretože „... uznesenie prokurátorky

Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa 25. 04. 2012 spis. zn. -45 bolo obhajcovi...

doručené dňa 23. 05. 2012 a teda právoplatnosť nadobudlo až týmto doručením, t. j. dňa

23. 05. 2012 a nie už dňa 25. 04. 2012, a preto lehota na podanie návrhu... na postup podľa

uplynula dňa 23. 08. 2012 a nie už dňa 25. 07. 2012“.

V podanej sťažnosti vyslovila názor, podľa ktorého „Predpokladom právoplatnosti

rozhodnutia, ktoré sa nevyhlasuje, predsa je a musí byť jeho doručenie tomu, koho sa toto

rozhodnutie týka a o koho právach sa ním rozhoduje, a nie len vyznačenie dátumu

na rozhodnutí pri jeho vypracovaní prokurátorom bez ohľadu na to, kedy a či vôbec je

tomu, koho sa týka, doručené, najmä ak od právoplatnosti takéhoto rozhodnutia začína pre

toho, o koho právach sa ním rozhodlo (t. j. obvinenému), plynúť lehota na podanie

mimoriadneho opravného prostriedku.“.

4. Na základe už uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu garantované

v článku 46 ods. 1 opatrením (postupom) Generálnej

prokuratúry... zo dňa 27. 08. 2012 spis. zn. -6 pri preskúmaní veci na základe

návrhu sťažovateľky ako obvinenej na postup podľa

podanom na Generálnu prokuratúru... za účelom zrušenia uznesenia prokurátorky Okresnej

prokuratúry Zvolen zo dňa 25. 04. 2012 spis. zn. -45 porušené bolo.

2. Ústavný súd... uznesenie prokurátorky Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa 25. 04.

2012 spis. zn. -45 zrušuje a vec vracia Okresnej prokuratúre Zvolen na ďalšie

konanie.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný

súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

7. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20

ods. 3 viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného

súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ

domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv

( ).

8. Sťažovateľka v texte sťažnosti argumentuje, že k porušeniu jej práva na inú právnu

ochranu podľa došlo postupom generálnej prokuratúry, ktorá

„... upovedomením zo dňa 27. 08. 2012 spis. zn. -6 o vybavení podnetu zo

14. 08. 2012 odložila návrh... na postup podľa podaný za

účelom zrušenia uznesenia prokurátorky Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa 25. 04. 2012

spis. zn. -45..., ktorý bol podaný... na Generálnu prokuratúru... dňa 14. 08.

2012, ako podaný po uplynutí lehoty uvedenej v ustanovení § 364 ods. 1 Trestného

poriadku. Vyššie uvedené upovedomenie Generálnej prokuratúry... zo dňa 27. 08. 2012

spis. zn. -6 bolo... (sťažovateľke, pozn.) doručené prostredníctvom obhajcu

doporučenou poštou dňa 07. 09. 2012“. Týmto postupom generálna prokuratúra podľa jej

názoru „... porušila základné právo... na inú právnu ochranu garantovanú v článku 46 ods.

1 , nakoľko... týmto svojim opatrením (postupom) odňala právo

na inú právnu ochranu spočívajúcu v... práve na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného

poriadku za účelom preskúmania a prípadného zrušenia uznesenia prokurátorky Okresnej

prokuratúry Zvolen zo dňa 25. 04. 2012 spis. zn. -45 Generálnym prokurátorom

Slovenskej republiky, k zrušeniu ktorého... môže dôjsť len do šiestich mesiacov od

právoplatnosti napadnutého uznesenia“.

II. A

Posúdenie podanej sťažnosti v kontexte právomocí ústavného súdu

9. Ústavný súd konštatuje, že právna vec sťažovateľky sa nachádzala v štádiu

prípravného konania, v rámci ktorého jej bolo rozhodnutím policajta vznesené obvinenie pre

prečin ublíženia na zdraví podľa a a , ktoré bolo

v odvolacom (sťažnostnom konaní, pozn.) potvrdené okresnou prokuratúrou ako vecne

správne a zákonné. Mimoriadny opravný prostriedok podľa § 363 a nasl. Trestného

poriadku bol napadnutým opatrením generálnej prokuratúry odložený z dôvodu

oneskorenosti jeho podania.

10. Ešte predtým, ako sa ústavný súd začne zaoberať samotnou vecnou stránkou, je

vždy povinný preskúmať procesné náležitosti sťažnosti. Z toho vyplýva, že iba v prípade, ak

sťažnosť spĺňa všetky zákonom ustanovené formálne náležitosti a zároveň neexistujú

dôvody na jej odmietnutie podľa , sa ňou môže zaoberať

aj z hľadiska jej vecnej stránky. Jedným zo základných pojmových znakov sťažnosti podľa

, resp. podľa ako prostriedku ochrany

(alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo

slobôd, je zásada subsidiarity. Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až

v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu podľa zásad uvedených v

().

11. Ústavný súd v obdobných prípadoch opakovane zdôraznil, že trestné konanie

od svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania

jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov

činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla

až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia

práv a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu

(napr. , , ). Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba

jeho povinnosťou ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej

rozhodovacej právomoci ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov

vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto

povinnosť majú aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr.

).

12. Ústavný súd teda v okolnostiach danej veci konštatuje, že trestná vec

sťažovateľky sa v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nachádzala v tzv. prípravnom

konaní, keď o dôvodnosti, a teda zákonnosti a ústavnosti jej trestného stíhania meritórne

zatiaľ všeobecný súd nerozhodoval. Z uvedeného okrem iného vyplýva, že platná právna

úprava trestného konania umožňuje sťažovateľke ako obvinenej a prípadne aj v ďalšom

štádiu trestného konania (po prípadnom podaní obžaloby) ako obžalovanej právne účinným

spôsobom namietať porušenie základných práv a slobôd garantovaných vrátane ňou

označeného práva na inú právnu ochranu, ku ktorým malo dôjsť aj v dôsledku postupu

generálnej prokuratúry v predmetnej trestnej veci. Procesné záruky zabezpečujúce

zákonnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní a všeobecných súdov (prípadne

ochranu pred jej porušením) pritom vyplývajú z II. časti (predsúdne konanie) tretej hlavy

prvého oddielu (dozor prokurátora), ako aj III. časti (súdne konanie) druhej hlavy

(preskúmanie a predbežné prejednanie obžaloby), prípadne šiestej hlavy (odvolanie

a konanie o ňom) alebo ôsmej hlavy (mimoriadne opravné prostriedky) .

13. Ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú teda vybudované

predovšetkým na zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť

nemožno napraviť iným spôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami

vyplývajúcimi z príslušných procesných noriem, akou nepochybne je.

Navyše je nutné skonštatovať, že aj samotné vyšetrovanie v predmetnej trestnej veci nie je

skončené a postavenie sťažovateľky ako strany trestného konania jej už v rámci prípravného

konania dáva postavenie a tomu korešpondujúcu plnú potenciu aktívne zasahovať do

objasňovania skutkovo relevantných okolností a skutočností jej za vinu kladených. Otázka

dôvodnosti vznesenia obvinenia je predmetom celého trestného konania a ústavnému súdu

v tejto súvislosti náleží zaoberať sa otázkou ochrany základných práv a slobôd zásadne až

po jeho skončení, s výnimkou mimoriadnych situácií, napríklad ak je súčasne dotknutá

osobná sloboda jednotlivca, teda po vyčerpaní všetkých procesných prostriedkov, ktoré

obvinenému/obžalovanému poskytuje.

14. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti a s prihliadnutím na to, že platná právna

úprava trestného konania umožňuje sťažovateľke (ako obvinenej či obžalovanej) v ďalšom

priebehu konania v rámci uplatnenia práva na obhajobu právne účinným spôsobom

namietať porušenie svojich základných práv a slobôd garantovaných v dôsledku

nezákonného postupu orgánov činných v trestnom konaní v štádiu prípravného konania v jej

trestnej veci, ako aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní pri realizácii úkonov trestného

konania, tak aj pred všeobecnými súdmi, a to v prípade podania obžaloby prokurátorom,

dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky týkajúcej sa

namietaného porušenia jej základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, ktorá nebola v čase podania ústavnej sťažnosti právoplatne skončená, k záveru

o nedostatku svojej právomoci konať a rozhodnúť v uvedenej veci (obdobne

napr. , , , ).

II. B

Posúdenie podanej sťažnosti z hľadiska naplnenia formálnych náležitostí sťažnosti

15. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriek

tomu, že sťažovateľka je kvalifikovane zastúpená advokátom, nespĺňa náležitosti

kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1

a 2 a a a .

16. Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Podľa sa

k návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa

advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že

sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

17. Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu

svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom. Ustanovenie § 20 zákona

o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona

o ústavnom súde.

18. Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa

tvrdenia sťažovateľa porušili. Podľa musí

sťažnosť ďalej obsahovať označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného

zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody. Podľa písmena c) citovaného

zákonného ustanovenia musí sťažnosť taktiež obsahovať označenie, proti komu smeruje,

pričom sa musí uviesť porušovateľ práva identifikáciou najmä orgánu verejnej moci,

pred ktorým je sťažovateľ účastníkom konania.

19. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany

ústavnosti podľa , ktorú poskytuje v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení

až , má v ústave a v presne definované

právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných

náležitostí návrhu na začatie konania ( , a zákona o ústavnom

súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný

návrhom na začatie konania ( ).

20. V nadväznosti na už uvedené a v súvislosti s

poukazuje ústavný súd taktiež na znenie o advokácii

a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský

zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o advokácii“), podľa ktorého advokát

môže vykonávať advokáciu a) samostatne, b) v združení spolu s inými advokátmi, c) ako

spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, d) ako komplementár komanditnej spoločnosti

alebo e) ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa § 12 ods. 4 zákona

o advokácii pri poskytovaní právnych služieb je advokát povinný používať profesijné

označenie advokát alebo advokátka. Ak poskytuje právne služby prostredníctvom

združenia, verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s

ručením obmedzeným, k profesijnému označeniu pripája aj meno združenia alebo obchodné

meno spoločnosti.

21. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že k sťažnosti priložené splnomocnenie

na zastupovanie sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom bolo udelené advokátskej

kancelárii vystupujúcej pod obchodným menom Advokátska kancelária K. spol. s r. o., B.,

čím teda disponuje nedostatkom spočívajúcim v nedostatočnej personifikácii konkrétneho

advokáta, ktorý bude zastupovať sťažovateľku v konaní pred ústavným súdom, a preto trpí

sťažnosť aj nedostatkom nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí, ktorý aj s ohľadom

na ďalej uvedené (body 22 až 24) je dôvodom samým osebe na odmietnutie sťažnosti.

22. Ústavný súd ďalej konštatuje, že aj samotná sťažnosť (jej petit) disponuje

formálnymi nedostatkami. Petit sťažnosti (pozri bod 4) nie je vymedzený presne, určito

a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom na rozhodnutie

ústavného súdu v uvedenej veci. Formulácia návrhu na rozhodnutie vo veci samej (petitu) je

neúplná a v kontexte obsahu sťažnosti nezrozumiteľná. Sťažovateľka síce brojila proti

napadnutému opatreniu generálnej prokuratúry, v rámci ktorého žiadala vysloviť porušenie

v petite označeného práva na inú právnu ochranu podľa , avšak nežiadala

už jeho zrušenie, ale iba zrušenie predchádzajúceho, resp. právoplatného uznesenia okresnej

prokuratúry č. k. -45 z 25. apríla 2012, pri ktorom naopak v petite svojej

sťažnosti nežiadala vyslovenie porušenia označeného práva podľa .

23. Rozhodnutie o zrušení uznesenia okresnej prokuratúry je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobody sťažovateľky ( prvá veta ). A keďže

sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom, kvalifikovane zastúpená advokátom, sa

v návrhu na rozhodnutie o sťažnosti nedomáhala vyslovenia porušenia základných práv,

resp. slobôd v napadnutom konaní okresnej prokuratúry, ale iba navrhla zrušiť toto

uznesenie, ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľky na začatie konania v zmysle § 20

ods. 3 sa touto časťou sťažnosti nemohol zaoberať (k tomu pozri

).

24. Ústavný súd pripomína, že takýto rozsah nedostatkov zákonom predpísaných

náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky a jej splnomocnenia ako povinnej prílohy,

nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej

jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných

náležitostí podaní účastníkov konania (napr. , ,

, , , , ,

, , ). V tejto súvislosti ústavný súd už

vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2

o advokácii a o zmene a doplnení

Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát

je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať

práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval

úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli

objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj

vzhľadom na to naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j.

bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

25. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie

sťažovateľky konštatuje, že sťažnosť – nad rámec uvedeného v časti II.A tohto odôvodnenia

– vykazuje také nedostatky náležitostí predpísaných a ,

že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným

súdom, a preto ju v tejto časti a z uvedených dôvodov odmietol už pri jej predbežnom

prerokovaní podľa z dôvodu nesplnenia zákonom

predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2012